Nezabudnite, už dnes.
POZVÁNKA NA DISKUSIU (NIELEN) O PREZIDENTSKÝCH VOĽBÁCH Srdečne vás pozývam na diskusné podujatie "Voľby prezidenta Slovenskej republiky - a čo ďalej?", ktoré sa uskutoční už zajtra, 15. apríla 2024 (pondelok), o 17.00 hod. v Inštitúte ASA na Gunduličovej ulici č. 12 v Bratislave. Diskutovať a odpovedať na vaše otázky budem ...s filozofom Martinom Muránskym. Diskusiu bude moderovať publicistka, spisovateľka a bývalá poslankyňa NR SR Gabriela Rothmayerová. Teším sa na stretnutie s vamiČítaj viac
NAJDÔLEŽITEJŠOU ÚLOHOU ZÁPADU JE V TEJTO CHVÍLI UDRŽAŤ IZRAEL NA UZDE Otázky vojny a mieru som vždy posudzoval, posudzujem a budem posudzovať z všeľudského, humanistického hľadiska. Pri bombardovaní, invázii, zabíjaní neexistujú žiadne transatlantické záujmy, žiadne európske hodnoty, existujú len zmarené a ohrozené ľu...dské životy, zničená príroda a trpiaca planéta. Preto sú mi najbližšie slová, ktoré na adresu Blízkeho východu, ktorý je opäť v ohni, povedal včera pápež František pri príležitosti ukončenia ramadánu: „Boh je pokoj a chce mier. Kto v neho verí, nemôže neodmietnuť vojnu, ktorá nerieši, ale zväčšuje konflikt. Vojna, nikdy sa neunavím opakovať, je vždy a len porážkou: je to bezcieľna cesta; neotvára žiadne perspektívy, ale hasí nádej… Preto sa obraciam k tým, ktorí majú vážnu zodpovednosť za riadenie národov: dosť, prestaňte! Prosím, zastavte hluk zbraní a myslite na deti, na všetky deti, ako na svoje vlastné deti. Pozrime sa všetci na budúcnosť očami detí. Ony sa nepýtajú, kto je nepriateľ, ktorého treba zničiť, ale kto sú kamaráti, s ktorými sa môžu hrať; potrebujú domy, parky a školy, nie hroby a jamy!“ Naopak, z duše sa mi protivia pokrytecké reakcie západných politikov, ktorí „rázne“ odsúdili vôbec prvý priamy útok Iránu na Izrael, no zámerne vynechali kontext celého sporu. Pred dvoma týždňami zbombardoval Izrael iránsky konzulát v sýrskom Damasku. Pri tomto ohavnom zločine zahynulo 16 ľudí (nie trinásť, ako uvádzajú západné zdroje). https://www.syriahr.com/en/330101/ Zdôrazňujem, že konzulárne objekty sú podľa medzinárodného práva absolútne nedotknuteľné. Útok na akúkoľvek diplomatickú budovu priamo zakazuje Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch. Ochrana veľvyslanectiev a konzulátov je taká zásadná, že do nich nesmie vstúpiť ani polícia hostiteľského štátu, a to dokonca ani v prípade podozrenia zo závažného zločinu. Voči tomu, čo sa stalo 1. apríla tohto roku v Damasku, existuje jediný precedens. 7. mája 1999, počas bombardovania Juhoslávie leteckými silami NATO, vypálili americké stíhačky tri rakety na budovu čínskeho veľvyslanectva v Belehrade a celú ju zničili. Výsledkom boli 3 mŕtvi a 20 zranených. Spojené štáty sa za tento útok ospravedlnili a tvrdili, že k nemu došlo „omylom“. Túto výhovorku vyvrátil britský denník The Observer, ktorý dokázal, že bombardovanie bolo zámerné a podľa máp, ktoré mal k dispozícii, bol objekt vybraný za vhodný útok už v marci 1999. Spojené štáty sa napokon rozhodli vyplatiť Číne odškodné vo výške 4,5 milióna dolárov. V prípade zbombardovania iránskeho konzulátu k ničomu podobnému nedošlo. Izrael sa ani neospravedlnil, ani nepoprel zodpovednosť za útok. Hoci pri ňom zahynulo šestnásť ľudí, žiadna západná krajina ho neodsúdila. Zato všetci sa dnes zadúšajú podporou Izraela a predháňajú sa, kto drsnejšie odsúdi iránsky útok, ktorý bol skôr symbolický a nevyžiadal si žiadne životy. Irán v oficiálnej reakcii uviedol, že rakety a drony, ktoré v noci vyslal na Izrael, sú „jednorazovou, limitovanou odpoveďou v rámci, ktorý stanovuje Charta OSN“. Pripomeňme, že ani relevantné západné mocnosti, ani medzinárodné organizácie, ani Bezpečnostná rada OSN neodsúdili izraelskú agresiu proti konzulárnej sekcii iránskeho veľvyslanectva v Sýrii. Irán preto svoju vojenskú odpoveď koncipoval ako obrannú akciu podľa čl. 51 Charty OSN, lebo bolo napadnuté jeho suverénne územie. Takže si to zhrňme. Hoci odmietam akékoľvek použitie násilia v medzinárodných vzťahoch, Irán bol v tomto prípade v práve a reagoval na izraelskú agresiu. Ak by neodpovedal na vskutku neprijateľné správanie Izraela aspoň symbolicky, jeho prestíž regionálnej veľmoci by mohla značne utrpieť. Celkový rozsah škôd nepoznáme, lebo izraelská propaganda ich v súlade so svojou dlhodobou taktikou odmieta priznať a tvrdí, že absolútnu väčšinu vypálených rakiet a dronov zničila. Už teraz však vieme, že niekoľko iránskych rakiet zasiahlo izraelskú leteckú základňu Nevatim, na ktorej sú umiestnené jej najmodernejšie stíhačky F-35. Najdôležitejšou úlohou Západu v tejto chvíli nie je moralizovať nad iránskym útokom, ale udržať Izrael na uzde. Až jeho reakcia môže zapáliť nekontrolovateľný konflikt. Obávam sa, že Izrael zneužije iránsku odpoveď na ďalšie masakrovanie civilistov v Gaze. Ak k tomu pridá už teraz uskutočňované sporadické útoky na Libanon a Sýriu, celé sa to môže vymknúť spod kontroly. To je skutočné nebezpečenstvo, nie obmedzený symbolický útok Iránu, pri ktorom nikto nezomrel. Obe strany si musia uvedomiť, že stačilo a neprehlbovať už aj tak dosť tragický konflikt na Blízkom východeČítaj viac
JE AŽ NEUVERITEĽNÉ, KOĽKO LŽÍ A MÝTOV KOLUJE V ZAHRANIČÍ O SLOVENSKU Ešte pred polrokom by som si ani nepomyslel, že jednou z mojich hlavných úloh bude vyvracať klamstvá, ktoré sa o Slovensku šíria v zahraničí. Nikto nevyvráti, že leví podiel na tejto antipropagande má súčasná deštruktívna opozícia, ktorá sa riadi he...slom „čím horšie, tým lepšie“. Je až trápne, ako exhibicionisticky špinia Slovensko pred zrakmi celej Európy. Takéto hanebné správanie nevidíte v žiadnej inej krajine. Všade totiž platí politická kultúra, že špinavá bielizeň sa perie doma. Oni však Slovensko nielenže ohovárajú, ale pritom bezškrupulózne klamú, len sa tak práši. Darmo líder progresívcov do eurovolieb Lajos Ódor ironizuje, že Európska komisia nepotrebuje udavačov, že získava informácie o Slovensku cez internet. V každom jednom liste Európskej komisie, v každom jednom uznesení Európskeho parlamentu spoznáte rukopis našej opozície. Zbytočne budú jej predstavitelia mávať slovenskými zástavami a tváriť sa, že sú vlastenci, ak sú schopní svoju vlasť takto hanebne poškodzovať. Títo novodobí modrí boľševici nie sú mentálne nastavení na dialóg a spoluprácu, ale na udávanie a konfrontáciu. Veď si pozrite volebný banner expremiéra Ódora do eurovolieb: takáto štylizácia so zrakom upretým do svetlej budúcnosti bola charakteristická pre gottwaldovskú propagandu: https://www.facebook.com/photo/?fbid=958528255644648&set=gm.278264738664704 Je to práve opozícia, ktorá svojimi klamstvami pomáha vytvárať atmosféru, aby v Bruseli začali vôbec uvažovať o tom, že Slovensku odoberú európske peniaze. Moja odpoveď na tieto bludy je veľmi jednoduchá: to naozaj budete veriť radšej Veronike Remišovej, ktorá pokazila všetko, čo mohla, ako fundovanému vicepremiérovi Petrovi Kmecovi? Darmo bude opozícia zúriť, kvíliť a hysterčiť nad výsledkami volieb: kým budú mať ľudia väčší strach z jej nezodpovednosti, deštruktívnosti a zapredanosti ako z chýb súčasnej vlády, nedostanú sa k moci demokratickou cestou. To bol však len úvod do toho, o čom som dnes chcel hovoriť. Český plátok Forum 24 zvyčajne nesledujem. Stačí si preletieť ich hlúpe titulky („Slovensko padá do vlivu Moskvy“ alebo „Na Slovensku vyhrály strach a lži“), aby ste pochopili, že s takýmito nezmyslami nemá význam strácať čas. Dnes však urobím výnimku, lebo viacerí českí priatelia ma upozornili na rozhovor s aj u nás známym autorom historickej literatúry Pavlom Kosatíkom, ktorý neuveriteľným spôsobom pookydával Slovensko. https://www.forum24.cz/pavel-kosatik-na-slovensku-se-chopili-moci-nevzdelanci-bez-skrupuli-jako-v-letech-1939-a-1969 Tak v prvom rade: Pavel Kosatík nie je žiadny historik. Je to hochštapler, ktorý skresľuje dejiny ešte viac ako u nás populárna youtuberka Sandra Sviteková (autorka kanálu Dejepis inak), voči ktorej neodborným metódam dokonca písomne protestovali historici zo Slovenskej akadémie vied. Jej prístup je navyše ťažko demagogický a ideologizujúci, takže sa vôbec nečudujem, že sa stala súčasťou kampane Ivana Korčoka. Napriek tomu som vlastne Pavlovi Kosatíkovi vďačný. Práve jeho seriál České století brutálne skresľujúci slovenský podiel na týchto dejinách (Štefánik z kapitoly o založení republiky úplne zmizol, akoby neexistoval, SNP prešiel ako bezvýznamnú epizódku a Dubčeka vykreslil ako slabocha) ma prinútil k tomu, aby som si uvedomil, že toto za nás nikto neurobí – preto som začal knihu o ceste k zavŕšeniu našej národnej identity a k budovaniu našej štátnosti písať