EÚ nie je Európa: Zjednotená Európa - americký projekt USA boli odhodlané zjednotiť Európu vojensky, politicky a ekonomicky pre svoje vlastné ciele a studená vojna im poskytla veľkú časť zámienky. Európania, ktorí nie sú spokojní s Európskou úniou, sú v nevýhode. Výraz "Európa" má pozitívny pôvab, ktorý euroskeptici ...nedokázali prelomiť. Preto ho priaznivci EÚ využívajú ako synonymum pre túto organizáciu. Táto zámena je však rozhodne nespravodlivá, a to nielen preto, že, ako je známe, Európa je väčšia a staršia ako EÚ, ale aj z podstatnejšieho a konkrétnejšieho dôvodu. Proces európskej integrácie nebol v minulosti európskym, ale skôr americkým projektom. Ide o americký projekt z ideologického aj politického hľadiska. Ideologicky preto, lebo z amerického pohľadu je európsky kontinent domovom rozhádaných mikroštátov, ktoré sú stále uväznené vo vlastnej histórii, na rozdiel od Spojených štátov amerických, ktoré sa odpútali od svojej minulosti, v roku 1776 objavili tajomstvo dobrej vlády a už sa nikdy neobzreli späť. Toto tajomstvo spočíva vo federalizme a konštruktivizme - v myšlienke, že štátne zriadenie možno vytvoriť ex nihilo, len na základe racionálnych princípov a bez determinizmu dejín. Práve táto vynájdená povaha americkej republiky jej dáva slávny milenarizmus - novus ordo saeclorum alebo "koniec dejín", ako sa mu v posledných rokoch hovorí častejšie. Európsky projekt je inšpirovaný tou istou myšlienkou, že Európa by sa mala obrátiť chrbtom k vlastným dejinám a prijať konštruktivistický a racionalistický projekt, aby dosiahla mier. Z politického hľadiska sa toto hlboké americké presvedčenie, že Európa by sa mala amerikanizovať, od roku 1945 spája s presvedčením, že USA si musia zachovať vojenskú prítomnosť v Európe, aby si zabezpečili globálnu hegemóniu. Bez predmostia na euroázijskom kontinente nemôže "ostrovný" štát dúfať, že ovládne "svetový ostrov", aby sme použili termín sira Halforda Mackindera pre USA a euroázijský kontinent. Američania považujú svoj medzivojnový izolacionizmus za zodpovedný za vypuknutie druhej svetovej vojny, pretože s hobbesovskou logikou veria, že ich moc je jediným liekom na inak anarchickú spoločnosť medzinárodných vzťahov. Americký výbor pre zjednotenú Európu (ACUE), založený v roku 1948, bol súkromnou americkou organizáciou, ktorá sa snažila čeliť komunizmu v Európe presadzovaním európskeho federalizmu. Jej prvým predsedom bol bývalý šéf Úradu strategických služieb (OSS) William Joseph Donovan, ktorý po vojne opustil vládu a venoval sa súkromnej právnickej praxi.[1] Podpredsedom bol Allen Welsh Dulles, ktorý tiež opustil vládu a venoval sa súkromnej praxi. Neskôr sa v roku 1951 stal členom Ústrednej spravodajskej služby (CIA).[1] Ďalšími členmi predstavenstva boli Walter Bedell Smith,[1] ktorý sa neskôr stal prvým riaditeľom CIA, a Tom Braden,[2] ktorého OSS naverbovala, keď USA vstúpili do vojny. Štruktúru organizácie načrtli začiatkom leta 1948 Donovan a Dulles v reakcii na žiadosti o pomoc Richarda von Coudenhove-Kalergiho, potom Josepha Retingera a Winstona Churchilla[3] a podobala sa štruktúre Výboru pre slobodnú Európu[2]. Odtajnené americké vládne dokumenty ukázali, že ACUE dostávala peniaze z nadácií, ktoré používala na pomoc pri financovaní Európskeho hnutia aj Európskej kampane mládeže. Samotná ACUE dostávala finančné prostriedky od Rockefellerovej a Fordovej nadácie. Americká politika sa pomaly usilovala o vytvorenie Spojených štátov európskych. Výbor sa neskôr využíval ako diskrétny spôsob presunu finančných prostriedkov CIA (v polovici 50. rokov ACUE dostával približne 1 000 000 USD ročne) do organizácií podporujúcich európsky federalizmus, ako napríklad Rada Európy, Európske spoločenstvo uhlia a ocele a navrhované Európske obranné spoločenstvo. - Wikipedia Počas posledných desiatich rokov historici diplomacie pripisujú čoraz väčší význam spravodajským službám a súvisiacej téme tajných operácií, ktoré sú čoraz dôležitejšie pre pochopenie začiatku studenej vojny. Po roku 1945 rôzne západné organizácie, nielen spravodajské služby, vypracovali programy tajných operácií, ktorých cieľom bolo podkopať komunistický vplyv v Európe a zabezpečiť prijatie Marshallovho plánu. Príklady boli zdokumentované v oblasti volebnej politiky, organizovanej práce