Tomáš Drobka: SLOVENSKÍ MILIONÁRI BOHATLI V ROKU 2024 REKORDNÝM TEMPOM, KÝM SA PRACUJÚCI HÁDALI, KTORÁ PRO-KAPITALISTICKÁ STRANA JE „LEPŠIA” Práve som dočítal článok, v ktorom sa píše, že slovenskí milionári bohatli v roku 2024 rekordným tempom, a viac ako 80 % z nich uviedlo, že v ostatnom roku hodnota ich majetku vzrá...stla. Má ísť o najväčší podiel od začiatku meraní prieskumu „J&T BANKA Wealth Reportu”. Naplnili sa vraj pozitívne očakávania z jesene 2023, pričom kľúčovým faktorom bolo zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, ktoré viedlo k vyšším príjmom z podnikania. Tento trend mali doplniť nadpriemerné výnosy na finančných trhoch, čo vytvorilo „priaznivé podmienky pre dynamický rast majetku slovenských milionárov”. Kde sa teda vypĺňajú reči pravicovej opozície o tom, ako súčasná vláda „dusí ekonomiku”, a chudáci podnikatelia musia trieť biedu? Kde sa vypĺňajú nezmyselné reči mnohých priaznivcov tejto pravicovej opozície o tom, aký je Fico komunista, a vláda je div nie boľševická, ak sa najväčším slovenským kapitalistom v predchádzajúcom roku rekordne darilo pri zlepšujúcom sa podnikateľskom prostredí? Kapitalizmus funguje („funguje”), navyše je globalizovaný, a kozmetické zmeny vlád na Slovensku na tom veľa nezmenia. Milionári bohatnú a tú biedu trú bežní pracujúci. Slovenskí milionári tak bytostne nepotrebujú, aby súčasnú pro-kapitalistickú vládu vystriedala pro-kapitalistická opozícia na čele s progresívcami (aj keby za nich „bojovali” na každej možnej tlačovke so spomínanou natrénovanou frázou o „dusení ekonomiky”). A bežní pracujúci budú na tom podobne zle ako za Fica, tak za potenciálneho premiéra Šimečku, ktorý s predstieraným záujmom neustále opakuje ďalšiu natrénovanú frázu o tom, ako sa na ľudí „valí drahota”. Teda, aby som nekrivdil SaSke - tí by tu biedu ochotne prehĺbili, keďže stále opakujú len mantry o zlepšovaní podnikateľského prostredia (ešte viac?), a sem-tam sa napríklad vyznajú z toho, že slovenskí dôchodcovia („bývalí pracujúci”) si podľa nich vraj „žijú nad pomery”. (Smutným) obrazom dneška je tak to, že kým sa pracujúci na Slovensku hádali v rodinách, na pracoviskách, či v baroch o tom, či by mali byť vládnuce pro-kapitalistické strany konzervatívnejšie alebo liberálnejšie, slovenskí milionári bohatli rekordným tempomČítaj viac

Stanislav Pirošík: A kto si praje aby zvíťazil človek? Začiatkom roka som navštívil vojenský cintorín v obci Veľkrop na východe Slovenska. Má tu byť pochovaných vyše 8662 obetí prvej svetovej vojny. Všetci sú obeťami. Bez ohľadu na to, za ktorú stranu boli povolaní do boja. Tam spoločne mrzli, hladovali, umierali. Ležia... tu právom spolu. Nie je „tých dobrých“ a „tých zlých“. Všetci sú obeťami. Tí „zlí“ tu nie sú. Človek chce so slzami v očiach pokľaknúť pred nimi a sľúbiť im, že to už nikdy nedopustí. Vtedy to ľudstvo dopustilo. Dovolilo mocipánom použiť svoje telá pre ich nové prerozdelenie sveta a mnohí dopustili zapredať vojne i svojho ducha. Žiaľ i dnes sa história opakuje a ľudia nesprávne chápu vojnu. Pozerajú na ňu očami mocenských blokov, očami najbohatších tohto sveta. Často sa stretávam s názormi ľudí, ktorí si buďto želajú, aby zvíťazil západný imperializmus, pred ktorého doterajšími zločinmi majú zatvorené oči, iní sa zasa tešia z dopadu východoimperialistických bômb na ľudí v panelákoch. Po sto rokoch sa ľudstvo nič nenaučilo. Myslia si, že to jeden národ napadol druhý. Myslia si, že sledujú akúsi videohru, alebo športový zápas či seriál „Hry o život“. Akoby si neuvedomovali že sú tu do boja proti sebe posielaní nevinní ľudia. Obom táborom oponujem a hovorím, že ja držím palce pracujúcemu človeku – v Rusku, na Ukrajine, na Slovensku i v USA. Vesmír nám vždy nastaví zrkadlo a ukáže pokrytectvo