1
Po Grazi a Salzburgu sa zatriasol aj Innsbruck: Rakúski komunisti tu vo voľbách získali 6,7% a 3 mandáty! Po mestách Graz, Salzburg, budú mať rakúski komunisti historické zastúpenie aj v meste Innsbruck, kde boli donedávna marginálnou silou, teraz zaznamenali 6,7%, čo im prinieslo 3 mandáty. KPÖ v Innsbrucku ukazuje, že už nie je... iba regionálnym fenoménom. Naše hnutie Socialisti.sk posiela veľké gratulácie kolegom z KPÖ. Je to aj obrovská motivácia pre nás, že moderná marxistická ľavica má u nás v 21.storočí miesto a hlavná je dlhodobá, odhodlaná a mravenčia práca pre spoločnosť a nie aktuálne preferencie, či momentálna marginalita, s ktorou desaťročia zápasili aj rakúski komunisti. Ako sa píše na FB Komunistickej strany Rakúska ( KPÖ ): „Neuveriteľný výsledok: 6,7% pre KPÚ v Innsbrucku - ĎAKUJEME! S 3 mandátmi sa preto KPÖ presunie do rady mesta Innsbruck. To je silný znak dostupného bývania a sociálnych otázok v mestskej politike Innsbrucku. Výsledok dnešných volieb je veľkou úlohou: najbližších päť rokov využijeme na zmenu v sociálnom a dostupnom bývaní. Je toho veľa, čo sa dá urobiť a spolu s ľuďmi toho aj veľa zvládneme.“ V ľavicovom médiu JACOBIN odzneli aj tieto vety: „KPÖ dokázalo ponúknuť inú perspektívu. Dosiahlo sa to predovšetkým zameraním sa na tému bývania. Innsbruck je najdrahšie mesto na prenájom v Rakúsku. V roku 2023 stál jeden meter štvorcový okolo 19,10 eura, v Grazi to bolo v rovnakom období len 10,25 eura. V súčasnosti je voľných okolo 3 500 bytov, čo zodpovedá neobsadenosti 8,8 percenta. Mnohé z nich sú rekreačné apartmány, ktoré často nie sú obývané väčšinu roka. Zároveň komplexu slúži množstvo bytov – s umelým nedostatkom nájomných priestorov sú ceny vyhnané nahor. KPÖ už predtým vypracovala dôveryhodné odpovede na túto rezidenčnú krízu v Salzburgu aj v Štajersku. Začalo sa to v Štajersku v roku 1992, keď strana založila nájomné tiesňové volanie. Na to sa mohli občania obrátiť, ak by mali problémy napríklad s prenajímateľom.“ Pripomeňme, že len pred mesiacom sa podaril ďalší historický úspech v meste Salzburg, kde strana získala 23,12% a za víťaznou sociálnou demokraciou zaostala iba o niečo vyše 2% a za sebou zanechali aj vládnych ľudovcov s 20,76%. Pred dvoma rokmi komunisti dobyli mesto Graz, kde získali 30% a ich nominantka Elke Kahr sa stala aj primátorkou. Ich reálna politika rieši práve bytovú otázku, dostupnosť bývania, boj proti zvyšovaniu nájmov, poskytovanie právnej pomoci, projekty výstavby a ochrany bývania s regulovaným nájomným vo vlastníctve mesta. V Rakúsku si komunisti získali rešpekt aj tým, že zvolení funkcionári Komunistickej strany Rakúska si ponechávajú len časť platu zo svojich verejných funkcií, vo výške priemerného robotníckeho platu v Rakúsku a zvyšok odovzdávajú do nimi zriadeného sociálneho fondu, z ktorého financujú rôzne sociálne projekty, pomáhajú s platením nájomného, či energií a celkovo podporujú chudobnejších Rakúšanov. Komunisti takto od roku 1998 vyzbierali vyše 3 milióny Eur, ktoré putovali na spomínanú sociálnu podporu. Rakúšania tak oceňujú, že nejde o karieristov. Posledné prieskumy naznačujú, že Komunistická strana Rakúska by sa mohla po 65tich rokoch vrátiť aj do rakúskeho zákonodarného parlamentu, z ktorého vypadla v roku 1959. Voľby sa budú konať na jeseň tohto roka. Miroslav Pomajdík- podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
38 mladých odborárov z Veľkej Británie pricestovalo v nedeľu na Kubu na májovú brigádu 2024. Zúčastnia sa dobrovoľníckej práce, doručia zdravotnú pomoc, navštívia pracoviská a komunity, zapoja sa do prvomájového pochodu a solidárnej konferencie, stretnú sa so sesterskými odbormi, ženskými a mládežníckymi hnutiami, zúča...stnia sa prednášok a kultúrnych podujatí. Pripájajú sa k 260 ďalším delegátom brigády z 24 krajín, ktorí prišli na Kubu, aby ukázali solidaritu a pochopili dôsledky života pod 62 rokmi brutálnej blokády USA. #dobrovoľnícka práca #kuba #kampaň kubasolidarita #kubasolidarita #odbory #internacionalizmuČítaj viac
USA schválili miliardy dolárov na vojenskú pomoc Izraelu: Ten deklaruje útok na Rafah USA schválili vojenskú pomoc Izraelu vo výške 26,4 miliárd USD. K tomu musíme prirátať aj vojenské dodávky v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, ktoré boli schválené už niekoľko týždňov dozadu a zahŕňajú 1 800 kusov bômb typu MK 84,... 