sám. Ale napriek tomu a práve preto nemôžem obísť tú znôšku nezmyslov a lží, ktoré narozprával tento samozvaný „expert na Slovensko“, ktorý o ňom zjavne nevie vôbec nič. Kosatík v rozhovore tvrdí, že „na Slovensku sa chopili moci nevzdelanci podobne ako v rokoch 1939 a 1969“. Viete, už len toto prezrádza o jeho mentálnom nastavení všetko. O fašistoch a komunistoch si môžete myslieť čokoľvek, no tvrdiť o univerzitnom profesorovi Tukovi, univerzitnom profesorovi Ďurčanskom, ale aj o Alexandrovi Machovi či Jozefovi Sivákovi, že to boli nevzdelanci, môže len klinický idiot. Podobne to platí o generácii elitných právnikov doktorovi Gustávovi Husákovi, profesorovi Petrovi Colotkovi, profesorovi Milanovi Čičovi, ale aj o Bohušovi Chňoupkovi, Miroslavovi Válkovi či predsedoch Matice slovenskej Lacovi Novomeskom a Vladimírovi Mináčovi. Alebo to poviem inak: slovenská ľudácka a komunistická garnitúra bola neporovnateľne vzdelanejšia ako česká protektorátna a normalizačná. Ale nemôžem ostať len pri tomto a obísť najväčšiu nehoráznosť, ktorej sa v tejto súvislosti Kosatík dopustil: porovnávať Tisov totalitný režim, ktorý bol vazalom Veľkonemeckej ríše, nechal zavraždiť desaťtisíce svojich spoluobčanov a vyznamenával nacistických vrahov s dnešnou parlamentnou demokraciou na Slovensku je chrapúnstvo non plus ultra. Viem, že súčasná „zmatovičelá“ opozícia, pre ktorú je charakteristické bezbrehé preháňanie, sa usiluje vytvoriť o dnešnej legitímnej vláde takýto obraz, ale ak ho použije „historik“, navždy sa tým diskvalifikuje zo serióznych kruhov. Ono je typické, že malomeštiacky povýšeneckú frázu o nevzdelancoch používa práve niekto ako Magda Vášáryová, ktorá celý svoj neslávny politický život pohŕdavo uráža Slovákov, pričom ani netuší, že skutočne vzdelaní ľudia ju majú za hlupaňu. Ale napokon, čo povedať o ľuďoch, ktorí akosi prespali dobu, keď tu vládli plagiátori, ktorí si nedokázali napísať sami ani diplomovku, keď bol premiérom daňový podvodník Matovič, eurofondy riadila bábkoherečka Remišová, školstvo mal na starosti kaderník Gröhling, zdravotníctvo nábožensky fanatik Krajčí, kultúru neviditeľná Milanová, financie díler s vodkou Heger... a oni majú tú drzosť povedať o súčasnej vláde, že sú to nevzdelanci? Poďme však k ďalším Kosatíkovým bludom. Vyvracať jeho hlúpe tvrdenie, že „Slováci historicky k Západu nepatrili“ by zabralo niekoľkohodinovú prednášku, a tým tu nebudeme strácať čas. Všetko podstatné, ako Západ ovplyvňoval Slovensko a ako Slovensko ovplyvnilo Západ nájdete v mojej knihe Rekonštrukcia slovenských dejín. Ďalej: tvrdiť, že Slovensko nemalo vlastnú aristokraciu, je až nudná lož. Argumenty proti nej nájdete taktiež v mojej spomínanej knihe, ale tu si vám dovolím odporučiť najmä výskum profesora Branislava Varsika, ktorý v priekopníckej práci Otázky vzniku a vývinu slovenského zemianstva (1988) dokázal, že takmer celá dedičná uhorská šľachta vytvorená Belom IV. mala slovenský pôvod. Z mladšej generácie by mal každý, kto sa zaujíma o túto problematiku, poznať prácu maďarského historika Józsefa Demmela Panslávi v kaštieli (2016). Je naozaj trápne, ak nejaký autor tvrdí, že pred rokom 1918 sme nemali ponúknuť svetu nič iné ako Jánošíka a že demokracii nás naučili až Česi. Tento spupný, povýšenecký a nevzdelaný pohľad na Slovensko by mal hádam stačiť, aby sme prestali tohto človeka považovať za odborníka na čokoľvek. Je pod moju úroveň, aby som mu vyratúval celú plejádu osobností (ak už arogantne vynechal štúrovcov) od poľného maršala Andreja Hadíka cez Mateja Bela až po majstra Pavla z Levoče – v tomto dokáže Pavla Kosatíka poučiť každé dieťa. Za jednu z najtrápnejších Kosatíkových hlášok považujem tvrdenie, že Slováci sa museli učiť demokracii od Čechov. Po prvé, parlamentnej demokracii sa museli po roku 1918 učiť všetci spoločne a o tom, že to Čechom príliš nešlo, svedčí aj fakt, ako tvrdo bránili Slovákom, ale aj národnostným menšinám, v emancipácii, až ten český nacionalizmus republiku zadusil (viď knihu Mary Heimannovej Československo – štát, ktorý zlyhal). Mýtus, že my sme Čechov „zradili“, je dnes už historikmi tiež dávno vyvrátený, okrem iného aj tým, že autoritatívny režim si zaviedli sami bezprostredne po Mníchove – ale v českej verejnosti táto legenda stále rezonuje. No čo sa týka demokratických tradícií, tie sme mali v určitých obdobiach bohatšie ako Česi, počnúc slovanskými občinami, cez hnutie uhorských jakobínov až po štúrovské národné rady a celonárodné zhromaždenia. Takže poprosím bez toho mentorovania a vyvyšovania. Napokon, svoju radu, že Slováci by zo svojich dejín mali nadviazať na fanatického čechoslovakistu Dérera, na 17. november a prezidentku Čaputovú, si môže láskavo strčiť za klobúk. On naozaj nie je ten – ani vzdelanostne, ani nijako inak – ktorý by mohol poučovať Slovákov o vlastných dejinách. Žiaľ, Kosatík nemá pravdu ani v tom, keď tvrdí, že Česi a Slováci si boli vždy najbližšie národy. Téza o našich nadštandardných vzťahoch je kultúrny mýtus, ktorý platí len posledných dvadsať rokov. Až do 18. storočia nám boli rozhodne bližší Maďari, ktorí nás podporovali v jazykových zápasoch miest proti nemeckému patriciátu a s ktorými sme spoločne vykrvácali na uhorsko-osmanskej hranici pri obrane Európy. V roku 1848 nám počas revolúcie a následného povstania najviac pomohli Srbi a Chorváti. Česi urazení za naše jazykové osamostatnenie sa nám obrátili chrbtom a podobne dopadol ešte v sedemdesiatych rokoch 19. storočia štúrovský kapitán Samuel Štefanovič, keď bol počas ťažkej maďarizácie žiadať o podporu u bohatých podnikateľov v Prahe a František Rieger (zať Františka Palackého) s ním vyrazil dvere na hulváta – vraj, nemali sme sa trhať. Až koncom 19. storočia sa mladá liberálna generácia dištancovala od Vajanského a očarená profesorom Masarykom začala vzývať ideológiu čechoslovakizmu. Až do roku 1993 však boli vzťahy Čechov a Slovákov konfliktné. To, čo Kosatík a časť českej verejnosti stále nechápe, je fakt, že pre nich bol 28. október 1918 zavŕšením ich národnoštátnej emancipácie, kým pre nás to bol iba míľnik – síce dôležitý míľnik – ale stále iba míľnik na ceste k vlastnej emancipácii. Takže moje záverečné odporúčanie znie: ak chcete porozumieť slovenským dejinám, rozhodne nečítajte Pavla Kosatíka, ani iného podobného autora s mentorskými sklonmi. Je smutné, že v dnešných internetových diskusiách zaznieva viac urážok smerom k Slovákom od Čechov ako od Maďarov. Ak si chceme porozumieť, musíme sa viac počúvať. Bude to dlhá cesta, ale iba pravda nás oslobodíČítaj viac
HROZÍ ĎALŠIA VOJNA? NA BLÍZKOM VÝCHODE SA ZAČALO ODPOČÍTAVANIE... Za posledných 24 hodín vyzvali Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, ale aj Rusko svojich občanov, aby sa urýchlene stiahli z oblasti Blízkeho východu. Všetko nasvedčuje tomu, že svetu hrozí nový vojenský konflikt. Irán sa pravdepodobne chystá na od...vetu voči Izraelu za zbombardovanú ambasádu v Sýrii. Reakcia Izraela je ako vždy nepredvídateľná. O tom, že situácia je vážna, svedčí aj to, že šéf americkej diplomacie Blinken sa na poslednú chvíľu pokúša presvedčiť Čínu a Turecko, aby sa angažovali v riešení situácie, že eskalácia konfliktu nie je v záujme nikoho. Škoda, že takto Spojené štáty neuvažovali, keď nechali Izrael svojvoľne vyvádzať nielen v Gaze, ale aj Libanone a Sýrii. Teraz sa už môžeme spoliehať len na to, že Irán nikdy vo svojich moderných dejinách nerozpútal žiadnu vojnu, že nebude konať unáhlene a že sa jeho odveta vyhne rozsiahlej eskaláciiČítaj viac
PÁR SLOV O TOM, KOHO POVAŽUJE RTVS ZA RELEVANTNÉHO A bodka na záver dnešného dňa. Pred budovou v Michalovciach, v ktorej sa konalo zasadnutie slovenskej a ukrajinskej vlády, postávala hŕstka hlučných ľudí, ktorá mávala ukrajinskými, európskymi a americkými vlajkami a vítala Denysa Šmyhala pokrikom "Sláva Ukrajine!" Keď vyst...pil premiér Fico, začali pišťať "fuuuj" a pokrikovali na neho, že je hrobárom právneho štátu. Tak neviem, chuligáni. Chcete tu mať taký právny štát, aký vládne v tej krajine, ktorej ste volali na slávu? Viete vôbec, že dlhodobo je vo všetkých ukazovateľoch najskorumpovanejším štátom v Európe? Viete, že Index of democracy ju dlhodobo zaraďuje medzi hybridné režimy, nie medzi demokratické, kam patrí Slovensko? Viete, že opozičné médiá sú tam zakázané a opoziční lídri sú buď vo väzení alebo utiekli do emigrácie? A viete vôbec, kde je vaša vlasť a aká je vaša vlajka? Nuž a ešte jednu poznámku. Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj vo včerajšej diskusii, ktorá nebola odborná, ale propagandistická (a je mi ľúto, že sa na túto nadprácu nechali zneužiť moderátori, ktorých som si doteraz vážil), zneužil televíznu obrazovku a priestor, ktorý platíme všetci z našich daní, na obhajobu svojich nedemokratických postupov. Tvrdil, že do relácií pozývajú hostí podľa "relevantnosti" a podľa toho koncipujú aj spravodajstvo. Dnes poskytol v Správach RTVS pomerne veľký priestor hŕstke nepodstatných a dezorientovaných krikľúňov (napočítal som ich 13 - slovom trinásť) iba preto, že vrieskali nezmysly na členov slovenskej vlády. Ale keď niekoľko stoviek ľudí v centre Bratislavy požadovalo zastavenie paľby a mierové rokovania na Ukrajine, pričom na tomto zhromaždení vystúpila dnes už zosnulá legendárna hrdinka SNP Anička Bergerová, ukrajinská liberálna (!) disidentka žijúca v emigrácii Nina Potarská, bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN Jan Kavan či bývalý predseda NR SR Jozef Migaš, nepriniesli z tohto masového podujatia ani len krátky šot. Toľko k predstavám o "relevantnosti" súčasného manažmentu RTVSČítaj viac
