Ukážem vám ako vyzerá deň autobusára. Na čo sa treba pripraviť? Vstávate o tretej, aby ste do štvrtej stihli prísť do práce a pripraviť si autobus. Od štvrtej jazdíte. Veziete deti do školy, pracujúcich do zamestnania, seniorov lekárovi. Za všetkých nesiete zodpovednosť. Keď máte prestoj motor musí byť vypnutý. V lete je ...to ok, v zime si musíte zobrať teplé oblečenie a vydržať aj hodinu. Ak miniete viac paliva, platíte to. Ak sa poškodí autobus, platíte to. Na konečných zastávkach si často nemáte kde sadnúť, najesť sa ako človek či ísť na toaletu. Budovy na to kedysi boli. Ale predali sa. Jazdíte do tmy. Veziete deti zo školy, pracujúcich zo zamestnania a stále máte za nich zodpovednosť. Jazdiť končíte o pol siedmej, ale ešte musíte upratať autobus. Domov prichádzate o siedmej. Umyjete sa, navečeriate sa a idete spať. Ďalšie ráno totiž zase vstávte o tretej. ...to všetko, aby ste zarobili aspoň priemernú mzdu. Takto prepnutý čas v práci umožňuje nejednoznačný zákon. Keď si chcete vydobiť vyššiu mzdu, narazíte na opatrenie Hegerovej vlády zavedené kvôli vojne na Ukrajine. Títo chlapi by mohli odísť za lepšími zárobkami do zahraničia, ale oni chcú byť doma - vo svojej doline, pri žene a deťoch. Vyskúšal som si len jeden takýto deň, aby som vám ho sprostredkoval. Ale mal som dosť. Na záver sa mi žiada povedať len jediné: klobúk dole, chlapiČítaj viac
V OBCHODOCH NÁS TLAČIA NA SAMOOBSLUŽNÉ POKLADNE, NA ŽELEZNICI ZASE ČAKÁM, KEDY NÁS ZAČNÚ VYTLÁČAŤ NA SAMOOBSLUŽNÉ DREZINY Dvadsať rokov sme na železniciach prepúšťali, aby sme zistili, že musíme nabrať ľudí späť, lebo to prestáva fungovať. V rokoch 2003, 2011, 2020 a 2021 sa železnice zbavili minimálne 5 500 zamest...nancov. Výsledkom je súčasný brutálny personálny podstav železníc. Vlaky jazdia len vďaka tomu, že zostávajúci železničiari sú ochotní pracovať ďaleko nad rámec toho, čo musia. Za mizernú mzdu. V mizerných podmienkach. Snažia sa uhájiť dobré meno Slovenska pred zahraničným, ktoré nás už otvorene označuje za čiernu dieru, kam sa boja posielať svoje vlaky. Lebo sa nestaráme o trate. Preto majú železničiari môj rešpekt a prišiel som ich podporiť aj do Žiliny. Neprotestujú proti niekomu. Stretávajú sa, aby upriamili pozornosť na stav železníc. Aby ich v republike už konečne bolo počuť. DREZINY AKO VRCHOL AUTOMATIZÁCIE? Úbytok personálu si určite všímate aj vy. Na mnohých staniciach už nefungujú pokladne. Lístok si kúpite u sprievodcu. Ten na mnohých staniciach zároveň už supluje aj výpravcu. No a na niektorých tratiach vraj už netreba ani sprievodcu. Lístok si máte kúpiť sami, napríklad na trati Moldava nad Bodvou – Košice. Aj zastaviť vlak si musíte sami. Ako napríklad v Sedliackej Dubovej na Orave, kde musíte počasie-nepočasie stepovať na nástupišti a kývať na rušňovodiča, aby vám zastavil. A to nehovorím o profesiách, ktoré ako cestujúci nevidíme. Ďalším levelom optimalizácie na železniciach možno bude prepustenie rušňovodičov. Na vybrané trate sa potom nasadia dve dreziny, na ktorých budú makať cestujúci. Jedna pre robotníkov, ktorí potrebujú byť v meste pred šiestou a druhá pre deti, ktoré potrebujú byť v škole na ôsmu. Naspäť pôjdu o jednej a o pol tretej. Preháňam. Ale len hyperbolizujem filozofiu, ktorá nás doviedla do súčasnej situácie. VRÁTIŤ ČESŤ A DOSTOJNOSŤ ŽELEZNIČIAROM Ak prídete na zhromaždenia železničiarov, tak vám udrie do očí, že väčšina účastníkov má na hlave šediny. Kde-tu sa mihne mladší ročník. Na tomto možno vidieť vekovú štruktúru železníc. Z mladých ľudí sa vo vlakovej doprave zamestná len ten, kto železnice miluje a je ochotný tu pracovať za akýchkoľvek podmienok. Napríklad ako mladý chlapec, ktorý prišiel do Žiliny a môže sa „pochváliť“ zárobkom 750 eur. „Z tohto dôvodu som si musel nájsť ďalšiu prácu, aby som splatil bývanie, aby som sa najedol, aby som mohol ísť niekde na výlet,“ dodáva do objektívu kamery. Funkčnosť železníc dnes zachraňujú najmä päťdesiatnici. Teda generácia ľudí, ktorá má ešte socialistickú pracovnú morálku a je naučená k práci pristupovať zodpovedne a poctivo. Čo je paradoxom, lebo práca v období socializmu má v súčasnosti nálepku zápecníctva a ulievania sa. Ak by zodpovednosť za železnice mala prevziať mladá generácia "snehových vločiek", tak do týždňa by nastal celoštátny kolaps. Zostávajúci železničiari si zaslúžia, aby im štát vrátil česť a dôstojnosť, ktorú mali v minulosti. Prvým krokom k tomu je dobre týchto ľudí zaplatiť. ČO POTREBUJÚ? LEN PENIAZE A