Ako táto pobožnosť vznikla? V roku 1679 v kláštornom kostole v Paray-le-Monial vo Francúzsku pred vystavenou najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou kľačala rehoľníčka Mária Margita Alacoque. Zrazu vidí, ako sa Svätá Hostia premenila v plameň, z ktorého jej v&chádza v ústrety Pán Ježiš, ukazuje jej svoje prebodnuté Srdce a hovo...rí: „Pozri na toto srdce, kzoté tak veľmi milovalo svet. Aspoň ty ma potešuj, ako len môžeš a konaj vynáhrady za nevďačnosť ľudstva. Pán ju prosí o lásku a naznačuje prostriedky vynáhrady: časté sväté prijímanie prijímanie na 1. piatok mesiaca sväté hodiny A takto poučuje Máriu Margitu, ako konať toto bdenie z lásky: „Prebudím ťa každú noc zo štvrtka na piatok a ty budeš smieť so mnou prežívať všetky moje utrpenia a všetok zármutok na Olivovej hore. Aby si bola účastná i mojej pokornej modlitby, ktorú som vtedy konal vstaneš a budeš sa od 23. do 24. hodiny modliť.“ Toto želanie Božského Majstra svätica verne plnila po celý svoj život, aby bola účastná utrpeniu Pána a modlila sa, aby uzmierovala Boží hnev, hriešnikom vyprosovala milosrdenstvo a vynahradzovala za ospalosť apoštolov na Olivovej hore pred Jeho smrťou. O 226 rokov neskôr, v roku 1905 na tom istom mieste, na ktorom sa Spasiteľ zjavil Márii Margite Alacoque, kľačal kňaz P. Mateo Crawley SS. CC. Bol ťažko chorý a svoje dni života mal spočítané. Pohrúžený do vrúcnej modlitby odrazu cíti, že je uzdravený. Šťastný a vďačný za toto uzdravenie prebdie celú noc pred svätostánkom a vrúcne sa modlí, až dozreje v ňom úmysel: „Pane, Tvojmu najsvätejšiemu Srdcu chcem získať celý svet! Každý dom, každú rodinu, všetky srdcia!“ Potom odchádza do Ríma požiadať pápeža Pia X. o dovolenie uskutočniť svoj plán. „Syn môj, žiadate ma o dovolenie. ale ja vám hovorím: ako Kristov zástupca vám rozkazujem, aby ste prešli celým svetom a získali Božskému Srdcu rodiny tým, že prevediete v nich intronizáciu. “ P. Mateo nastupuje na cestu tohto apoštolátu a Svätý Otec ho často povzbudzuje, žehná zasvätenie rodín a udeľuje odpustky. Okrem Zasvätenia Rodín Božskému Srdcu Ježišovmu koná aj pobožnosť Svätej hodiny, ktorá má byť útechou a odprosovaním Božského Srdca. Táto sa koná vo štvrtok pred prvým piatkom mesiaci v kostole pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou. V júni 1927 P. Mateo založil najmladšiu vetvu úcty Božského Srdca – Svätú hodinku, domácu nočnú adoráciu, ktorej úlohou je uzmierovanie Božského Srdca Ježišovho za hriechy spáchané vnoci tým, že mesačne obetujeme jednu hodinu spánku. (Svätú hodinku je možné sa modliť vždy v noci zo štvrtka na piatok alebo aspoň raz za mesiac pred prvým piatkom) Vy, ktorí chápete utrpenie Pána a ktorí sa snažíte aby ste Ho tešili a odprosovali, vytrvajte! Konajte radi, svedomito a s láskou dobrovoľne prijatú službu. Radi obetujte, túto hodinu vnoci a nedajte sa nikým a ničím zdržiavať. Našou záchranou sú adorujúce duše, ktoré svojimi modlitbami, obetami a životom pomáhajú zachraňovať duše pre nebo. Buďme vďační za to, že môžeme s Božským Spasiteľom pohovoriť, že s ním smieme bdieť, počúvať Ho, ako kedysi Marta a Lazár v Betánii. Horlivé duše vedia, koľko radosti a duševného pokoja im táto malá obeta prináša. Odmena je kráľovská – božskáČítaj viac