FICOV TRIUMF Z MICHALOVIEC JE HODENOU RUKAVICOU BRUSELU Premiérovi Ficovi sa dnes podaril vskutku husársky kúsok. Napriek všetkým kuvičím hlasom dokázal posadiť za jeden stôl predstaviteľov slovenskej a ukrajinskej vlády, čo je formát, ktorý nemá Ukrajina so žiadnym iným štátom na svete. Teraz sa už môžem priznať, že ešte... pred pár dňami som tŕpol, či sa toto historické stretnutie uskutoční. Ukrajinská strana totiž predložila nečakane požiadavku, aby súčasťou záverečného dokumentu bolo vyhlásenie, že Slovensko podporuje „výlučne“ mierový plán prezidenta Zelenského. Premiér Fico už viackrát zdôraznil, že podporuje akýkoľvek mierový plán, vrátane ukrajinského, ale slovo „výlučne“ bolo pre našu stranu neprijateľné a v konečnom dôsledku by zväzovalo ruky aj samotnému Kyjevu. Situácia na fronte sa totiž rýchlo vyvíja a o pár mesiacov (nehovoriac o vysokej pravdepodobnosti zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA) môže byť z takéhoto návrhu iba zdrap papiera. My by sme boli radi, keby sa zastavilo krviprelievanie akýmkoľvek spôsobom, ale ruku na srdce: pravdepodobnosť, že sa tak udeje podľa desaťbodového scenára Volodymyra Zelenského, je takmer nulová. Požadovať ako podmienku mierových rokovaní zriadenie trestného tribunálu, vydanie vojnových zločincov a úplné stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny, je absolútne nereálne. To nie je mierový plán, to je ultimátum. Navyše je tragikomické, ak vyzývate Rusko fakticky na kapituláciu v čase, keď víťazí takmer na všetkých úsekoch frontu. Tomu nemôže veriť ani samotný Kyjev. Preto považujem tzv. mierový summit zvolaný na 15. júna do Švajčiarska bez účasti Ruska za kamufláž, ktorá za takýchto okolností nemôže byť úspešná. Priznám sa, že v istom momente mi prebleslo hlavou, či požiadavka Kyjeva na „výlučnú“ podporu Zelenského plánu nie je zámienkou na zrušenie schôdzky podobne ako pred dvoma rokmi na zásah britskej a americkej strany zmarili mierové rokovania v Istanbule. Našťastie ukrajinská strana napokon pragmaticky prijala formuláciu, ktorú sme jej ponúkli a rokovania na tomto bode neuviazli. Naopak, podarilo sa uzavrieť celý rad vzájomne prospešných zmlúv od spolupráce v oblasti energetiky cez spoluprácu v oblasti železničnej dopravy až po pomoc pri odmíňovaní rozsiahlych území Ukrajiny. Ukrajinský premiér Denys Šmyhal prejavil hlbokú vďačnosť za túto širokú spoluprácu a poďakoval sa za pomoc, ktorú Slováci poskytli ukrajinským utečencom. Bol to jednoznačný úspech a nemohlo sa to skončiť lepšie. Výsledok rokovaní v Michalovciach je hodenou rukavicou Bruselu a jeho ideologickým mindrákom. Samozrejme, opozícia a červené denníčky sa usilujú tento triumf všemožne bagatelizovať alebo dokonca očierňovať. Nikto nečakal, že Denník N bude chváliť Ficovu vládu, ale blúzniť, že v pomoci zaostávame... to muselo dať veľa práce vymyslieť taký blud. A teraz si predstavte tú hanbu českej vlády, ktorá zrušila spoločné zasadnutie vlád SR a ČR pod zámienkou, že „nechceme pomáhať Ukrajine“, ako sa pred týždňom vyjadril minister pre európske záležitosti Martin Dvořák v relácii Českej televízie Máte slovo s M. Jílkovou. Vtedy som mu tieto hlúposti nielenže vyvrátil, ale navyše som mu pripomenul, že práve dnes v Michalovciach rokujú spolu slovenská a ukrajinská vláda o vzájomnej pomoci a či sa necíti trápne, že Praha sa pohádala s Bratislavou kvôli niečomu, čo Ukrajina vôbec nerieši. Tým skôr, že český prezident Petr Pavel práve v týchto dňoch „utužuje priateľstvo a posilňuje vzťahy“ s jedným z najhorších režimov v Afrike, s autoritárskou Rwandou. Pri stretnutí s tamojším vládcom Paulom Kagameom, ktorý zastrašuje, unáša a likviduje svojich oponentov, Petr Pavel nešetril komplimentmi na adresu svojho hostiteľa a zdôrazňoval, že Česko chce byť priateľom Rwandy a že Rwanda je pre Českú republiku dôležitý partner. Rozumiem tomu správne, že dnešné Česko radšej prehlbuje vzťahy s africkým diktátorom ako s demokratickým Slovenskom? Podobným fiaskom sa skončila aj včerajšia hádka o Slovensku v Európskom parlamente. Vo svetle toho, čo sa dnes odohralo v Michalovciach, ale aj skutočného stavu vecí, je démonizácia Ficovej vlády až patologická. „Sme znepokojení tým, čo sa deje na Slovensku, robíte proruskú politiku, odmietate podporu Ukrajiny, to je neprijateľné!“ vrešťal poľský socialistický poslanec Lukasz Kohút. Ako prosím? Takto vyzerá „proruská politika“? My odmietame Ukrajine pomoc? Videli ste ten súbor dohôd o pomoci, ktorý sa dnes podpísal v Michalovciach? Buď prestaňte klamať alebo – ak veríte svojim bludom – navštívte psychiatra. Horšie však je, že našu vlasť ohovárala v Bruseli slovenská opozícia, ktorá lživo tvrdila, že Fico „ženie Slovensko do náruče Ruska“. Na čele týchto klamárov a zradcov nemohol stáť nikto iný ako Vladimír Bilčík, ktorý pred dvoma rokmi hlasoval aj za výzvu, aby Slovensko uznalo Kosovo a ktorý dnes spolu s Jozefom Mihálom za Demokratov hlasoval za migračný pakt. Teraz Ficovu vládu ohovára, že „berie občanom Slovenska prístup k slobodným médiám“ a vyhráža sa, že za to ponesie dôsledky. Kto im čo berie?? Tento lotor veľmi dobre vie, že všetky médiá hlavného prúdu vrátane tých verejnoprávnych sú v rukách opozície, že sú to prívrženci koalície, ktoré k nim nemajú prístup, preto to z jeho strany nie je omyl, ale vedomá lož a špinavé ohováranie Slovenska v zahraničí. Pridal sa k nemu aj ďalší bezcharakterný progresívec Martin Hojsík, ktorý v Bruseli strašil, že právny štát je vraj na Slovensku v troskách. Takto vzniká to bezbrehé očierňovanie našej vlasti, a potom sa netreba čudovať, že v zahraničí si o nás myslia, že tu snáď vládnu ľudožrúti. Práve preto sú júnové voľby do Európskeho parlamentu dôležité, netreba ich podceniť, lebo podľa toho, koho do Bruselu svojimi hlasmi vyšlete, bude vyzerať obraz Slovenska v zahraničí. A na záver už len jedna poznámka. Je vskutku nenormálne, šialené a patologické, ak sa progresívci ani po týždni nevedia vyrovnať s výsledkami volieb a podporujú nekontrolovateľné kvílenie. Možno by Ivan Korčok potreboval namiesto dnešného moderátora Rádia Expres Braňa Závodského niekoho ako Vilo Rozboril, ktorý by ho poľutoval a opýtal sa ho: „Povedz, ako veľmi si plakal?“ Dzurindova rada „Modrá je dobrá“ nevyšla, ale na Rozborilovo „Modré z neba“ by to mohlo byť. Ale vskutku nerozumiem, kde červené denníčky berú všetkých tých insitných psychológov. Dnešný Denník N ponúkol nejakú Miroslavu Šudilu Žilinskú, ktorá tvrdí, že hromadné smútenie je potrebné, lebo zhasla nádej. Milí voliči opozície, najmä tí, ktorí ste ešte schopní triezvo vnímať okolitý svet, ja vám nechcem škodiť, preto vám dám jednu nevyžiadanú radu: naozaj si myslíte, že je zdravé upínať sa k jednému človeku a vkladať do neho všetko, na čom závisí vaše psychické zdravie? Nepreceňujte vplyv politiky na vaše životy, nestojí vám to za to, radšej objímte tú ženu, psíka (v tomto poradí) a choďte do voňavej prírody, uvidíte, že vám bude lepšie. (Foto: Ľuboš Pilc, PravdaČítaj viac
