EAT THE RICH, DRINK SOLIDARITY ✊ V poradí 8. Európske fórum ľavicových, zelených a progresívnych síl sa konalo v novembrovej Budapešti. V zastúpení našej predsedníčky sme sa maratónu diskusií a workshopov zúčastnili aj my. ✊ Plénum s otázkou, ako zvíťaziť nad extrémnou pravicou, je povinnou jazdou na Európskych fórac...h posledných rokov. Seema Syeda z kampane Iná Európa je možná upozornila na materiálnu stránku problému, a to milióny eur, ktorými je činnosť profašistických hnutí podporovaná. Navrhuje vytvorenie systému, ktorý by umožňoval presun financií tam, kde je to pre náš odpor nutné. Celý článok je dostupný na našom webe flm.skČítaj viac

Naša predsedníčka Lenka Želonková a tajomník Ľubomír Zeman prijali pozvanie na Deň kubánskej kultúry na Kubánskom veľvyslanectve 👇🇨🇺 --- Embajada de la República de Cuba en Eslovaquia

STRANA: FATAMORGÁNA MARXIZMU SÚČASNOSTI Sely Papan, členka predsedníctva FĽM: Vrcholom marxistickej organizovanosti je strana. Bez strany nie je možné dosiahnutie víťazstva. Taká je jedna z hlavných poučiek marxizmu. Ak ale poznáte vtipy šablóny “pýtate sa rádia Jerevan”, tušíte, čo nasleduje: v princípe áno, ale vlastne... vôbec nie. Čo je myslené stranou dnes a ako ju chápali v minulosti? A hlavne, aké príležitosti a úskalia prináša právna forma strany pre marxistické organizovanie sa? Strany sú v parlamentných demokraciách súčasnosti základom volebného systému a správy štátu. Na Slovensku stranu definuje zákon 85/2005 Z.z. Aby sme pochopili, aký je rozdiel medzi stranou s potenciálom dosiahnuť marxistické ciele a stranou ako ju chápeme mainstreamovo, musíme pochopiť právnu podstatu strany ako takú. Pokiaľ chcete presadzovať určitú politickú vôľu, nemáte reálne inú možnosť, než sa angažovať skrz politickú stranu. Štát teda udeľuje politickým stranám (a hnutiam, ktoré ale zákon nijako neodlišuje od strán) monopol na správu štátnej moci. Nie len to – monopol reálne udeľuje vedeniu strán, keďže zákon dáva strany prakticky do područia štatutárom strany. Podľa súčasného zákona je strana de facto jej štatutárny orgán. Tým môže byť jeden človek, napr. predseda, alebo viac ľudí, napr. predsedníctvo. Nech je štatutárom ktokoľvek, faktom ostáva, že drží kľúče od miešačky. Nie len, že štatutár môže konať v mene strany, ale aby bolo zaregistrovaný nový štatutár – nové vedenie strany – musí tento predchádzajúci štatutár podpísať zmenu vedenia. Takže aj ak je demokraticky zvolené nové vedenie, túto zmenu môže teoreticky zablokovať vedenie predošlé. Či k takejto sabotáži dôjde alebo nie nie je dôležité. Dôležité je, že ide o autodeštrukčné tlačidlo, ktoré štát dáva štatutárovi. Tým pádom dochádza k nepomeru síl a nerovnej vyjednávacej pozícii v rámci strany, v ktorej takto vzniká inherentná tendencia k autokracii. Strana súčasného typu môže mať svoje miesto v antikapitalistickom snažení. Taká legálna ľavicová strana má unikátny prístup k vysokej politike, a tým aj potenciálne miesto vo svetle reflektorov médií. Môže tak vytvárať medzi ľuďmi predpoklady pre to, aby sa uchytili antikapitalistické nálady, čo môže fungovať synergicky s reálnym antikapitalistickým hnutím. Takejto strane netreba obetovať všetky svoje sily, keďže ide len o barličku – ako som písala v predošlom článku, nebude to ľavica, ktorá dosiahne konečný cieľ. Ale netreba takej strane robiť prieky pokiaľ si to nejakým spôsobom nezaslúži. Čo je to ale “taká strana”? V prvom