500 kusov bômb MK 82 a 25 kusov stíhacích lietadiel F-35A. Práve bomby MK 82 a 84 používané pri bombardovaní Gazy zapríčinili smrť tisícov Palestínčanov, keďže tieto bomby dokážu zrovnať so zemou celé obytné bloky. USA každý rok tiež posielajú Izraelu vojenskú pomoc v hodnote 3,8 miliárd USD. Je viac ako cynické počuť vyjadrenia od amerických predstaviteľov, že Izrael ich ubezpečil, že vojenskú pomoc používa v súlade s pravidlami vedenia vojny, keď si zoberieme fakty, že Izrael zničil v Gaze vyše 80% bytov, škôl, nemocníc, verejných budov a zmasakroval 35-tisíc Palestínčanov, z toho väčšinu obetí tvoria ženy, deti a starí ľudia a zranil približne 80-tisíc ľudí. Ďalších skoro 500 Palestínčanov bolo zabitých na Západnom brehu Jordánu. Vyvraždenie celých rodín Na povrch sa dostávajú aj informácie, ako izraelská armáda schvaľovala útoky na domnelých členov Hamasu v dobe, keď sa nachádzali v domovoch so svojimi rodinami, či inými príbuznými a civilistami. Takto Izrael povraždil naraz celé rodiny, tisíce žien, detí a ďalších civilistov a to sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu chvastá, ako miliardy od USA pre izraelskú armádu pomôžu ochrániť západnú civilizáciu. Prezident palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása jasne deklaroval, že miliardy pre Izrael, ktoré schválila americká Snemovňa reprezentantov, sú agresiou voči palestínskemu ľudu, že ide o nebezpečnú eskaláciu, čo sa pretaví do ďalších tisícov palestínskych strát na životoch v Pásme Gazy a Západnom brehu. Na rade je Rafah USA schválili vojenskú pomoc Izraelu v dobe, keď Netanjahu oznámil, že Izrael udrie na mesto Rafah v Gaze, kde sa nachádza viac ako 1,5 milióna palestínskych utečencov. To bude znamenať výrazne poškodenie aj zvyšných 20% infraštruktúry v Gaze a povraždenie ďalších tisícov palestínskych žien a detí. Už teraz sú zhruba 2 milióny Palestínčanov v Gaze prakticky bezdomovcami, lebo Izrael rozbombardoval ich obydlia. Už teraz je Rafah bombardovaný zo strany Izraela na dennej báze a len za posledné dni tam zomrelo vyše 50 civilistov, z toho polovica boli deti. Ďalšie desiatky detí zomreli na následky hladu. Sankcie na jednotlivcov, devastačné zbrane režimu... Je naozaj tragikomické, keď USA na jednej strane vyhlasujú, že vyčlenili veľký balík humanitárnej pomoci pre Gazu, že uvalia alebo zvažujú uvaliť sankcie na niektoré izraelské vojenské a policajné jednotky, ktoré sa dopustili porušovania ľudských práv voči Palestínčanom... . ...a na strane druhej, pošlú izraelskej armáde vojenskú pomoc v hodnote desiatok miliárd Eur, tisíce ničivých bômb MK 82 a 84 ( čo prispeje k ďalším tisícom mŕtvych Palestínčanov ) a vetujú v Bezpečnostnej rade OSN palestínsku žiadosť o plné členstvo v OSN. Postoj EÚ je z rovnakého hrnca EÚ uvalí sankcie na niektorých židovských osadníkov, no izraelský režim sa bude naďalej tešiť plnej podpore a štedrým dodávkam zbraní. Pred časom EÚ schválila vojenskú pomoc pre Ukrajinu na protivzdušnú obranu, ja sa „naivne“ pýtam, kedy sa dočkáme podobného kroku voči Palestínčanom, ktorí nevlastnia žiadnu protivzdušnú obranu a voči izraelskému vojenskému letectvo sú úplne bezbranní... Tiež ma vo veľkom zaráža, že mnohí z vlád a ľudí, čo dnes finančne prispievajú na zbrane pre Ukrajinu, sú tak hluchí a slepí k utrpeniu státisícov Palestínčanov a dokonca otvorene vyjadrujú podporu izraelskému vojenskému besneniu... Miroslav Pomajdík- podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
Na Irán sankcie, Izraelu za vyvraždenie 35-tisíc Palestínčanov ďalšie zbrane a podpora... Ako nestíham sa čudovať v akom svete to žijeme...Izraelská armáda stihla za pár mesiacov povraždiť vyše 35-tisíc Palestínčanov, z toho sú dve tretiny obetí ženy, deti, starí ľudia. Zmrzačili ďalšie desaťtisíce ( vyše 80-tisíc ...zranených ), úraduje tam hladomor, ... Za pomoci vyše 30 000 bômb za pár mesiacov vymazali 80% domov, bytov, škôl, nemocníc, verejných budov v Pásme Gazy, čo znamená že 1,8 milióna ľudí nemá domov... 80% zdravotníckych zariadení v Pásme Gazy je zničených a mimo prevádzky. Operuje sa bez anestézy, potrebných liekov a vybavenia a zranení ľudia ležia na každom využiteľnom kúsočku podlahy... Svet ide napriek tomuto masakru, vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti ... vo veľkom posielať Izraelu ďalšie obrovské zásielky zbraní, žiadne sankcie, žiadne pohoršenia, varovné nóty...ale na Irán ( a to vonkoncom nie som fanúšikom tohto režimu ) hneď uvrhnú ďalšie sankcie...Izrael si tak môže veselo útočiť na ambasády, zabíjať v okolitých štátoch, kedy sa mu zachce, povraždiť si ďalšie tisíce Palestínčanov... Je vo mne veľký hnev, keď vidím podobné servilné bábky legitimizovať také vojnové šialenstvo, aké sa v Pásme Gazy odohráva a aký dvojaký meter uplatňujú pri zločinoch Izraela. Takýchto politikov chceme na čele štátov a EÚ, ktorých slová sa rovnajú tak vedru exkrementov? Je to práve štát Izrael, ktorý sa od svojho vzniku vysmieva celému svetu, nerešpektuje žiadne nariadenia OSN, vraždí civilné obyvateľstvo a veselo napáda aj okolité štáty, kedy sa mu zachce. Na jednej strane Západ neváha s uvalením sankcií na rôzne štáty, no na strane druhej pred zločinmi Izraela zatvára oči a okrem slovného odsúdenia sa nikdy na nič nezmohol, miesto toho im pošle ďalšie zbrane, ktoré zmasakrujú ďalšie tisíce Palestínčanov ... "Bravóóó" "lídri" EÚ...🤮 Miroslav Pomajdík- podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
Socialisti.sk: Prečo kandiduje odborársky predák Tomáš Schroll (č. 9)? Svoju motiváciu vysvetlil na tlačovej konferencii. Na kandiátke nášho hnutia spolu s ním kandidujú odborári Tatiana Seňanová s číslom 4 a Radovan Grečner s číslom 12.