NESMIEME BYŤ AKO ONI Kým na niektorých miestach západnej pologule bolo možné vidieť zatmenie Slnka, na niektorých miestach východnej pologule pozorujeme v týchto dňoch zatmenie myslí. To, čo v uplynulých hodinách zažili Dominika Cibulková, Attila Végh, Rytmus, Erik Kaliňák, ale aj mnoho anonymných ľudí len preto, lebo volili... Petra Pellegriniho (slovným útokom na ulici som čelil aj ja, ale ja na takéto primitívne prejavy nereagujem, nenakrúcam si ich a nezverejňujem ich), sú patologické spôsoby správania, ktoré nemajú nič spoločné s demokraciou. Žasnem, že podpredsedníčka KDH Martina Holečková je schopná napísať v reakcii na verbálny atak agresívneho muža, že „Kaliňák žne, čo zasial“. To znie rovnako hlúpo a nehorázne ako povedať, že obeť znásilnenia si za to môže sama. Keď už aj politickí lídri strácajú mieru pre slušnosť (resp. práve sa odkopali, že „slušné Slovensko“ pre nich nebolo ničím iným ako účelovou taktikou, ako sa dostať k moci), musíme sa pýtať, kto má byť tou morálnou inštanciou, ktorá povie: už stačilo. Rád by som v tejto situácii poznal názor nejakého renomovaného psychológa, čo sa to so slovenskou spoločnosťou deje. Len prosím, nie takého, ako uplakaný Matúš Bakyta, ktorý si urobil zo sebaľútosti v Denníku N živnosť a ľuďom sklamaným z volieb radí, aby si dali lieky na upokojenie. A už vôbec nie nejakého hochštaplera, ktorý tvrdí, že medzi mladými ľuďmi populárny „ghosting“ (náhle ukončenie dlhoročného priateľstva a komunikácie bez akéhokoľvek vysvetlenia) je prejavom normálneho správania. Bakyta dokonca ako dôvod svojej úzkosti uvádza, že ako majú byť jeho klienti v pohode, keď s menom Roberta Fica sa vraj spájajú kauzy ako Gorila a jeho "podržtaška" sa stal prezidentom po "veľmi neférovej kampani"... Pochybuje ešte niekto o tom, že tento slaboch nie je seriózny psychológ, ale zákerný progresivistický aktivista, ktorý udržiava svojich nešťastných klientov v klamstve? Každý predsa vie, že kauza Gorila je kauzou Mikuláša Dzurindu a že o neférovosti kampane by nemali hovoriť tí, ktorí zneužívali médiá, satirické stránky, urážali Pellegriniho (tak ako to predviedol aj Bakyta) a rozširovali o ňom klamlivé informácie, že chce zo Slovenska urobiť ruskú guberniu. Škoda reči, kto nechce, nepochopí. A Zuzana Čaputová, ktorá inak „citlivo vníma“ banálne spomenutie mena jej podporovateľky Zuzany Fialovej, ale otvorený hulvátsky útok na našu najlepšiu tenistku Dominiku Cibulkovú iba preto, že volila Pellegriniho, ani len nezaznamenala, sa odrazu tvári, že nič sa nedeje. Preto som naozaj rád, že sme si zvolili za prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, ktorý dnes zverejnil prepotrebný štátnický prejav, v ktorom už fakticky suploval neexistujúcu hlavu štátu. Upozornil v ňom, že skúška z demokracie nespočíva len v tom, či sme schopní zorganizovať demokratické voľby, ale aj v tom, či sme schopní prijať rozhodnutie väčšiny, zmieriť sa s ním a rešpektovať ho z úcty k princípom demokracie. Povedal, že mu je veľmi ľúto prejavov nenávisti voči ľuďom, ktorí dali dôveru víťazovi volieb. Je mu ľúto, že sú vystavovaní čoraz ostrejším osobným, politickým i mediálnym útokom. A veľmi ich prosí, aby túto politiku nenávisti neopätovali, pretože to je oheň, ktorý veľmi ľahko vzplanie, ale uhasiť ho je takmer nemožné. Frustráciu tých, ktorí prehrali, považuje za pochopiteľnú, ale nevie si predstaviť, že by vo vyspelých krajinách médiá písali o tom, že voliči víťazného kandidáta stratili rozum. Pellegrini povedal, že stále verí, že hodnoty zmierenia sú hodnotami, ktoré oslovujú ľudí naprieč celým politickým spektrom. Na jeho sľube, že bude za tieto hodnoty bojovať, sa nikdy nič nezmení. Ale poprosil každého z nás, aby svojím správaním k naplneniu týchto hodnôt aj osobne prispel... Na Pellegriniho prejave je najdôležitejšia veta, ktorá, obávam sa, zapadne v prívale ďalších slov. Bol to práve moment, keď poprosil svojich prívržencov, aby prejavy nenávisti voči tým druhým neopätovali. Chcel by som sa pri tejto myšlienke pristaviť. Jednou z najčastejších ilúzií o demokratickej diskusii je, že svojimi argumentmi dokážeme niekoho presvedčiť o opaku toho, čo si myslí. Polemika je hlboko zakorenená v západnom myslení. Vychádza z tradície gréckych sofistov, ktorí vyučovali argumentáciu a nechávali si za to platiť. Pod argumentáciou však nemali na mysli to, že sa chcú pomocou nej dopátrať k pravde, ale že chcú oponenta poraziť. Sú teda skôr predchodcami politických marketérov ako filozofov. Náš spôsob diskusie však určilo niečo, k čomu sa dnes už nikto nehlási – inkvizičné procesy. Inkvizítor by napriek svojej povesti považoval za nečestné, keby bol kacír odsúdený bez toho, aby mal možnosť jeho žalobu napadnúť. Preto určil špeciálnu, obyčajne vysoko učenú osobu, ktorá zohrávala úlohu tzv. advocatus diaboli (diablov advokát). Ale pozor. Jeho úlohou nebolo brániť kacíra, ale pomôcť inkvizícii lepšie argumentovať. A práve z tejto tradície vychádza polemika v západnej kultúre dodnes. Hodnota argumentácie nespočíva v tom, aby sme sa v dialógu spoločne priblížili k pravde, ale aby sme zničili protivníka. Pravda si vyžaduje skúmanie, tu však dominantnú úlohu zohráva nepriateľský postoj a boj za každú cenu, aj keď viete, že pravdu nemáte. Trochu sa to ponáša na súdne konanie. Skúmanie pravdy v ňom nahrádza polarizácia a cieľom je výhra, nie lepšie pochopenie reality. Možno už tušíte, kam tým smerujem. Človeka, ktorý sa pozerá na svet cez čierne alebo ružové okuliare, nedokážete presvedčiť, že svet je taký, ako ho vidíte vy. Toto dokážu pochopiť len ľudia, ktorí sa pozerajú na svet bez okuliarov. Ešte nikto nikdy nepresvedčil prívržencov opačného tábora v politickej diskusii. To je základný omyl. Vy môžete osloviť svojou argumentáciou nanajvýš tých, ktorí váhajú, sú zmätení alebo nerozhodnutí, ale najčastejšie iba upevňujete presvedčenie vlastného tábora a pomáhate mu lepšie argumentovať. Mnohí z vás, vrátane koaličných politikov, mi ďakovali po parlamentných i prezidentských voľbách, že je to aj moja zásluha, ako to dopadlo. Možno som k tomu prispel nejakým skromným dielom, ale uvedomte si, že presvedčeného prívrženca Progresívneho Slovenska, Sasky alebo Ivana Korčoka by som nikdy nepresvedčil nie preto, že by mali lepšie argumenty, ale preto, lebo ich postoj je založený na viere. Keď som v uplynulých dňoch videl ziapať prívržencov opozície na nekonfliktného a ústretového Petra Pellegriniho, že šíri nenávisť, tak som pochopil, že pre väčšinu ľudí sú pocity dôležitejšie ako fakty (pre progresívcov celkom určite). Je to neuveriteľné, ale v týchto dňoch to vyzerá, akoby sme žili nie v odlišných krajinách, nie v odlišných civilizáciách, nie na odlišných planétach, ale v paralelných vesmíroch, v ktorých neplatí vôbec nič z toho, čo je samozrejmé u nás, akoby sme nemali nič spoločné, dokonca ani fyzikálne zákony. A tak jediné, čo má zmysel, ak chceme znižovať napätie v spoločnosti, je obracať sa na vlastných ľudí, teda na tých, ktorých dokážeme ovplyvniť. Vždy si pamätajte, že nesmieme byť ako oni. Nemýľme sa, že hulváti sú iba na druhej strane. Netolerujme ich medzi sebou. Preto nemilosrdne vyhadzujem zo svojej komunity na sociálnych sieťach všetkých, ktorí sa nevedia správať k iným, bez ohľadu na to, či je vulgárny prívrženec koalície alebo opozície. Preto karhám ľudí, ktorí zabúdajú na spravodlivosť a myslia len na pomstu. Preto napomínam každého, kto hucká ľudí k agresivite a kričí, že vraj dosť bolo tolerancie. Nie. Tolerancie bolo v tejto spoločnosti vždy málo a my dnes potrebujeme dokonca ešte niečo viac: nie toleranciu v zmysle trpenia toho druhého so zaťatými zubami ako nejakú nákazlivú chorobu, ale rešpekt k jeho odlišným postojom a skúsenostiam. Vážte slová, priatelia. Majú obrovskú silu a dosah. Zvlášť to platí o verejných činiteľoch. Veľmi sa hnevám na tých koaličných politikov, ktorí používajú silné slová, ktorí napríklad začali nadávať svojim oponentom do potkanov. Len si spomeňte, ako sa vás dotklo, keď vám nadávali do opíc. Ale nejde len o osobný pocit. Zarazilo ma, ako sa výraz „potkany“ začal okamžite objavovať v diskusiách na sociálnych sieťach, ako sa ľudia navzájom začali napádať takýmito urážkami. Je to nákazlivé a nebezpečné, lebo fašizmus sa začal špecifickým dehumanizujúcim slovníkom. A politici by si mali uvedomiť, že vulgarizmy im nepridávajú žiadne politické body, iba ich prívržencom hrubnú spôsoby správania. K zmiereniu spoločnosti neexistuje žiadna skratka. Každý z nás v okolí a v názorovom prostredí, na ktoré máme vplyv, by mal prispieť svojím dielom k upokojeniu situácie, vyžadovať to od svojich priateľov a netolerovať žiadne prejavy nenávisti. Pridávam sa k apelu zvoleného prezidenta republiky Petra Pellegriniho, aby sme neopätovali tieto nenávistné prejavy. Všetkých ľudí dobrej vôle prosím: zastavme útoky, zastavme osočovania, zastavme hádky a nepridávajme si zbytočne starosti. A hoci nie som psychológ, ak ste frustrovaní (z kohokoľvek a čohokoľvek), mám pre vás rozhodne lepší a účinnejší recept ako je užívanie liekov. Občas sa ma niektorí z vás pýtajú, ako zvládam toľko aktivít naraz a ako sa vyrovnávam s tým obrovským návalom špiny, ktorou si podaktoré indivíduá riešia komplexy z mojej osoby. Je to veľmi jednoduché. Riešim to každodenne poéziou a klasickou hudbou (a keď mám čas, aj putovaním v horách). Jednoducho vždy pred spaním a krátko po zobudení nechám do seba prúdiť svoju dennú dávku krásna, ktorá ma udrží mimo hladiny akýchkoľvek temných myšlienok. V prírode zasa nachádzam svoje vnútorné šťastie. Svet je nádherný a nechajte na seba pôsobiť vždy len to, čo vám prospieva. Tak zostane vaša myseľ i srdce ako rytier v brneníČítaj viac