EUCHARISTICKÁ ÚCTA spritomnená v DÔLEŽITOSTI ,,ASPEKTU GESTA“ 📌 Eucharistia je vrcholom všetkých modlitieb, pretože sa deje mimo čas a priestor. Z toho vyplýva, že obeta, ktorá bola vykonaná pred 2000 rokmi, sa opakuje pri každej sv. omši nekrvavým spôsobom a tá obeta je sprítomnená v Eucharistii. Je to obetovanie Ježiš...a, ktoré je prejavom Jeho lásky. Stáva sa miestom, kde sa veriaci stretáva so svojím Pánom najkonkrétnejším a najbližším možným spôsobom na tejto zemi, tá najdojemnejšia, najslávnostnejšia, ktorá je vzácnejšia než akákoľvek iná situácia v našom živote. Keď hovoríme o tajomstve najsvätejšej Eucharistie, a predovšetkým o tom vznešenom momente, keď ju osobne prijímame ako nesmierny dar vo svätom prijímaní, musíme si pripomenúť Ježišove slová: ,,Keby si poznal Boží dar“ (Jn 4,10). Toto je podstatou Eucharistie a svätej omše. 📌 Ak by veriaci poznal v plnej pravde a hĺbke ani nie to, čím je, ale kým je Sviatosť oltárna, padol by spontánne najprv na kolená k sviatosti zmierenia, aby prijal svojho Boha a Spasiteľa hodne. Sv. Ján Pavol II vo svojej encyklike ,,ECCLESIA DE EUCHARISTIA - CIRKEV ŽIJE Z EUCHARISTIE“ dal Cirkvi vrúcne napomenutie, ktoré znie ako skutočný testament: ,,Prisudzujúc Eucharistii vážnosť, ktorú si zasluhuje a pozorne sa snažiac dodržiavať všetky požiadavky dávame najavo, že sme si skutočne vedomí veľkosti tohto daru, nehrozí, že by sme v starostlivosti o toto tajomstvo preháňali.“ To v samej podstate znamená, že pri preukazovaní úcty svätej Eucharistii sa môžeme odvolať na slová sv. Jána Pavla II a povedať: ,,v tomto sa preháňať nedá“. 📌 V tejto súvislosti svätý P. J. Eymard hovorí: ,,Vstúpte do synagógy; a keď tam budete rozprávať, alebo sa správať nevhodne, vyženú vás. Pred tým ako vstúpite do mešity, požiadajú vás, aby ste si vyzuli obuv. Ich úcta ďaleko presahuje tú našu. Prečo sme menej citlivý, keď ide o česť nášho Pána, ako o našu vlastnú dôstojnosť? Áno, naše najväčšie hriechy proti viere pochádzajú z nášho nedostatku úcty.“ 📌 ,,Vedomie veľkosti Eucharistického tajomstva je očividné v spôsobe - akým je Pánovo telo dávané a prijímané. A toto je zvlášť zrejmé z obradu sv. prijímania, pretože ono predstavuje zavŕšenie eucharistickej obety. Pre veriacich je vyvrcholením osobného stretnutia s Kristom. Reálne a podstatne prítomného pod spôsobom chleba a vína. Tento moment Eucharistickej liturgie má skutočne daný mimoriadny význam, ktorý so sebou prináša osobitnú pastoračnú požiadavku aj v rituálnom aspekte gesta.“ Poukazuje sa tu na dôležitosť gesta, pri ktorom sa stretávame s našim Pánom v tajomstve Eucharistie. Cirkev, vedomá si veľkosti a dôležitosti okamihu sv. prijímania, sa vo svojej 2000 ročnej tradícii usilovala nájsť taký rituálny výraz, ktorý by čo najdokonalejšie svedčil o jej viere, láske a úcte k Eucharistii. Aby, ak sa na nás niekto zvonku pozrie v okamihu prijímania Pánovho tela, mohol vidieť naše svedectvo, ktoré je pozorovateľné v hĺbke ,,aspektu gesta.