Vyzvite SR, aby zastavila obchod so zbraňami s Izraelom Izraelská armáda pácha v pásme Gazy a na ďalších územiach vojnové zločiny a porušuje medzinárodné právo. Slovensko aj napriek tomu do Izraela vyváža a od Izraela kupuje zbrane a muníciu. Vyzývame vládu SR, aby okamžite zastavila obchod so zbraňami s Izraelom. Podpíš...te petíciu adresovanú predsedovi Vlády SR a žiadajte, aby: aby vláda SR podnikla kroky na bezodkladné zastavenie všetkých prebiehajúcich a plánovaných vojenských obchodov s Izraelom, a to dovtedy, kým nedôjde k ukončeniu jeho nezákonnej okupácie palestínskeho územia; aby vláda SR v zmysle Zmluvy o obchode so zbraňami odtajnila informácie o obchode so zbraňami s Izraelom. Znenie petície Pásmo Gazy sa opäť stalo krvavým laboratóriom na testovanie zbraní. Nové útočné zbrane a obranné systémy testované na Palestínčanoch a Palestínčankách sa následne uvádzajú na svetový trh s hrozivým marketingovým sloganom „overené v boji“. Obranné systémy od Izraela plánuje importovať aj Slovensko. Amnesty International vo svojich správach zdokumentovala vojnové zločiny, ktoré Izrael spáchal a naďalej pácha v okupovanom pásme Gazy. Medzinárodný súdny dvor aj Valné zhromaždenie OSN dospeli k záveru, že Izrael musí okamžite ukončiť svoju nezákonnú okupáciu palestínskeho územia. Zároveň spomínané orgány vyzývajú všetky štáty medzinárodného spoločenstva, aby zastavili všetky formy spolupráce s Izraelom, ktoré pomáhajú udržiavať nezákonnú okupáciu. Keďže zbrane pre Slovensko sú určené na protivzdušnú obranu, môže sa zdať, že ich nákup povedie k posilneniu národnej obrany a bezpečnosti Slovenska. Faktom však zostáva, že tieto systémy sú súčasťou komplexných vojenských stratégií Izraela v pásme Gazy, ktorých súčasťou je systematické stieranie hranice medzi obranou a útokom. Tento štít umožňuje a podporuje agresívne vojenské operácie voči Palestínčanom a Palestínčankám a v prípade, že Slovensko nezastaví obchodovanie v oblasti zbrojeného priemyslu s Izraelom, riskuje spoluúčasť na vojnových zločinoch proti palestínskemu civilnému obyvateľstvu. Vyzvite spolu s nami slovenskú vládu, aby v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami zastavila obchodovanie so zbraňami s Izraelom a v zmysle Zmluvy o obchode so zbraňami odtajnila informácie o vývoze zbraní zo Slovenska do Izraela. Čítaj viac
Keďže dnes máme 106. výročie od ukončenia 1. svetovej vojny, dovolím si oprášiť príbehy môjho pradeda a prapradeda, ktorí v tomto tragickom konflikte bojovali, aj keď každý na inej strane frontovej línie... Príslušnik americkej armády Juraj Fuzák Knieteľ Môj prapradedo Juraj Fuzák Knieteľ, ako mnohí Slováci počas Rakú...sko-Uhorska odišiel pracovať do USA, kde ho zastihla aj 1. svetová vojna a vstup USA do vojny a nakoľko chcel pomôcť svojmu národu a vzniku Československa, ako dobrovoľník sa prihlásil do americkej armády, s ktorou sa dostal na západný front a zasiahol do bojov vo Francúzsku. V americkej armáde pôsobil ako dobrovoľník od 18.6.1917 do 4.1. 1919, kedy sa vrátil s armádou naspäť do USA a bol demobilizovaný. Bol mu priznaný štatút československého legionára. V rodine sa nám zachovali dve jeho fotky z pôsobenia v americkej armáde ( on je ten celkom na pravo na obidvoch fotkách ) a ešte máme aj jeho fotky, keď pracoval v USA. V radoch americkej armády počas 1. sv. vojny bojovalo až 42 404 Čechov a Slovákov. Len v rokoch 1899 – 1910 americké úrady zaznamenali 377 527 prisťahovalcov slovenskej národnosti, čo tvorilo 4% z celkového počtu prisťahovaných. Mnohí po rokoch získali štátne občianstvo USA a tak po vstupe tejto krajiny do 1.sv.vojny sa vzťahovala na nich odvodová povinnosť. Koľko z nich padlo sa už zrejme nikdy nedozvieme... Ďalši vojak na fotografii je Tomáš Pomajdík Môj pradedo Tomáš Pomajdík ( nar.1895) bojoval v 1. sv. vojne na rumunskom fronte, kde upadol aj do zajatia, ale nakoľko dobre vedel, že zajatecké tábory Rumunov boli hotová katastrofa s obrovskou úmrtnosťou zajatcov, tak rumunským vojakom utiekol a vrátil sa k rakúsko-uhorským jednotkám. Fotka pochádza z doby, keď bol príslušníkom Slováckej brigády, na hlave má bývalú rakúsko-uhorskú vojenskú čiapku, ktorá bola nosená v prvej fáze existencie československej brannej moci, pričom rozdiel v porovnaní s predchádzajúcou érou bol zvýraznený úpravou, tzv. kolkovaním. Písmená SB znamenajú Slovácku brigádu. Išlo o vojenskú jednotku, ktorá vznikla 8. 11. 1918 a zanikla 9. 6. 