rade by muselo ísť o stranu, ktorá otvorene (a úspešne) kritizuje kapitalizmus, a ktorá sa zameriava na pracujúcu triedu a na mládež – t.j. na triedy a skupiny, ktorým a priori nepostačuje iba zachovanie sociálneho štátu (o tom, prečo sú dôchodcovia konzervatívnou skupinou píšem viac v Analýze tried). Nenechajme sa ale opiť rožkom. Strany sú regulované – tým pádom kontrolované – štátom. To z nich robí organizácie, ktoré sú a priori impotentné – neschopné reálnej zmeny. Strana, ktorá dodržiava zákon môže pracovať jedine v ústavných a zákonných medziach, čím sa stáva správkyňou režimu, udržiavateľkou systému. V konečnom dôsledku, samé sme mohli vidieť, že v Novembri 1989 to nebola strana Ľudového frontu, ale strany – VPN a OF – operujúce mimo legálny systém, ktoré ho zvrhli. Nemožno očakávať, že štátom uznávané strany budú vhodnou pôdou pre organizovanie sa proti systému, ktorého zmena je de iure protizákonná. Niekto by mohol namietať, že veď Allende v Čile zvíťazil úplne legálne. Áno, ale netrvalo ani tri roky, aby ho zvrhli. A čo KSČ? Po roku 1945 šlo predsa tiež o vládnu stranu! Lenže moci sa chytili až vďaka masovej mobilizácii pracujúcich, vytvoreniu mimozákonných Ľudových milícií (ktoré, mimochodom, nemali riadnu oporu ani v pofebruárovom zákonníku) a v neposlednom rade podchyteniu si bezpečnostného aparátu štátu. Ťažko možno hovoriť o ústavnom prevzatí moci. V 19. a na začiatku 20. storočia boli strany omnoho flexibilnejšie a vždy na hrane zákona, najmä tie antikapitalistické. A to ani nie tak z vlastnej vôle ako skôr z nevyhnutnosti – vtedajšie vlády ich za hranu zákona často vyháňali a štátne orgány sa zasa nebáli zašpiniť si ruky. V Nemecku sa politická realita vyvinula tak, že umožnila (v zmysle môjho predošlého článku) ľavicovej SPD fungovať legálne a etablovať sa. Aj to prispelo tomu, že sa zo strany kedysi hlásiacej sa ku komunizmu stala strana, ktorá obhajovala zapojenie sa do Prvej svetovej vojny, a ktorá umožnila popravu Rosy Luxemburg a Karla Liebknechta. Na druhej strane, v cárskom Rusku boli ešte začiatkom 20. storočia robotnícke organizácie lovnou zverou a členstvo v nich dostatočným dôvodom na vyhnanstvo na Sibíri. Ilegalita podporila militantnosť-odhodlanie prekonať systém stoj čo stoj. Dnes takejto represii nikto nečelí. Otázka je, či je to benevolenciou dnešného režimu, alebo impotenciou dnešného antikapitalistického hnutia. Spomeňme si, že to bola ponovembrová Dzurindova vláda, ktorá brutálne zasahovala proti Rómskej vzbure 2004 vodnými delami v mrazivom februári. Že proti vtedy najväčšej vlne protivládnych protestov nasadila vláda vodné delá, keď začali protestujúci v blízkosti NR SR hádzať dlažobné kocky. Revolúcia je doslova protizákonná. Bolo by naivné si myslieť, že by štát nesiahol po tvrdších opatreniach než sú vodné delá proti sile, ktorá by sa snažila o viac než len o pár reforiem. Keď Marx či Lenin hovorili o nevyhnutnosti vzniku strany, nemysleli stranu ako ju definuje zákon 85/2005. Mysleli organizáciu, ktorá je ochotná operovať popri a mimo toho, ako stranu chápe štát. Súčasný marxizmus u nás musí tieto skutočnosti reflektovať – musí opustiť myšlienku strany v prospech myšlienky strany novšieho typu. --- Článok si môžete prečítať aj na našom webe:Čítaj viac