SOCIALISTI.SK: Ústredným motívom našej kampane a vízie je mierová Európa a odovzdávanie politickej moci pracujúcim. Pozrite si zostrih zo včerajšej tlačovej konferencie
Po Bekmatovi nasledujú na kandidátnej listine Sely Papan, Lucia Hubinská, Tatiana Seňanová, Ľubomír Zeman, Juraj Ďurove, Miroslav Pomajdík, Carla Alexandra Aganbegović, Tomáš Schroll, Ahmad Gharaibeh, Stanislav Pirošík, Radovan Grečner, Henrich Knuth, Beata Novomeská a Maroš Čupka. Celý článok TU:
Pozrite si tlačovú besedu nášho hnutia Socialisti.sk ku predstaveniu programu a kandidátky k Eurovoľbám 2024
Sme svedkami zlomových a tragických udalostí po celom svete. Nezmyselné vojny a vraždenie, útok na práva pracujúcich a odborárov po celom svete, vykorisťovanie, šialené hromadenie bohatstva a moci do rúk 1% najbohatších ľudí a priepasť medzi obyčajnými pracujúcimi na svete, nezmyselné zbrojenie a militarizácia, potláčanie p...ráv žien, etník, národností, sexuálnych menšín, množstvo utečencov po celom svete v katastrofálnych podmienkach, popieranie klimatických zmien a masívne zločiny proti našej prírode, v spoločnosti sa zvyšuje netolerantnosť k iným názorom, vzájomné urážanie, vyhrážanie a dokonca potláčanie iných názorov ! Ako dobre viete, sme hnutie, ktorého členská základňa je tvorená takými istými pracujúcimi, ktorí musia chodiť denondenne do práce a starať sa o rodiny, presne ako vy. Nestoja za nami žiadni sponzori a zámožní ľudia. Nie sme na nikoho špagáte a na to sme nesmierne hrdí. My sa zodpovedáme len a len Vám, poctivým pracujúcim. Nie sme na strane žiadnej svetovej veľmoci, nakoľko USA, Rusko, Čína, Nemecko, Veľká Británia, Japonsko atď… majú, mali a vždy budú sledovať svoje vlastné imperiálne mocenské záujmy a preto sme boli, sme a budeme vždy len na strane obyčajných poctivých ľudí celého sveta, bez ohľadu na národnosť, vierovyznanie, farbu pleti, či sexuálnu orientáciu ! Robíme čo je v našich silách, no nie je to ľahké, bojovať proti tomuto kapitalistickému systému, v ktorom vládnu oligarchovia, smotánka, kapitalisti a úzka „elita“ najbohatších ľudí, ktorí si vďaka svojmu bohatstvu môžu dovoliť všetko a dnešní poplatní kapitalistickí politici tak tancujú, ako oni pískajú… No naša vízia je svet slobodný, svet v ktorom slovo človek má ešte svoju váhu, sme humanisti a marxisti zároveň. Nie sme ľudské zdroje, sme ľudské bytosti a vždy sa pobijeme o práva pracujúcich a sme pyšní na svoju triedu! Budeme vždy bojovať za statočných pracujúcich, za Vás a nás, ktorí tvoríme pravé hodnoty. Budeme vždy stáť v opozícii proti kapitalizmu a jemu poplatným politikom, stranám a mecenášom. Budeme vždy stáť proti vojnám, xenofóbii, šovinizmu, militarizmu, štvaniu a presadzovať trvalý MIER a SPOLUPRÁCU ! Bojujeme za demokratický socializmus poučený z chýb z minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti a s víziou do budúcnosti. Boj za lepší, spravodlivejší a mierový svet pokračuje ! Lepší svet nie je možný, on je nevyhnutný ! Vždy na strane pracujúcich a mieru Čítaj viac
Veď každý chce v podstate dobre, alebo „keho volic“ Tento sprostý národ je nepoučiteľný, lebo zvolil….. Iste to poznáte. Celé to však spočíva v inom. Ľudia radi žijú v bublinách, utvrdzujú sa vo svojich názoroch s rodinou, priateľmi, s ostatnými sa hádajú akí sú hlupáci. Celkovo vždy, keď sa prejde na politické z...áležitosti, najmä tie parlamentné, vždy ideme aspoň o tri poschodia dole a voliči radi napodobňujú „svojich“ poslancov, ktorí neraz diskutujú podobným spôsobom. Politika je, teda aspoň pre mňa z istého uhla pohľadu skôr komickým divadlom určeným pre nenáročného diváka. Je tam konflikt, spor, emócie, rôzne povahy, zabávači, podobne ako vo Farme, či Ruži pre nevestu. Osobne toto dianie nejako nesledujem, dokonca abstinujem aj od politických diskusných relácii, kde je to isté dookola. Potom je politika z iného uhla pre mňa dôležitá a tou je pomer triednych síl Je to o tom, do akej miery sú si pracujúci vedomí podstaty problému, do akej miery sú si vedomí, že nie je dôležité ktorá strana, ale ktorá trieda je pri moci. A teda či štát a jeho základné zákony a nástroje sú v prospech buržoázie a v neprospech pracujúcich, alebo naopak, či je v prospech pracujúcich a slúži na potláčanie záujmov buržoázie. (Pokoj, toto nie je slovník komunistu z 50. rokov – my sme sa o vzniku týchto dvoch tried učili na dejepise na priemyslovke v roku 2004, preto tieto výrazy aj používam). Práve túto politiku považujem za dôležitú a aktívne sa na nej účastním. Od vysvetľovania základných princípov, cez priamu podporu odborárov a pracujúcich až po kandidatúru do zastupiteľstiev. Moc nepramení z akýchsi volieb, ale pramení z VLASTNÍCTVA a to už odvtedy, odkedy vznikla prvá triedna spoločnosť – otrokárstvo. Z najmajetnejších (schválne nepíšem „najbohatších“, lebo sám sa neskromne považujem za jedného z najbohatších ľudí na Zemi) jedincov vznikali prví otrokári, vďaka majetku vládli feudáli. Priamym nástrojom útlaku nebol ani tak panovník, ako práve zemepán. K panovníkovi sa poddaní chodili vyplakávať. O nič iné, len trošku zakrytejšie to nie je ani za kapitalizmu. Spravujeme cudzie majetky, nemáme o čom rozhodovať, nemáme čo plánovať a preto sa radšej hádame o homosexuáloch a rúškach. To nám ide. Potom nám, sprostým, príde študovaný ekonóm vysvetliť, prečo sa nedožijeme dôchodku a že je to v poriadku, lebo to tak vychádza. Súčasní ekonómovia analyzujú a hodnotia hovno, veď bodaj by nie, však ho študovali. Tu je v ňom kukurica, tu kôstka z čerešne. Sem tam ho niekto príde navoňať. Ale zobrať lopatu a odpratať ho, to nikomu nenapadne. Veď komu by aj. Sme predsa zaujatí zvadou. Jedni sme americkí progresívni slniečkári a druhí kremeľskí konšpirační dezoláti. Dokonalé. Hĺbavým zamyslením