1919. Bola určená najmä pre dobrovoľníkov z Moravského Slovácka. Marginálne zasiahla do bojov na juhovýchodnom Slovensku v roku 1919. Jej nasledovníkom bol Slovácky peší pluk. Táto fotka vznikla počas roku 1919, kedy sa stal veliteľom četníckej stanice v obci Torysky na Spiši ( dnes okres Levoča). Na stanici mal pod sebou 5 ďalších mužov a ich obvod bol až po dnešný okres Stará Ľubovňa. Môj pradedo sa ako dobrovoľník zúčastnil na obsadzovaní Spiša československými brannými jednotkami a po vytlačení maďarských žandárov a vojska, sa ujal četníckej a ochrannej služby v spomínanej četníckej stanici v obci Torysky. Pradedo sa dostal na Spiš vďaka vzniku Československa a nahradil maďarských žandárov, ktorí sa po príchode československého vojska stiahli z našeho územia. Počas 2. sv. vojny a vzniku Slovenského štátu ( 1939- 1945 ) bol vyhostený aj z rodinou zo Slovenska, lebo bol Moravák a následne bol odvlečený nemeckými nacistami na nútené práce do Nemecka, kde pracoval v podzemnej továrni a na sklonku vojny, keď sa po dlhých rokoch dostal na pár dní domov na Spiš za svojou rodinou, utiekol nemeckým vojakom, ukryl sa v syrárni v Levočských horách a nakoľko sa blížila Červená armáda, nemeckí vojaci museli vzdať pátranie po ňom a na rýchlo ustúpiť pred Červenoarmejcami a tak si zachránil život. V Levoči, kde prežil väčšinu života si ho ľudia pamätali pod prezývkou advokát chudoby, nakoľko pomáhal chudobným ľuďom s rôznymi úradníckymi a právnymi záležitoštami, písal za nich žiadosti, odvolávania a zastupoval ich v rôznych sporoch. Za svoje služby nikdy nebral peniaze. Miroslav Pomajdík- Socialisti.sk podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
Politici súcitia s krajne pravicovými ultras Maccabi Tel Aviv v dobe, keď Izrael aj ich zbraňami vraždí tisíce žien a detí Svet obleteli správy o nepokojoch v Amsterdame po zápase medzi Ajaxom Amsterdam a Maccabi Tel Aviv. Objavujú sa manipulatívne titulky ako “explózia antisemitizmu“, “antisemitské pogromy“ atď... Femke H...alsemaová ( starostka Amsterdamu ), doslova povedala, že útoky voči izraelským fanúšikom boli explóziou antisemitizmu, ktoré pripomínajú pogromy a odsúdila antisemitských „zločincov“..., v podobnom duchu sa vyjadril francúzsky prezident Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz, či premiér ČR Fiala... Izraelský prezident Jicchak Herzog napísal: „S hrôzou sa dnes ráno dívame na šokujúce zábery a videá, o ktorých sme sa domnievali, že ich po 7. októbri 2023 už nikdy vidieť nebudeme: antisemitský pogrom aktuálne prebieha proti fanúšikom Maccabi Tel Aviv a izraelským občanom priamo v srdci holandského Amsterdamu.“ Ultras Maccabi Tel Aviv je známy svojim krajne pravicovým presvedčením Je neskutočné, ako sa tu opäť raz zneužíva história, vedome sa prekrúca a klame. Do Amsterdamu prišlo približne 3-tisíc fanúšikov Maccabi Tel Aviv. Išlo prevažne o tvrdé fanúšikovské jadro, ktoré je známe svojou príslušnosťou ku krajnej pravici, svojim rasistickým presvedčením a ktoré verejne oslavuje a schvaľuje zabíjanie Palestínčanov, vykrikuje heslá o etnickom vyčistení Izraela od Arabov a schvaľuje genocídu. Vyznačujú sa veľkou agresivitou a fyzickými útokmi, ktoré predvádzajú aj v samotnom Izraeli, kde napr. aktívne napádajú ľudí arabského pôvodu, demolujú ich autá majetok, či napr. počas demonštrácií na protikorupčných protestoch voči Netanjahuovi, aktívne fyzicky napádali demonštrantov, či novinárov a prevolávali heslá ako smrť Arabom, ľavičiarom atď... Čiže sa jedná o násilnické fašistické ultras, akých poznáme aj z našich zemepisných končín mnoho... Od príchodu do Amsterdamu začali práve títo ultras Maccabi Tel Aviv s rôznymi provokáciami, útokom na osobné majetky, strhávanie palestínskych vlajok, boli tam aj fyzické útoky voči ľuďom arabského pôvodu, vykrikovanie hesiel podporujúcich vraždenie Arabov a Palestínčanov a mnoho ďalších nenávistných prejavov podporujúcich vraždenie v Gaze atď... Boli to jasné nenávistné politické prejavy ( a nie láska k futbalu... ), ktorých šírenie je vo väčšine sveta trestné... Fanúšikovia Maccabi Tel Aviv to všetko predvádzali s takou aroganciou a agresivitou, že sa dočkali prirodzenej reakcie a Amsterdam bol tak svedkom viacerých pouličných bitiek, kde niečo okolo 20 ultras z Maccabi Tel Aviv dostali ľudovo povedané „po papuli“. Podobné strety po futbalových zápasoch sú veľakrát bežným “folklórom“ a nikto na svete ich neoznačuje za pogromy... Zase sa tu manipuluje s históriou a z fašistických ultras Maccabi Tel Aviv sa robia neviniatka, ktoré si predsa prišli len užiť futbal a to tí “zlí“ propalestínski násilníci ich len tak napadli, lebo chceli pogromy a sú to “zarití antisemiti“. Je mi nevoľno z takýchto európskych politikov menovaných na začiatku článku, ktorí šíria podobné manipulácie a na strane druhej sa nijak nezmieňujú o výtržnostiach, schvaľovaní genocídy a ďalších excesoch fanúšikov Maccabi... nepočujeme od nich vyjadrenia o explózii násilia a vraždení palestínskych detí, žien a starých ľudí v Gaze, kde Izrael zavraždil už skoro 50-tisíc Palestínčanov, čo vo veľkom oceňujú práve ultras Maccabi Tel Aviv. To je presne tá vizitka