človeka. Ukázal, že všetci podporovatelia vojny sú rovnakí a že im nejde o človeka. Tí, ktorí sa pohoršovali nad zabíjaním Ukrajincov, sa bez mihnutia oka pozerajú na niekoľkonásobne vyššie zabíjanie palestínskych žien a detí. Aj ten „správne orientovaný“ prezident spoza rieky Moravy, ktorý vie nie len kde je sever, ale hlavne, kde je západ, popri vyslovovaní podpory Ukrajine bežal navštevovať do nemocníc páchateľov genocídy v Pásme Gazy. Takto sa veci majú. Už nehovoriac o imperialistických vojesnkých zásahoch USA a NATO za posledné desaťročia, nie pre „demokraciu“, ale preto aby bol svet takým, akým ho oni potrebujú. Aby boli správni ľudia na správnych miestach. Na druhej strane, nejeden údajný „komunista“ balí sovietsku zástavu a vyťahuje tu ruskú. Niektorí sa dokonca domnievajú, že sám V. Putin je komunista Jedni ho za to milujú a druhí nenávidia. Zrovnávajú symbol kosáka s kladivom s Ruskom, s východným imperializmom. Áno, Putin sa rád hlási k ZSSR, ale iba po stránke územnej, mocenskej, vojenskej. Nie po stránke sociálnej a obsahovej. 9. máj bude sláviť dlhšie ako Fico MDŽ, ale čo tak 1. máj? Putin potrebuje len takých „komunistov“, ktorých politická činnosť začína a končí pri pamätníkoch 2. svetovej vojny a zaspievajú si „Vstavaj strana ogromnaja“. On im pohladí dušu, oni jemu dvihnú preferencie. Ale komunistov, ktorí by okrem zachovania pamiatky na červenú armádu požadovali aj sociálne spravodlivú spoločnosť, vyvlastnenie oligarchov a hlavne ZASTAVENIE VOJNY, takých by dal veľmi rýchlo pozatvárať. Na druhej strane na Ukrajine by si mohli uvedomiť, že víťazstvo Červenej armády je aj ich víťazstvom a mohli by prestať demolovať pamätníky, ktoré pripomínajú hrdinstvo ich starých otcov. Niektorí totiž nevedia čítať, že sa majú spojiť proletári VŠETKÝCH krajín. Zabudli, že myšlienky socializmu sa môžu rozvinúť v ktorejkoľvek krajine sveta a že neznamenajú expanziu ruských oligarchov. Tu sú iné hranice, než tie na katastri. Sú nimi hranice medzi panujúcou triedou a triedou utláčanou. Nakreslite si ich na mapu. Rozdeľte si svet na 100 dielikov. Vo výške 98 dielikov spravte čiaru. To nad ňou je vládnuca trieda a pod ňou – to sme my ostatní. Ďalšou karikatúrou rozdelenia sveta medzi mocenské bloky sú návrhy USA Ukrajine. Oba imperialistické bloky sa stali dvoma supmi krúžiacimi nad zdochýňajúcou Ukrajinou. Jedni si odhryzli územie, druhí požadujú nerastné suroviny či energetiku. Učebnicový príklad. No dobre Stanislav, dávaš tu kritiku, ale ako by si to riešil? No predovšetkým uvedomovaním pracujúcej triedy, že žije v triedne rozdelenej spoločnosti a že tu spravuje cudzie majetky. K jej jednote napriek hranicami. Vysvetliť jej, že treba zahodiť fanúšikovské šály, vlajočky a vuvuzely s názvami svojich imperialistov. Prestať si naivne myslieť že ich záujem je „záujem národa“. Namiesto nich vytiahnuť nie bielu, ale červenú zástavu. Na fronte odložiť samopal, vytiahnuť samovar, spoločne si zajesť slaných rýb. Zastaviť zbrojenie, dezertovať, odmietnuť bojovať ( čo je hlavne na tých vojakoch, ktorí sú na cudzom území ) , zvrhnúť vlády, ktoré sú len bábkami oligarchov, zvrhnúť kapitalistické zriadenie. Odmietnuť zasahovať proti štátu, krajine, kde prebieha skutočná revolúcia. Vrátiť územia Ukrajine no zároveň sa vysporiadať s novodobým banderizmom. Spoločnými silami celého sveta obnoviť infraštruktúru a vybudovať nové domovy pre ľudí. A čo Palestína? Stačí ak by Izrael rešpektoval tie hranice Pásma Gazy a Západného brehu, ktoré sú dnes zakreslené na mapách a nedieroval ich ako sito svojimi osadamiČítaj viac