K ZMIERENIU V DOHĽADNEJ DOBE NEDÔJDE, ALE SNAŽIŤ SA O TO TREBA Začnem tým, čo ma v posledných dňoch zarmútilo vari najviac. Konateľka hotela Diery v Terchovej Katarína Hlaváčová uverejnila na sociálnej sieti status, v ktorom sa načisto opustila a nielenže vulgárne vynadala hosťom, ktorí volili Petra Pellegriniho, ale navyše i...ch vyzvala, aby zvážili, či jej rezort vôbec navštívia. Dnes síce status zmazala a ospravedlnila sa, ale obávam sa, že to z jej strany nebola úprimná ľútosť, ale chladnokrvný biznisový kalkul, keďže jej vyjadrenie vyvolalo vlnu pobúrenia potenciálnych i stálych zákazníkov. Sám som medzi nich patril. Diery boli mojím najobľúbenejším hotelom v Malej Fatre, zastavoval som sa tam pravidelne, najmä v zime, keď tam každý piatok hrala jedinečná Ťažká muzika, ktorá má leví podiel na tom, že terchovská muzika je dnes na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Chlapi z tejto folklórnej skupiny určite nevolili Korčoka, viacerí z nich sú moji fanúšikovia (a ja ich) a mám ich veľmi rád. Napriek tomu do toho hotela viac nevkročím. Je mi to ľúto, ale necítil by som sa dobre v prostredí, v ktorom konateľka rezortu považuje väčšinu voličov za... Ona vlastne tie nadávky ani neodvolala. Ona iba napísala, že rozumie každému, koho sa ten status dotkol. To je asi tak, akoby som povedal, že ste sviňa, ale chápem, že sa vás to dotklo. O „citlivé vnímanie“ progresívcov naozaj nestojím, ak nezmenia svoje skutočné rozmýšľanie o ľudských bytostiach. Slovensko zažíva jedno z najšialenejších období, ktoré sa dá mentálne prirovnať naozaj len k päťdesiatym rokom minulého storočia. Zatiaľ sa tu navzájom nevraždíme, ale nálada je rovnako ponurá a paranoidná ako v uvedenom období a nedá sa porovnať s ničím iným. Často položartom hovorievam, že vďaka tomu, že sme malá krajina, v ktorej sa všetci poznajú, u nás nebol ani poriadny fašizmus, ani poriadny komunizmus. Minister vnútra fašistického Slovenského štátu Alexander Mach pomáhal prežiť komunistickým intelektuálom, najmä svojmu kamarátovi Lacovi Novomeskému. Normalizačný minister kultúry Miroslav Válek zasa pomáhal zakázaným autorom a disidentom, ktorí boli taktiež jeho kamaráti. Toto všetko už neplatí. Na staré kamarátstva sa tu už nikto nehrá, vymizla nielen vzájomná úcta, ale aj elementárny rešpekt k ľudským bytostiam. Niektorých to dostáva až do tragikomickej roviny. Publicista Samuel Marec prepadol až panike z toho, že som ho vo svojom poslednom videu spomenul ako pozitívny príklad opozičného aktivistu, u ktorého úplne nevymizol zmysel pre sebareflexiu. „Pochvala“ od Eduarda Chmelára ho vydesila až natoľko, že začal popierať sám seba. Dosť som sa na tom zabavil. Marec napísal, že Eduard Chmelár klame, keď tvrdí, že on tvrdil, že opozícia klame, lebo v prvom prípade to nie je pravda a na druhý prípad si nespomína. Klamanie nemám v osobnostnej výbave, ja klamstvá neľútostne odhaľujem. Preto si vypočujte, čo som v skutočnosti povedal. Na videu to máte jasne uvedené od 14:04. Povedal som presne toto: „Zaznamenal som jeden jediný hlas od publicistu Sama Marca, s ktorým nesúhlasím takmer v ničom, s ktorým sa nezhodnem na ničom, hádam len v tom, že som mal rád knihy jeho otca, ale ktorý už dvakrát upozornil na to, že opozícia preháňa.“ https://www.youtube.com/watch?v=JjQPK8LC-_g Hádam nemusím ľuďom, ktorí majú IQ vyššie ako hodnota izbovej teploty vysvetľovať rozdiel medzi klamstvom a preháňaním. Pretože práve to vyrušilo takého skalného prívrženca súčasnej opozície Marca, keď kritizoval, že si česká dopisovateľka britského denníka The Guardian vycucala z prsta bez akýchkoľvek dát, že „desaťtisíce mladých ľudí odchádzajú do Prahy a môže za to Fico“ a keď protestoval proti tomu, že niektorí horliví aktivisti (ako napríklad prekladateľ Ján Štrasser) prirovnávajú slovenského premiéra ku Kim Čong-unovi. Bol to ten istý Samo Marec, ktorý poukázal na strašenie opozície, ktorý jej vyčítal, že stratila mieru a musí sa vrátiť do reality. https://komentare.sme.sk/c/23290405/strasenie-beznadej-hnev-stratili-sme-mieru-a-musime-sa-vratit-do-reality-pise-samo-marec.html A po mesiaci si na to nevie spomenúť. (Edit: Samo Marec bez ospravedlnenia zmenil svoj text a napriek usvedčeniu zo lži naďalej tvrdí, že klamem... neuveriteľne detinské až bezcharakterné správanie 🙏🙄😁) Zvláštne. Jeho absurdné dištancovanie sa od vlastných slov pripomína stalinistické obdobie, keď zo strachu pred následkami vo vlastnej strane alebo mládežníckom zväze podávali súdruhovia osobnú sebakritiku. A keďže chápem, že pochvala odo mňa je v jeho tábore bozk smrti a nechcem mu nijako uškodiť, chcem upokojiť všetkých progresívcov, že naše názory sa v žiadnom prípade nezbližujú, naďalej ho považujem za veľmi povrchného glosátora, ktorý nemá analytické schopnosti, a tak sa obmedzuje len na demagogické bonmoty. Súhlasím aj s tým, že vyznávame odlišné morálne hodnoty, lebo on ľuďmi otvorene pohŕda a ja ich rešpektujem. Ale keď sa ohradí aj voči tomu, že som mal rád knihy jeho otca? Ja si myslím, že týmto fanatizmom prekonal aj komunistického prokurátora Urválka, ktorý Vladimíra Clementisa pred popravou zahriakol, aby nespomínal svoj vzťah k poézii Majakovského, lebo ho nie je hoden. Ale pri tom strašení ešte ostaňme. Ukrivdený Ivan Korčok i uvrieskaná Mária Kolíková neúnavne opakujú tú istú mantru, že Pellegrini vyhral preto, že strašil, klamal a urobil z opozičného lídra „kandidáta vojny“. No. Priatelia, ja viem, že sa už opakujem, ale asi to musím ja i vy takýmto demagógom neustále pripomínať. Ktože tu strašil tým, že ak vyhrá Pellegrini, staneme sa ruskou guberniou? Že sa obrátime na Východ a vystúpime z NATO a EÚ? Že sa dostaneme do medzinárodnej izolácie? Že nový prezident bude iba Ficovým príveskom? Že je kandidátom mafie? Veď väčšie lži v tejto kampani nezazneli! Prevýšili aj všetky tie drobné klamstvá, ktorými Ivan Korčok kŕmil svojich fanúšikov, akože pravidelne cestuje vlakom, že je vlastenec a veľký športovec. Korčok mal postavenú celú kampaň na klamaní, osočovaní a osobných urážkach. Do akej pózy sa to staviate, vy falošní slušnoľudia? A kandidát vojny? Do čerta, to chcete popierať, že Korčok podporoval všetky – zdôrazňujem VŠETKY – vojny za posledných 25 rokov? Že do tej v Iraku nás vyslovene nahnal, keď lživo tvrdil, že na to nie je potrebný mandát Bezpečnostnej rady OSN, čiže aj jeho pričinením tam zbytočne zahynulo niekoľko slovenských vojakov? Vy si myslíte, že by sa správal v budúcnosti inak? Čo vás k tomu vedie? Samozrejme, že by nemohol sám rozhodnúť o vyslaní vojakov do zahraničia – to je prvoplánová demagogická skratka opozície, ktorá dezinterpretovala skutočné obavy z jeho postojov. Ale pri prvej príležitosti by sa pridal k tlaku prezidenta Macrona a iných vojnových štváčov tak na krajiny NATO, ako aj na predstaviteľov slovenskej vlády a parlamentu. Akoby ste nevedeli, ako sa to robí a aké ľahké je vyvolať vojnovú atmosféru. Ľudia mali prirodzené obavy a Korčok nevie ich vôľu prijať, pochopiť a spracovať a namiesto toho sa slabošsky vyhovára a vyhráža. Myslím, že aj mnohí jeho voliči už konečne pochopili, aký je to nízky človek. Mňa osobne viac ako títo úbožiaci zarmútil postoj Adely, teraz už iste nie Banášovej, ale Vinczeovej. Vždy som ju mal ľudsky rád, aj jej pôvodnú rodinu, ktorá ju vychovala v duchu tých najčistejších hodnôt. Pre mnohých ľudí, najmä pre mladé dievčatá, bola obrovským vzorom. Nie preto, že bola na titulke časopisu Zem a vek, ale preto, že mala obdivuhodne otvorenú hlavu, v ktorej mala všetko upratané. Jej stĺpčeky v Hospodárskych novinách inšpirovali celú jednu generáciu. Ale náhle prišiel zlom. A mnohí ľudia sa pýtajú, čo sa to s ňou stalo. Nespoznávajú ju v jej floskulách ako z príručky mladého progresívneho aktivistu. Najviac ma zamrzelo, keď sa verejne dištancovala od voľby svojho otca. To robiť naozaj nemusela. Ak pochopí, že jej kariéra nezávisí od povinných politických postojov, takých typických pre rozmaznanú bratislavskú smotánku, možno sa vráti k svojej podstate, v ktorej bola vždy autentickejšia a uveriteľnejšia. Toto správanie opozície signalizuje, že akokoľvek sa nový prezident bude usilovať, spoločnosť nezjednotí. Dokonca si myslím, že opozičné sily budú jeho snahy o ústretovosť