servilných politikov v Európe, ktorí hneď srdcervúco vyhlasujú slová o pogromoch, antisemitizme, nenávisti, keď zopár fašistických izraelských ultras dostane po nose, no desiatky tisíc povraždených palestínskych detí a žien ich necháva ľadovo chladných a ešte budú bľabotať o práve Izraela na obranu a dodávať Izraelu ďalšie smrtonosné zbrane. Správa OSN jasne hovorí, že 70% obetí Izraela v Gaze, sú ženy a deti, toto je tá pravá genocídna tvár tejto vojny... Nečudujem sa vlne rozhorčenia a beznádeje, ktorá panuje v miliónoch ľudí po celom svete, keď vidia, ako rozhodujúci politici nerobia nič proti genocídnemu vraždeniu v Palestíne a teraz aj v Libanone, dokazujú svoju servilnosť a pohŕdanie nad arabskými životmi a potom sa objavia fanúšikovia Maccabi Tel Aviv v Amsterdame, ktorí miesto fandenia arogantne vykrikujú heslá o zabíjaní Arabov, šíria nenávisť, násilie, stelesňujú a sú symbolom terajšej apartheidnej politiky izraelskej vlády atď... to samozrejme vyvoláva oprávnený hnev a reakciu z druhej strany... Toto nemá nič spoločné s pogromami. Pokiaľ svetoví lídri nezastavia genocídu v Gaze, dovolia krajne pravicovej vláde Netanjahua ďalej beztrestne masakrovať Palestínčanov, hnev a podobných stretov, ako sme videli v Amsterdame, bude pribúdať... Miroslav Pomajdík- Socialisti.sk – podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
Úcta by mala byť všeobecná, aj starší a aj mladší je človek-bytosť Vek ako rozdeľovník tu nemá čo hľadať. Keď som úctivý k starším a oni ku mne nie, dám im to hneď najavo. Rovnako tak pri výchove detí treba mať úctu k svojim deťom a samozrejme aj sám k sebe. Nemám rád napr. používanie slova "sopliak", či argume...ntovanie vekom, lebo každý z nás sa v niektorý dátum narodil a to nik nezmení. Každý sme v tom nevinne. Nepáči sa mi, keď dieťa niekde stojí a dospelý ho len odstrčí, namiesto aby mu povedal, prepáč, môžeš sa posunúť? Potom sú tu prípady kedy moderné mamičky čítajú brožúrky o "výchove detí bez kriku a násilia" a výsledkom sú ukričané a násilnícke deti, lebo mnohí rodičia-čitatelia ich vychovávajú bez úcty k sebe, ako rodičom. Pár poznámok ku "satire" z gymnázia Po prvé som názoru, že politika nepatrí na takéto podujatia a celé to len kazí. Sám som politicky činný od svojich 18-tich rokov, ale činný som tiež v rôznych občianskych spolkoch. Nikdy som si nedovolil ťahať politiku, a zvlášť nie takú tú parlamentnú o tom, kto je aký debil tam, kam to nepatrí. Stiahlo by to totiž úroveň podujatí do suterénu a vnieslo by to tam negatívnu energiu. Dokonca si ani nemusím kúsať do jazyka, pretože sám nemám záujem riešiť niekde niečo, čo tam nepatrí. Ak aj niekto začne politizovať, odchádzam z kruhu a nájdem si skupinku s iným prúdením. Vlastne parlamentnú politiku neriešim ani v živote, o cirkus sa nezaujímam. Jediné čo ma zaujíma, je aby si pracujúca trieda uvedomila, že žije v triednej spoločnosti a že zdrojom ich problémov je práve kapitalistický systém a nie figúrky, ktoré na ho navonok reprezentujú a pôsobia ako hromozvod pre hnev. Tí mladí ľudia ešte neriešia existenčné záležitosti a ani sa nesnažia uvažovať, prečo tí dôchodcovia uvažujú tak ako uvažujú, že sa nechajú opantať sociálnou rétorikou a vlakmi zadarmo. S určitosťou poviem, že mnohí tí dnes mladí ľudia budú na dôchodku (dožijú sa ho vlastne, pri stále zvyšujúcom sa veku odchodu do dôchodku?) voličmi budúcich Ficov, či Mečiarov. Po ďalšie, ľudia a najmä mladí, ktorí sú odolní voči Ficovým odrbom a rétorike sa naopak klaňajú trhu a jeho číslam - hovoria čo chce trh, nie čo potrebuje človek, majú pre tento kapitalistický trh pochopenie, že sú hádam odhodlaní umrieť za pásom, zrieknuť sa dôchodkov, požičať si na operáciu. Ale to len teraz - teoreticky - keď ešte nestoja pred holou realitou. Títo ľudia tiež veľa rozumu nepobrali a v podstate nepoužívajú vlastné hlavy, len sa napoja na "všeobecnú pravdu a spravodlivosť", ktorá je všade naokolo a kde im kadžý za ich "názory" tlieska a potľapkáva ich. Pritom keby si sa ich opýtal na základné dátumy XX. storočia, nemali by mnohí ani šajnu. Tí dôchodcovia boli predmetom satiry len preto, že volili a "milujú" tú nesprávnu stranu, toho "nesprávneho" človeka. Je to ako cez kopírak s babkami demokratkami, ktoré kričali na slávu Mečiarovi, spievali ľudácke piesne. Prišiel spasiteľ s fúzkami (myslím Dzurindu, nie Hitlera) a čo prišlo s ním, to vieme tiež. Dva konce hovna sa hádajú, ktorý smrdí viac, ale o tom, že treba zobrať metlu a toto hovno vymiesť na smetisko dejín, na to myslí asi tak 0,2% ľudí. Mám nádej, že tí mladí ľudia sa dožijú dôchodku i keď to momentálne štatisticky nevychádza. Mám totiž nádej, že vtedy už tu po kapitalizme, ktorý tieto neľudské štatistiky produkuje, nebude ani stopa. Stanislav Pirošík- člen vedenia hnutia Socialisti.sČítaj viac