a kultúrnych záležitostí. Americkí úradníci, ktorí sa snažili obnoviť a stabilizovať povojnovú Európu, vychádzali z predpokladu, že si to vyžaduje rýchle zjednotenie, ktoré by možno viedlo k vzniku Spojených štátov európskych. Podpora európskeho zjednotenia, jedna z najdôslednejších súčastí zahraničnej politiky Harryho S. Trumana, bola ešte silnejšie zdôrazňovaná za jeho nástupcu generála Dwighta D. Eisenhowera. Okrem toho, za Trumana aj Eisenhowera tvorcovia americkej politiky chápali európske zjednotenie nielen ako dôležitý cieľ v ako cieľ sám o sebe, ale aj ako spôsob riešenia nemeckého problému. Využívanie tajných operácií na špecifickú podporu európskej jednoty pritiahlo málo vedeckej pozornosti a zostáva málo pochopené. jednou z najzaujímavejších tajných operácií USA v povojnovej Európe bolo financovanie Európskeho hnutia. Európske hnutie bolo zastrešujúcou organizáciou, ktorá viedla prestížnu, aj keď rôznorodú skupinu organizácií naliehajúcich na rýchle zjednotenie Európy, pričom svoje úsilie sústredila na Radu Európy a medzi jej piatich čestných predsedov patrili Winston Churchill, Paul-Henri Spaak, Konrad Adenauer, Leon Blum a Alcide de Gasperi. Diplomacy & Statecraft, roč. 8, č. l (marec 1997), s. 184-227. VYDAL FRANK CASS, LONDÝN https://www.academia.edu/44894565/OSS_CIA_and_European_unity_The_American_committee_on_United_Europe_1948_60 https://europeanconservative.com/articles/essay/the-eu-is-not-europe-part-i-a-united-europe-an-american-project/ Pozn: Odtiaľ je len krok k Operàcii GladiČítaj viac

Matelkovina =)

Známy politológ a extrèmista Grigorij Mojsejevič Mesežnikov dňa 30.11.2023, kydal na Slovensko keď na portáli Visegrad Insight publikoval článok pod názvom „Ficoʼs Govemment Of Revenge and Revision“ (Ficova vláda pomsty a revízie), kde okrem iných bezprostredných útokov, dehonestuje Slovensko a jej občanov. K jeho výrokom sa ...na sociálnej sieti vyjadril europoslanec Miroslav Radačovský (Slovenský Patriot) V článku uvádza: „Vládna koalícia Smer-SD – HLAS-SD – SNS, ktorá vznikla po septembrových voľbách, sa ujala moci spôsobom, ktorý nie je v etablovaných demokraciách obvyklý.“ Ďalej tvrdí: „Okrem definície novej vládnej koalície ako konglomerátu tvrdých národných populistov, SMER-SD a SNS s kryptofašistami na kandidátke a mäkkých národných populistov HLAS-SD, možno túto koalíciu charakterizovať ako zoskupenie autoritárskych revanšistov, tvorcov skorumpovaného mafiánskeho systému vládnutia, ignorantských milovníkov Putina a vyznávačov konšpiračného myslenia.“ Takto podľa Radačovského hodnotí Mesežnikov Slovensko v zahraničí. Pozn: Grigorij Mesežnikov sa narodil v bývalom Sovietskom zväze, v meste Oriol, v dnešnej západnej časti Ruska. Pochádza zo židovskej rodiny, jeho otec pôvodom z Ukrajiny a matka z Ruska sa stretli počas druhej svetovej vojny, v období, keď boli evakuovaní mimo nacistami okupovaných území V roku 1981 sa spolu s manželkou presťahoval na Slovensko. Po príchode do Československa bol dlhší čas nezamestnaný[3], neskôr pracoval ako robotník v sklade podniku Zdroj. V roku 1983 obhájil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského Bratislave titul PhDr. v odbore vedecký komunizmus a nastúpil na každoročne predlžovaný študijný pobyt na Ústave marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Nikdy, ani v ZSSR, nebol členom komunistickej strany. V novembri 1989 bol spoluautorom vyhlásenia sovietskych občanov žijúcich v Bratislave na podporu požiadaviek VPN.V rokoch 1990 – 1993 bol zamestnaný v Knižnici a stredisku vedeckých informácií Pedagogickej fakulty UK a v Knižnici Filozofickej fakulty UK. V rokoch 1993 – 1997 pracoval v Politologickom kabinete Slovenskej akadémie vied (dnes Ústav politických vied SAV). V roku 1997 bol jedným zo zakladateľom občianskeho združenia Inštitút pre verejné otázky (IVO) spolu s Martinom Bútorom a ďalšími expertmi. V IVO pôsobí doteraz. V roku 1999 sa stal prezidentom tejto organizácie. Cieľom IVO, nezávislého výskumného centra, je šírenie princípov demokracie a hodnôt otvorenej spoločnosti na Slovensku. Wikipedia: Autoritárstvo a demokracia nie sú nevyhnutne zásadné protiklady a možno ich považovať za póly na opačných koncoch škály, takže je možné, aby niektoré demokracie mali autoritárske prvky a autoritársky