“ 📌 Musíme uznať, že usmernenie pápeža Pavla VI., aby sme v celej Cirkvi zachovali tradičný spôsob prijímania, je opodstatnený. V dokumente Memoriale Domini o forme prijímania Eucharistie píše celej Cirkvi nasledovné: ▪️ ,,S vývojom čias a postupným prehlbovaním pravdy o eucharistickom tajomstve a jej účinkoch a prítomnosti Krista v nej, zjednotiac sa so zmyslom úcty tejto Najsvätejšej sviatosti a pocitom pokory s akou je potrebné k nej pristupovať, je v Cirkvi postupne zavedený zvyk, že je to vysluhovateľ samotný, kto kladie kus konsekrovaného chleba na jazyk prijímajúcich. Tento spôsob rozdávania svätého prijímania, ktorý má na zreteli aktuálnu a zložitú situáciu Cirkvi, je potrebné bez akýchkoľvek pochybností zachovať, nielen preto, že sa opiera a znamená niekoľko stáročí trvajúcu tradíciu, ale zvlášť preto, lebo vyjadruje a znamená úctivý postoj veriacich voči svätej Eucharistii (…) Táto úcta nie je cieľom sama osebe, ale znamená, že tu sa nejedná o akýkoľvek pokrm, či nápoj, ale o spoločenstvo tela a krvi Pána (….) Okrem iného touto už tradičnou formou je lepšie zabezpečené rozdávanie s úctou, ktoré je náležité a dostatočne hodné prijímania, zároveň sa tak predchádza nebezpečiu profanácie (…) Ak necháš stratiť nejaký kúsok, je to akoby si stratil jednu zo svojich končatín.” (Memoriale Domini EV 3, 1276-1278) ▪️Inštrukcia taktiež zdôrazňuje, že aj tam, kde sa zaviedla možnosť prijímania na ruku, je vždy možné prijímanie na jazyk. (Memoriale Domini, EV 3, 1285) 📌 V Cirkvi a na tejto zemi nie je nič tak posvätné, tak božské, tak živé a tak osobné ako sväté prijímanie, pretože je to sám eucharistický Pán. Svätý Ján Fischer, kardinál a mučeník, vyhlásil v roku 1526 nasledujúcu pravdu: ,,Ak niekto skutočne pozorne sleduje obdobia rozkvetu i úpadku Cirkvi, ako aj rôzne reformy, ktoré často nasledovali jedna za druhou, musí si uvedomiť toto: Príčinou úpadku v Cirkvi je takmer vždy nedbanlivosť a zlé zaobchádzanie s Najsvätejšou sviatosťou oltárnou. Na druhej strane si všimnite toto: Dobám rozkvetu Cirkvi vždy predchádzala láskyplná úcta k Najsvätejšej sviatosti.“ 📌 Táto pravda nech nám dá nádej a svetlo uprostred tmy; nech dá vzrast našej viere a našej láske k eucharistickému Ježišovi, pretože keď máme eucharistického Ježiša, máme všetko a nič nám nebude chýbať. Spracoval: Mikuláš Lipták - Rytier Nepoškvrnenej ⚔️💙 Obrázok vytvoril: Mikuláš Lipták Zdroje: - Memoriale Domini/Pavol VI. - Ecclesia de Eucharistia/sv. Ján Pavol II. - Corpus Christi;To je Pán/A. SchneideČítaj viac