Gratulujeme ! ✊🚩
Tento dokument odhaľuje izraelské vojnové zločiny v pásme Gazy prostredníctvom fotografií a videí zverejnených online samotnými izraelskými vojakmi počas ročného konfliktu. I-Unit vybudovala databázu tisícok videí, fotografií a príspevkov na sociálnych sieťach. Tam, kde to bolo možné, identifikovala plagáty a tých, ktorí ...sa objavia. Materiál odhaľuje celý rad nelegálnych aktivít, od svojvoľného ničenia a rabovania až po demoláciu celých štvrtí a vraždy. Film rozpráva aj príbeh vojny očami palestínskych novinárov, ľudskoprávnych pracovníkov a obyčajných obyvateľov pásma Gazy. A odhaľuje spoluúčasť západných vlád – najmä použitie RAF Akrotiri na Cypre ako základne pre britské pozorovacie lety nad Gazou. „Západ sa nemôže skrývať, nemôže si nárokovať nevedomosť. Nikto nemôže povedať, že nevedel,“ hovorí palestínska spisovateľka Susan Abulhawa. Toto je „prvá genocída v priamom prenose v histórii... Ak sú ľudia ignoranti, sú úmyselne ignorantmi,“ hovoríČítaj viac
Keď sa uťahovanie opaskov pre pracujúcich stáva „národnou tradíciou... V uplynulých dňoch parlament schválil takzvaný konsolidačný balíček, teda súbor opatrení, ktoré majú znížiť zadĺženosť štátu. Ľudovo povedané, čaká nás uťahovanie opaskov... Za 35 rokov kapitalizmu na našom území sme si už zvykli a z uťa...hovania opaskov je už niečo, ako národná tradícia, v zásade fungujúca vždy na princípe, ak nemá štát peniaze, tak zvýši dane. Ak to nezaberie, tak vymyslí dane nové... Často sa opakuje aj kombinácia oboch spôsobov. Vo svojej podstate sme ako na Titanicu.. Kým na spodných podlažiach tejto spoločnosti už ľudia plávajú v studenej ľadovej vode, hore ešte stále veselo strieľa šampanské a záchranné člny sú a budú vždy iba pre vyvolených. Keď už ani zmrazovanie platov politikov nie je v kurze... Na jednej strane nám politici otvorene rozprávajú, ako je štátna pokladňa prázdna, na strane druhej, z tej “prázdnej“ štátnej pokladne plnými priehršťami vyhadzujú peniaze von oknom. Áno, premiér má čiastočne pravdu v tom, že zvýšenie platov členov vlády na začiatku roka je iba „prdom do stromovky.“ Možno áno, ale nejde o objem peňazí, ale o tú aroganciu a drzosť. Na princíp, vy sa uskromnite a akceptujte to, že všetko zdražie a budete sa mať horšie a budete splácať dlhy, ktoré sa tu 35 rokov tvoria, ale my si zaslúžime vyššie platy. Pamätám časy, keď si politici v čase krízy zmrazili svoje platy, aby aspoň formálne preukazovali spolupatričnosť so zvyškom spoločnosti, ktorá si musela uťahovať opasky. Dnes je to inak a predstavitelia vládnej moci sa už na nič nehrajú. Jasne nám ukazujú, kto kde patrí. Arogancia moci ako vyšitá, zastretá rečičkami o sociálnom štáte a sociálnej vláde. Jasne nám je deklarované, kto si zaslúži vyššie ceny a kto vyššie platy... Zdravotníctvo verzus miliardy na zbrane Peniaze sa oknom nevyhadzujú len vo forme vyšších platov pre členov vlády. Nevieme zabezpečiť fungujúce a dostupné zdravotníctvo a priemerná „životnosť“ ministra zdravotníctva je 1,5 roka. Za posledných 14 rokov sa ich vymenilo 9, pričom súčasná ministerka na poste nevydržala ani celý rok, nehovoriac o tom, že pre jej neschopnosť aj tak „presluhovala“. Na druhej strane, ministerstvo obrany robí miliardové kšefty. Teda nebude nás mať už pomaly ani kto ošetriť, ale pre vládu je prioritnejšie, aby sme boli po zuby ozbrojení a vyhadzovanie peňazí von oknom sa realizuje aj v iných oblastiach. Budeme mať nový dizajn pasov a policajných áut... To je teda fakt „neskutočne potrebné“. Všetci dobre vieme, že na cestovanie vrámci EÚ nám stačí občiansky preukaz a aj keď niekto cestuje do krajín, kde je pas nutný, tak človek ten pas chytí do rúk vtedy, keď ho podáva do rúk colníkovi a vtedy, keď si ho dáva naspäť do tašky. Ak by sme si mysleli, že v čase prázdnej štátnej kasy budeme riešiť len „veľmi potrebný“ dizajn pasov, tak veru nie. Pripravuje sa aj nový imidž policajných áut, aj keď len nedávno sa začali objavovať nedávno schválená nová vizualizácia týchto áut, ale tá nie je „ževraj“ dostatočne národná... Tak to všetko zasa „oddriapeme“ a nalepíme niečo nové, s národnými farbami, možno aj valaškou, hrachom, haluškami a čipkami na stieračoch,možno aj policajtov oblečieme do krojov... Kotlár a jeho “odhalenia“ Ďalším vyhadzovaním peňazí zo štátnej pokladne je aj platenie Kotlára, ktorý už mesiace skúma pandémiu Covidu a nevyskúmal nič. Pozberal všetky možné hoaxy po internete a spísal ich do jednej správy. Sám priznal, že nemá presné informácie a prístup ku všetkým informáciám, napriek tomu prišiel s mnohými nedokázanými, nepodloženými závermi. Ja samozrejme chápem, že Covid rozdelil ľudí, že aj ohľadom vakcín bola spoločnosť rozdelená a chápem aj ľudí, čo sa nedali zaočkovať, pretože mali pochybnosti o novom type vakcín. Keď však človek, ktorý