som prišiel na to, že každý chce pritom dobre Len os „dobro-zlo“ má každý inde. Niekto bojuje za „slušnosť“ proti „mafii a zlodejom“, iní bojujú za „ochranu tradičných hodnôt“, ďalší zasa za „sociálne istoty“, proti privatizácii, a podobne. Veľkú váhu má rozhodovanie o tom ktorému imperialistickému celku sa má Slovensko tlačiť do zadku. A zväčša platí, že ten kto je príliš zameraný na „slušnosť“, je úplne necitlivý v sociálnej oblasti, kto je zameraný na to, aby si zachoval sociálne istoty, ten zasa prepáči kadejakú zlodejinu. Kto hovorí o „ruskej propagande“ a oháňa sa ruskými trollmi, je zväčša absolútny ignorant pokiaľ ide o imperialistické ťaženia USA, NATO, či Izraela. Tí, ktorí vystupujú len proti NATO a Západu absolútne ignorujú fakt, že Rusko napadlo suseda a na pochodoch za mier si išli svoje. Nastáva otázka ako sa postaviť k druhému kolu prezidentských volieb V tom prvom som napchal plnú obálku bobkových listov. Komisia mi ďakuje, pobavil som. V druhom kole však stále zvažujem, ako sa zachovať. Ak hovoríme o menšom zle, treba si tieto „zlá“ zadefinovať. Z jedného bolí u srdca a z druhého pri žalúdku. Jedného kandidáta vnímam už počas jeho pôsobenia vo vláde ako veľmi servilného západnému imperializmu (teda pardón, západnej demokracii), nie Slovenska. Keď sa vysloví jeho meno, nevidím slovenskú, ale americkú zástavu, podobne ako pri jeho predchodcoch. Taký človek sa nemusí veľmi unúvať s myšlienkami a činmi. Stačí vedieť anglicky a na povel zahlásiť „Yes sir!“ Navyše mi to zaváňa silným antikomunizmom a občas žasnem, aké zákony ľudia z jeho bývalej strany navrhujú. Už len čakám, kedy navrhnú zatýkať ľudí, ktorí si pri nútenom nadčase povzdychnú, že sa socializmu im bolo lepšie. Celkovo toto politické prostredie z ktorého prišiel je mi úplne cudzie. Predstavuje pre mňa tú časť domácej buržoázie, ktorá získava hlasy najmä na nespokojnosti s tým ako tzv. sociálnodemokratické strany využívajú štátny aparát k vlastnému obohateniu. Tiež získava na tom, že prezentuje Západ ako „slušný“, pričom jeho základný kapitál stojí na otrokárstve, kolonializme a následne ekonomickom neokolonializme sprevádzanými vojenskými zásahmi. Zahraničná politika druhého kandidáta by vzhľadom na štruktúry, v ktorých sa Slovensko nachádza, nebola výrazne iná. Kto straší neviem akým príklonom k Rusku, tak účelovo preháňa. Rozhodne to však už ako premiér nerobil tak okato a servilne. Z politologického hľadiska má ku mne určite bližšie, tak ako je ku mne geograficky bližšie New York od Los Angeles. Prostredie z ktorého prišiel tento kandidát predstavuje domácu, niekedy výrazne arogantnú a slizkú buržoáziu, ktorá naopak využíva sociálne cítenie, ale aj chudobu dôchodcov, rozčarovanosť ľudí z režimu po roku 1989 pre to, aby si vyriešila svoj vlastný biznis a zachránila svojich ľudí. A to po voľbách robia až veľmi okato. Je to taká buržoázia so sociálnou rétorikou. Nejdem vám nikoho odporúčať, rozhodnite sa sami. Stanislav Pirošík- člen vedenia hnutia Socialisti.sČítaj viac
HNUTIE SOCIALISTI.SK ZABOJUJE V EUROVOĽBÁCH Z 9. MIESTA Vo voľbách do europarlamentu hnutie Socialisti.sk ponúka plnú listinu s pätnástimi kandidátmi. Za hnutie kandidujú aj 3 predsedovia odborových organizácií. Hnutie tak potvrdzuje svoju úlohu hlasu pracujúcich. Väčšina kandidátov pochádza z regiónov a tretinu tvoria ženy. ...Kandidátna listina hnutia Socialisti.sk, ako ju zverejnilo Ministerstvo vnútra, je nasledovná: 1. Artur Bekmatov , Mgr., PhD., 34 r., predseda politického hnutia, Nitra ( https://www.facebook.com/bekmatovartur ) 2. Sely Papan, 25 r., webadmin, Malacky ( https://www.facebook.com/selypapan ) 3. Lucia Hubinská, 29 r., vysokoškolská pedagogička, Topoľčany 4. Tatiana Seňanová, 37 r., odborárka, Bratislava 5. Ľubomír Zeman, Mgr., 29 r., úradník, Bratislava ( https://www.facebook.com/profile.php?id=61556507295833 ) 6. Juraj Ďurove, doc. Ing., CSc., 74 r., dôchodca, Košice 7. Miroslav Pomajdík- Socialisti.sk, Mgr., 37 r., politológ, Arnutovce 8. Alexandra Aganbegovič, 22 r., študentka, Povoda ( https://www.facebook.com/aganbegovica ) 9. Tomáš Schroll, 46 r., predseda odborov, Varín 10. Ahmad Gharaibeh, MUDr., PhD., MPH, 56 r., lekár, Košice 11. Stanislav Pirošík, Mgr., 35 r., projektant, Valaská Dubová 12. Radovan Grečner, 44 r., garbiar, Ľubeľa 13. Henrich Knuth, 52 r., servisný technik, Kapušany 14. Beata Novomeská, Mgr., 44 r., učiteľka ZŠ, Bratislava 15. Maroš Čupka , 27 r., doktorand, Banská Bystrica ( https://www.facebook.com/maros.cupka1748 ) Voľby sa budú konať 8. júna, teda už o dva a pol mesiaca. Volebné priority a jednotlivých kandidátov hnutie predstaví postupneČítaj viac
Historický úspech rakúskych komunistov: V mestských voľbách v Salzburgu získali vyše 23% a sú v hre o kreslo primátora Keď vám nabudúce budú hovoriť niečo o tom, ako marxistická a antikapitalistická ľavica nemá miesto v 21.storočí, tak im ukážte na Rakúsko, kde desiatky rokov marginálna Komunistická strana Rakúska pr...ve teraz naberá silu. Rakúsko patrí medzi najvyspelejšie štáty sveta a aj napriek tomu sa tu začalo dariť rakúskym komunistom, to akosi našim pravicovým politikom „nevychádza“... Len pred pár rokmi šokovali rakúski komunisti výsledkom skoro 30% a výhrou v mestských voľbách v Grazi, kde sa ich nominantka Elke Kahrová stala aj primátorkou. Po dvoch rokoch na čele radnice v Grazi bola komunistka Elke Kahr nedávno vyhlásená za najlepšieho starostu sveta. Minulý rok v regionálnych voľbách v Salzburgu získali výsledok 11,7% a historický vstup ich zástupcov do krajinského parlamentu, čo bolo obdivuhodné keď si uvedomíme, že ešte v roku 2018 získali v tomto regióne len 0,4%. To, že komunisti v Salzburgu posilňujú, naznačovali aj prieskumy, no výsledky v tohtoročných