POMÔŽ TÝM NAJOHROZENEJŠÍM Odkaz na zbierku nájdete v našom príbehu (resp. vo výberoch príbehov) a v komentári! Z webu zbierky: Podporte Palestínsku komunistickú stranu a Palestínsku komunistickú mládež pri poskytovaní pomoci obyvateľom Gazy. Ich Výbor pre ochranu komunity pracuje priamo na mieste a poskytuje cezhraničnú pomo...c ľuďom postihnutým prebiehajúcim masakrom, pričom zabezpečuje základné potreby, ako sú stany, voda a potraviny. Organizátori zbierky pomáhajú v mene Sameeha a súdruhov z Palestínskej komunistickej mládeže. Váš dar prispeje k záchrane nevinných ľudí. Aj to málo, čo máte, pre nich veľa znamená. Ďalšie informácie nájdete na stránke Palestínskej komunistickej mládeže na Instagrame @palestinian.c.Čítaj viac

ONE YEAR ON - JEDEN ROK PO EN: After more than a year of an escalating Israeli genocide against the Palestinian people, the LYFS reaffirms its full support of the movement for the liberation and independence of Palestine. Israeli and allied Western high ranking officials have repeatedly acted in a manner not dissimilar to terrorism. The Israeli ar...med forces are in total disregard of international law, arbitrarily attacking other sovereign states and indiscriminately mass murdering civilians. Israeli citizens are overwhelmingly in support of these acts, despite easy availability of information regarding ongoing events. Historical and contemporary events show us that the imposed 'two-state solution' between Palestine and Israel is incompatible with reality. Israel was founded as an ethno-state and has been developing appropriately on fascist foundations to this day. As long as Western capital continues to finance and support apartheid or genocide, a peaceful end to the conflict cannot be envisaged. However, since such a "magical" step cannot be counted on, the solution to the situation must naturally lie in the establishment of an independent Palestinian state on the entire national territory, a democratic, secular state for all its citizens. Before that, however, the struggle for the very survival of the Palestinian people must be concluded, just as the Slovak National Uprising preceded the Czechoslovak Socialist Republic. In the LYFS, we are delighted by our partnership with the Palestinian Communist Youth over the years and inspired by their unyielding spirit. We hope that after decades of horror, this terrible conflict will come to an end as soon as possible and the Palestinian people will be able to breathe freely. --- SK: Po viac ako roku stupňujúcej sa izraelskej genocídy voči palestínskemu ľudu FĽM opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu hnutiu za oslobodenie a nezávislosť Palestíny. Izraelskí a spojeneckí západní vysokí predstavitelia opakovane konajú spôsobom, ktorý sa nelíši od terorizmu. Izraelské ozbrojené sily nerešpektujú medzinárodné právo, svojvoľne útočia na iné suverénne štáty a masovo vraždia civilistov. Izraelskí občania tieto činy v drvivej väčšine podporujú, a to napriek ľahkej dostupnosti informácií o prebiehajúcich udalostiach. Historické a súčasné udalosti nám dokazujú, že vnucované „dvojštátne riešenie“ medzi Palestínou a Izraelom je nezlučiteľné s realitou. Izrael bol založený ako etnoštát a dodnes sa primerane rozvíja na fašistických základoch. Pokiaľ bude západný kapitál naďalej financovať a podporovať apartheid a genocídu, nemožno uvažovať o mierovom ukončení konfliktu. Keďže však s takýmto „zázračným“ krokom nemožno počítať, riešenie situácie musí prirodzene spočívať vo vytvorení nezávislého palestínskeho štátu na celom národnom území - demokratického, sekulárneho štátu pre všetkých jeho občanov. Predtým však musí byť ukončený zápas o samotné prežitie palestínskeho národa, podobne ako predchádzalo vzniku Československej socialistickej republiky Slovenské národné povstanie. Vo FĽM nás teší naše dlhoročné partnerstvo s Palestínskou komunistickou mládežou a inšpiruje nás ich nezlomný duch. Dúfame, že po desaťročiach hrôzy sa tento strašný konflikt čo najskôr skončí a palestínsky ľud bude môcť slobodne dýchaťČítaj viac