je platený z daní nás všetkých povie, že vakcíny boli biologickou zbraňou, tak si človek oprávnene kladie otázku čo je väčšou absurditou, či nové „olepovanie“ policajných áut, alebo platenie Kotlára, ktorý znevažuje prácu vedcov a vedeckých kolektívov a šmahom ruky výsledky ich práce verejne opľúva. Na financovanie takýchto bludárov a tárajov sa peniaze nájdu, nájdu sa aj na rentu pre premiéra, ale tam, kde peniaze treba, tam sa nikdy nedostanú, alebo v nedostatočnej výške. Všetci sa máme uskromňovať a všetci máme šetriť... Expertka Veronika Komicky pôsobí aj parlamentná opozícia, ktorá sa teraz tvári, ako keby prišla z Marsu, pritom aj oni mali „erodovaných“ expertov, ako jedna nemenovaná Veronika, ktorá tvrdila, že cez zimu si treba v byte znížiť teplotu a šetriť. Keď vám je zima, máte si vypnúť radiátor, keď ste hladní, menej jedzte... Už len čakám, kedy príde expert, ktorý povie, že použitý toaletný papier treba vysušiť na šnúre na prádlo a potom ho použiť ešte z druhej strany. Pritom sa nikto neráči zamyslieť nad tým, kam nás tento kapitalizmus za 35 rokov dostal. Tak sa budeme ďalej nečinne prizerať, ako bohatým rastú zisky, chudobným dlžoby a utápať sa v žabomyších vojnách, ktoré nám vládnuca trieda pravidelne servíruje, aby mali od nás pokoj. Ján Zmeko- Socialisti.sČítaj viac
K „VIRÁLNEJ FOTKE“ VEDENIA KONFEDERÁCIE ODBOROVÝCH ZVÄZOV S ČELNÝMI PREDSTAVITEĽMI PROGRESÍVNEHO SLOVENSKA -píše Tomáš Drobka ( Socialisti.sk ) V utorok sa na sociálnych sieťach objavila fotka vedenia Konfederácie odborových zväzov s čelnými predstaviteľmi Progresívneho Slovenska k balíku konsolidačných opatrení. Zá...stupcovia KOZ písali o tom, že v PS prejavili záujem o prezentovanie ich návrhov opatrení, a Michal Šimečka zas o tom, že „balíček Ficovej drahoty“ ublíži státisícom zamestnancov. Nasledovali však rozporuplné reakcie: priaznivci PS opakovali nezmyselné mantry o „Ficových odborároch“, a sledovatelia KOZ zase vyjadrovali oprávnené obavy, či by sa im práve v PS v prípade vládnutia neotočili chrbtom ako prví. Je to viac než pravdepodobné. Mám teda k tejto situácii 2 zásadné pripomienky: 1. Zaujímalo by ma, nakoľko vážne myslia v Progresívnom Slovensku prezentovanie návrhov opatrení Konfederácie odborových zväzov, keďže pokiaľ nešlo o konsolidáciu, boli skôr ich protistranou. Zvyšovanie minimálnej mzdy nastavením automatu na 60 % priemernej mzdy (spred 2 rokov), ktoré presadzovala KOZ, v PS okomentovali napríklad tým, že to môže viesť k zvyšovaniu nezamestnanosti, aj keď tú máme v súčasnosti najnižšiu od roku 1993 (teda v rámci samostatného Slovenska). A zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami aspoň na 80 %, čo vyplýva aj zo smernice europarlamentu, a je jedným z najzákladnejších bodov agendy odborov, v PS okomentovali strašením, že to bude pre mnohých zamestnávateľov priveľká administratívna záťaž, a bude to viesť k nárastu fiktívnych živností. A nakoľko to myslí Michal Šimečka so záujmom o zamestnancov vážne, je tiež otázne Pred ostatnými parlamentnými voľbami som napísal komentár s názvom „Nie je pre liberálov zamestnanec (ani v kampani) dostatočne zaujímavý?“, kde som reagoval na diskusiu Šimečku s Richardom Sulíkom, v ktorej v otázkach práce predstavovali zhodne a striktne pro-zamestnávateľské návrhy ( v prípade Sas to bola rovná daň, zrušenie dane z dividend, ďalšia privatizácia štátneho majetku, ako napríklad Všeobecnej zdravotnej poisťovne. PS progresívne zdaňovanie neberú do úvahy, a zvýšenú daň z dividend považujú za trestanie úspešných. Okrem toho navrhovali nulovú daň z kapitálových príjmov pre fyzické osoby, ak držia podiely a investujú na Slovensku. Ďalej podporovali umožnenie podnikania pre mladistvých od 16 rokov, rýchlejšie odpisovanie majetku a flexibilnejší Zákonník práce, pretože súčasný podľa nich príliš zaťažuje zamestnávateľov.) Zamestnancom teda SaS a PS ponúkli v podstate tvrdý neoliberalizmus a neoliberalizmus s ľudskejšou tvárou. Ak je najbližším spojencom PS práve SaS, ťažko čakať, že by v prípade vládnutia stáli na strane zamestnancov a odborárov (v ich permanentnom „záujmovom konflikte“ so zamestnávateľmi), skôr by im prišiel Michal Truban vysvetliť, že najdôležitejšie je, aby sa darilo zamestnávateľom (a k zamestnancom potom možno niečo „prekvapká“). Zaujímalo by ma, čo od toho očakáva vedenie KOZ. 2. Je normálne a bežné, že odborové organizácie, či zväzy komunikujú, alebo spolupracujú s konkrétnymi politickými stranami. Bývalá česká ministerka práce Jana Maláčová robila následne poradkyňu pre Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov, a pred pár dňami sa stala predsedníčkou sociálno-demokratickej strany SOCDEM. V každej odborovej organizácii sú voliči rôznych strán, ale aj ich členovia, a ak by sme chceli, aby KOZ združovala