systém mal demokratické prvky. Autoritarizmus je široká kategória, do ktorej možno zahrnúť všetky politické systémy, kde právo konečného rozhodovania v mene spoločnosti spočíva v rukách určitých osôb, privilegovaných tried alebo skupín. Toto postavenie je zväčša dané ich príslušnosťou k istej rodine (najmä v aristokratických či monarchistických zriadeniach), k duchovenstvu (najmä v teokraciách) či mocenskému faktoru iného druhu, napríklad k armáde, statkárom a pod. Ľudia si autoritársku moc často stotožňujú s jej extrémnymi prípadmi napríklad s Nacistickým Nemeckom či Sovietskym zväzom. Na svete však existuje široké spektrum autoritárskych vlád a nie všetky sú extrémistické. Na druhej strane však samo konanie volieb ešte nemusí znamenať, že krajina je demokratická. Voľby prebiehali aj v takých krajinách ako bývalý Sovietsky zväz, Kuba alebo Irak pod vládou Saddáma Husajna, N Kòrea. EU je typiclým prìkladom hybridnèho systèmu https://www.hlavnespravy.sk/znamy-politolog-opat-perlil-takto-hodnoti-slovensko-v-zahranici/3333450 https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Grigorij_Mese%C5%BEnikoČítaj viac

Dodávky zbraní zo Severnej Kórey do Ruska pravdepodobne prechádzajú cez prístav Rason – osobitnú hospodársku zónu Severnej Kórey Od augusta miestny prístav navštevujú ruské lode spojené s vojenskou logistikou. Pravdepodobne tak Ruská federácia dostala zo Severnej Kórey delostrelecké granáty a možno aj rakety krátkeho doletu.... Podľa hrubých odhadov poslala Severná Kórea do Ruska 2 000 kontajnerov so zbraňami. V poslednom čase KĽDR zvyšuje obchod s Ruskom prostredníctvom spoločnosti Rason. Táto SEZ bola založená v 90. rokoch 20. storočia ako severokórejský experiment s obmedzeným kapitalizmom. Pozn: Paradoxom je že raz mohla mať Ukrajina so Severnou Kòreou hranicu https://www.hlavnespravy.sk/spolupraca-severnej-korey-a-ruska-sa-zintenzivnuje/3332880 https://en.m.wikipedia.org/wiki/Green_UkrainČítaj viac

Juraj Gedra vysvetlil: “Slová pesničky od legendárnej kapely Bez ladu a skladu absolútne vystihujú to, čo sme našli v komunikačných materiáloch po mimovládkároch na čele s globsecom na úrade vlády. Pre vašu predstavu o akých absurdnostiach hovoríme, ich práca bola postavená na citujem: Konzistentné vytrvalé hovorenie správ...nej veci, správnym ľuďom v správnom čase s jasným a jediným cieľom, aby všetci hovorili, ale aj konali rovnakou rečou." Pozn: Pre vašu predstavu o akých absurdnostiach hovoríme, ich práca bola postavená na citujem: "Konzistentné vytrvalé hovorenie správnej veci, správnym ľuďom v správnom čase s jasným a jediným cieľom, aby všetci hovorili, ale aj konali rovnakou rečou." Ale veď to je vlastne definícia gleichshaltungu, ktorý do spoločnosti zavádzali Nacisti: Gleichschaltung (čo znamená "koordinácia", "to isté", "zosúladenie") bola nacistická Politika presadzujúca politickú zhodu vo všetkých sektoroch spoločnosti, od hospodárstva a obchodných združení po médiá, kultúru a vzdelávanie. Je to príklad z počiatkov nacistickej diktatúry vývoja vlastného prekrúteného a skresleného jazyka používaného na manipuláciu a zmätenie občanov totalitného štátu, aby už nedokázali rozlíšiť pravdu od lži. V dôsledku toho sú redukovaní do takého stavu zmätku a impotencie, že diktátorská vláda môže ovládať ich srdcia a mysle. Slávne knihy Georga Orwella 1984 a Zvieracia farma sú klasickými fiktívnymi a symbolickými vyjadreniami zaoberajúcimi sa týmto aspektom totality. Ministerstvo propagandy zriadené Jsephom Goebbelsom, najviac známym pre svoje mediálne a sociálne manipulácie v nacistickom Nemecku, slúži ako vzor pre Ministerstvo pravdy v románe 1984. Orwell usúdil, že ak by vláda mohla kontrolovať všetky médiá a medziľudskú komunikáciu a súčasne nútiť občanov, aby hovorili politicky kontrolovaným žargónom, mohlo by to otupiť nezávislé myslenie. Jednou z kľúčových postáv procesu Gleichschaltungu, ktorý ustanovil nacistickú diktatúru, bol Hermann Göring, ktorý v roku 1933 zakázal všetky rímskokatolícke noviny v Nemecku. Keď sa Gleichschaltung aplikuje do sfér vedy, premieňa vedu na scientizmus. Pokrivené vedecké metódy a svojím cieľom slúžiaci výskum sa potom používajú na podporu konkrétnej politickej agendy strany alebo nátlakovej skupiny, ktorá má svoje osobitné záujmyČítaj viac