MÝTUS O ĽAVICI Píše Sely Papan, členka vedenia FĽM: “Delenie politiky na pravicu a ľavicu dnes už postráda zmysel”. S touto myšlienkou – či skôr názorom, keďže zväčša sa za takouto plochosťou neskrýva veľa umu – sa stretávame ostatné roky čoraz častejšie. Množstvo ľavičiarov sa voči tomuto tvrdeniu vehementne ...ohrádza – vraj je medzi pravicou a ľavicou fundamentálny rozdiel. Ja s touto kritikou nesúhlasím. Prečo považujem delenie politiky na ľavicu a pravicu za nezmyselné, ba dokonca škodlivé? Keď ľudia hovoria o ľavici, často skloňujú slová ako solidarita, spravodlivosť, rovnosť. Niektorí tieto pojmy chápu skôr v ekonomickom kontexte, iní zasa v sociálnom či “kultúrnom” kontexte (akokoľvek sa mi toto rámcovanie spoločenskej spravodlivosti ako otázky kultúry bridí). Takto sa nám vykrištalizovali tábory ako “rustikálna” ľavica a “progresívna / liberálna” ľavica. Kým jeden tábor sa na seba pozerá ako na ľavicovejší než ten druhý, a zase naopak, dokazujú tým podstatu ľavice ako ju chápeme. Tou podstatou je, že definícia ľavice je kvantitatívna, nie kvalitatívna: rozdiel medzi Smerom a ľavým krídlom PS (nech z neho zostalo čokoľvek) je subjektívnou otázkou množstva “ľavicových” opatrení či estetiky. Inými slovami, pre “liberálneho ľavičiara” je Smer menej ľavicový (či dokonca nie je ľavicový vôbec), lebo síce dajú omrvinky pracujúcim a dôchodcom (ktorí by podľa mňa nemali byť hlavnou cieľovou skupinou ľavicových politík – viac o tom v mojej analýze tried na Slovensku), no napádajú znevýhodňované skupiny ľudí atp. Z pohľadu “rustikálnych ľavičiarov” je zasa spoločenský liberalizmus pravicovým prejavom, a tým pádom je PS jednoznačne pravicové. V každom prípade ide o subjektívne porovnávanie ľavicovosti obsahu a formy strán, o ich ukladanie na kontinuálne spektrum. Je OĽaNO či KDH ľavicové preto, lebo chce finančne pomáhať rodinám? Je SNS ľavicové, lebo sa podieľa na zvyšovaní daní (nechajme bokom zníženie dane z dividend)? Je ĽSNS ľavicová, lebo chcela dať ľuďom bez práce krompáče a lopaty? Keby som chcela, určite aj v programe SaS by som našla niečo, čo zaváňa ľavicou (nejakí anarchokapitalisti ma už určite predbehli). Odpoveďou na všetky tieto otázky je: v zásade áno. Všetky tieto strany sa síce nezhodujú na miere sociálnej pomoci, rozsahu sociálneho štátu, či zozname skupín, ktoré si pomoc “zaslúžia”, no zhodujú sa na nejakej miere sociálnej pomoci – solidarity, ak chcete. Ale táto zhoda pramení zo zhody v niečom dôležitejšom. A tým je zachovanie kapitalizmu. Smer ako nenávidený predstaviteľ ľavice-neľavice toto dokazuje perfektne a konzistentne: nech sa pozrieme na ktorúkoľvek ich vládu, nikdy sa nepriečili statusu quo – naopak, ich ústupky v sociálnej oblasti im umožňovali status quo udržiavať a priživovať sa na ňom. A systém nechcela zmeniť ani “definičná” sociálna demokracia ako ju poznáme zo západnej Európy 20. storočia – toto nie je iba fenomén tej