PLÁNOVANIE Môžete reformovať, môžete optimalizovať, môžete odkladať údržbu, môžete donekonečna zadávať štúdie a analýzy, ale k žiadnemu novému receptu sa nedopracujete. Železnice potrebujú na ozdravenie dve jednoduché veci – plánovanie a peniaze. Bodka. Plánovanie môže znieť akokoľvek komunisticky, ale taký kolos ako železnice jednoducho musí mať nastavené – koľko absolventov vypustia stredné školy, koľkých môžu železnice zamestnať, koľkí mi odídu do penzie. Akú personálnu rezervu potrebujem mať. Do kedy opravím koľko kilometrov koľají a staníc. Koľko na to potrebujem. Po koľkých rokoch musia vozne a rušne na servisovanie. A tieto plány sa musia v prvom rade plniť. Ale na to musí byť dostatok financií. Ak viem ročne vyčleniť 2% HDP na nákup stíhačiek, ktoré ďalších 20 rokov budem len v hangároch chrániť pred koróziou, tak musím vedieť vyčleniť 1% HDP na údržbu koľají a výhybiek, po ktorých dennodenne cestujú desiatky tisíc ľudí. A ďalšie percento na ľudí. Vo verejnej doprave nemá čo robiť diskusia o ziskovosti. Je to služba vo verejnom záujme a tak musí byť štát nastavený na jej pravidelné dofinancovávanie. A zdroje na to majú štátu zabezpečiť iné podniky, ktoré už sú založené za účelom generovania zisku. Lenže tie už takmer nemáme. VČERA ŽILINA, ZAJTRA ZVOLEN Opätovne vás volám – príďte týchto ľudí podporiť aj vy. Včera boli v Žiline. Ešte nás čakajú dve zhromaždenia. Zajtra sa stretávame pred železničnou stanicou vo Zvolene o 14.30. A budúci utorok v rovnakom čase pred hlavnou stanicou v BratislaveČítaj viac
V HRE JE AJ ŠTRAJK: V RUŽOMBERKU BOJUJÚ AUTOBUSÁRI ZA DÔSTOJNÉ MZDY. PODPORME ICH! Dnes som sa opäť presvedčil, že keď nebudeme riešiť problémy autobusárov, tak problém môže mať onedlho celá republika. Na pozvanie predsedu odborov v Arriva Liorbus Jura Karasku som sa dnes na strane zamestnancov zúčastnil kolektívneho vyjedná...vania. Spolu s Michalom Paškom, komunálnym politikom, ktorého agendou je doprava. 🔴NEMAJÚ NA VÝBER Toto kolo vyjednávania bolo aj za účasti sprostredkovateľa z ministerstva práce. Jeho prítomnosť bola nevyhnutná. Žiadna zo strán nehodlá z kľúčových požiadaviek ustúpiť. 👉Šoféri potrebujú zdvihnutie hodinovej tarify na 7 eur zo súčasných 5,50 eura na hodinu (+ 10 centov vo variabilnej zložke mzdy). 👉Ponuka zamestnávteľa je 5,90 a 10 centov vo variabilnej zložke. 👉Sprostredkovateľ navrhuje kompromisný návrh 6,217 eura a 10 centov na hodinu k variabilnej zložke mzdy. Zamestnávateľ oponuje, že keď na to kývne, tak sa dostane do červených čísel. Lebo zmluva so župou... A odborom navrhuje každomesačné prerozdelenie "zostatku" hospodárenia medzi zamestnancov. Tento zostatok môže byť v jeden mesiac vyšší, na ďalší nižší a na tretí možno žiadny. Istota chýba. Ak by rodiny šoférov mohli týmto štýlom platiť aj účet za elektrinu, plyn či dane, možno by prijatie tohto návrhu zvažovali. Lenže nemôžu platiť za elektrinu jeden mesiac 100% z ceny faktúry, inokedy 70% či ju nezaplatiť vôbec - podľa toho, ako sa darí zamestnávateľovi. Odbory v Liorbuse teraz čaká schôdza, na ktorej sa rozhodnú ako ďalej. V hre je aj možnosť štrajku. 🔴ZA ROVNAKÚ PRÁCU ROZDIELNA MZDA Priznám sa, že byť na mieste Arriváckeho manažmentu hrozbu štrajku by som vôbec nepodceňoval. Šoféri Liorbusu sú na tom mzdovo horšie ako ich kolegovia "za kopcom" z SAD Žilina. Rozdiely sú ale aj v rámci samotnej Arrivy: pokým v Arriva Liorbus dostanete nástupný plat 1475 eur (v hrubom), v Arriva Trnava až 1750 eur. Je to choré. Platíte rovnaké dane. Za telefón a internet platíte operátorom rovnako. Benzín nakupujete za rovnaké ceny. Pomaranče pre svoje dve deti kupujete v LIDLi za rovnaké ceny. Robíte rovnakú prácu u rovnakého zamestnávateľa. Ale mzdu dostávate rozdielnu. Jeden z vás si môže dovoliť každému z dvoch detí kúpiť po jednom pomaranči, ten druhý musí medzi dve deti rozdeliť jeden pomaranč. Nehovoriac o nekonečných nadčasoch, sviatkoch, víkendoch, minime času na oddych a pracovných podmienkach, ktoré šoférov často dostávajú na hranicu ľudskej dôstojnosti. 🔴ČASOVANÁ BOMBA A teraz si položte otázku, čo môžu títo ľudia stratiť. Nevďačnú prácu za nedostatočné ohodnotenie? Silno o tom pochybujem. V každej dopravnej spoločnosti na Slovensku je tak brutálny podstav, že ak by aj manažment prepustil štyroch, piatich či šiestich vodičov, tak dopravná obslužnosť dramaticky klesne. A dostaneme sa v podstate do rovnakého bodu, ako keď šoféri vyhlásia štrajk. A toto nie je len o Liptove a Orave. Z viacerých regiónov počúvam od šoférov rovnaké varovania: „Už sme dávno za hranou. Ak nám odídu ešte piati ľudia, tak začnú vypadávať linky.