viac zamestnancov (namiesto súčasných 300-tisíc povedzme že milión), tento podiel by sa ešte zvýšil. Otázka by teda mohla znieť - v ktorej strane či hnutí majú členovia - odborári aj nejaký dôležitý hlas? Na dlhodobo proti-odborársku SaSku sa nepýtam, u tých je ale dosť komické, že nedávna tlačovka ich poslanca Krúpu s Pavlom Mackom z ODS začínala z obrazovky citátom policajného odborára. Sú ale takíto odborári v Progresívnom Slovensku? Prezentuje ich hnutie v popredí kandidátky? Politici PS boli vždy vyslovene pro-podnikateľskí, a po vstupe do NR SR bola a je rétorika ich poslancov a poslankýň evidentne najmä na strane zamestnávateľov a hájaca ich záujmy. Záujmy pracujúcich bude hájiť hlavne hnutie, ktoré stojí aj v pomyselnom triednom konflikte na strane pracujúcich, nie hnutie, ktoré stojí síce „progresívne“, no na strane zamestnávateľov a kapitálu. Takým je jedine hnutie Socialisti.sk Tomáš Drobka, člen hnutia Socialisti.sČítaj viac
Iniciatíva za spravodlivý mier na Blízkom východe: Nový investigatívny dokumentárny film prináša záznamy izraelských vojnových zločinov v pásme Gazy, ku ktorým sa páchatelia počas uplynulého roka hrdo hlásili. Al-Džazíra vybudovala databázu tisícov dokumentárnych videí, fotografií a príspevkov zo sociálnych sietí. V ...asti z nich identifikovala vojakov, ktorí v nich vystupujú. Do filmu sa dostala časť týchto materiálov, ktoré predstavujú dôkazy o širokej škále nezákonného konania – od bezuzdného ničenia a plienenia cez demolácie celých obytných štvrtí až po vraždenie. Film tiež ukazuje vojnu v pásme Gazy z pohľadu palestínskych novinárov a novinárok, humanitárnych pracovníkov a obyčajných obyvateliek. Okrem toho poukazuje na spoluúčasť vlád západných štátov na tejto genocídnej vojne. „Západ sa nemá za čo schovať... Nikto nemôže povedať, že o tom nevedel. Toto je prvá genocída v dejinách, ktorú vysielajú naživo [jej obete aj jej páchatelia]. Kto ju ignoruje, ignoruje ju zámerne,“ hovorí vo filme palestínska spisovateľka Susan Abulhawa. Celý film si môžete pozrieť na YouTube: https://youtu.be/kPE6vbKix6A Upútavka: https://www.instagram.com/reel/DAvaZ3xsmjZČítaj viac
Ján Zmeko: Dlh voči padlým hrdinom nesplatíme pompéznymi vojenskými prehliadkami V uplynulých dňoch si naša krajina pripomenula významné okrúhle výročie Slovenského národného povstania. Uplynulo 80 rokov od najvýznamnejšej udalosti v našej novodobej histórii, kedy sa ľud našej krajiny odhodlane a hrdo postavil proti nemecký...m nacistom a ich domácim prisluhovačom, teda aj proti režimu, na čele ktorého stál Hitlerov obdivovateľ a spolupracovník Jozef Tiso. V Banskej Bystrici sa 29. augusta uskutočnili celonárodné oslavy SNP, súčasťou ktorých bola aj slávnostná vojenská prehliadka. Nejdem teraz posudzovať to, či vojenská prehliadka mala byť, alebo nie. Nejdem polemizovať ani o tom, či tieto oslavy mali prebehnúť takto, alebo v nejakom inom formáte, to nechám na posúdenie každého z vás. Mnohým sa to páčilo, mnohí by si to predstavili inak. Mňa však viac ako samotný obsah osláv a ich program, v tejto súvislosti zaujalo niečo iné a to prístup štátu k pamiatke tých, čo pred 80 rokmi v boji proti fašizmu položili svoje životy. Aby ma zasa niekto neobviňoval z neobjektivity, či nadŕžaniu parlamentnej opozícii, tak s plnou vážnosťou hovorím, že tento dlh voči hrdinom sa tu kopí niekoľko desaťročí. Rovnako za to nesie zodpovednosť súčasná vláda, ako aj „krátkovlády“ Matoviča, Hegera a Ódora, ale aj predchádzajúce vlády Smeru, Radičovej, Dzurindu a ďalších. Po celom Slovensku nachádzame zabudnuté opustené pamätníky a hroby neznámych vojakov. Hnutie Socialisti.sk sa už niekoľko rokov snaží vytrhnúť z „pazúrov prírody“ viaceré zanedbané pamätníky a budeme to robiť aj naďalej. Napadá ma však logická otázka, kde sa nachádza v tomto procese štát a jeho predstavitelia. V Banskej Bystrici štát pokojne „priehršťami“ rozhodí niekoľko miliónov Eur, lebo je okrúhle výročie a dá sa na tom aj politicky vyťažiť, ale mnohé pamätníky sú v dezolátnom stave, rozpadávajú sa a sú obrastené machom, trávou či krovinami. Ak má štát peniaze na stíhačky, na takú či onakú techniku, ale často aj na nezmyselné a nepotrebné veci, tak by mal nájsť prostriedky na to, aby každý jeden hrob partizána, či každý jeden pamätník pripomínajúci SNP bol upravený, v prípade potreby zrekonštruovaný a bolo oň dôstojne postarané tak, aby bolo vidieť, že sa Slovensko naozaj k SNP hlási a že to nie je iba deň, kedy sa politici stretnú v Banskej Bystrici a prednesú prejavy. Veď napr. blízko Banskej Bystrici, či už je to v Uľanke, Korytnica, ale aj ďalej, či už na západnom, východnom, južnom či severnom Slovensku, sú pamätné miesta, ktoré boli v zanedbanom stave a o ktoré sa dlhodobo staráme práve my členovia hnutia Socialisti.sk. Mnoho ďalších