súčasnej – povedzme nominálnej – sociálnej demokracie. Ľavá i pravá strana politického spektra, nech politické organizácie onálepkujeme akokoľvek, sú stranami tej istej kapitalistickej mince. Kapitalizmus však nechce zachovať iba parlamentná ľavica (o pravici nehovoriac). V konečnom dôsledku ho zachováva aj “radikálna ľavica”. Pod týmto pojmom rozumiem kohokoľvek, kto sa nehlási ani k “sociálnej demokracii karpatského typu”, ani k revolučnej tradícii marxizmu – sem teda patrí všetko od skupín bratislavskej anarchistickej scény, považských syndikalistov, až po “oficiálne” organizácie ako Diem25, Nová ľavica či Socialisti.sk. Spýtajte sa týchto ľavičiarov a ľavičiarok čo sa dištancujú od marxizmu alebo majú výhrady voči jeho revolučnej tradícii, ako si predstavujú prekonanie kapitalizmu. Oknom do duše “zemitejších” ľavičiarov, ktorí sa organizujú v oficiálnych kruhoch ako sú politické strany, sú ich názory na demokratizáciu EÚ, či, koniec koncov, akejkoľvek štátnej štruktúry. Vraj participáciou, napr. skrz voľby či petície, možno presadiť takú mieru demokracie, až sa zmení systém samotný! Úplne ignorujúc materiálne záujmy kapitálu, ktoré sú navyše podopierané silovými zložkami pripravenými kedykoľvek zasiahnuť. Prípadne skrz posilňovanie družstevníctva, open-source projektov… Čistý utopický idealizmus! Títo ľudia zvyknú trpieť až hmatateľnou kognitívnou dizonanciou, lebo na jednej strane hovoria o revolúcii alebo sa zaobaľujú do revolučnej estetiky, no v praxi nerobia nič iné, než sociálnedemokratickú politiku. Prípadne ospevujú akýsi mýtický “škandinávsky model” – a na to už snáď ani neexistuje diagnostický pojem. Títo ľudia vedia, že súčasný systém treba prekonať, no nepoznajú nič iné, než nástroje, ktoré sú kompatibilné s tým samotným systémom, ktorý chcú prekonať. A tak si revolučnou estetikou zakrývajú oči pred tým, že systém iba reprodukujú – tento sebaklam ich chráni pred vyhorením či snáď niečím horším. Nádherný príklad toho, kedy sa dva protiklady dialekticky zlučujú do nového koherentného systému. Potom sú tu tí “živelnejší” ľavičiari a ľavičiarky. Tí zasa robia tú chybu, že sa sústredia na aktivizmus, ktorý len reaguje na vysokú politiku a aj to len v medziach umožňovných štátom. Ich aktivity, akokoľvek zahalené vlajkami anarchokomunizmu, ovenčené heslami vyhlasúcich umieračik systému a ožarované svetlicami, nevytvárajú to, čo systém prekoná – nebudujú revolučnú infraštruktúru. V konečnom dôsledku tieto protesty a kultúrne podujatia iba budujú kolektívnu identitu. Tá, podobne ako v prípade nášho zemitejšieho ľavičiara, umožňuje tejto subkultúre, tomuto politickému ekvivalentu fanklubu, mať pocit revolučnosti napriek tomu, že nič z toho, čo robia, nie je vo výsledku efektívne subverzívne. Opäť: sebaklam, ktorý chráni človeka pred vyhorením a depresiou z impotencie ľavice, “radikálnej” či “oficiálnej”. Čerešničkou sú tí samozvaní “revolucionári”, ktorí žijú v tom, že budujú revolučnú infraštruktúru, i keď ide iba o obyčajný LARP, a navyše o svojich “revolučných aktivitách” vytrubujú do celého sveta, čím vo výsledku maria svoje vlastné úsilie. Teda, marili by, ak by robili niečo skutočne subverzívne. Ľavica je choroba. Choroba, ktorú treba posypať vápnom a zakopať hlboko do zeme. Chorobou je preto, lebo ako nádor odčerpáva energiu od tých aktivít, ktoré majú zmysel. Za 35 rokov od Novembra 1989 sa antikapitalizmus na Slovensku neposunul