“ Toto je skutočná časovaná bomba, ktorej odpočítavanie nie je nastavené na stovky zamestnancov či roky prevádzky, ale doslova na jednotky zamestnancov a dni prevádzky. A obávam sa, že bude stačiť len jedna rozbuška, ktorá spustí domino efekt, na konci ktorého bude systém prímestskej dopravy v troskách. Súkromní dopravcovia nás svojou bezohľadnosťou zaviedli do prakticky neriešiteľnej situácie. Štát bol preto pred nedávnom dotlačený k extrémne ústretovému kroku vo vzťahu k dopravcom: navýšil kvóty na prijatie zamestnancov z tretích krajín. Toto však krajom a dopravcom len získa krátky čas a podľa môjho názoru by práve teraz štát mal rázne zatlačiť na dopravné spoločnosti, aby sa spamätali! Systém založený na tom, že súkromník podlezie cenu, aby vyhral verejnú súťaž od župy, pričom mu tento cenový dumping v nasledujúcich rokoch zaplatia šoféri, sa blíži k svojmu vyčerpaniu. Skôr či neskôr prídeme na to, že je hlúposť. Dôležité je, aby na to prišli aj dopravcovia, ktorých biznis plán stojí a padá na udržiavaní nízkych miezd. A prídu na to len tak, že im ich zamestnanci dajú otvorene najavo, že takto sa žiť nedá. Potom snáď vznikne priestor na diskusiu. O tom, prečo kraj deleguje službu verejnosti na súkromníka, ktorého cieľom je zisk (na čo sa nabaľuje nespočet problémov), miesto toho, aby túto službu verejnosti kraj zabezpečil vlastnými silami. 👉O vývoji situácie v Liorbus vás budem pravidelne infomovať a chcem vás touto cestou vyzvať, aby ste týmto ľuďom držali palce. Ak ste cestujúci z Liptova či Oravy, tak sa nehanbite utrúsiť slovko podpory počas nákupu listku. Určite im to dobre padne. :Čítaj viac
PRACUJÚCI V DELL NIE SÚ VO SVOJOM BOJI SAMI! Dnes som na Úrade vlády prijal vedenie odborovej organizácie v spoločnosti DELL. Manažment vedenie odborov šikanuje a snaží sa zlikvidovať odbory v podniku. Ako? Zbavuje sa členov vedenia odborovej organizácie. Robí tak vedome v rozpore so zákonom. Pozorne som si vypočul vývoj situáci...e v DELL a snahu zlikvidovať Technologies Unions Slovakia. Nehorázny postup manažmentu považujem za prejav arogancie a dešpektu voči 2 600 zamestnancom zo Slovenska, ale aj za pohŕdanie zákonmi tohto štátu. O problémoch, ktorým čelia pracujúci v DELL, ako aj o mechanizme, ktorým sa snažia zamestnávatelia čoraz častejšie likvidovať odbory, budem, samozrejme, informovať predsedu vlády. Vysoko si vážim, že popri vzdore voči svojvôli zamestnávateľa sa odborári rozhodli navrhnúť aj zmeny v legislatíve. Tak, aby sa problémy, ktorým čelia, už v budúcnosti na iných pracoviskách neopakovali. Dohodli sme sa, že im v ich úsilí budem nápomocný. Manažmenty zahraničných firiem si musia uvedomiť, že legislatívu SR sú povinní rešpektovať a dodržiavať! Zároveň by som bol rád, ak by aj dnešné stretnutie bolo signálom pre pracujúcich na Slovensku, že v boji za svoje práva nie sú samiČítaj viac
PROTIZÁKONNÉ KONANIE FIRMY DELL MUSÍ SKONČIŤ Hnutie Socialisti.sk stojí pevne na strane odborovej organizácie vo firme Dell, ktorá sa ich snaží nezákonne zlikvidovať. IT spoločnosť Dell sa snaží postupne rozložiť odbory, ktoré sa vo firme snažili na základe podnetov stoviek kolegov zlepšovať pracovné podmienky. Manažment sa... namiesto rešpektovania vlastných zamestnancov a konštruktívneho dialógu rozhodol povyhadzovať jednotlivých členov predsedníctva odborov. Nielen, že ide o vrcholne cynické správanie zamestnávateľa, ale hlavne ide o trojnásobné porušenie zákonníka práce! ZÁKONY MÁME DOBRÉ, NO KAPITÁL SA NEZAPRIE Hnutie Socialisti.sk si uvedomuje, že slovenský zákonník práce na papieri poskytuje primeranú ochranu pracujúcich, i keď zlepšovať sa dá vždy. Problémom však hlavne ostáva personálny nedostatok na inšpektorátoch práce - nie je dostatok ľudí, ktorí by na dodržiavanie zákonov dohliadali (a robili tak ochotne). A zamestnávatelia tento nedostatok zneužívajú do sýtosti. Zisk totiž pochádza zo žmýkania zamestnanca zamestnávateľom, a preto kapitál vždy zasiahne proti snahám pracujúcich vydobyť si, čo im patrí. NEBOJTE SA SPOJIŤ ZA SVOJE PRÁVA! V hnutí Socialisti.sk veríme, že jediným spôsobom, ako si pracujúci môžu zabezpečiť dôstojný život je organizovať sa na pracovisku. Manažment spoločnosti Dell dokazuje, že kapitál sa organizovaných pracujúcich bojí. A má dôvod: v jednote je totiž sila. Hnutie Socialisti.sk preto podporuje odborovú organizáciu Technologies Unions Slovakia a ich výzvu manažmentu na dodržiavanie zákonníka práce. Pomôžte pracujúcim vo firme Dell a podpíšte petíciu aj vy: https://www.peticie.com/verejna_vyzva_na_dodriavanie_zakonnika_prace_vo_firme_dell_srČítaj viac