Stanislav Pirošík: Zamestnanec musí pridať a zákazník – ten si priplatí: Alebo prečo napriek novým technológiám zamestnanci stále kmitajú a ľudia platia za veci, ktoré boli doposiaľ samozrejmosťou. Hnacím motorom kapitalizmu nie je uspokojenie ľudských potrieb, ale maximalizácia ziskov. Neustále žmýkať, z minima dosiahn...uť maximum a kto tak nerobí, končí. A tak sa stáva, že napriek moderným technológiám a dostatku potravín vyskytujúcich sa na planéte, sa tu stále objavujú akési nepochopiteľné „zlé časy“ či „ťažké doby“. Komentátori v správach sa tvária, že je to akýsi prírodný fenomén, ktorý sa nedá ovplyvniť. Nedávno si takto na železniciach „uvedomili“, že predávať lístok pri pokladni cestujúcim nie je až tak bežná vec vzťahu medzi dopravcom a cestujúcim, ale jedná sa o akýsi „servis“. A kto chce využívať tento doteraz štandard a odteraz „servis“, nech si priplatí 1€ na stanici a rovno 3 € vo vlaku aj keď na vašej stanici nie je okienko s predajom lístkov. Samozrejme nie preto, že by chceli z človeka vytĺcť čo najviac peňazí, bože chráň. Oni chcú len človeka motivovať, aby si lístok kúpil sám cez internet. To už nie je „servis“ zákazníka voči železniciam, za ktorý by mali spustiť z ceny lístka. To by možno bola motivácia. Veď kým si človek objedná lístok cez internet – to zaberie oveľa viac času, ako kým to teta vytlačí na pokladni. Nehovoriac o tom, že mnoho ľudí nemá internet, samozrejmosť nie je ani internet v telefóne, prípadne majú tlačidlové telefóny. Presne tá teta, ktorá za tým okienkom tak či onak sedí. Čas človeka to je smeť, ale čas pokladníčky – ó, zlaté to teľa, to nie je len tak, kúpiť si lístok. V podobných praktikách nezaostávajú ani chrámy konzumu, či iné inštitúcie. Keď zaviedli samoobslužné pokladne, čo som spočiatku privítal. Keď má človek menší nákup, je pomerne rýchlo vybavený. Avšak už to dospelo do situácii, že nie je otvorená žiadna pokladňa a človek si má veľký nákup nablokovať sám – samozrejme zadarmo, odľahčiť obchodný dom od jeho povinností, nechať tam peniaze a odísť. Človek by predpokladal, že sa táto technologická novinka, prejaví na znormálnení tempa práce zamestnancov. Nie, človek, ktorý pozná zákony kapitalizmu a pánov majiteľov toto rozhodne nepredpokladá. On vie, že budú ďalej kmitať a nestíhať. A tak aj je. Predavačka stojí pri samoobslužných pokladniach, schvaľuje alkohol, pomáha s problémami, ďalšia jej pripomína, že ešte treba spraviť poriadok pri fľašiach. Pokojne sa jej pýtam: „Kde je ten čas, čo sa ušetril tým, že si to tovar blokujeme sami? Nemala by byť pri tých fľašiach tá kolegyňa, čo by inak sedela za pokladňou?“ Zamestnankyňa mi odpovedá: „A to nám hovoria, že nás je tu moc“. „To neviete že toto je tá kapitalistická efektivita? Ideálne jeden človek na celú predajňu. Veď máte odbory“ hovorím jej. „Ale veď nič nerobia“ – odpovedá. „Tak tam treba vstúpiť“ radím jej. Podobných skúseností so zamestnancami som mal niekoľko a niesli sa v podobnom duchu. Neveľkým hitom je ak kuriérska služba Slovenskej pošty. Ešte nedávno chodil taký ujo, normálne ako kuriér, zavolal vám doviezol. Nedávno sme dostali balík kuriérom. Volá nám poštárka a hovorí, či by sme si nemohli poň prísť, že nám ho nemá ako dopraviť. Žena jej hovorí: „Ale veď to malo prísť kuriérom“ – „veď ja som kuriér“ – odpovedá nám poštárka, ktorá robí do desiatej za oknom, potom si uteká rozniesť listy aby po obede zasa úradovala. Zabudnite na dvojicu – poštárka a doručovateľka. To patrí do minulosti, ktorú si už nemôžeme dovoliť. Jedna zamestnankyňa je odteraz trojjediná – pracovníčka za prepážkou, doručovateľka i kuriér. Ani neuvažujte nad tým, že i plat má trojjediný. To by nemalo pre kapitalistov význam... Stanislav Pirošík- člen RR hnutia Socialisti.sČítaj viac