pamätníkov však čaká a úpenlivo prosí o to, aby im bola prinavrátená dôstojná podoba a je jedno, či ich má v správe obec, mesto, okres či kraj. Štát by mal dohliadnuť na to, aby hroby a pamätníky vyzerali dôstojne, tým totiž dokazujeme prístup súčasných generácii k našej minulosti, keď národ odhodlane povstal a pozdvihol nielen zaťatú päsť, ale chopil sa aj zbrane. Dvojaká tvár predsedu vlády smerom k SNP Premiér na jednej strane ohnivo reční na oslavách SNP v Banskej Bystrici a prezentuje úctu k tým, ktorí sa pred 80 rokmi postavili proti fašizmu. Na strane druhej, ešte nedávno ako opozičný politik si podával ruku s Milanom Uhríkom, ktorý so svojim niekdajším predsedom Kotlebom vyvesovali počas SNP na úrad BBSK čiernu zástavu a ktorí aj so svojimi stúpencami chodili smokliť k hrobu zločinca Jozefa Tisa. Nehovoriac, že sa členovia Kotlebovej strany otvorene medzi sebou zdravili pozdravom vtedajšieho Tisovho režimu, myslím, že ten pozdrav netreba citovať, každý vie o čom je reč. V neposlednom rade premiér nemal problém vybrať si za ministra človeka, ktorý ešte pred 4 rokmi kandidoval na kandidátke ĽSNS spolu so spomenutým Kotlebom a ďalšími krajne pravicovými predstaviteľmi a aktivistami danej strany. Nehovoriac o istom štátnom tajomníkovi, ktorý niekde nabehne a ide robiť poriadky, ako keby ho poslali z okresného odboru Hlinkovej gardy. Nemožno na jednej strane vzdávať úctu hrdinom, čo v boji s fašizmom položili svoje životy a zároveň paktovať s pohrobkami gardistov, to naozaj nejde do hromady. Ján Zmeko – Socialisti.sČítaj viac
Jedna z mnohých zabudnutých robotníckych obetí 1. ČSR- Jozef Psotný: Robotníkov rozháňala štátna moc puškami... (píše Miroslav Pomajdík, podpredseda hnutia Socialisti.sk) Pred zhruba štyrmi rokmi som sa dozvedel o existencii hrobu poľnohospodárskeho robotníka Jozefa Psotného, ktorého zastrelili čs. četníci v roku 1922, poč...as vlny veľkých demonštrácií poľnohospodárskych a priemyselných robotníkov. Jozef Psotný tak vydýchol posledný krát, keď mal iba 17 rokov. Žiaľ, na týchto ľudí, ktorí bojovali za našu lepšiu budúcnosť a obetovali pritom to najcennejšie, sa dnes úplne zabudlo. Podľa toho vyzeral aj hrob Jozefa Psotného na cintoríne v Novom Meste nad Váhom, ktorý bol úplne zanedbaný, zarastený a v celkovo zúboženom stave. To som samozrejme nemohol nechať tak a začal som sa o posledné miesto odpočinku Jozefa Psotného pravidelne starať. Aj cez tieto horúce dni som sa opäť vybral k jeho hrobu a absolvoval niekoľko hodinovú brigádu. Jozef Psotný tak má opäť dôstojné miesto svojho posledného odpočinku. Na fotkách môžete vidieť, ako vyzeral hrob predtým a teraz. Na námestí v Novom Meste nad Váhom môžete nájsť aj pamätnú tabuľu, kde bol Jozef Psotný zastrelený. KEĎ TIEKLA NOVÝM MESTOM NAD VÁHOM ROBOTNÍCKA KRV Rok 1922 bol v znamení veľkých robotníckych demonštrácií po celej ČSR. Dňa 14. júna 1922 zatkli četníci okresného tajomníka Zväzu zemerobotníkov Ondreja Bajdíka. Na jeho obranu zvolali miestni komunisti, odborári a robotníci demonštráciu, ktorej sa zúčastnilo niekoľko stoviek robotníkov z Nového Mesta nad Váhom a blízkeho okolia. Na to reagovali štátne zložky, ktoré povolali četníctvo, ktoré začalo surovo rozháňať a biť protestujúcich robotníkov. Tí sa začali tejto represii brániť, ( v dave sa nachádzalo aj veľa žien ) na čo četníci spustili paľbu, ktorej výsledkom bolo zabitie 17-ročného Jozefa Psotného, 8 robotníkov utrpelo ťažké a 12 ľahké zranenia. Četníci po streľbe začali rozháňať ďalších prichádzajúcich robotníkov, ktorí chceli podporiť svojich kolegov. Štátne orgány potom začali zatýkať hlavne členov Zväzu zemerobotníkov a tak Ján a Ondrej Psotný, Jozef Kvasnica, Ján Lacko, Ján Kozina a ďalší putovali do väzenia. OBETE 1. ČSR O prvej Československej republike sa dnes hovorí iba v superlatívoch, neučí sa o biede pracujúcich, o veľkej vlne vysťahovalectva, hladových dolinách, neučí sa o streľbe do štrajkujúcich a protestujúcich, ktoré si počas 1. ČSR vyžiadali vyše 200 obetí, ďalšie stovky ťažko ranených, tisíce väznených a perzekuovaných, neučí sa o perzekúcii politicky aktívnych robotníkov, cenzúre atď… Je naozaj schizofrenické, keď niekto bez mihnutia oka dokáže vyrátať obete “komunizmu“ a na druhej strane odmietne uznať obete kapitalizmu. Keď sa riadi formulkou, čo socialistický režim, to pripočítanie ku súhrnnému počtu obetí “komunizmu“, tak to isté musí aplikovať aj na druhej strane, čo kapitalistický režim, to počet obetí kapitalizmu. Ale ako vidíme, táto formulka u nich neplatí. Tak potom o akej spravodlivosti sa to bavíme? Či snáď aj napr. postrieľaní robotníci počas štrajkov v 1. ČSR sú tiež obeťami komunizmu? Miroslav Pomajdík podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
Na pamätníku SNP v Uľanke to vďaka hnutiu Socialisti.sk žilo.