ZAMESTNÁVATEĽ SA MÔŽE K ZAMESTNANCOM SPRÁVAŤ FERÓVO. PRÍKLAD MÁME AJ NA SLOVENSKU Pamätáte si, keď sme v lete prišli podporiť zamestnancov Mobis Slovakia pri Žiline, aby sa nebáli pýtať si peniaze navyše, keďže sa podniku nadpriemerne darí? Podarilo sa. Zamestnancom bol vyplatený bonus za nadvýrobu.✊️✊️✊️ Na slo...venské pomery je to rarita, preto som sa rozhodol podnik navštíviť a napísať o ňom pár riadkov. Pretože je potrebné nielen kritizovať darebáckych zamestnávateľov, ale poukazovať aj na pozitívne príklady podnikov, kde sa manažment správa k zamestnancom férovo a s odbormi korektne komunikuje. Toto je v Mobise zamestnávajúcom dve tisícky ľudí realita. Ani tu neboli začiatky odborovej organizácie jednoduché, ale nakoniec sa zistilo, že spokojný zamestnanec podáva kvalitný pracovný výkon a hlavne - neodíde. 👉Čo je dôležité zistenie najmä v kontexte masívneho odchodu pracovnej sily do zahraničia či do predčasného dôchodku. V Mobise nie sú nútení importovať pracovnú silu zo zahraničia ako v neďalekom Donghee. Som rád, že sa predsedovi miestnych odborov môjmu priateľovi Tomášovi Schrollovi darí zamestnancov organizovať a spolu s manažmentom firmy vždy dospieť k dohode, ktorá uspokojí všetkých.🤝 Spoločnosť je kľúčovým dodávateľom pre Kiu, ale aj ďalšie automobilky, ako napríklad Hyunday či Stellantis. Včera som mal možnosť pozrieť si výrobu všetkých produkovaných komponentov od predných masiek cez palubovky až po riadiacie a brzdiace systémy. Čo však bolo pre mňa rovnako dôležité bol fakt, že som tu našiel normálnych zamestnancov v dôstojnom prostredí a nie "working zombies" ako to často býva na slovenských pracoviskách. 👉A toto je zároveň moment, na ktorý chcem upriamiť vašu pozornosť. Kľúčom k zlepšovaniu pracovných podmienok je organizovanie sa zamestnancov v odboroch. Čím viac sa vás bude organizovať, tým bude váš hlas na pracovisku silnejšíČítaj viac
NIKTO NEMÁ MONOPOL NA ODKAZ HOLOKAUSTU. PRIPOMÍNAJME SI VŠETKY OBETE Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu som si pripomenul na mieste koncentračného tábora Buchenwald v Nemecku. Učinil som tak zámerne. Aby som si uctil obete holokaustu spomedzi všetkých skupín – Židov, Rómov, Slovanov, politických väzňov, sexuálnych m...enšín či mentálne postihnutých. Ambíciou nacistov totiž bolo postupne odstrániť každého, kto nezapadal do ideálu ich rasovo čistej spoločnosti, alebo „zavadzal“ pri rozširovaní ich životného priestoru. Preto popri židovskom holokauste poznáme aj rómsky holokaust. Menej sa už hovorí o tom, že nacisti v táboroch zabili milióny Slovanov. A politickí oponenti z radov komunistov, socialistov či odborárov boli prakticky prví na rane všade, kam vstúpila nacistická čižma. Boli totiž aktívni, vzdelaní a odhodlaní. Nemusela to byť pritom výlučne smrť v systematickom procese vyhladzovania – ale aj smrť v dôsledku zverských pokusov, vyčerpania v práci či masových popráv. 🔴KONCENTRÁK S ODBOJOM Buchenwaldom si počas ôsmych rokov existencie prešlo takmer štvrť milióna väzňov. Každý piaty tu zároveň našiel svoju smrť. Do koncentračného tábora blízko Weimaru od počiatku sústreďovali najmä politických oponentov. Končili tu radoví komunisti, odborári, sociálni demokrati, ale aj politickí lídri – napríklad francúzsky premiér León Blum, líder nemeckých komunistov Ernst Thälmann, pražský primátor Petr Zenkl. Takisto tu skončilo mnoho umelcov. Za všetkých spomeniem českých výtvarníkov Josefa Čapka a Emila Fillu spisovateľa Ferdinanda Peroutku, rusínskeho básnika Andreja Karabeleša, španielskeho spisovateľa Jorgého Semprúna či chorvátskeho filozofa Rudiho Supeka. Z pôvodných 12 600 väzňov na začiatku vojny ich počet prudko rástol. S postupom Červenej armády sme nacisti eskortovali aj väzňov z už oslobodených území, a tak tu vo februári 1945 bolo umiestnených 86 000 väzňov. Bolo prirodzené, že pri takej koncentrácii politických väzňov a so zvyšujúcim sa počtom sovietskych vojnových zajatcov tu vznikne aj odboj. Československo zastupoval vo vedení odboja Květoslav Innemann. Aktívny v odboji bol aj Slovák Ladislav Holdoš, ktorý mal bojové skúsenosti zo španielskej občianskej vojny a v tábore využívali aj jeho znalosť francúzštiny. Odboj sa spočiatku sústreďoval na záchranu životov odsúdených, či na ochranu detí. Neskôr odbojová organizácia realizovala systematickú sabotáž na výrobe rakiet V-2, na výrobu ktorých nacisti využívali práve buchenwaldských väzňov. Na jar 1945 mal odboj na rôznych miestach tábora sústredenú aj muníciu na ozbrojený odpor – 1 guľomet, 96 pušiek, 100 pištolí, viac ako 100 granátov či 200 Molotovových kokteilov. 