mestských voľbách v meste Salzburg viacerých prekvapili, nakoľko Komunistická strana Rakúska v nich získala 23,12% a za víťaznou sociálnou demokraciou zaostala iba o niečo vyše 2% a za sebou zanechali aj vládnych ľudovcov s 20,76%. Boj o kreslo primátora Salzburgu bude ešte napínavé, nakoľko 1. kolo vyhral sociálny demokrat Bernhard Auinger s 29,37% a tesne za ním skončil práve líder komunistov a najpopulárnejší poslanec v krajinskom sneme Salzburg- Kay-Michael Dankl s 28% a až s približne 7% rozdielom skončil za ním kandidát ľudovcov. V 2. kole sa tak stretne a budúcim primátorom sa stane jeden z dvojice Auinger – Dankl. Moderná komunistická strana, ktorá rieši aktuálne problémy ľudí Viacerí sa pýtate, čím si začali rakúski komunisti získavať ľudí v jednej z najbohatších krajín sveta. Rakúsko sa borí s viacerými závažnými problémami, skoro milión ľudí je priamo ohrozených chudobou, okliešťovanie sociálnych výdobytkov, zdražovanie, prehlbujú sa rozdiely medzi bežným pracujúcim človekom a najbohatším zlomkom rakúskej spoločnosti, 1% najbohatších obyvateľov už vlastní viac ako polovicu všetkého bohatstva Rakúska, mladí ľudia a rodiny majú problém s predraženým bývaním a nájmy stále rastú a stávajú sa tak stále menej dostupné a práve tieto praktické otázky začali riešiť rakúski komunisti. Od roku 2005 zástupcovia komunistickej strany v Grazi riešili práve bytovú otázku, dostupnosť bývania, bojovali proti zvyšovaniu nájmov, poskytovali právnu pomoc, podieľali sa na projektoch výstavby a ochrany bývania s regulovaným nájomným vo vlastníctve mesta a robili to tak dobre, že začali zaznamenávať volebné úspechy na viacerých úrovniach. Dostupné bývanie sa stalo ich veľkou agendou aj v Salzburgu, čo ocenilo mnoho voličov. V Rakúsku si komunisti získali rešpekt aj tým, že zvolení funkcionári Komunistickej strany Rakúska si ponechávajú len časť platu zo svojich verejných funkcií, vo výške priemerného robotníckeho platu v Rakúsku a zvyšok odovzdávajú do nimi zriadeného sociálneho fondu, z ktorého financujú rôzne sociálne projekty, pomáhajú s platením nájomného, či energií a celkovo podporujú chudobnejších Rakúšanov. Salzburskí komunisti tak len v roku 2023 zo svojich platov darovali do tohto sociálneho fondu sumu 45 626,60 Eur. Komunisti takto od roku 1998 vyzbierali vyše 3 milióny Eur, ktoré putovali na spomínanú sociálnu podporu. Rakúšania tak oceňujú, že nejde o karieristov. Vrátia sa rakúski komunisti po dlhých 65tich rokoch do parlamentu ? Rakúski komunisti sa venujú pálčivým aktuálnym problémom, ktoré zužujú dnešné Rakúsko. Ich praktická politika prináša ovocie aj na celonárodnej úrovni a posledné prieskumy ukazujú, že preferencie Komunistickej strany Rakúska sa začínajú pohybovať nad 3% a atakujú tak 4% hranicu, ktorá je v Rakúsku potrebná na vstup do parlamentu. Posilňujú aj v ďalších regiónoch Rakúska. Voľby do rakúskeho parlamentu budú na jeseň tohto roku, ktoré rozhodnú aj o tom, či sa komunisti do neho vrátia po dlhých 65tich rokoch, nakoľko posledné zastúpenie v ňom mala strana v roku 1959. Rakúski komunisti tak vysielajú odkaz, že pracujúci nie sú „odsúdení“ obracať sa na krajnú pravicu a smerom na Slovensko to dáva jasný signál, že moderná marxistická a antikapitalistická ľavica má aj u nás v 21.storočí miesto a hlavná je dlhodobá, odhodlaná a mravenčia práca pre spoločnosť a nie aktuálne preferencie, či momentálna marginalita, s ktorou desaťročia zápasili aj rakúski komunisti. Čo dodať na záver, asi už len malý odkaz pre našich pravičiarov, áno, berme si príklad z Rakúska... Miroslav Pomajdík- podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
Prístup českej vlády k dvom agresiám: Ukrajina verzus palestínska Gaza Česká vláda uplatňuje čo najtvrdší postup voči Rusku, za jeho agresiu na Ukrajine. V otázke Izraela v palestínskej Gaze, však stojí na strane izraelskej agresie. Česká vláda hovorí o množstve zabitých civilistov na Ukrajine, no povraždenie vyše 30-tis...íc Palestínčanov izraelskou armádou im akosi veľmi neprekáža. Česká vláda hovorí o veľkých materiálnych škodách na Ukrajine, no nijak neprotestuje proti tomu, že už okolo 80% všetkých budov, bytov, škôl, nemocníc, úradov, elektrárni, verejných budov v Gaze je buď zničených, alebo vážne poškodených. Česká vláda uplatňuje rôzne zbrojné embargá a sankcie voči Rusku, no Izrael bezvýhradne podporuje vo všetkých sférach a Izrael sa nemusí obávať, že by nejaké zbrane z Českej republiky nedorazili... Česká vláda chodí na Ukrajinu navštevovať zranených civilistov, to isté však už nevidíte pri Palestíne, kde robí pravý opak, navštevuje zranených okupačných izraelských vojakov a vyše 80-tisíc zranených Palestínčanov majú hlboko v... Česká vláda pravidelne hlasuje na pôde OSN za odsúdenie agresie Ruska voči Ukrajine a okamžitému ukončeniu bojov z ruskej strany a stiahnutie sa z územia Ukrajiny, no pri rezolúciách o okamžitom zastavení bojov zo strany Izraela v Gaze, hlasuje ako jedna z mála krajín popri USA proti prímeriu a oddane podporuje Izrael v ich krvavom ničení Gazy a proti ich stiahnutiu. Česká ministerka obrany Černochová dokonca vyhlasovala, že Česká republika by mala opustiť OSN v reakcii na to, že nesúhlasila s rezolúciou OSN, ktorá vyzýva na okamžité prímerie v Gaze. Česká vláda vo veľkom podporuje utečencov z Ukrajiny, no pre vyše 2 milióny utečencov v Gaze, ktorí už nemajú domov a ktorí už reálne začínajú čeliť hladomoru, majú jasnú odpoveď, ako stoja za Izraelom a ako má Izrael právo na obranu atď..., no Palestínčanom to isté právo na obranu upierajú... Česká a mnohé ďalšie vlády sa takto správajú aj pri množstve ďalších vojenských konfliktov. Uplatňujú jasnú formulku, agresia môjho spojenca ( alebo spojenca veľmoci, ktorej som bezvýhradne podriadený ) nie je agresiou, vraždenie a zločiny sú zrazu nutnou obranou a za civilné obete samozrejme môže druhá strana, lebo... a títo nám idu vštepovať hodnoty... Miroslav Pomajdík- podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