nikam. “Ľavica” zažíva porážku za porážkou (a za porážku tu považujem aj relatívny posun parlamentnej ľavice vpravo). Prečo? Lebo súčasná ľavica je dedičkou tradície ľavice z dôb KSČ – tradície oficiálneho pôsobenia, tradície účasti na systéme a averzie z práce mimo oficiálnych rámcov. A “radikálna ľavica” na tom nie je inak – tá zasa prebrala impotenciu západnej ľavice, jej revolučnú estetiku ale i teóriu a modus operandi kompatibilný so systémom. Pokiaľ chce nejaká organizácia prekonať kapitalizmus, musí chirurgickým, čistým rezom prerušiť akýkoľvek kontakt s týmito chorobnými vzorcami. Ľavicu nemožno zjednocovať. Aký zmysel má zjednocovať revolučnú tradíciu marxizmu s idealistickými či utopickými antikapitalistami a sociálnymi demokratmi, či snáď sociálnymi liberálmi? Za akým cieľom? Pominuteľným volebným víťazstvom? Či dosiahnutím revolúcie silou lásky a priateľstva? Zjednocovať možno jedine na základe zdieľaného chápania súčasnosti, cieľov a stratégie. Toto nie je nejaké sektárčenie. Keď raz chcete zatĺcť klinec, nemôžete pracovať s niekým, kto chce použiť vŕtačku, nedajbože s človekom, ktorý na kladivo neverí. Iste, existujú aj čiastkové ciele, ktoré môžu v širšej spoločnosti pestovať náklonnosť k antikapitalizmu, a ktoré vyžadujú kompromis. Kým sa nesnažíte o systémovú zmenu, alebo keď sa zameriavate najmä na základné vzdelávanie ako FĽM, tieto moje výtky sa vás toľko netýkajú ale ostávajú varovným prstom. Len sa netvárte, že prekonávate kapitalizmus. V poslednom dejstve to totiž nebude široká “ľavicová” koalícia, čo bude schopná úspešne dosiahnuť hlavný cieľ. Ľavicu nemožno zjednocovať – od ľavice sa treba odtrhnúť a ísť skrz už dávno neprebádanú húštinu vpred. --- Článok si môžete prečítať aj na našom webe: https://frontlavicovejmladeze.sk/mytus-o-lavici-preco-je-pravica-a-lavica-v-podstate-to-iste-a-co-to-znamena-v-praxiČítaj viac

𝗥𝗼𝗯𝗲𝗿𝘁 𝗙𝗶𝗰𝗼: 𝗧𝘃𝗮́𝗿 𝗹̌𝗮𝘃𝗶𝗰̌𝗶𝗮𝗿𝗮, 𝘀𝗹𝘂𝗵𝗮 𝗯𝗼𝗵𝗮́𝗰̌𝗼𝗺 Robert Fico a jeho strana SMER-SD sa už roky tvária, že stoja na strane obyčajných ľudí. Hovoria, že bojujú za práva pracujúcich, no v skutočnosti robia presný opak. Keď sa pozr...ieme na Ficove posledné kroky, vidíme jasne, že namiesto toho, aby chránil pracujúcich, pomáha bohatým a veľkým firmám. Je to presne ten typ človeka, ktorý vraví, že vám pomôže, no namiesto toho vám podrazí nohy, len aby si mohol na vás namastiť vrecká. 𝗭𝘃𝘆́𝘀̌𝗲𝗻𝗶𝗲 𝗗𝗣𝗛 – 𝗱̌𝗮𝗹𝘀̌𝗶𝗮 𝗿𝗮𝗻𝗮 𝗱𝗼 𝗰𝗵𝗿𝗯𝘁𝗮 𝗼𝗯𝘆𝗰̌𝗮𝗷𝗻𝘆́𝗺 𝗹̌𝘂𝗱̌𝗼𝗺 Jedným z najväčších úderov, ktoré Ficova vláda chystá, je zvýšenie DPH. DPH je daň, ktorú platíme pri každom nákupe. A keď Fico túto daň zvýši, bude to znamenať, že všetko zdražie – od potravín až po lieky. Namiesto toho, aby zvýšil dane boháčom a veľkým firmám, berie peniaze z vreciek bežných ľudí. Pre nás to znamená, že naše výdavky porastú, zatiaľ čo pre bohatých je to len kvapka v mori. Keď počujeme, ako vláda hovorí o „konsolidácii verejných financií“, tak hneď každý bežný človek cíti, ako mu vláda siaha do peňaženky. Nehľadí sa na to, ako sa slovenská smotánka promenáduje na plesoch v róbach drahších ako priemerný mesačný plat pracujúceho. Keď sa konsoliduje, tak sa ťahajú peniaze z vreciek tých, čo žijú od výplaty do výplaty. Vezmime si predsa len takú „maličkosť“, akou je daň zo sladených nápojov. Zvyšuje sa ňou aj cena sirupov a tak kým pracujúci bude musieť platiť viac za sladšiu vodu ako za akýsi luxus, bohatí si môžu v spokojnosti piť drahé šampanské a koňaky. O nič lepšou je absurdná daň za „luxus“, akým je kniha. Asi žiaden krok nedokazuje, ako je táto vláda odpojená od reality bežných ľudí ako Kamenického tvrdenie, že knihy si kupujú iba bohatí ľudia. Takto nechutne sa snažia maskovať svoje ochranárstvo bohatých ako akúsi pomoc pracujúcim. 