bojkotovať. To, čo tvrdia ľudia ako Marec, že obrusovať hrany síce treba, ale nie s Chmelárom a Ficom, iba obnažuje ich skutočné úmysly. Oni sa nechcú zmieriť, oni chcú nezmieriteľne bojovať a dúfajú, že „v tom boji divokom“ prejde väčšina ľudí na ich stranu. Ale to je opäť zásadné nepochopenie nálad a potrieb slovenského obyvateľstva. Mali by sme prijať realitu, že v dohľadnom čase k zmiereniu spoločnosti nedôjde, že na to nie sú vytvorené vhodné podmienky. Ale všetci (nielen prezident), ktorí nemajú namiesto srdca žlč a namiesto mozgu bicepsy, by sa mali o to aspoň usilovať. Je to nevyhnutné, lebo vyššia fáza napätia už neexistuje, iba občianska vojna. Som presvedčený, že je tu stále dostatok ľudí s otvorenou mysľou a srdcom, pre ktorých je politika vecou pragmatických skupinových záujmov, nie iracionálnej viery, ktorí sa nedajú spútať nenávisťou, ktorí vyznávajú vyššie hodnoty ako neľútostný odpor k nepriateľovi. Ťažko ich nájdeme medzi vrcholovými politikmi, ešte ťažšie medzi bratislavskými umelcami, ale nájdeme ich pomerne veľa medzi obyčajnými dobrými ľuďmi, ktorých životy ešte stále určujú pravidlá ako z rozprávok. Dobroda, láskavosť, žičlivosť. Prehlbujme s nimi vzťahy, pestujme s nimi vzájomnosť, lebo už štúrovci vedeli, že iba z nich – nie z elít – vyklíči nový strom bratstva a svornosti. Pamodaj šťastia, SlovenskoČítaj viac
FALOŠ A PRETVÁRKA GENERÁLNEHO RIADITEĽA RTVS Arogancia, s akou vedenie RTVS zavádza verejnosť, je vlastná súčasnej politickej opozícii. Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj sa „rázne ohradil“ voči výrokom premiéra Fica, že to, čo vyvádza jeho manažment vo vysielaní verejnoprávneho telerozhlasu je „ilegálne politické... pôsobenie“. Machaj sa sťažuje na údajne „nepravdivú dezinformačnú kampaň vedenú proti RTVS“ a vyzval predsedu vlády na dialóg. „Ubezpečujem verejnosť, že verejnoprávny vysielateľ si plní a naďalej bude plniť všetky úlohy, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov a z podstaty jeho verejnoprávneho poslania,“ dušoval sa. Pikantné na tom je, že len pár minút po tomto ubezpečení ohlásila RTVS „odbornú diskusiu“ o budúcnosti verejnoprávnej televízie a rozhlasu, na ktorú pozvali expertov iba z jedného názorového spektra. A teraz mi povedzte, či je Ľuboš Machaj taký hlúpy, že nevie čítať zákon, ktorý mu doslova prikazuje pluralitu vo vysielaní alebo taký drzý, že klame a ani sa pritom nezačervená. Minulotýždňová relácia „Máte slovo s M. Jílkovou“ v Českej televízii mala obrovský ohlas a rekordnú sledovanosť na oboch stranách rieky Moravy. https://www.ceskatelevize.cz/porady/10175540660-mate-slovo-s-m-jilkovou/224411030520012/ Upozornil som v nej okrem iného na to, že takéto polemické relácie by v RTVS nebolo možné odvysielať a všetci sa čudovali, prečo verejnoprávna televízia na Slovensku, ktorú si platia zo svojich daní všetci občania, nepripustí podobnú pluralitnú vyváženú diskusiu s rôznorodými hosťami. Súčasná opozícia ovládala a ešte stále ovláda všetky médiá, vrátane verejnoprávnych, do ktorých takmer nevpustila ľudí z opačnej strany barikády. Väčšina ľudí v nich nepočula svoj názor a nemala možnosť ho vyjadriť. No tak ho vyjadrila v prezidentských voľbách a zrazu sú z toho všetci v šoku. To neznamená, že občania nevidia prešľapy a zlyhania súčasnej vlády. Majú však cit pre spravodlivosť a nenechajú sa neustále ponižovať, že sú obyčajní hlupáci, ktorí sa do ničoho nerozumejú. Väčšina ľudí si neželá mocenské ovládnutie RTVS, ale vytvorenie priestoru pre všetky relevantné názorové prúdy. Ak to súčasný manažment odmieta, nemá tam čo robiť. Ľuboš Machaj so svojím okázalým obchádzaním zákona o RTVS, so svojím patologickým ignorovaním reality, stratil akúkoľvek legitimitu na vedenie kľúčového média verejnej služby. On nemá čo vyzývať premiéra na diskusiu, nie je jeho partnerom v tomto dialógu a kým bude beztrestne porušovať platnú legislatívu, nikto sa s ním nebude baviťČítaj viac
Na opozícii, ktorá nie je schopná vyrovnať sa s porážkou, ktorá nehľadá chyby v sebe, ale vo voličoch, ktorá z výhry niekoho iného cíti úzkosť a potrebuje lieky na upokojenie, ktorá hystericky démonizuje víťaza a ohlasuje dobu temna, hoci im nikto nič nerobí... na všetkých týchto prejavoch je niečo choré. Kým opozičné ...sily neprejdú hlbokou sebareflexiou, nový prezident neuspeje v snahe o dialóg s nimi. Namiesto toho by mal oslovovať priamo voličov, ktorí ho nevolili, získať si ich dôveru a ak to bude potrebné, upokojiť ich, že jeho víťazstvo neohrozuje demokraciu, že demokraciu ohrozujú tí, ktorí nedokážu prijať výsledok demokratických volieb a bohorovne si myslia, že demokracia je, keď oni vládnu a ostatní sa nedostanú k slovu. Edit: Nerád používam silné výrazy, ale moje slová potvrdzuje správanie Márie Kolíkovej, ktorá práve nepríčetne vrieska v Téme dňa na TA3 ako zmyslov zbavená. Tá osoba je zrelá na psychiatriu. Takto sa naozaj nedá viesť diskusia, len podať upokojujúcu injekciu a vyviesť v kazajke. Bohužiaľ. 🤷♂Čítaj viac
AK NIE STE NA ŽIADNOM ZOZNAME, STE NEŠKODNÍ V tieni prezidentských volieb otriasa Európou „škandál“, ktorý nesie všetky znaky spravodajských hier a paranoidných politických kampaní z päťdesiatych rokov minulého storočia. Česká kontrarozviedka vraj zistila, že Rusko platí politikov v Európe, aby prostredníctvom dezinform...cií ovplyvnilo nachádzajúce voľby do Európskeho parlamentu. Tvrdia to vysokí predstavitelia EÚ, niektorí politici a ich novinárski nohsledi. Jeden z prvých, ktorý u nás túto správu zdieľal, bol bývalý minister obrany Jaro Naď s víťazoslávnym pokrikom „já vám to říkal“. Z českých politikov sa na údajnom výplatnom zozname nachádza Václav Klaus, Cyril Svoboda, Jindřich Rajchl a Zuzana Majerová, zo slovenských Ján Čarnogurský, Erik Kaliňák, Milan Uhrík a Miroslav Radačovský. Až ma urazilo, že na takom zozname nie som... Ospravedlňujem sa za tú iróniu, ale skôr, ako si vysvetlíme, prečo sú tieto obvinenia absurdné a postavené na vode, vám chcem ozrejmiť históriu podobných zoznamov. Mám s nimi totiž bohaté skúsenosti. Ako prví začali vytvárať zoznamy nepriateľov neonacisti. Sám som sa ocitol na niekoľkých takýchto primitívnych zoznamoch „nebezpečných Židov“. Nikdy som sa voči nim neohradzoval, lebo sa mi videlo nedôstojné brániť sa, že nie som Žid, akoby byť Židom malo byť hanbou (držal som sa princípu, ktorý stanovil ešte francúzsky filozof Jean-Paul Sartre, že Židom je každý, koho za Žida považujú). Preto ma nijako neprekvapilo, keď som sa po rokoch ocitol na zozname „proruských aktérov“, ktorý vypracoval rozmaznaný eseťácky synáčik Michal Trnka. Paradoxné je, že hoci Trnka v rozhovore pre Forbes tvrdil, že dôvodom založenia Gerulaty bolo vyvrátenie „dezinformácie“, podľa ktorej CIA spolupracuje s Esetom, syn zakladateľa tejto firmy dnes spolupracuje s NATO a jeho klientmi sú čuduj sa svete – spravodajské služby... Neskôr mi bolo cťou, že som sa spolu s bývalým lídrom britských labouristov Jeremym Corbynom, bývalým predsedom Európskej komisie Romanom Prodim, bývalým rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom či fromtmanom kapely Pink Floyd Rogerom Watersom ocitol na zozname údajných „nepriateľov Ukrajiny“. Všetky tieto škandalizujúce zoznamy mali jednu vec spoločnú: boli postavené na nelogických základoch, opierali sa často len o vyjadrenia, ktoré nesúhlasili s výrokmi (len tak mimochodom) skorumpovaných ukrajinských politikov alebo o ešte banálnejšie tvrdenia. Takéto postupy majú teda totalitný základ, lebo organizujú hon na čarodejnice proti ľuďom, ktorí sú často váženými osobnosťami, ich názory nevybočujú z demokratického diskurzu, ale nie sú v súlade s oficiálnou propagandou. Inými slovami, takéto praktiky sú nezlučiteľné so základnými princípmi demokracie. Podstatu týchto špinavostí vtipne vykreslila česká nezávislá novinárka a bojovníčka za slobodu prejavu Cecílie Jílková, dcéra významných disidentov a signatárov Charty 77 Ludvíka Vaculíka a Lenky Procházkovej. Každý, koho meno nefiguruje na podobnom zozname, by si mal položiť zásadnú otázku: podvraciate režim dostatočne? Pretože ak na zozname nie ste, znamená to jediné: ste neškodný. Vraj ste odhalili niečo veľmi nekalé? To ešte neznamená, že ste nebezpečný. Nebezpečný začnete byť, až keď máte vplyv. Vtedy sa stanete dezinformátorom. Cecílie Jílková v tejto súvislosti pripomenula polemiku jej otca s Václavom Havlom. Spisovateľ Vaculík sa zamýšľal nad tým, či stojí za to nechať sa zatknúť, bol nervózny z toho, že ho ešte nezavreli a spytoval si svedomie, či niečo nerobí zle. Havel ho v liste upokojil, že to, koho zavrú, je chladný politický kalkul a ak režim bude