Pokrytectvo českej vlády: Izraelská agresia v Gaze nie je problém, ale Slovensko... Premiér Českej republiky Peter Fiala prerušil medzivládne konzultácie so slovenskou vládou. Česká vláda chce týmto dať najavo, že sa jej nepáči zahraničná politika súčasnej vlády SR. Prečítajte si komentár podpredsedu hnutia Socialisti.s...k Miroslava Pomajdíka na túto tému. Nie jedno pravicové novinárske a politické srdiečko zaplesalo Hneď sme mohli vidieť plejádu článkov a vyjadrení zo strany slovenskej pravice, ako sme sa opäť stali čiernou dierou, ako sme dostali facku, ako putujeme do izolácie a podobne. Samozrejme, si jeden z hlavných zoombikov Dzurinda nenechal ujsť vyjadrenie, kde hovoril o facke, ktorú Slovensko dostalo od „brata“, a ako sa musí celá opozícia zamyslieť a zjednotiť... no, keby náhodou zabudli, že veď “veľký“ zjednotiteľ stále čaká... KDHáci zase spustili o vážnom poškodzovaní štátnych záujmov, tak my len želáme, aby ich dôvera v spoločnosti začala kopírovať tú, ktorú aktuálne vykazuje, ich v českej vláde ideový najbližší spojenec KDU-ČSL , ktorá je podľa posledného prieskumu na úrovni 2,7%... tí museli pri tých preferenciách, asi riadne poškodiť práve tie české štátne záujmy, tak odporúčam KDHákom začať u svojich „kamošov“. Úsmevné bolo počúvať slová Matoviča o izolácii Slovenska, defakto, z politickej izolácie... No samozrejme sa nechal počuť aj Valášek, ktorého prejav mi príde rovnaký, ako keď si pustím videá s celosvetovo populárnou malou štekajúcou čivavou Niky... Michal Šimečka nie je Slovensko, ako Česká republika nie je Fiala... Michal Šimečka spustil, že sme opäť čiernou dierou na mape Európy, ako to bol najhorší moment od vzniku republík, no najviac dojalo asi toto: "Je to vláda s najslabšou väčšinou a ani zďaleka nereprezentuje názory väčšiny ľudí na Slovensku," a ako bude v Prahe partnerom tlmočiť jasné proeurópske a demokratické hodnoty množstva ľudí na Slovensku a že Slovensko nie je ani premiér Fico, ani šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár. K tomu sa mi cnie dodať, keď už pôjde Šimečka za tými “partnermi“ na vysvetľovanie, že aktuálne pravicovú vládu piatich strán v Českej republike podporuje zhruba 38% obyvateľov Českej republiky, to na margo, keď už porovnáva, kto má aký politický výtlak a kto predstavuje tú názorovú väčšinu... a teda doplňujem, že tak ako spomínal, že Slovensko nie je ani Fico a Blanár, tak dopĺňam, že ním nie je ani Šimečka, či Valášek a Česká republika nie je Fiala, Černochová, Lipavský, či Dvořák... Aj Korčok sa vyjadril v rovnakom duchu, že ide o bezprecedentný krok a plnú zodpovednosť za zhoršenie vzťahov s Českom nesie slovenská strana, vcelku zaujímavý postoj človeka, ktorý sa chce uchádzať o prezidentský post, na ktorom by mal obhajovať záujmy politicky a ideologicky rôznorodého obyvateľstva SR a nepritakávať ideovým postojom vlády iného štátu... Slovenskej pravici samozrejme vyhovuje krok českej vlády, lebo sú to ich ideoví kamaráti, ktorí im týmto poskytli nový politický arzenál, no je až desivé, že sú ochotní pritakávať českej vláde tak slepo a hádzať vinu len na slovenskú stranu, že nám tým jasne ukazujú, že Slovensko podľa nich má vlastne držať hubu a krok a robiť len to, čo nám naordinujú z vonka. Na druhej strane nijak nepreceňujem dnešnú slovenskú vládu, ktorá navonok veľakrát hrá niečo smerom k svojmu domácemu publiku, no realita je niekde inde... Ono, kapitalizmus ich všetkých spája... Keď sa vynucuje "správnosť názorov" Rôzne vlády majú rôzne postoje, ide však o to, že aj keď sa nemusia vo všetkom zhodnúť, stretávanie a vzájomné rokovania boli vždy a aj budú prospešným nástrojom vzájomných kontaktov. Keď sa nediskutuje, nepolemizuje, nerokuje, tak sa to vždy negatívne odzrkadľuje na vzájomných vzťahoch. Česká vláda prerušením vzájomných konzultácií so slovenskou vládou tak nerobí žiadne správne gesto, ktorému treba zatlieskať a oceňovať ho, ako sa predviedli slovenské pravicové média a politické strany a politici, ale odsúdiť a to nie z pozície nejakého fanúšika tejto vlády, ale z pozície odsúdenia toho, že keď nebudeš kopírovať to čo ja, tak sa s tebou nerozprávam, ale takto vecne kritická diskusia nefunguje a vo svete geopolitickej rôznorodosti, do vzájomných vzťahov nič dobré neprináša. Verím, že tento krok českej vlády sa stretne s veľkou nevôľou českého obyvateľstva, nakoľko je to práve česká vláda, ktorá týmto narúša našu vzájomnosť. Nie je agresor, ako agresor, alebo vojna, ako vojna... Je tiež tragikomické, že práve česká vláda sa hrá na moralizátora a pritom jej zahraničná politika je jedno veľké pokrytectvo. So slovenskou vládou prerušuje rokovania kvôli stretnutiu Blanára s Lavrovom a odlišných postojoch na vojnu na Ukrajine, no izraelskú vládu, ktorá vybombardovala Gazu tak, že sa nato nechytá ani devastácia Drážďan počas 2.sv. vojny, vyvraždila vyše 30-tisíc Palestínčanov ( z toho okolo 20-tisíc žien, detí a seniorov ), českí vládni zástupcovia navštevujú s otvorenou náručou a ubezpečujú, ako bude Česká republika vždy neochvejne stáť za Izraelom... chce se mi blejt velebnosti... Ono, stretávať sa s predstaviteľmi krajne pravicovej vlády Izraela a ďalších vlád, ktoré veselo vraždia civilistov, vrhajú sa do vojnových šialenstiev je ok ( však lebo spojenci...), no stretnúť sa s predstaviteľmi Ruska je už za čiarou ? Prečo teda nie je česká vláda tak principiálna aj pri stretávaní sa s ďalšími zástupcami štátov, ktoré majú krvavé ruky, no lebo nie je vojna ako vojna a nie je