Dominik Chmielewski - Modlite sa srdcom

don Gobbi - 249 Posolstvá 1988 - Obdobie desiatich rokov

👉SÚDITE KŇAZOV? PAMÄTAJTE NA TO, ŽE... 🤔 Ako rýchlo a ľahko súdime kňazov! Očakávame od nich, že neurobia ani jednu chybičku, no aj kňazi sú len ľudia. Nepáči sa nám keď kňaz káže príliš dlho alebo príliš krátko, keď sa málo venuje deťom alebo mladým vo farnosti, keď sa na nás neusmeje alebo neodpovedá nám... tak ako by sme si želali, keď je na spovedi príliš jemný, alebo naopak príliš prísny… Sú desiatky vecí, ktoré kňazom vyčítame. Keď nabudúce budete súdiť nejakého kňaza spomeňte si prosím na to, že: kňaz nie je ženatý a ani nebude mať vlastnú rodinu. Žiadna žena, žiadne deti. Jeho rodinou sú jeho farníci. Je duchovným otcom pre farnosť v ktorej slúži. Jeho budúcnosť je v každodennom slávení Eucharistie, spovedaní, pomazávaní chorých a v službe tým, ktorí k nemu prichádzajú s prosbou o pomoc. Kňaz môže slúžiť vo farnosti asi päť až sedem rokov. Potom môže byť preložený do inej farnosti alebo mu môže byť pridelená iná úloha v Cirkvi. Možno vás prekvapí, že tie peniaze, ktoré dávate cirkvi nie sú pre kňaza. Plat, ktorý dostávajú je minimálny a vystačí na pokrytie základných výdavkov, na stravu, oblečenie. Zatiaľ čo my pracujeme na pevne stanovený počet hodín s dvoma voľnými dňami v týždni, od kňazov sa očakáva, že budú v pohotovosti 24 hodín denne, 7 dní v týždni! Preto sa nehnevajte, ak vám neodpovedajú, keď ich potrebujete. Sú to ľudia s rovnakou krehkosťou ako my. Ak počujete niekoho hovoriť o konkrétnom kňazovi niečo zlé, napomeňte ho. Pamätajte, že kňazi sú sami a občas potrebujú spoločnosť. Venujte pozornosť ich emocionálnym, fyzickým a duševným potrebám. V prípade potreby ich sprevádzajte, podajte im pomocnú ruku. Nie je ľahké vstať a ísť sám o 2. alebo 3. hodine ráno, keď kňaza v súrnom prípade zavolajú napríklad kvôli zaopatreniu umierajúceho. Ak k nim v takú neskorú hodinu niekto príde prosiť o pomoc, musia vstať z hlbokého spánku a poslúžiť. A ráno sa od nich očakáva, že budú slúžiť svätú omšu. A pritom sami zvyčajne nemajú nikoho, kto by tu bol pre nich keď chorí alebo potrebujú pomoc. Napriek tomu všetkému sú povinní vykonávať svoje povinnosti. Pretože ak to nebudú robiť oni – tak kto potom? Kňazi sú mostom, ktorý spája nebo so zemou. Spomeňte si preto na ich narodeniny, výročia vysviacky a dôležité udalosti v ich živote. Oslavujte s nimi, plačte s nimi. Ponúknite im rameno, o ktoré sa môžu oprieť. Ak padnú, nesúďte ich a ani nekritizujte. Pomôžte im na ich ceste životom. Neurazte sa, ak nesplnia vaše očakávania. Žiadny kňaz nie je dokonalý. Starajte sa teda o svojich kňazov. A pamätajte v modlitbe na tých, ktorí vás krstili, birmovali, sobášili a slúžili vám vo vašich farnostiach. Aj na tých, ktorí slúžia omše na vaše úmysly a modlia sa za vás. Nezabudnite na to, že bez kňazov sa do neba nedostaneme. Jedine kňaz nás môže spovedať. Jedine kňaz dokáže premeniť chlieb a víno na telo a krv Kristovu. Ak na zemi nebudú kňazi, nastane tu peklo. Prečo? Odpoveď je jednoduchá – bez spovede a svätej omše by sme boli odsúdení na zatratenie. Nech Boh požehná všetkých našich kňazov a Preblahoslavená Panna Mária nech im vyprosí u Všemohúceho Boha hojné milosti! https://slovenskydohovorzarodinu.sk/clanky/sudite-knazov-pamatajte-na-to-zeČítaj viac