THE LEFT ( Ľavica ): Byť Palestínčanom v roku 2025 – či už v Gaze, alebo na Západnom brehu – znamená byť svedkom bitiek, únosov alebo zabitia vašej rodiny. Znamená to, že sa každý deň zobúdzate s neistotou, či to zvládnete. Znamená to prežiť genocídu. Bez ohľadu na to, kto ste alebo čo robíte, ste prenasledovaní – ...nie za akýkoľvek zločin, ale jednoducho za to, že ste Palestínčan. Hrôzy, ktoré sa odohrávajú v Gaze a na Západnom brehu Jordánu, dosahujú každý deň nové, nepredstaviteľné extrémy. Zatiaľ čo ICJ naďalej upozorňuje na tieto porušenia medzinárodného práva – od násilia osadníkov na Západnom brehu až po devastáciu v Rafahu – svet mlčí. Koľko novinárov, filmárov, detí a civilistov musí byť zabitých, zbitých alebo unesených, kým svet konečne začne konať? Požadujeme: 🛑Okamžité ukončenie násilia v Gaze a na Západnom brehu Jordánu 🛑Okamžité pozastavenie Asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom 🛑Implementácia rozsudku ICJ 🛑Zastavte obchod so zbraňami s IzraeloČítaj viac

Miroslav Pomajdík: Ako nám aktívneho politika Macka podsúvajú ako “bezpečnostného experta“, s veľkým mediálnym priestorom... Strana SaS pozvala na spoločné rokovanie o obranyschopnosti Slovenska a Európy viacero pravicových parlamentných a mimoparlamentných strán. Medzi zúčastnenými zástupcami KDH, hnutia Slovensko, Demok...ratov, PS sa objavil aj predseda DS-ODS Pavel Macko... Aj pri tomto stretnutí sa môžeme presvedčiť, že Pavel Macko má jasné politické ambície, je politicky činný, no napriek tomu je pretláčaný médiami a pasovaný do role “bezpečnostného experta“... Ako je vôbec možné, že Pavel Macko dostáva taký obrovský mediálny priestor, keď vedie politickú stranu DS-ODS, ktorej preferencie sú na úrovni nuly a ešte aj v čase, keď práve Macko aktívne jedná s viacerými pravicovými stranami ? Ukážte nám iný politický subjekt s takou mizivou podporu, aby dostával nejaký ich predstaviteľ (predseda), taký obrovský mediálny priestor a to je tu niekoľko ďalších politických strán, ktorých preferencie ďaleko prevyšujú tie DS-ODS (čo nie je veľké umenie) a ich predstavitelia za celé roky nedostali žiaden priestor v médiách. Ich argument pri nepozývaní týchto ľudí je, že ide o politicky exponovaných ľudí, pritom Macko je predseda politickej strany a je politicky aktívny, no pri jeho pozývaní to akosi nevadí a skrývajú ho pod formulku bezpečnostného experta“... Z akého popudu je práve Macko tak preferovaný, lebo odvolávať sa na to, že ide o generála vo výslužbe, armádneho analytika atď., atď. je jednoducho nerelevantné a bezpredmetné od chvíle, keď tento človek začal robiť politiku a stal sa teda aktívnym politickým aktérom, s jasnými politickými ambíciami. Macko je už dlhšiu dobu politicky aktívny (kandidoval napr. aj za koalíciu PS/Spolu), takže tu už nemôže byť ani reč o nejakej nestrannosti, apolitickosti, keďže tento človek má jasné politické ciele, jasne vyhranené politické názory a jasne zastupuje určitú politickú stranu a politickú ideológiu. Každý jeho priestor v médiách je aj priestorom pre jeho politický subjekt a jeho osobné politické ambície. Veď človek sa bojí už otvoriť aj záchodovú misu, aby z nej na vás náhodou nevyskočil Pavel Macko… Možno už náš Pavel, pri pohľade na posledné výsledky prezidentských volieb v Českej republike fantazíruje o tom, že: “Generál Pavel do čela každej krajiny!” Miroslav Pomajdík - podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac

Tomáš Drobka ( Socialisti.sk ): DVE POZNÁMKY Z DNEŠKA (ĎALŠÍ PREPUSTENÝ ODBORÁRSKY PREDSEDA NA SLOVENSKU, REGULÁCIA MARŽÍ ZÁKLADNÝCH POTRAVÍN V MAĎARSKU) 1. Čítal som dnes o verejnom zhromaždení, ktoré usporiadava Odborový zväz KOVO 1.4. v Nitre na podporu prepusteného predsedu odborovej organizácie vo firme AITS, menom Ad...rián Šuba (ktorého týmto podporujem). Nie je to prvý predseda odborovej organizácie s výpoveďou, táto praktika je u zamestnávateľov obľúbená. Vyhodením predsedu sa im často podarí zničiť celú odborovú organizáciu, a ak by sa dotyčný rozhodol so zamestnávateľom súdiť, počítajú s tým, že aj keď by proces vyhral, ten potrvá i niekoľko rokov (čo viacerých odradí). Mňa by teda zaujímalo, do koľkých médií hlavného (alebo bývalého hlavného?) prúdu sa táto správa dostane, a či z toho niekde „urobia kauzu”. Alebo sa o odboroch hovorilo hlavne v súvislosti s pártýždňovým odborárom, moderátorom Michalom Kovačičom, a zastupovanie zamestnancov už zas prestalo byť zaujímavé (a znovu prišli na rad mantry o zlepšovaní podmienok pre zamestnávateľov)? 2. Zachytil som, že v Maďarsku zaviedli pred vyše týždňom reguláciu marží na 30 základných potravín, čo malo za cieľ zmierniť dopady inflácie na spotrebiteľov (potravinová inflácia bola v Maďarsku vo februári vo výške 7,1 %, pričom pri múke malo ísť až o 44,3 %). Tieto marže od polovice marca nemôžu presiahnuť 10 %. V predchádzajúcom období mala marža v prípade mlieka dosahovať výšku 40 %, a v prípade masla a kyslej smotany až 80 %. Aký je zatiaľ výsledok? V článku, ktorý vyšiel pred pár hodinami, som sa dočítal, že „po regulácii marží obchodníkov niektoré potraviny v Maďarsku výrazne zlacneli”, a že v prípade jogurtov, smotany, mlieka, tvarohu či masla malo dôjsť k zníženiu cien o 50 až 64 %. Neviem, ako sa budú vyvíjať ceny potravín v Maďarsku. Ale tak ako u nás vysoké ceny potravín neznamenajú „Ficovu drahotu”, neznamenali „Matovičovu drahotu”, a neznamenali by „Šimečkovu drahotu”, tak v Maďarsku nejde o „Orbánovu drahotu” a nešlo by o „Magyarovu drahotu”. Je to jednoducho drahota kapitalistická, a na takzvanej chamtiflácii vždy niekto profituje. Ak teda chcete lacnejšie potraviny, treba zatlačiť na tých, ktorí na zvýšených cenách dobre zarábajúČítaj viac

Miroslav Pomajdík- Socialisti.sk: Spomienka na Parížsku komúnu z roku 1871: Vojaci ju utopili v krvi, keď popravili vyše 30 000 Parížanov Komúna je meno, ktoré si dal parížsky magistrát v marci 1871, kedy sa ustanovila po povstaní parížskeho ľudu autonómna vláda, proti dočasnej vláde Adolpha Thierseho. Porážku francúzskej a...rmády Prusmi a kapituláciu prežívalo obyvateľstvo ako poníženie, vojna zvýšila nezamestnanosť a biedu, životné podmienky robotníkov sa stali čím viacej obtiažnejšie. V roku 1870 je vyhlásená 3. republika a v roku 1871 je vymenovaný Adolphe Thiers „hlavou výkonnej vlády „ Národným zhromaždením sídliacim v meste Versailles. V napätom ovzduší prijíma vláda množstvo neobratných opatrení, ktoré rozvášnia parížsky ľud. Medzi Parížom a Versailles dôjde k roztržke. Dňa 18.marca sa k parížskemu ľudu pridajú národné gardy, povstanie sa šíri po všetkých parížských predmestiach. Ústredný výbor obsadí parížsku radnicu a žiada pre proletariát absolútne právo vziať si svoj osud do vlastných rúk a organizuje voľby pre menovanie Komúny zvolenej ľudmi. Medzi zvolenými je aj Proudhon a členovia 1.Internacionály. Parížska Komúna potom vyhlásila svoju nezávislosť a vyzve ostatné komúny vo Francúzsku, aby toto učinili tiež, v snahe pretvoriť republiku na akési združenie slobodných a sebe rovných komún. Mimo sociálne opatrenia snažiace sa liečiť prekérnu situáciu chudobných, poverí napríklad Komúna samotných robotníkov správou svojich dielní a zverí vedenie podnikov robotníckym družstvám. Historik Henri Arvon vidí v Komúne prvý konkrétny prejav federalizmu. Ďalšie plány Komúny boli napríklad- stála armáda mala byť nahradená „povolaním ozbrojeného ľudu“ , vyhlásila sa odluka cirkvi od štátu, vypracoval sa plán laického, povinného a bezplatného školstva…..No toľko slobody a demokracie už nezvládala “demokratická vláda“ a Komúnu čoskoro vláda rozmetá. Dňa 21. mája vstúpia vládne vojská do Paríža. To je začiatok „krvavého týždňa“. Parížsky ľud sa pokúsi