agresor ako agresor...hlavne keď je to môj agresor... Prečo dialóg a rokovania o uzavretí mieru pri iných konfliktoch je podporovaný a žiaduci a pri tých iných je zakázaný..., vzájomné rokovania boli vždy prospešné a po druhé, stretnutie a rokovanie neznamená súhlas s agresiou, ale hľadanie riešení, k čomu skôr, alebo neskôr pri vojne na Ukrajine bude musieť dôjsť a to čím skôr, aby sa to nezmyslené krvavé šialenstvo skončilo a to aj s vedomím, že Rusko tu hrá rolu agresora. Prístup českej vlády k dvom agresiám: Ukrajina verzus palestínska Gaza Česká vláda uplatňuje čo najtvrdší postup voči Rusku, za jeho agresiu na Ukrajine. V otázke Izraela v palestínskej Gaze, však stojí na strane izraelskej agresie. Česká vláda hovorí o množstve zabitých civilistov na Ukrajine, no povraždenie vyše 30-tisíc Palestínčanov izraelskou armádou im akosi veľmi neprekáža. Česká vláda hovorí o veľkých materiálnych škodách na Ukrajine, no nijak neprotestuje proti tomu, že už okolo 80% všetkých budov, bytov, škôl, nemocníc, úradov, elektrárni, verejných budov v Gaze je buď zničených, alebo vážne poškodených. Česká vláda uplatňuje rôzne zbrojné embargá a sankcie voči Rusku, no Izrael bezvýhradne podporuje vo všetkých sférach a Izrael sa nemusí obávať, že by nejaké zbrane z Českej republiky nedorazili... Česká vláda chodí na Ukrajinu navštevovať zranených civilistov, to isté však už nevidíte pri Palestíne, kde robí pravý opak, navštevuje zranených okupačných izraelských vojakov a vyše 80-tisíc zranených Palestínčanov majú hlboko v... Česká vláda pravidelne hlasuje na pôde OSN za odsúdenie agresie Ruska voči Ukrajine a okamžitému ukončeniu bojov z ruskej strany a stiahnutie sa z územia Ukrajiny, no pri rezolúciách o okamžitom zastavení bojov zo strany Izraela v Gaze, hlasuje ako jedna z mála krajín popri USA proti prímeriu a oddane podporuje Izrael v ich krvavom ničení Gazy a proti ich stiahnutiu. Česká ministerka obrany Černochová dokonca vyhlasovala, že Česká republika by mala opustiť OSN v reakcii na to, že nesúhlasila s rezolúciou OSN, ktorá vyzýva na okamžité prímerie v Gaze. Česká vláda vo veľkom podporuje utečencov z Ukrajiny, no pre vyše 2 milióny utečencov v Gaze, ktorí už nemajú domov a ktorí už reálne začínajú čeliť hladomoru, majú jasnú odpoveď, ako stoja za Izraelom a ako má Izrael právo na obranu atď..., no Palestínčanom to isté právo na obranu upierajú... Česká a mnohé ďalšie vlády sa takto správajú aj pri množstve ďalších vojenských konfliktov. Uplatňujú jasnú formulku, agresia môjho spojenca ( alebo spojenca veľmoci, ktorej som bezvýhradne podriadený ) nie je agresiou, vraždenie a zločiny sú zrazu nutnou obranou a za civilné obete samozrejme môže druhá strana, lebo... a títo nám idu vštepovať hodnoty... Miroslav Pomajdík- podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
Socialisti.sk si uctili v Krompachoch zastrelených robotníkov počas Krompašskej vzbury Členovia hnutia Socialisti.sk nezabúdajú na mnohé obete z radov robotníctva na našom území, kedy v rôznych častiach bývalého Československa v rokoch 1918 až 1939 tiekla robotnícka krv. Na tieto obete sa zabúda a pravicových politikov by ste ...na ich pamätníkoch hľadali márne. Preto sme sa vydali do Krompách, kde 21.2.1921 boli četníkmi zastrelení štyria robotníci. Táto udalosť sa zapísala do dejín ako Krompašská vzbura. Zhromaždili sme sa pri miestnom pamätníku Krompašskej vzbury, kde spoločne predseda hnutia Socialisti.sk Artur Bekmatov a podpredseda Miroslav Pomajdík položili veniec vďaky. Naše ďalšie kroky smerovali aj na miestny cintorín, kde sme si pri spoločnom hrobe štyroch zastrelených robotníkov uctili ich pamiatku. Najmladší mal ledva 18 rokov a aj ostatní mali niečo nad 20 rokov. Ich životy násilne vyhasli v tak mladom veku. Navštívili sme aj miestny pamätník Oslobodenia Krompách od nacizmu a fašizmu. Pri pamätníku Krompašskej vzbury s príhovorom vystúpil podpredseda hnutia Socialisti.sk Miroslav Pomajdík, ktorý načrtol aj stav robotníckeho hnutia a pomerov, ktoré panovali v tej dobe v meste a železiarenskom závode, ktorý patril k najväčším u nás. Spomenul, že miestne robotníctvo svojou početnosťou a organizovanosťou v odborovom hnutí patrilo k najväčším v 1. ČSR. Touto aktivitou vyvolávali pozornosť štátnej moci, ktorá dokonca zriadila v meste Krompachy až dve četnícke posádky, z toho jednu priamo v železiarňach. „Veľakrát bolo do Krompách povolávané vojsko, ktoré rozbíjalo nejednu demonštráciu, zhromaždenie, či štrajk krompašských robotníkov. Počas potláčania Slovenskej republiky rád, dokonca veliteľ československej východnej armády gen. Hannocque nariadil uväzniť niekoľko robotníkov z Krompách a okolitých dedín, ktorí slúžili ako rukojemníci, keby sa začali miestni robotníci búriť, tak im hrozili popravy. Na námestí v Spišskej Novej Vsi boli postavené šibenice a dňa 18.júna 1919 boli za podporu Slovenskej republiky rád obesení Jakub Honza z Prakoviec a učiteľ Emil Matuščák z Veľkého Folkmára,“ povedal Pomajdík a doplnil, že sa plánovalo aj násilne deportovať až 500 robotníkov z Krompách do Čiech, čo odobril aj vládny tajomník Milan Hodža. Kvôli uzavretému prímeriu sa tento plán nerealizoval. Ďalej doplnil, že podmienky v krompašských železiarňach patrili k najhorším v celom koncerne. Malé prídely potravín, platy, z ktorých ste nedokázali uživiť svoje rodiny, potláčanie odborov, časté prepúšťanie, strhávanie peňazí a šikana zo strany vedenia. Vyjednávania o zlepšení podmienok a štrajky, ktoré proti neznesiteľným podmienkam často organizovali robotníci, boli potláčané vojskom, četníctvom a hromadným prepúšťaním z práce. Osudný 21. február 1921 V tento deň prišli vyjednávať odboroví zástupcovia robotníkov s vedením železiarenskej spoločnosti, nato