Socialisti.sk: NEZABÚDAME V PÚCHOVE ANI POVAŽSKEJ BYSTRICI Socialisti Trenčianskeho kraja si uctili pamiatku a pripomínali si skutočný odkaz našich predkov, ktorí sa pred 80. rokmi hrdo postavili fašizmu. V okresoch Púchov a Považská Bystrica prebiehalo posledné dva dni niekoľko pietnych akcií, všetky v zaslúženej dôstojnej ...rovni, akú si najvýznamnejší počin v novodobej histórii Slovenského národa SNP zaslúži. Socialisti Trenčianskeho kraja hrdo nesú odkaz našich predkov, ktorí neraz za našu slobodu a život položili ten vlastný. Česť a sláva odkazu SNPČítaj viac
Socialisti.sk už po tretíkrát brigádovali na pamätníku SNP v Uľanke Počas 80. výročia SNP sme si my členovia hnutia Socialisti.sk z rôznych kútov Slovenska uctili našich hrdinov tým najlepším spôsobom a už po tretíkrát sme zorganizovali brigádu na pamätníku SNP, ktorý sa nachádza na železničnej stanici Uľanka. Pred t...roma rokmi sme našli tento pamätník zanedbaný a pomaly ho zakrývali náletové dreviny. Preto sme sa rozhodli, že sa o neho budeme starať dlhodobo a pravidelne. Tento ročník bol obohatený aj o varenie kotlíkového guláša, ktorý bol aj takou našou odmenou, po niekoľko hodinových okrášľovacích prácach, počas poriadne slnečného a teplého dňa. Na konci brigády sme položili k pamätníku veniec vďaky. Uctili sme si pamiatku všetkých, ktorým nebolo umožnené dožiť sa pádu fašizmu a nacizmu a vytúženej slobody. Dejiny sú nám varovaním, aby sa takéto zverstvá už nikdy neopakovali! Na začiatku roka 1945 boli na Slovensku 2 partizánske zväzky, 17 brigád a 22 oddielov, spolu s asi 13 500 bojovníkmi. Partizáni zohrali obrovskú úlohu pri oslobodzovaní Slovenska. Svojimi akciami veľakrát nedovoľovali Nemcom vybudovať obranné pozície proti postupujúcej Červenej armáde, ktorá prekročila naše hranice cez Dukelský priesmyk spolu s našim 1. československým armádnym zborom v ZSSR za nesmierne tvrdých bojov, ktoré si vyžiadali obrovské obete na všetkých bojujúcich stranách. Obete na Slovensku Do oslobodenia boli u nás postrieľané tisíce civilistov a tisíce našich obyvateľov boli odvlečené do koncentračných táborov v Nemecku, napr. aj vyše 15 000 slovenských vojakov. Z nemeckého zajatia sa nakoniec podarilo vrátiť len zlomku odvedených. Vojnu neprežilo vyše 70 000 slovenských Židov a niekoľko tisíc Rómov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch po celej Európe. Po vojne sa v 175 masových hroboch na území Slovenska našlo 3 723 osôb, ďalších 747 osôb bolo zavraždených v Kremničke, v Nemeckej zahynulo 900 ľudí, v Ostrom Grúni a Kľaku do 500 ľudí. Socialisti.sČítaj viac
Ján Zmeko: Paradoxy doby, alebo pár slov o zhromažďovaní, obrannej zmluve a „našich ľuďoch“... V poslednom období sa na politickej scéne dejú také paradoxy že sa človek nestačí čudovať. Keď na Slovensku počas covidu bolo na určitý čas obmedzené právo na zhromažďovanie, aby sa spomalilo šírenie vírusu, tak Smer, SN...S a viaceré ďalšie strany a ich prívrženci to označovali takmer za koniec sveta a nástup neobmedzenej diktatúry. Dnes, keď už covid nie je takým problémom a teda nie sú tu ani žiadne opatrenia, súčasťou ktorých by bolo obmedzenie zhromažďovacieho práva, tak zrazu je problémom to, že sa ľudia zhromažďujú... Tí istí ľudia, čo pred pár rokmi zúrili, že sa nemôže protestovať, dnes označujú ľudí, ktorí využívajú svoje právo sa zhromažďovať a vyjadrovať verejne svoj názor za ľudí, ktorí rozoštvávajú spoločnosť a budú vraj zodpovední za čokoľvek, čo sa v budúcnosti stane. Teda najskôr je “zločinom“ dočasné obmedzenie zhromažďovacieho práva a potom je “zločinom“, že ľudia využívajú zhromažďovacie právo. Obranná zmluva s USA Spomenul som si na to, ako svojho času poslanec Blaha ( v súčasnosti europoslanec) chrlil oheň a síru po podpise obrannej zmluvy s USA ( ktorú mimochodom predrokovala ešte vláda Smeru, keď v jej čele stál Peter Pellegrini), ktorý vo svojich ohnivých statusoch písal, že politici vtedajšej vládnej koalície sa dopustili vlastizrady. Spomíname si na billboardy, na ktorých boli uvedené mená poslancov ktorí za danú zmluvu hlasovali, aj na jednoznačné vyjadrenia, že uvedená zmluva musí byť vypovedaná. Čas ubehol a po odporcoch obrannej zmluvy v radoch Smeru sa zľahla zem. Preto ma napadla logická otázka, či náhodou niekto nevie, v akom štádiu je to vyšetrovanie vlastizrady, koľko ľudí je pre vlastizradu trestne stíhaných a v akom stave je vypovedanie danej zmluvy? Po voľbách minister obrany nesmelým hlasom odrecitoval, že zmluvu bude treba upraviť. O zrušení, či vypovedaní už ani jediné slovo a potom po pár týždňoch už ráznejším hlasom skonštatoval, že USA sú spoľahlivým partnerom. Už nielenže o rušení, či vypovedaní, ale ani o úprave textu zmluvy už evidentne nebude ani reči. V tejto otázke stíchol Fico, stíchol Blaha a stíchli všetci ich aktivisti, ktorí verejne rozprávali o vlastizrade. Keď sa jedná o „nášho človeka“ Zdá sa , že na vypovedanie obrannej zmluvy s USA sa vo vládnej koalícii úplne zabudlo. Zato sa však podarilo “vypovedať“ právoplatne odsúdeného Kováčika z ústavu na výkon trestu napriek tomu, že Smer vždy tvrdil (ale to väčšinou len o rozhodnutiach, ktoré boli v jeho prospech), že rozhodnutia súdov sú posvätné a treba ich rešpektovať. Tu sa predsa nejedná o nejakého bežného občana, ktorý je mnohým politikom ukradnutý a teda rozsudok v otázke bežného občana aj musí byť rešpektovaný, tu sa predsa jedná o kategóriu „náš človek“ a tam by bol v tom čert, aby koalícia nenašla spôsob, ako ho dostať von. Uvidíme, aké ďalšie paradoxy nám parlamentní politici ešte prinesú. V každom prípade je asi potrebné si spomenúť na ono známe, reči sa hovoria a chlieb sa je, resp. to čo platilo včera, dnes už neplatí... Ján Zmeko- Socialisti.sČítaj viac
Stanislav Pirošík ( člen vedenia hnutia Socialisti.sk ), ktorý sa aktívne zúčastnil čistenia pamätníka SNP v bývalých kúpeľoch Korytnica, ktoré zorganizovalo naše hnutie a jeho krátke zamyslenie sa o koreňoch fašizmu a nacizmu.