vzdorovať stavbou barikád. Vojaci sa dopustia skutočného masakru, popravovali mužov, ženy aj deti. K posledným bojom došlo 27. a 28. mája okolo cintorína Pére-Lachaise. Poslední obhajcovia Komúny boli popravení pri múre cintorínu. V máji 1871 tak zahynulo 30 000 Parížanov, často popravených bez súdu. K tomu je potreba pridať asi 40 000 zatknutých. Tisíce osôb boli odsúdené k deportáciám do Novej Kaledónie, ako napríklad známa anarchistka Louise Michelová. Parížska komúna je svojho druhu jediný pokus o vybudovanie spravodlivejšieho zriadenia, na ktorom sa podieľala celá antikapitalistická ľavica. Miroslav Pomajdík- podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac

Socialisti.sk: HNUTIE VYLÚČILO ČLENOV, KTORÍ DLHODOBO PORUŠOVALI STANOVY. Vo štvrtok 27. februára Republiková rada hnutia Socialisti.sk rozhodla o vylúčení viacerých členov, ktorí svojím konaním obmedzovali činnosť hnutia a hrubo porušovali jeho stanovy. Jedným z týchto členov je aj doterajší predseda Artúr Bekmatov, ktor�...�ho Republiková rada opakovane a bez odozvy vyzývala na rešpektovanie stanov, interných uznesení a zákona o politických stranách. Republiková rada hnutia ďalej rozhodla, že za riadenie strany budú spoločne zodpovedať ostávajúci štatutári z pozície podpredsedníčiek a podpredsedu. Ďalšou agendou vedenia hnutia Socialisti.sk bude okrem iného usporiadanie snemu, na ktorom členstvo určí ďalší kurz pre hnutie. Aj týmto krokom Republiková rada verí, že dokáže do vnútrostraníckej kultúry prinavrátiť základné hodnoty hnutia – antikapitalizmus, solidarita a environmentalizmus – a ďalej pracovať za práva všetkých pracujúcichČítaj viac

Tomáš Drobka ( Socialisti.sk ): O USAID (A HUMANITÁRNOM IMPERIALIZME) Pri Trumpovom ťažení proti USAID (Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj) sa názory verejnosti na túto inštitúciu značne rozchádzajú. Jedna skupina hovorí o nástroji „zahraničnej pomoci rozvojovým krajinám”, druhá skôr o inte...rvencionizme USA a nástroji „humanitárneho imperializmu”. A najviac „mimo” bude Elon Musk, ktorý hovorí o „zmijom hniezde radikálnych marxistov, ktorí nenávidia Ameriku”. Aké sú teda argumenty či skôr fakty, ktoré USAID opisujú ako nástroj humanitárneho imperializmu? Už pred 17 rokmi v článku s názvom „Podkopávanie Bolívie” pre The Progressive Magazine písal Benjamin Dangl o tom, ako Spojené štáty za Bushovej administratívy využívali USAID k „podkopávaniu vlády Eva Moralesa”. Financovali pravicových politikov a opozíciu, snažili sa o reformu politických hnutí, ktorá by oslabila vládne Hnutie za socializmus (MAS), či o zapojenie sa do mládežníckych hnutí, aby oslabili ich radikálny charakter. Dangl písal aj o snahách o ovplyvňovanie ekonomického zriadenia - tu išlo aj o finančnú podporu takzvanej Národnej nadácie pre demokraciu (NED). Cieľ bol samozrejme jasný - neoliberálne reformy, privatizácia, a korporátna kontrola. Autor v článku dodal, že okrem tohto „podkopávania Bolívie”, niečo podobné spomínané inštitúcie vykonávali aj vo Venezuele, a „tradične naprieč celou Latinskou Amerikou”. Ďalší príklad je z Kuby. Tam USAID prevádzkovala medzi rokmi 2010 a 2012 sociálnu sieť ZunZuneo, prezývanú aj „Kubánsky Twitter”. Cieľom bolo podnietiť povstanie proti kubánskemu režimu. Plán pozostával z počiatočného uverejňovania nekontroverzného obsahu ako sú správy o športe, hudbe a počasí. Neskôr, keď sieť prilákala „kritickú masu užívateľov”, na rad mal prísť politický obsah, ktorý mal nabádať Kubáncov k masovým zhromaždeniam, ktoré by bolo možné zorganizovať v krátkom čase, a ktoré vraj „mohli podnietiť Kubánsku jar”. V čase jej vrcholu ZunZuneo navštevovalo viac než 40-tisíc Kubáncov, ktorí netušili, že sieť bola vytvorená prostredníctvom vládnych inštitúcií USA (a že americkí kontraktori zbierajú ich osobné dáta). Článok v magazíne Foreign Policy o tejto operácií písal ako o „digitálnom vylodení v Zálive Svíň”, ktoré však nesponzorovala CIA, ale USAID. V roku 2012 tak osem krajín združenia ALBA (Bolívarská aliancia pre národy našej Ameriky) volalo po vyhnaní USAID z ich zemí. Na záver by sa ešte dalo spomenúť, že keď jemenský veľvyslanec pri OSN hlasoval v roku 1990 proti rezolúcii požadujúcej použitie vojenskej sily v Iraku koalíciou vedenou USA, mal mu americký veľvyslanec povedať, že toto „nie” bolo najdrahším hlasovaním v jeho živote, vzápätí čoho USAID pozastavila financovanie svojich operácií v JemeneČítaj viac

Make America Native Again ! Pekný umelecký odkaz od maliara z pôvodného amerického národa Komančov pre Trumpa a jemu podobných

🤣😂😅

Stanislav Pirošík ( člen Republikovej rady hnutia Socialisti.sk ): Chceš byť solidárny? Tak pomáhaj a nečvachtaj! Žiaľ, dnes sme svedkami takých javov, kedy istá, pomerne úzka skupina ľudí zneužíva vojenskú inváziu Ruska na Ukrajine, k ventilovaniu svojej dlho živenej zloby, zatrpknutosti a poviem to otvorene slepej nenávisti ...ku všetkému ruskému, či ľavicovému, sovietskemu, socialistickému... Vlastne ku všetkému, čo je trošku naľavo od ich ideologickej škatuľky… Okrem zaradzovania osôb a organizácií, ktoré síce rázne odsúdili vojnu, no nie sú v tom „správnom“ politickom tábore, na akési zoznamy kremeľskej propagandy, si to „odnášajú“ aj pamätníky osloboditeľov našej vlasti od fašizmu a nacizmu. Táto úzka skupina amatérskych natieračov plače v tomto prípade na nesprávnych hroboch a pokiaľ majú v sebe troška zdravého rozumu, tak sú si toho plne vedomí. Ale prečo nevyužiť zámienku "solidarity“ s Ukrajinou k čvachtaniu po pomníkoch, ktoré pripomínajú tých Rusov, Ukrajincov, Bielorusov, Kazachov,…. ktorí položili životy za našu slobodu? Ja viem, oni by boli asi radšej, keby nás v tom lepšom prípade oslobodili Spojené štáty, v horšom prípade nikto, ale neoslobodili. Taká je história a tú vašim čvachtaním nezmeníte. Bol som niekoľkokrát v Berlíne a videl som obrovské pamätníky Červenej armády, ako vo východnej, tak v západnej časti. Svojou farbou neprekryjete preliatu krv tých, ktorí padli za našu slobodu. Vy sa im nemožete rovnať. Vaše činy nemajú nič spoločné s protivojnovým posolstvom a nemajú nič spoločné so solidaritou s Ukrajinou. Týmito činmi znesväcujete aj ukrajinských vojakov, ktorí nás oslobodzovali. Keby ste začvachtali Putinovu sochu, dalo by sa to chápať, ale vy svojimi činmi naplno pomáhate Putinovej propagande tým, že začvachtáte sochu antifašistu ukrajinskými farbami... Týmto činom hovoríte, NIE ANTIFAŠIZMU a ÁNO FAŠIZMU Týmto činom odhlasujete Ukrajincov z hrdinského antifašistického odboja a vypisujete im prihlášku do tábora fašistov. Týmto činom sa tiež stávate, povedané dnešným moderným jazykom „Putinovými užitočnými idiotmi.“ Prosím Vás, prestante robiť Ukrajine a Ukrajincom na Slovensku hanbu. Prestaňte robiť hanbu aj Slovákom, lebo potom to v médiách vyzerá, že „Slováci“, či „občania“ pomaľovali pamätníky a pritom to robí partička pomätencov. Aj medzi mojimi známymi a kolegami sú Ukrajinci a úprimne Vám poviem, že nikto z nich tieto vaše kroky nechápe ako akt solidarity. Keď chcete byť solidárni s obeťami vojny, skúste namiesto investícii do modrej a žltej farby, pomôcť utečencom. Spravte zbierku potravín, natankujte im palivo na ceste, poskytnite útočisko, tak ako spravili mnohí z nás – údajných „agentov Kremľa“. Skúste sa pozastaviť, ukľudniť v sebe slepú zlobu, podráždenosť a začať konať pozitívne. Priznajte si, že veľká časť vašej nenávisti nemá nič spoločné so súčasnou vojnou. Bude to lepšie pre vás i pre zbytok Slovenska. Stanislav Pirošík- člen Republikovej rady hnutia Socialisti.sČítaj viac