🔴OSLOBODILI SA SAMI Účastníci odboja boli rozdelení do 188 bojových skupín. 56 z nich bolo sovietskych, 23 nemeckých, 22 francúzskych, 16 juhoslovanských, 14 poľských, 9 španielskych, 8 belgických, 5 talianskych a rakúskych a 7 zmiešaných. Keď sa k táboru blížil front nacisti začali s expresnou evakuáciou tábora. Do iných táborov stihli odvliecť 28 tisíc väzňov. Mnohých však odboj ukryl (v tábore boli miesta, kam stráže nechceli veľmi chodiť ako napr. karanténna časť), velenie tábora preto vydalo rozkaz na nástup 49 väzňov, o ktorých predpokladali, že sú vo vedení odbojovej organizácie. Väzni rozkaz odmietli. Brutalitu u nacistov začínali nahrádzať strach a neistota. Napätie v tábore rástlo. 8. apríla poslali poľskí a sovietski príslušníci odboja pomocou vysielačky správu americkým vojskám: „Spojencom, armáde generála Pattona: Tu koncentračný tábor Buchenwald. SOS. Žiadame pomoc. Chcú nás evakuovať. SS nás chce zničiť.“ Odpoveď prišla o niekoľko minút: „Koncentračnému táboru Buchenwald: Držte sa, ponáhľame sa na pomoc. Štáb tretej armády.“ Návrhy sovietskych väzňov (ktorých o. i. podporili aj Česi a Slováci), aby sa povstanie začalo okamžite, boli zamietnuté. Čakalo sa, kým nacisti z tábora nestiahnu väčšinu síl. Prešli dva dni a Američania sa stále k táboru prebojúvali. Až 11. apríla na obed, keď nacisti stiahli väčšinu vojakov, sa na obed za zvuku sirény začalo povstanie väzňov. O niekoľko hodín bol tábor pod kontrolou väzňov. Nacisti boli odzbrojení a zajatí. Väzni zaujali kruhovú obranu a čakali. Vonku tptiž stále zúrili boje... O 15.15 prišli na územie tábora prví americkí vojaci. Je to čas, na ktorom sa zastavili hodiny v Buchenwalde a zároveň je to čas, ktorým sa označuje oficiálne oslobodenie tábora. Aj keď si väzni de facto vybojovali oslobodenie vlastnými silami. A pod úplnú americkú kontrolu sa tábor dostal až 13. apríla. Niekedy v tomto období vznikla aj slávna fotografia väzňov v Buchenwalde, na ktorej je zachytený aj bratislavský rodák Naftali Fürst. 🔴NEDOPUSTIŤ ĎALŠIU GENOCÍDU JE NAŠOU POVINNOSŤOU Z preživších holokaust a koncentračné tábory sa po vojne stali poslovia mieru. Živé svedomia ľudstva, ktoré nasledujúce generácie vystríhali od toho, aby sa dejiny opakovali. Lenže tým ako pamätníci zverstiev pravicového extrémizmu postupne vymierajú silnie vo mne pocit, že pomaly vymiera aj ich posolstvo mieru a ľudskosti. Že nasledujúce generácie (najmä politikov) sú naučené chodiť k pamätníkom, sú naučené odprezentovať to vopred pripravenými floskulami, no preniesť to do súčasnej politiky a súčasného života častokrát nedokážu. Preto sme čoraz častejšie svedkami čoraz silnejších útokov na menšiny, slabších či inak zmýšľajúcich ľudí. A strácame odvahu sa voči týmto krivdám ozvať. V tomto období som myšlienkami veľmi často v Palestíne. A myslel som na jej ľudí aj tu, v Buchenwalde. V týchto dňoch Medzinárodný súdny dvor priznal, že v pásme Gazy prebieha genocída a vyzval Izrael, aby ju zastavil. Pre mňa je to memento, že odkaz holokaustu si nemôže nikto monopolizovať. A strašné historické krivdy nedávajú nikomu imunitu pred kritikou či dokonca právo na páchanie nových krívd. Ani IzraeluČítaj viac
ZARÁBAME TROJNÁSOBNE MENEJ, NO POTRAVINY KUPUJEME DRAHŠIE AKO NEMCI. TRH ZLYHAL! ČO S TÝM? Pred niekoľkými dňami som absolvoval dva nákupy. Jeden v Nemecku a jeden na Slovensku. V rovnakom reťazci. Porovnanie ma šokovalo. Nemec zarobí priemerne aj cez 4000 eur mesačne. U nás (údajne) priemerne 1300 eur. Avšak chlieb kupujeme drahš...ie ako Nemci. To isté olej, maslo či zemiaky. Trh, ktorý má všetko vyrešiť, akurát vytvára obrovskú nespravodlivosť. Z "čiernej diery Európy" sme to dotiahli na ekonomickú kolóniu Západu, kde obyvateľstvo drvivú väčšinu príjmu minie len na jedlo a strechu nad hlavou. Čo s tým...? Pozrite si video. Čítaj viac
ZAMESTNANCI UNI CREDIT BANKY IDÚ DO OSTRÉHO ŠTRAJKU. PODORME ICH! Banky na Slovensku sú extrémne ziskové, ale aj extrémne lakomé k zamestnancom. Poďme v utorok ráno podporiť prvý ostrý štrajk v bankovom sektore na Slovensku. Ja tam budem. Pridajte sa aj vy!