Modlitba slávnostného ruženca

Novena za vlasť

Modlitba bolestného ruženca

anjel pana

Modlitba radostného ruženca

Litánie k Duchu Svätému

Litánie a zasvätenie sa sv. Jozefovi

🙏🙏 2. BOŽIE PRIKÁZANIE - NEVEZMEŠ MENO PÁNA, SVOJHO BOHA, NADARMO! (z videní Márie Valtorty) 🙏🙏 „Pokoj vám všetkým a s pokojom nech k vám príde svetlo a svätosť. Je povedané: ,Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo!‘ Kedy sa berie nadarmo? Iba keď sa preklína? Nie. Aj vtedy, keď ho vyslovujeme, a nie sme hodní... Boha. Môže syn povedať: ,Milujem otca a ctím si ho,‘ ak potom koná opak toho, čo si od neho želá otec? Nie tým, že povieme: ,Otče, otče,‘ milujeme rodiča. Nie tým, že povieme: ,Bože, Bože,‘ milujeme Pána. V Izraeli, ako som to predvčerom vysvetľoval, je veľa modiel skrytých v srdciach ľudí. Ľudia vzdávajú i pokrytecké chvály Bohu, chvály, ktorým nezodpovedajú skutky tých, čo ich vzdávajú. V Izraeli vládne sklon nachádzať veľa hriechov vo vonkajších veciach a nechcieť ich nájsť tam, kde skutočne sú, vo vnútri. V Izraeli vládne tiež hlúpa pýcha, neľudský a duchu odporujúci zvyk – považovať za rúhanie, ak meno nášho Boha vyslovia pohanské pery, ba došlo to až tak ďaleko, že pohanom zakazujeme priblížiť sa k pravému Bohu, lebo sa to pokladá za svätokrádež. Tak to bolo doteraz. Odteraz už nie. Boh Izraela je ten istý Boh, ktorý stvoril všetkých ľudí. Prečo zabraňovať ľuďom, aby cítili príťažlivosť svojho Stvoriteľa? Myslíte si, že pohania necítia niečo v hĺbke svojho srdca, niečo, čo zostáva neuspokojené a čo kričí, čo sa zmieta a čo hľadá? Koho? Čo? Neznámeho Boha. A myslíte si, že ak sa pohan postaví pred oltár neznámeho Boha – pred ten netelesný oltár, ktorým je duša, v ktorej je vždy spomienka na jej Stvoriteľa, duša, ktorá očakáva, že ju ovládne Božia sláva tak, ako ovládla bohostánok postavený Mojžišom podľa daného poriadku, a ktorá plače, kým ju neovládne -, že Boh odmietne jeho obetovanie sa tak, ako sa odmieta znesvätenie? A myslíte si, že je hriechom čin vzbudený počestnou túžbou duše, ktorá prebudená nebeskými výzvami odpovie Bohu: ,Idem‘? Bohu, ktorý jej hovorí: ,Príď‘? Alebo je svätosťou skazený kult niekoho z Izraela, kto obetuje na chrám z nadbytku svojho blahobytu a prichádza pred Božiu tvár a berie jeho meno, meno toho Najčistejšieho, s dušou a telom, ktoré sa celé hemží hriechmi? Nie. Veru, hovorím vám, že dokonale sa rúha ten Izraelita, ktorý s nečistou dušou berie nadarmo Božie meno. Beriete ho nadarmo vtedy, keď pre stav svojej duše viete, a nie ste hlúpi, že ho vyslovujete zbytočne. Ó, vidím rozhorčenú Božiu tvár, ktorá sa s odporom odvracia, ak ho volá pokrytec, ak ho vzýva ten, kto sa nekajá! A mám z toho hrôzu, ja, ktorý si nezaslúžim onen božský hnev. Čítam vo viacerých srdciach túto myšlienku: ,Potom však okrem detí nikto nemôže vzývať Boha, lebo v každom človeku je nečistota a hriech.‘ Nie. Takto nehovorte. Toto meno majú vzývať hriešnici. Tí, ktorí sa cítia hrdúsení diablom a chcú sa oslobodiť od hriechu a od zvodcu. Chcú. Toto mení svätokrádež na obrad. Chcieť sa uzdraviť. Volať Mocného, aby vám odpustil a uzdravil vás. Vzývať ho, aby zahnal zvodcu. V Genezis je povedané, že had pokúšal Evu v čase, keď sa Pán neprechádzal po raji. Keby Boh bol v raji, Satan by tam nemohol byť. Keby bola Eva vzývala Boha, Satan by bol utiekol. Majte vždy túto myšlienku v srdci. A úprimne vzývajte Pána. Jeho meno je Spása. Mnohí z vás chcú zostúpiť do rieky, aby sa očistili. Srdce si však očisťujte neprestajne a napíšte si naň s láskou slovo Boh. Nie klamné modlitby. Nie zvykové praktiky. Ale srdcom, mysľou, skutkami, celou svojou bytosťou hovorte toto meno: Boh. Hovorte ho, aby ste neboli sami. Hovorte ho, aby ste dostali podporu. Hovorte ho, aby ste dosiahli odpustenie. Pochopte význam slova Boha zo Sinaja. ,Nadarmo‘ znamená vtedy, keď vysloviť ,Boh‘ nie je zmenou k dobru. A vtedy je to hriech. ,Nadarmo‘ to nie je vtedy, keď tak ako údery krvi v srdci vám každá minúta vášho dňa, každý váš čestný skutok, potreba, pokušenie a bolesť, prinesie na vaše pery synovské slovo lásky: ,Príď, Bože môj!‘ Vtedy ozaj nehrešíte, keď vyslovujete sväté meno Božie. Choďte. Pokoj s vami.“ ZDROJ: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/clanky/2-bozie-prikazanie-nevezmes-meno-pana-svojho-boha-nadarmoČítaj viac

19.1.2023 štvrtok - Mariánske večeradlo farnosť Lúčky - Kúpele z LITMANOVEJ s názvom „Božia návšteva je už blízko a preto hľadajte Lásku“

19.1 Sv. Márius, Marta, Abakus a Audifax, mučeníci