chcieť, môže sa to stať pokojne aj Vaculíkovi... To, že ste nebezpečný, zistíte podľa toho, že vás režim verejne označí za nepriateľa. Mne sa to stalo za Matovičovho režimu, keď niektorí politici a novinári začali proti mne vyslovene organizovať mediálny lynč a nazývali ma nepriateľom štátu. Áno, to bolo vtedy, keď poradca prezidentky Ivan Mikloš vyzýval z obrazovky TA3, že treba zavrieť Chmelára a bude po probléme, keď pre mňa niektorí novinári (ktorí asi študovali právo na Vysokej škole života pre liberálov Zomri) žiadali doživotie za to, že som hlásal potrebu zastavenia bojov na Ukrajine, a keď hlavný moralizátor TV JOJ s pokrivenou hubou i charakterom Arpi Soltész vyzýval ľudí, aby mi neposkytli žiadnu službu, ani len pohár vody. To len na pripomenutie, akú dobu sme žili a akí darebáci dnes falošne kvília, že vraj nastáva „doba temna“, hoci im nikto nič nerobí. Sofistikovaný režim však nemá záujem urobiť z vás mučeníka. Ukázať na vás prstom a pošpiniť vás, to áno (ak máte dostatok priaznivcov). Ale ukrižovať nie – vieme, kam to viedlo. Tak ako v normalizačnom režime nebola zakázaná tzv. komunálna kritika, v neonormalizačnom nie je zakázaná systémová rebélia. Čo to znamená? Môžete kritizovať byrokraciu, ale nie priamo Európsku komisiu. Môžete kritizovať ničenie planéty, ale nie nefunkčnú zelenú politiku EÚ. Môžete kritizovať ministerku zdravotníctva, ale nie farmaceutické firmy. Môžete kritizovať zbrojenie, ale nie podstatu fungovania NATO. Ak vás ešte nikto neoznačil za ruského trolla, nie ste nebezpečný, iba nepohodlný. Čo teda vieme o tej „škandalóznej ruskej podvratnej akcii“? Nič konkrétne. Všetky obvinenia sa opierajú iba o fakt, že dotyční politici poskytli rozhovor dnes už zablokovanému webu Voice of Europe. Kriticky uvažujúci človek by sa mohol spýtať: a to novinári nežiadali žiadne dôkazy?? Nie, nežiadali. Presnejšie: špekulatívne obvinenia interpretovali ako hotové fakty. Stačilo, aby Politico napísal: „Škandál s ruským vplyvom otriasa EÚ. Prokremeľské webové stránky šírili propagandu a platili európskych politikov.“ A už titulok BBC hlása: „Ruská sieť, ktorá platila europskych politikov, bola rozbitá.“ Nasleduje The Moscow Times, ktorý titulkuje: „Česi rozbili hlavnú ruskú propagandistickú sieť.“ Podstatou tejto reťaze je, že jedno médium cituje druhé, pričom dôkazy nie sú pre túto zacyklenú argumentáciu vôbec dôležité. Na obvinenia vzápätí reagovala podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jaurová, ktorá vyhlásila: „Toto potvrdzuje, čo sme tušili. Kremeľ využíva pochybné weby, ktoré predstierajú, že sú médiá, na kupovanie skrytého vplyvu.“ Čo konkrétne to potvrdzuje? V tejto situácii by ste čakali, že profesionálni žurnalisti začnú klásť podstatné otázky. Ale oni buď mlčia alebo už priamo formulujú hotové odpovede. V tejto propagande zvlášť vynikol český týždenník Reflex, akoby vytrhnutý z toho najodpornejšieho obdobia stalinistického teroru. Príšerne fanatickým propagandistickým slovníkom vyvodzuje z toho, že spomínaní politici kritizovali protiruské sankcie alebo pokračujúcu vojnu na Ukrajine, takéto absurdné závery: „Nie je náhoda, že práve oni poskytli rozhovor webu Voice of Europe.“ Prečo to nie je náhoda? Čo je to za konšpiračný slovník? Veď je to čistá paranoja vychádzajúca z bludného predpokladu, že ak je niekto kritický, musia mu za to platiť. Pri takýchto šialencoch si hovorím, či nevychádzajú z vlastnej skúsenosti. Ak to mám všetko vrátiť do vecnej roviny, som presvedčený, že v tomto prípade sme svedkami klasickej psychologickej operácie spravodajských služieb známej pod skratkou PSYOP. Cieľom PSYOP je ovplyvniť emócie, uvažovanie a v konečnom dôsledku správanie jednotlivcov, skupín, organizácií, strán alebo dokonca vlád, ktoré oponujú oficiálnemu výkladu udalostí. Na rozdiel od skutočného vyšetrovania je PSYOP iba obvinenie bez konkrétnych dôkazov. Pri vyšetrovaní by sa totiž mohlo zistiť, že to celé je totálna kravina, a to je pri operáciách tohto typu nežiadúce. A tak sa napríklad na zoznam dostal popredný kandidát nemeckej AfD vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktorý tvrdí, že vláda USA sa podieľala na útoku na Nordstream. Čo z toho vyvodili novodobí inkvizítori? Že za to určite dostal peniaze. Alebo Erik Kaliňák, ktorý je nielen kandidátom do EP, ale zároveň aj predsedom Zboru poradcov nenávideného premiéra Fica – ideálny kandidát na diskreditáciu. Veď sa otvorene stavia za mier na Ukrajine, za to musí byť platený priamo z Kremľa! A teraz bonbónik na záver: ten zákerný Putin zabezpečil svojho superšpióna Medvedčuka réžiou vo výške dvoch mesačných platov (vrátane všetkých nákladov) europoslanca, aby touto „závratnou“ sumou všetkých (sic!) skorumpoval a zničil našu prekvitajúcu demokraciu? Robíte si z nás v tom Bruseli prdel? Spolu s investigatívnou novinárkou Cecíliou Jílkovou sa prikláňam k názoru, že toto nevymyslela česká BIS, že je to oveľa vyššia spravodajská hra, prostredníctvom ktorej sa Európska komisia pokúša cenzurovať svojich politických nepriateľov. Dokonca si myslím, že voľby do Európskeho parlamentu sa takýmto nekalým spôsobom pokúša ovplyvniť nie Moskva, ale samotný Brusel, ktorý vychádzajúc z prieskumov, ako zásadne sa môže zmeniť politická mapa Európy po júnových voľbách, začína prepadať panike. Vykresliť politického protivníka ako agenta cudzích mocností, je starý trik, ktorý používali v päťdesiatych rokoch mccarthisti v USA a stalinisti v sovietskom bloku. Iným trikom je šíriť o svojich protivníkoch konšpiračné teórie a tvrdiť, že ich šíria oni. Malo by nás preto znepokojovať, že Európska komisia sa pokúša v čoraz väčšej miere obmedzovať slobodu prejavu a zavádzať cenzúru sociálnych sietí, ktorá svojím rozsahom ďaleko presahuje čokoľvek, o čo sa pokúsili fašisti a komunisti. Politickí lídri v EÚ nasadzujú spravodajské služby, aby očiernili každého oponenta – od francúzskych farmárov, cez belgických odporcov migrácie až po stredoeurópskych pacifistov – a označili ich za živly napojené na Kremeľ. Ešte stále môžeme konať slobodne, ale ak sa tomuto trendu včas nevzoprieme, uvaria nás ako žaby v hrnci a zavedú taký totalitný režim, že ten, ktorý sme prežili v minulom storočí, bol iba trenažér ich temných plánov. Verím, že to ľudia pochopia a spoločnými silami zastavia túto plazivú totalitu v EÚČítaj viac
NAJDÔLEŽITEJŠOU ÚLOHOU NOVÉHO PREZIDENTA BUDE ZMIERIŤ ROZOŠTVANÚ SPOLOČNOSŤ Najdôležitejšou správou týchto prezidentských volieb je poznanie, že keď sa ľudia zmobilizujú a volebná účasť je vysoká, obraz Slovenska je úplne iný, než nám ho servírujú médiá. Tie aj naďalej chrlili priam neuveriteľné hodnotenia. Svet...ové denníky hlásia, že vraj "proruský populista vyhral nad prozápadným kandidátom". V českých médiách zaznieval tón, že vraj na Slovensku sa hrá o "prežitie demokracie". Činila sa aj naša piata kolóna. Politológ Grigorij Mesežnikov blúznil niečo o "nastávajúcej dobe temna", Milan Kňažko nazval nového prezidenta "zlom s ľudskou tvárou" a podobné až nehorázne špinavosti. Čaká nás naozaj nepredstaviteľné množstvo práce s naprávaním tohto extrémne pokriveného obrazu Slovenska v zahraničí. Ale chcem zdôrazniť, že sú to predovšetkým ľudia, ktorí zvíťazili v týchto voľbách. Ukázali väčšiu občiansku vyspelosť ako koaliční lídri vrátane Štefana Harabina, ukázali, že nepotrebujú ich odporúčania, ich silnejšiu angažovanosť a vedia sa správne rozhodnúť. Gratulujem nám všetkým! Po volebnom boji sa zvykne hovoriť "sláva víťazom, česť porazeným". Ivan Korčok si však po tom, čo predviedol v reakcii na výsledky volieb, úctu nezaslúži. Emócie sú na mieste, chápem sklamanie, ale veľkosť politika sa ukáže až v umení prehrávať. A Ivan Korčok predviedol takú ľudskú malosť, až mi je z toho smutno. Bolestínsky fňukať, špiniť víťaza a vyhrážať sa mu je prejavom bezcharakternosti a signál, že od opozície nevzíde gesto k spoločenskému zmieru. Takto reaguje iba slaboch. Ivan Korčok sa cíti byť ukrivdený, že ho nazývali "kandidátom vojny" a vykrikuje novému prezidentovi, že mu to nikdy nezabudne. Tak si to zhrňme. Kto podporoval bombardovanie Juhoslávie? Kto podporoval inváziu do Iraku a ešte aj dnes to považuje za správny krok? Kto označil súčasné masakrovanie civilného palestínskeho obyvateľstva, ktoré odsudzuje celý svet, za legitímnu vojenskú misiu? Znova musím povedať, že Ivan Korčok podporoval za posledné štvrťstoročie všetky vojny a hnevať sa na to, že mu to pripomínajú, je úbohé. To isté sa týka aj nárekov, že Peter Pellegrini vyhral voľby na urážkach, strašení a klamstvách. Ako prosím? Kto tu vynikal v urážkach o podržtaške a podobne priamo z úst