𝗥𝘂𝘀̌𝗲𝗻𝗶𝗲 𝘀𝘃𝗶𝗮𝘁𝗸𝗼𝘃 – 𝘃𝗶𝗮𝗰 𝗽𝗿𝗮́𝗰𝗲, 𝗺𝗲𝗻𝗲𝗷 𝗼𝗱𝗽𝗼𝗰̌𝗶𝗻𝗸𝘂 Fico tiež navrhuje rušiť sviatky. Známe dni voľna, ktoré nám umožňujú oddýchnuť si, tráviť čas s rodinou a zregenerovať sily, chce Fico zobrať preč. Tvrdí, že to pomôže štátu ušetriť, no v skutočnosti tým len pomôže firmám získať viac peňazí. Menej sviatkov znamená viac práce, viac stresu a menej času pre seba. Nie je to príliš odlišné od toho, keby vám zamestnávateľ zobral obedovú prestávku a donútil vás makať ešte viac, bez náhrady. Ficove rušenie sviatkov slúži len na to, aby si bohatí majitelia firiem mohli zaplniť vrecká, zatiaľ čo my sa musíme hnať ďalej bez odpočinku. A ešte nám vo všetkej arogancii vraví, že sviatky ostávajú, len nebudú dňami pracovného pokoja. Na tomto rozhodnutí stratia iba pracujúci, ktorí buď prídu o čas si oddýchnuť, alebo o príplatky za prácu počas sviatku. 𝗔 𝗰̌𝗼 𝗽𝗹𝗮𝘁𝘆 𝗽𝗼𝗹𝗶𝘁𝗶𝗸𝗼𝘃? 𝗥𝗮𝘀𝘁𝘂́, 𝘇𝗮𝘁𝗶𝗮𝗹̌ 𝗰̌𝗼 𝗺𝘆 𝘁𝗿𝗽𝗶́𝗺𝗲 A teraz to najabsurdnejšie. Zatiaľ čo Fico hovorí, že štát nemá dosť peňazí, pre seba a svojich ministrov si veselo zvýšil platy. Zrazu majú o tisíce eur viac, zatiaľ čo pracujúci ľudia majú stále tie isté mzdy a čelia neustálemu zdražovaniu. Zatiaľ čo my počítame každé euro, oni si rozdávajú mastné prémie. Kapitán lode hovorí, že na palube nie je dosť jedla pre všetkých, no potom si sadne a zje celé jedlo sám, zatiaľ čo nám nechal len omrvinky. 𝗣𝗿𝗲 𝗸𝗼𝗵𝗼 𝘁𝗲𝗱𝗮 𝗙𝗶𝗰𝗼 𝗽𝗿𝗮𝗰𝘂𝗷𝗲? Ficova politika nám ukazuje, pre koho naozaj pracuje. Nie pre nás, obyčajných ľudí, ale pre boháčov a veľké firmy. Zvyšuje DPH, aby sme platili viac, ruší sviatky, aby sme pracovali dlhšie, a pritom si on a jeho ministri zvyšujú platy. To je práca pre seba a pre kapitál, nie pre nás. Tvári sa ako náš priateľ, no v skutočnosti hrá hru, z ktorej majú prospech len tí na vrchole. Smer ako štandardná kapitalistická strana ťahá peniaze z vreciek tých chudobných, pričom luxus bohatých zostáva pri tejto strane bez povšimnutia. Skutočná pomoc pre pracujúcich by znamenala spravodlivé zdanenie bohatých a ochranu našich práv. Ale Fico sa radšej postaví na stranu tých, ktorí už majú viac než dosť, a nás nechá bojovať o prežitie. Je načase, aby sme si uvedomili, že takíto politici nám nepomôžu. Ich politika vedie len k tomu, že bohatí budú ešte bohatší a pracujúci budú ďalej trpieť. Ak chceme skutočnú zmenu, musíme bojovať proti takýmto politikom a ich kapitalistickým priateľom, ktorí nás len vyciciavajú. Fico nie je náš priateľ – je priateľom kapitálu a bohatých. . . Jakub Rendvanský člen vedenia FĽČítaj viac

VIDÍME SA V PEKLE ALEBO V SOCIALIZME Kapitalizmus hrá významnú úlohu v prehlbovaní klimatickej krízy. Jeho podstata núti k nekonečnej honbe za ziskom, a to za značnej neefektivity a devastácie planéty. Spotreba fosílnych palív, znečistenie a ničenie prírodných zdrojov sú prirodzenými dôslekami systému, pre ktorý je prioritne...jší zisk ako ochrana nášho spoločného prostredia. Jeho zmena je možná len cez kolektívnu snahu a prechod na udržateľné formy ekonomiky. Viac o vplyve kapitalizmu na klimatickú zmenu si môžete prečítať v článku na našom webe flm.skČítaj viac