SEKNITE UŽ CHAMTIVÝM BANKÁM A REŤAZCOM PO ŠĽACHÁCH! (ĎALŠÍ DÔKAZ NEVYHNUTNOSTI SKRÁTENIA PRACOVNEJ DOBY) V prípade schválenia bankového odvodu mi bánk a ich vlastníkov nebude ani trošku ľúto. A byť po mojom, tak by som vo fungovaní bánk zaviedol ešte vyššie regulácie. S dôrazom na ochranu klientov, zamestnancov i záujm...ov štátu. Pažravosť bánk totiž nemá hranícČítaj viac
CHE GUEVARA JE PRE HOLEČKOVÚ Z KDH MASOVÝ VRAH. ODPOVEDÁM JEJ: OTVORTE SI BIBLIU A ROBTE POLITIKU PRE SLABŠÍCH, MILÍ KDHÁCI Presadzovať záujmy Rímsko-katolíckej cirkvi - to áno, ale pomôcť slabším - to by sme od kádehákov chceli príliš. Moja odpoveď Martine Holečkovej (KDH) na jej vyjadrenia v Sobotných diaĺógoch. https:/.../fb.watch/o8ipoLFQy5Čítaj viac
ZABÚDAME NA SOCIÁLNO-EKONOMICKÝ ROZMER PRVEJ ČSR K 105. výročiu vzniku ČSR sa vyjadrím stručne. Je pravdou, čo v týchto dňoch hovoria vrcholoví politici: že vznik prvej republiky posunul slovenský národ o míle vpred. Kultúrne, civilizačne aj vzdelanostne. Avšak zabúdame na sociálno-ekonomický rozmer prvej republiky. 👉N...a jednej strane nový štát Čechov a Slovákov predbehol svoju dobu, keď ako prvý štát na svete uzákonil 8 hodinový pracovný deň. Boli zavedené pracovné prestávky a platené dovolenky. To, čo je dnes pre nás samozrejmosťou, bolo v roku 1918 ťažko predstaviteľné. A Československo sa týchto revolučných zmien nebálo. Do legislatívy sa neskôr dostali zákony o úrazovom, zdravotnom, a dôchodkovom poistení, či i o sirotských a nezamestnaneckých dávkach. Ďalej bola zrušená šľachta so svojimi výsadami. Pozemková reforma z roku 1919 zoštátňovala veľkú časť šľachtickej pôdy a nový štát sa tak mohol odpútavať od feudalizmu. 👉Na strane druhej ani tieto pokrokové zmeny nestačili na dostatočné zvýšenie životnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva. Realita na mnohých pracoviskách ukazovala, že pracujúci síce boli oslobodení národne a kultúrne, no ekonomicky museli na fabrikanta drieť rovnako tvrdo ako v Rakúsko-Uhorsku. Popri rozšírení vrstvy, ktorá žila v blahobyte sa zvyšovala pracujúca chudoba. Rástla nezamestnanosť. Detskou prácou boli stále vykorisťovaní mladiství. Pribúdali protesty, štrajky a hladové pochody, ktoré československá vláda potláčala prinajmenšom rovnako tvrdo ako predchádzajúca. Košúty, Krompachy, Čertižné, Polomka, Fiľakovo, Rumanová, Hlohovec, Nové mesto nad Váhom a na ďalších miestach sa strieľalo do robotníkov. Len preto, že žiadali dôstojné zaobchádzanie. Do roku 1938 prebehlo viac ako 900 štrajkov a tisícka protestov nezamestnaných. V nich zahynuli desiatky, možno i stovky pracujúcich. Sociálne rozdiely sa vyostrovali. Komunistckí a ľavicoví politici čelili šikane a zatýkaniam. Ich centrály raziám. Ich noviny cenzúre a konfiškácii celých nákladov. Pretože poukazovali na sociálnu nespravodlivosť. Pre toto všetko mi pri výročí vzniku prvej republiky chýba spomienka na Československo ako na štát, ktorý sa nebál rýchleho zavádzania revolučných zmien, a v ktorom sa pracujúci nebáli ozvať voči nespravodlivosti a pustiť sa do boja proti presile. Všetko sú to skúsenosti, z ktorých by sme mali čerpať aj dnesČítaj viac
NA STRANE PALESTÍNSKEHO ĽUDU 🇵🇸 Nepoznám národ, ktorý by bol v posledných dekádach skúšaný tak ťažko, ako Palestínčania. Za tichého súhlasu mocností a mlčania médií sú vystavení segregácii a režimu apartheidu zo strany Izraela. Práve tu treba hľadať príčiny výbuchov násilia a nespokojnosti – aj toho, ktorý sm...e zažili pred niekoľkými dňami. Vzhľadom k tomu, že v našich i svetových médiách je možné nájsť len jednostrannú interpretáciu udalostí na Blízkom východe, rozhodol som sa stretnúť s veľvyslankyňou Palestíny v SR. 👉Na dnešnom stretnutí s veľvyslankyňou Safou Khaldi som za hnutie Socialisti.sk vyjadril solidaritu s palestínskym ľudom a ľútosť nad civilnými obeťami na oboch stranách konfliktu. 👉Veľvyslankyňa ma ubezpečila, že oficiálne palestínske vedenie reprezentované Organizáciou pre oslobodenie Palestíny odmieta násilie na civilistoch a volá po mierovom riešení konfliktu. Zároveň mi podrobne popísala dlhotrvajúcu ignoráciu zo strany izraelského vedenia, ako aj katastrofálne dopady izraelskej blokády na obyvateľstvo na palestínskych územiach. 