Miroslav Pomajdík ( podpredseda Socialisti.sk ): Pred niekoľkými rokmi sa ku mne dostala úžasná kniha Ríša letného mesiaca, ktorú som stihol prečítať už niekoľko krát. Napísal ju S.C. Gwynne a hovorí veľmi pútavý príbeh o vzostupe a páde národa Komančov. Kniha a aj národ Komančov sa od vtedy stali mojími srdcovkami. Pr...ed nedávnom ma stranícka kolegyňa a spolupodpredsedníčka Socialistov.sk Lucia Hubinská potešila vcelku originálnym darom. Z USA mi priniesla vlajku národa Komančov. Národ Komančov, ktorý statočne vzdoroval Severná Amerika bola miestom veľkých turbulencií a mnohých konfliktov, keď sa bieli prisťahovalci rozhodli obývať krajinu a vziať si jej časti pre seba. V 18. a 19. storočí boli mnohé kmene, ako napríklad Irokézovia, Čerokíovia a Šavani ohromené množstvom osadníkov, ktorí sa presúvali cez Ameriku na západ. Keď sa osadníci začali sťahovať na južné okraje kontinentu, ich pohyb bol na nejaký čas zastavený. Dôvodom bol divoký kmeň Komančov. Aj keď sa mnohé kmene prispôsobili introdukcii koňa od polovice 16 str. ( pred príchodom Španielov sa kôň v Amerike nenachádzal ), Komanči boli pôvodným národom Ameriky, ktorý z toho najviac vyťažil. Predtým boli Komanči málo významným horským kmeňom ( pôvod majú u kmeňa Šošonov od ktorých sa oddelili ), no stali sa tými najzúrivejšími, najzdatnejšími a najslávnejšími jazdcami, ktorí osadníkom spôsobili veľa problémov. Na rozdiel napríklad od Siouxov a Cheyenov, ktorí pred bitkou zosadli z koní, Komanči pokračovali v jazde a bojovali priamo na koňoch, čo im poskytlo významnú výhodu. V 18. a 19. storočí žili Komanči na väčšine územia dnešného severozápadného Texasu a priľahlých oblastí vo východnom Novom Mexiku, juhovýchodnom Colorade, juhozápadnom Kansase a západnej Oklahome. Španielski kolonisti a neskôr Mexičania nazvali tieto historické územie Komanchéria. V tejto dobe sa odhaduje, že národ Komančov mal niečo okolo 50-60 tisíc príslušníkov. Po dlhých rokoch bojov s americkou armádou, osadníkmi, Mexičanmi, Texsasanmi... sa tento tvrdo skúšaný a decimovaný národ scvrkol na 1 171 Komančov v roku 1910. V roku 2020 bolo v USA priamo registrovaných 17 000 príslušníkov národa Komančov, no pri poslednom sčítaní uviedlo až 39 808 Američanov komančskú národnosťČítaj viac

Tomáš Drobka ( Socialisti.sk ): K „rustikálnej slovenskej sociálnej demokracii” a „estetickej slovenskej sociálnej demokracii”, nie je potrebná ešte ďalšia, tentokrát už určite „skutočná a pravá” sociálna demokracia. V globalizovanom kapitalizme máme na Slovensku dostupnú jeho agresívnu verziu, ktorá vznikla po zlo�...�inných privatizáciách a neoliberálnych reformách. Ak niečo potrebujeme vzkriesiť alebo „reštartovať“, je to antikapitalistická ľavica, teda nie myšlienky sociálnej demokracie, ale napríklad demokratického socializmu. Sociálnych demokratov za „kapitalizmus s ľudskou tvárou” je tu dosť. Dosť na to, aby pokračovali v politikách ako je zavádzanie sociálnych programov udržujúcich sociálny zmier, ktoré ale s usporiadaním spoločenských tried nepohnú, zdaňovanie len do tej miery, aby nebol ohrozený veľkokapitál, či zlepšovanie podmienok zamestnancov len do tej miery, aby výhoda zostala na strane zamestnávateľov. A ani privatizéri sa pri socdemákoch nemusia o svoje zázračne ľahko nadobudnuté majetky (napríklad bývalé štátne podniky) obávať. Musím však uznať, že sociálno-demokratická scéna produkuje vhodných „normalizovaných ľavičiarov” pre štandardné médiá hlavného prúdu. Nekritizujú kapitalizmus, namiesto triednych vojen riešia tie kultúrne, a ak majú bližšie k liberálnejšiemu táboru a pravidelne uisťujú o svojej „prozápadnej” orientácii (s EÚ a NATO „na veky vekov”), dostanú v mainstreame priestoru nadostačČítaj viac