ich prišli spontánne podporiť miestne ženy, ktoré v ten deň dostali zase radikálne nižšie zásoby potravín, z ktorých nevedeli nakŕmiť svoje rodiny. Miestne četníctvo začalo tieto ženy vytláčať za použitia násilia, čo vyvolalo reakciu a stovky robotníkov prišli ženám a odborárom na pomoc. Nahromadená frustrácia, hlad, bieda, šikana, zlé zaobchádzanie a pracovné podmienky vyústili do oprávneného hnevu zúfalých ľudí, do Krompašskej vzbury. Četníci začali strieľať do robotníkov a na mieste ostali štyria mŕtvi robotníci ( menovite Dezider Heinisch, Stanislav Gont, Ján Semeňák, Pavel Bator ) a 15 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Mnoho ďalších ľudí utrpelo ľahké zranenia a o zákernosti četníctva vypovedá aj fakt, že zastrelení a zranení boli trafení do chrbta a zadných častí tela. Pri potyčkách s robotníkmi zahynul aj nenávidený vrchný inžinier spoločnosti Podhradský a slúžny Lukáč, ktorí sa dlhodobo vyznačovali tvrdým a zákerným postupom voči robotníkom. Štátne orgány potom zatkli 64 robotníkov a mnohí z nich putovali na niekoľko rokov do väzenia. V roku 1923 bola fabrika demontovaná a o prácu prišlo 2 200 ľudí, čo malo za následok obrovskú vlnu chudoby, úpadku, vysťahovalectva a drastického zníženia počtu obyvateľov v Krompachoch. Za socializmu sa obnovila výroba a prácu tu našlo vyše 6-tisíc ľudí. Po 89 nastalo hromadné prepúšťanie a z Krompách sa opäť stáva hladová dolina s minimom pracovných príležitostí a úpadkom. Realita kapitalizmu dnešných dní ... Kapitalistickí politici sú bábky, ktoré slúžia kapitálu, finančnej oligarchii. To čo sa v kapitalizme mení, je len to, aká ekonomicky spriaznená elita sa dostane ku korytám. Cez peniaze a súkromné vlastníctvo väčšiny ekonomiky, podnikov, fabrík, pracovísk, nás dennodenne ovládajú. Naše pracoviská sú diktatúry, v ktorých máte minimálne slobody. Pracujúci, vy ste pôvodcom ich ziskov, vy ste zdrojom pravých hodnôt, na vás stojí a padá naša spoločnosť. Len štrajky, demonštrácie, demokratizácia podnikov a jasný cieľ za čo bojujeme, dokáže zmeniť zabehnuté koľaje. Oni potrebujú, aby sme my čo sme dole nedržali pokope, aby sme sa hádali a krivo na seba ukazovali. Ten dostal o 100 Eur viac ako ja, ten o 40 Eur viac, takto veľakrát rozmýšľame, miesto toho aby sme sa pýtali, prečo kapitalisti vyťahujú na svoje vlastné potreby z našej ekonomiky milióny a milióny Eur... Kapitalizmus nás nerobí šťastnejších, kapitalizmus ničí našu ľudskú podstatu, spolupatričnosť, kolektívnosť a stavia nás jeden proti druhému. Bojujte za svoju budúcnosť, za budúcnosť ľudstva a celej spoločnosti, za zachovanie našich práv, za slobodný život. Otázka stojí kto z koho...zatiaľ majú na vrch, no veríme že príde deň, keď tí hore nebudú vedieť ako ďalej s tou svojou nenažranosťou a my dole sa zjednotíme, vzchopíme a raz a navždy pošleme kapitalizmus na smetisko dejín. Nezabúdajme, že kapitalisti sa pri reálnom ohrození svojej moci chovajú tak, ako sme to videli počas Krompašskej vzbury. Nech je pre nás veľkou inšpiráciou odhodlanie a odvaha robotníkov z Krompách, ktorí sa postavili voči biede a útlakuČítaj viac
Socialisti.sk: PROTESTY FARMÁROV ODHAĽUJÚ ZHNITÝ SYSTÉM Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ohlásila na štvrtok 22. februára protest poľnohospodárov. Tento protest nadväzuje na vlnu protestov v západnej Európe. Dôvodmi zvolania protestu je podľa komory byrokracia EÚ, deregulácia importu z mimoeurópskych krajín ...a Ukrajiny, ale i rýchlosť prijímania zelenej legislatívy s dopadom na agropriemysel bez konzultácie s podnikateľmi v tomto sektore. Hnutie Socialisti.sk vidí príčinu inde. EÚ: PRAVÁ RUKA NEVIE, ČO ROBÍ ĽAVÁ Hnutie Socialisti.sk považuje množstvo byrokracie za problém. Rovnako si uvedomujeme aj diskriminačnú povahu niektorých nedomyslených legislatívnych opatrení. No ani byrokracia, ani zelená legislatíva ako taká, proti ktorej agropodnikatelia protestujú, nie je koreňom problému. EÚ totiž necháva miestny agropriemysel na pospas trhovým mechanizmom - inflácii, cenovej volatilite, vnútroeurópskej konkurencii - no zároveň podporuje import lacnejších produktov zo zahraničia a pripravuje zmluvy o voľnom obchode (napr. s krajinami Južnej Ameriky), ktoré tento stav iba zhoršia. Problém je neoliberálna podstata EÚ, problémom je trh. NAŠE RIEŠENIE SA EÚ PÁČIŤ NEBUDE Zlý stav agropriemyslu ohrozuje nás všetkých. Je vo verejnom záujme, aby domáca potravinová produkcia - od poľa až do obchodných regálov - bola kvalitná, ale hlavne stabilná a dostupná. Preto je nevyhnutné, aby štát aktívne vstúpil do poľnohospodárskej a potravinárskej výroby a bol silným partnerom, v záujme ktorého bude debarierizácia a férovosť. Bolo zjavne chybou nechať agropodniky spoliehať sa na nedostatočné či nedostupné dotácie, či na vrtochy trhu. Preto: 1️⃣štát musí začať investovať do modernizácie a rozvoja poľnohospodárskych a spracovateľských podnikov pod podmienkou získania účasti na vlastníctve podniku; 2️⃣musí byť zabezpečený prednostný odbyt domácich plodín a potravín prepojením miestnej výroby s verejnými organizáciami a inštitúciami, napr. so školskými jedálňami a pod.; 3️⃣štát musí založiť štátny reťazec, ktorý zabezpečí dopyt a odbyt slovenských potravín ako i cenovú stabilitu a dostupnosť. Slovenské poľnohospodárstvo takto chceme zjednotiť pod štátnou strechou a ochrániť ho pred vrtochmi trhu i Európskej únie. Sme na strane poľnohospodárskych zamestnancov a tiež rozumieme požiadavkám protestujúcich, no stačiť nebudú. S EÚ si treba vyčistiť stôl a naliať si čistého vína. Členské štáty EÚ nemôžu pokračovať cestou neoliberalizmu a voľného trhu. Je načase si jasne určiť, že prioritou je človek a nie trh. A za takouto, socialistickou, európskou budúcnosťou si stojímeČítaj viac