prezidentského kandidáta? Kto tu strašil, že víťazstvo Petra Pellegriniho bude znamenať koniec demokracie? Kto si vymýšľal, že nový prezident bude len poslúchať Fica? Kto prijal podporu od najväčšieho darebáka súčasnej slovenskej politiky (dokonca ho pozval na volebnú noc!) Igora Matoviča, ktorý zo svojej žumpy vypúšťal také slovné zvratky, že po všetkých tých nechutnostiach s ním nijaký normálny človek nemôže zotrvať ani v jednej miestnosti? Och, toľko nízkosti! Trpký úškrn vo mne vyvolali aj slová dosluhujúcej prezidentky Čaputovej, ktorá hneď v prvej reakcii poúčala novozvoleného prezidenta, že by mal pôsobiť tak, aby sa žiadna časť spoločnosti necítila byť porazená. Viete, poúčať môže len niekto, kto sa správa podľa toho, čo hlása. Prečo takto nekonala Zuzana Čaputová? Prečo ignorovala vôľu väčšiny občanov a správala sa vo funkcii ako hovorkyňa Progresívneho Slovenska? Prečo ohovárala svoju vlasť v zahraničí? Vy sa už vôbec nehanbíte a myslíte si, že ľud to nevidí? Peter Pellegrini dosiahol fantastický výsledok s rozdielom nad všetky predvolebné očakávania a som presvedčený, že do Prezidentského paláca prichádza pozitívna zmena. Napokon, bol som pri tom, keď veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Rudolf Jindrák osobne priniesol v noci do volebného štábu Petra Pellegriniho blahoprajný telegram prezidenta ČR Petra Pavla priamo z africkej Rwandy a pozval ho na návštevu do Prahy. To je dobrý začiatok, ak nám ide o zlepšenie česko-slovenských vzťahov. Okrem toho mi dnes ráno napísala palestínska veľvyslankyňa na Slovensku Safa Khaldi, vyjadrila radosť z víťazstva Petra Pellegriniho a vieru v zlepšenie a posilnenie slovensko-palestínskych vzťahov. Aj to je veľmi dôležité. Na druhej strane, tešme sa, ale neprepadajme zbytočným ilúziám. Zúrivá opozícia v prvých reakciách ukázala, že nič nepochopila a Ivan Korčok môže byť v opozícii nebezpečnejší ako v Prezidentskom paláci - v prípade, že sa pokúsi zopakovať úskok Mikuláša Dzurindu a zjednotiť opozíciu do nejakej "volebnej strany". Otázka je, či má na to schopnosti a či sa to klbko hadov vôbec dokáže na niečom dohodnúť. Novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho teraz čaká najťažšia úloha. Zmieriť spoločnosť, ktorá vo svojich dejinách ešte nikdy nebola taká rozoštvaná, roztrhaná a demoralizovaná. Bude si to vyžadovať obrovskú dávku trpezlivosti, tolerancie, veľkorysosti a rešpektu k tým, ktorí ho nevolili. Viem však, že Peter Pellegrini už takto uvažuje a že má tie najlepšie osobnostné predpoklady (oveľa lepšie ako Korčok) na to, aby sa mu to podarilo. Milý pán Pellegrini, buďte dobrým prezidentom. Nie naším človekom, nie ich človekom, ale prezidentom všetkých. V tejto náročnej, ale prepotrebnej misii vám budem držať palceČítaj viac
Bezprostredné emócie novozvoleného prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho po oznámení výsledkov volieb. 🥂
PRIAMA VOĽBA PREZIDENTA JE NAJVÄČŠÍM ZDROJOM POLARIZÁCIE SPOLOČNOSTI 6. apríl bol v našich dejinách často osudovým dátumom s tragickými dôsledkami. 6. apríla 885 zomrel veľkomoravský arcibiskup Metod a po jeho smrti vyhnali alebo povraždili jeho stúpencov. 6. apríla 1875 nariadením uhorského Ministerstva vnútra zastavili č...innosť Matice slovenskej. A napokon tiež 6. apríla 1941 nacistické letectvo prepadlo Juhosláviu, ktorá po 12 dňoch ničivého bombardovania kapitulovala. Občas však 6. apríl vykresal aj iskru nádeje. 6. apríla 1824 (pred 200 rokmi) sa narodila jedna z najpozoruhodnejších žien v moderných slovenských dejinách, herečka a zapálená predstaviteľka národného hnutia Anička Jurkovičová Hurbanová. A 6. apríla 1864 (pred 160 rokmi) položili v Martine základný kameň prvej budovy Matice slovenskej. Voľte dnes tak, aby aj Váš hlas bol základným kameňom nádeje, tehličkou k vytvoreniu súdržnejšej a pokojnejšej slovenskej spoločnosti. Ja uprednostňujem vždy mier a z tohto hľadiska je moja voľba jasná. Môj hlas nikdy nedostane človek, ktorý štval k vojne, podporoval vojnu a obhajoval vojnu, či už to bola vojna v Juhoslávii, Iraku, Líbyi, Sýrii, Jemene alebo dnes v Gaze, ktorý uprednostňuje pokračovanie vojny na Ukrajine pred okamžitým prímerím a zastavením krviprelievania. A taký človek, ktorý toto všetko dokázal ospravedlňovať a ktorý má krv za nechtami, je v týchto prezidentských voľbách len jeden. Volil som tak, aby sa nestal prezidentom a aby nemohol hovoriť za Slovensko. Verím, že rozumiete tomu, o čo sa tu hrá a že sa rozhodnete správne. Lebo oni voliť pôjdu. Zvážajú ich vlakmi zo zahraničia, do poslednej chvíle šíria nenávisť a podporuje ich aj jedna aktivistka, ktorá na to zneužíva prezidentskú funkciu. Len vy ich môžete zastaviť. Mimochodom, čoraz viac sa prikláňam k tomu, aby sa voľba prezidenta republiky vrátila do parlamentu. Nielen preto, že z hľadiska ducha našej ústavy je to neprimeraný zásah do parlamentnej demokracie. Nielen preto, že bez posilnenia právomocí priamo volenej hlavy štátu s najvyššou legitimitou, ale najnižšími kompetenciami je to len nákladné divadlo. Ale najmä preto, že priama voľba prezidenta je dokázateľne najväčším zdrojom polarizácie slovenskej spoločnosti. Toto extrémne eldorádo živočíšnej nenávisti, keď sa vám zdá, že všetkým preplo, sa deje pred každými prezidentskými voľbami, kedy sa neprimerane sústreďujeme na jedinú osobu, v ktorej absurdne vidíme spasiteľa a v jeho konkurentovi rovnako absurdne démona. Tieto vybičované vášne nikdy nezodpovedajú realite. Všetci hovoria o spájaní, hoci nič nás nerozdeľuje viac ako práve toto. To isté sa deje aj pred každými prezidentskými voľbami v Českej republike. Politici, ktorí chcú úprimne znížiť napätie v spoločnosti, by v prvom rade mali zrušiť priamu voľbu prezidenta, ktorá vyplavuje na povrch to najhoršie z nás. Uvažujte o tomČítaj viac
POĎAKOVANIE A OSPRAVEDLNENIE Chcem sa vám všetkým veľmi pekne poďakovať za tú záplavu pozitívnych až nadšených reakcií na moje včerajšie vystúpenie v Českej televízii. Bola to ostrá, tvrdá a vyčerpávajúca polemika, v rámci ktorej sa mi však podarilo vyvrátiť všetky najväčšie klamstvá, ktoré sa v zahraničí šíri...a o Slovensku, kde nás vykresľujú div nie ako nejakú zaostalú tyraniu z ázijských stepí. Asi preto vzrástol v poslednom čase záujem o moje vyjadrenia: minulý týždeň som poskytol rozhovor francúzskej verejnoprávnej televízii, v utorok televízii Al-Džazíra, včera to bola diskusia v programe ČT Máte slovo s M. Jílkovou, a to som musel z dôvodu cesty do Prahy zrušiť rozhovor pre ruskú štátnu televíziu. Priznávam, že z toho vyvracania absolútnych hlúpostí o našej vlasti som bol už unavený, no aj tak ma zamrzelo, že som v závere vyletel na dvoch mladých chlapcov z publika. Rozprávali síce strašné nezmysly, ale na svoje správanie mám vysoké nároky, preto sa im aj touto cestou ospravedlňujem. S mladými ľuďmi musíme mať väčšiu trpezlivosť a zhovievavosť práve preto, že sú indoktrinovaní jednostrannými zdrojmi a odnaučení kriticky zvažovať prijímané informácie a dávať ich do kontextu. Zároveň však vyslovujem obavu, že ak s tým niečo neurobíme, o dvadsať rokov, keď táto generácia preberie zodpovednosť za tento štát, máme zarobené na obrovský problém. Prečítajte si napríklad knihu Digitálna demencia o príčinách vzdelanostného úpadku mladých ľudí a pochopíte, prečo. Som veľmi rád, že mi zvýšil čas aj na stretnutie a večeru so starými priateľmi, osobitne srdečne som sa zvítal so stále aktívnym a nesmierne erudovaným diplomatom svetového formátu Janom Kavanom a potešilo ma aj stretnutie s volebným lídrom Socdemu do eurovolieb a taktiež bývalým šéfom českej diplomacie Lubomírom Zaorálkom. Zaznamenal som pritom takúto vtipnú príhodu. Jan Kavan vyjadril údiv nad tým, aký bol minister pre európske záležitosti ČR Martin Dvořák, ktorý má povesť najarogantnejšieho člena českej vlády, nezvyčajne krotký (musím potvrdiť, že pán minister mi prišiel po dueli podať ruku a rozišli sme sa veľmi kultivovaným spôsobom). Na to podpichol svojho sociálnodemokratického súputníka Lubomíra Zaorálka: - Ani tebe takového neznám. Obyčejně seš upovídanej. Lubomír Zaorálek pokrčil plecami a odvetil: - Já jsem se snažil, ale brzy jsem pochopil, že proti takému skvělému rétorovi jako je pan docent prostě nemám šanci. Prepáčte páni, ale keď bránim Slovensko, bijem sa ako lev. Všetko dobré, pekný víkend a nezabudnite ísť voliť, vraj viac ako polovica voličov sa podľa prieskumu stále nechce zúčastniť na voľbách... To si až toľko ľudí neuvedomuje, aké sú tieto voľby historicky dôležité a nie je ochotných urobiť pre svoju vlasť ani tento jednoduchý úkon, ktorý im zaberie pár minút?? Nebuďte leniví a šup šup k urnámČítaj viac