🔴IZRAEL UPLATŇUJE REŽIM APARTHEIDU 🇮🇱 16 rokov izraelský režim tyranizuje palestínske obyvateľstvo v Pásme Gazy a na západnom brehu Jordánu. Civilisti na týchto územiach čelia nielen sociálno-ekonomickým problémom, ale aj nepredstaviteľným problémom s prístupom k potravinám, pitnej vode či čistému ovzdušiu. Výsledok 16 rokov takejto blokády sa prejavuje vo veľkom náraste rakoviny, ochorení ľadvín, dýchacích ciest medzi civilným obyvateľstvom. Ale prejavuje sa takisto aj radikalizáciou mládeže. Nečudujem sa. Z palestínskych území sa stali dva obrovské hermeticky uzavreté tábory, v ktorých z pohľadu Izraela žijú občania druhej kategórie. S obmedzenými občianskymi, politickými i ekonomickými právami. Izrael voči nim uplatňuje inštitucionalizovaný režim útlaku a nadvlády, ktoré sú vymáhané prostredníctvom desiatok rasistických zákonov. Vezmite si, že pásmo Gazy má podobnú rozlohu ako Bratislava, lenže nežije tam pol milióna ľudí, ale sa tam doslova tlačia až dva milióny obyvateľov. Bez práce. Bez perspektívy. S komplikovaným prístupom k potravinám, vode či elektrickej energii. V stave permanentného konfliktu. „Na našom území napríklad nemáme kryty. V prípade útokov Izraelu sa síce môžete presunúť zo severu na juh, alebo naopak, ale ste stále v rovnakom nebezpečí. Naši ľudia žijú v presvedčení, že ak nezomrú v tejto vojne, tak zomrú v tej nasledujúcej,“ hovorí veľvyslankyňa. 🔴KDE SÚ ZÁSTANCOVIA UKRAJINY?🇺🇦 Som presvedčený, že obrovská historická krivda a tragédia, ktorú Európa voči židovskému národu dopustila, mu automaticky nevytvára imunitu pred kritikou systematického porušovania ľudských práv či dokonca právo na porušovanie ľudských práv. A úlohou ostatných štátov by malo byť vytváranie tlaku na Izrael, aby vo vzťahu k Palestíne dodržiaval medzinárodné právo a ľudské práva. Ak budeme ticho tolerovať jeho praktiky, tak sa stávame jeho komplicom. A podľa mňa zároveň aj strácame morálne právo kritizovať kohokoľvek iného. V týchto dňoch si kladiem otázku, kde sú horliví zástancovia Ukrajiny z radov novinárov, umelcov a politikov? Kde sú ľudia volajúci po práve Ukrajiny vziať si späť územia spred roku 2014, aby rovnako volali po práve Palestínčanov vziať si územia spred roku 1967? Kde sú ľudia volajúci po práve Ukrajincov na ozbrojený odpor voči okupantom, aby rovnako volali po práve Palestínčanov bojovať proti okupantom? Kde sú ľudia volajúci po dodržiavaní medzinárodného práva medzi Ruskom a Ukrajinou, aby rovnako volali po dodržiavaní medzinárodného práva medzi Izraelom a Palestínou? 🔴RIEŠENIE JE V MIEROVÝCH ROKOVANIACH🤝 Odsudzujem násilie na civilistoch kdekoľvek na svete, zároveň však dodávam, že to, čo vidíme v Palestíne a Izraeli tu bude prítomné dovtedy, dokým sa nepodarí tento konflikt ukončiť. Západ len alibisticky čaká, kým režim v Jeruzaleme palestínske obyvateľstvo nezdecimuje. A ja si kladiem aj otázku či je pri tom, čomu čelia Palestínčania možné očakávať aj niečo iné ako radikalizáciu a následné nekontrolované výbuchy nespokojnosti a násilia. Úlohou nielen Západu, ale aj menších štátov ako je Slovensko, by mal byť tlak na Izrael – formou otvorenej kritiky, zavádzania sankcií, embarga a bojkotu tovarov. Pokým neuvoľní apartheidový režim a nesadne si so zástupcami Palestíny za rokovací stôl. V hnutí Socialisti.sk zostávame konzistentní. Neuplatňujeme pokrytecký dvojitý meter – voláme po dodržiavaní ľudských práv a medzinárodného práva všade vo svete rovnako. Vo všetkých konfliktoch stojíme na strane slabšieho. A v tomto prípade je to palestínsky ľud. Artur Bekmatov, predseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
ZOPÁR POVOLEBNÝCH POSTREHOV Priatelia, ako som vám sľúbil tesne po voľbách, adresujem vám zopár postrehov z kampane a zamyslení z povolebného vývoja. Mnohí ste mi tesne po voľbách gratulovali k postupu do NR SR, no musel som vás vyviesť z omylu. Ani fakt, že som sa na kandidátke najsilnejšej strany prekrúžkoval z poslednej na ...10. pozíciu, nestačil na zisk poslaneckého mandátu. Systém prednostných hlasov je nastavený tak, že kandidát musí v krúžkoch získať aspoň 3% z celkového počtu hlasov jeho strany. V mojom prípade to vychádzalo na zhruba 20 tisíc krúžkov. Bez ohľadu na to, sa chcem poďakovať každému z 15 375 ľudí, ktorí mi venovali svoj krúžok. Verte mi, že takúto dôveru si nesmierne cením. Je to zhruba päťnásobok toho, čo získal bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda (3663). Je to zhruba toľko, čo získali bratislavský župan Juraj Droba (13 482), trnavský župan Jozef Viskupič (15 905), alebo zakladateľ PS Ivan Štefunko (15 073). A je to viac ako získali ostrieľaní politickí harcovníci ako Anna Záborská (11 720), Peter Osuský (4321) či Ján Budaj (6546). Vážim si však nielen každý krúžok, ale zároveň aj každé podanie ruky, rozhovor, žiadosť o vyfotenie sa, podpis petície, každý podnet, každú radu. Nepreháňam, ak hovorím, že počas kampane som stretol tisíce ľudí. Som úprimne rovnako rád z každého stretnutia – či to bol mládežník vo Svidníku, alebo dôchodca v Bratislave. Či to boli aktivační pracovníci v centre Jelšavy, obuvníčka vo fabrike v Bardejove, sklári v Katarínskej hute, dobrovoľníci pri revitalizovaní pamätníka na Duchonke, alebo neznámi okoloidúci v uliciach našich miest a mestečiek. SOCIALISTI.SK PRISPELI K ZMENE POMEROV Čo sa týka výsledku volieb, tak v tomto momente je pre mňa prvoradé, že hnutie Socialisti.sk dokázalo svojou časťou prispieť k tomu, čo žiadala väčšina spoločnosti roky – ku zmene politických pomerov v republike. Nejdem sa rozpisovať o tom, čomu sme čelili od februára 2020. Bolo toho veľa. V tomto momente pevne verím, že vláda, ktorá vzíde z prebiehajúcich rokovaní zastaví útok na sociálny štandard obyvateľstva, ktorý pripravuje dosluhujúci Ódorov kabinet a naopak začne stabilizovať ekonomickú situáciu dôchodcov a pracujúcich, posilní úlohu odborov a začne konečne s mierovou politikou smerom ku konfliktu na Ukrajine. DÚFAM, ŽE HODNOTY ĽAVICE BUDÚ V DNA NOVEJ VLÁDY Ako mladý politik si vážim, že sa mi dostalo uznania od takého politického matadora, akým je Robert Fico, ktorý na povolebnej tlačovke ocenil nasadenie mňa a ďalších Socialistov v kampani. Na oplátku dodám, že mňa zase milo prekvapil fakt, že hodnoty, ktoré sme sa ako Socialisti.sk rozhodli priniesť do kampane, zarezonovali aj v samotnom Smere. Dlhodobo kritizujeme šialené výdavky našej slabnúcej ekonomiky do zbrojenia – najmä na úkor sociálnych vecí. Predseda Smeru sa s touto myšlienkou stotožnil a všade, kam prišiel otvorene hovoril, že nová ľavicová vláda nedovolí zvyšovanie výdavkov na zbrojenie. Na úrodnú pôdu padlo aj naše upozorňovanie na problematiku hladových dolín. Chýbajú cesty, spoje, občianska vybavenosť, pracovné príležitosti, vznikajú tzv. potravinové púšte. Kto môže, z regiónov uteká. Kto nemôže, tak dožíva. To je smutná realita Slovenska mimo hlavného mesta a krajských miest. Preto ma potešilo, keď predseda Smeru začal v priebehu kampane hovoriť o tom, že budúca vláda nesmie ísť cestou škrtov, ale „rozkopať Slovensko“: rozbehnúť nové investičné projekty, stavať cesty, nemocnice a tak ďalej. Zarezonovala aj naša predstava o skracovaní pracovnej doby. Ale o tom neskôr... 😊 Skladanie novej koalície nebude jednoduché. Nerobím si ilúzie o záujmoch a hodnotovom nastavení možných subjektov budúcej koalície. Vyjednávania sú dozaista tvrdé a zložité. No všetko to, čo som popísal v odstavcoch vyššie, vo mne posilňuje nádej, že hodnoty ľavice sa dostanú do DNA novej vlády. Že na bežného pracujúceho človeka nebude zhadzované bremeno ekonomickej a hospodárskej krízy. DNES INŠPIRUJEME A VERÍM, ŽE ZAJTRA BUDEME REALIZOVAŤ Samozrejme, ak hovorím o novej vláde a ľavicových hodnotách, stále hovorím len o rovine statusu quo v rámci kapitalizmu, ktorý nezmenia žiadne voľby. Tie menia politické pomery síl v štáte, avšak nie ekonomický systém a charakter hospodárstva. V hnutí Socialisti.sk preto ideme ďalej. Nebojíme sa slova „plánovanie“, nebojíme sa slova „socializmus“, nebojíme sa prinášať radikálne riešenia ako skracovanie pracovnej doby, naštartovanie štátnych podnikov, obnova kontroly štátu nad verejnou dopravou, skokové navýšenie progresívnej dane a tak ďalej. Bez nadsázky poviem, že v týchto voľbách sme niektorými svojimi radikálnymi myšlienkami dokázali iných inšpirovať. Preto sa do budúcna stáva našou ambíciou vybrané myšlienky aj politicky presadiť a realizovať ich. Dovtedy budeme neustále medzi vami. Brániť práva pracujúcich pred fabrikami. Počúvať reálne problémy, s ktorými bojujú odborári. Neúnavne poukazovať na bezútešný stav mnohých regiónov. Posilňovať hlas mieru – nielen pri pamätníkoch konfliktov minulých, ale aj smerom ku konfliktom súčasným. Artur Bekmatov, predseda Socialisti.sČítaj viac