PREPLNENÉ VÄZENIA V ANGLICKU V Anglicku a Walese majú problém s preplnenými väznicami. V tých mužských donedávna zostávalo len 83 voľných miest. V kapacite 99% fungovali už začiatku roka 2023. Údaj o nízkom počte voľných miest potvrdil Národný predseda odborového zväzu väzení. Viní za to predošlú konzervatívnu vládu..., ktorá bola pred touto situáciou varovaná aspoň 6 rokov. Mimo nestavania nových väzníc bolo zavretých 20 väzníc vo verejnom sektore. Ako spôsob manažovania krízy vláda Labouristov neochotne predstavila plán na skrátenie minimálneho času, ktorý by si väzni mali odpykať, z 50 percent trestu na 40 percent. Taktiež plánujú vytvoriť 14000 nových väzenských miest za takmer 4,75 mld. Eur. Lenivé riešenie spočívajúce v míňaní peňazí na nové väznice sa ukazuje neefektívnym, akonáhle sa pozrieme na systematickú analýzu. Ekonomické podmienky jednotlivých demografických skupín korelujú s reprezentáciou týchto ľudí vo väzniciach. Miesto, kde sa človek v Británii nachádza aktívne zvyšuje jeho šance na vykonanie zločinu. V oblastiach Anglicka a Walesu s najhoršími ekonomickými podmienkami sa posiela do väzenia desaťnásobne viac ľudí ako v tých najbohatších. Ľudia, ktorí už v minulosti vo väzení boli a nemajú príbytok sú o 21% náchylnejší sa do väzenia opäť dostať, ako tí, ktorí príbytok majú. Zároveň však len 23% prepustencov je schopných nájsť si zamestnanie do 6 mesiacov od prepustenia. 50% britských manažérov by nezamestnalo neurodivergentného človeka. 25% ľudí vo väzení má ADHD, 9% je na autistickom spektre a ďalších 9% je duševne postihnutých. Ľudia z etnických minorít majú väčšiu mieru nezamestnanosti ako belošstvo a to aj v kontrolovaných podmienkach (rovnaký región, zdravie, vzdelanie, atď.). Zároveň sú vo väzniciach reprezentovaní v omnoho vyšších pomeroch ako v celkovej populácii. Všetky tieto údaje naznačujú nerovné zaobchádzanie s ľuďmi v Anglicku a Walese na základe ich ekonomickej triedy, rasy, či neurodivergencie. Na vine je kapitalistický systém, pre ktorý sa stalo prevádzkovanie väzníc lukratívnym zdrojom otrockej práce. Miesto rehabilitatívnych nástrojov sa udržuje systém, ktorý tých najdiskriminovanejších opakovane hádže do väzenia. Zabraňuje tak vytvoreniu militantnej skupiny pracujúcich, ktorá by najviac benefitovala z prekonania kapitalizmu. Väznice v súčasnej forme majú iba jediný účel - chrániť dominantné postavenie buržoázieČítaj viac

KEĎ SA OSLOBODENIE PREZENTUJE AKO PEKLO Che Guevara - v očiach niektorých hrdina, pre mnohých diabol. Táto osobnosť pozitívne ovplyvnila životy mnohých, no napriek tomu sa s jeho menom skloňuje extrémizmus a potláčanie ľudských práv. Každá revolučná myšlienka a osobnosť musí byť kapitalistami buď démonizovaná, alebo zneu...žitá na propagáciu ich vlastnej ideológie. Inak hrozí, že týmto myšlienkam bude kladená patričná vážnosť a že kapitalistický systém bude ohrozený. V našom najnovšom článku na flm.sk sa pozrieme na tri časté mýty o Guevarovi a na to, kde naozaj leží pravdaČítaj viac

ĎALŠIE PERLIČKY NATO Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval Čínu, aby zastavila podporu Rusku. Podľa neho podnecuje vojnu na Ukrajine. Čína označila podobné vyhlásenia zo strany NATO za neobjektívne. Práve z úst Stoltenberga vyznievajú tieto komentáre dosť ironicky. Sám stojí na čele organizácie, ktorá podporuje I...zrael v jeho genocídnom ťažení proti Palestíne. Napriek tomu nerobí nič pre zastavenie podpory, hoci na túto principiálne podobnú záležitosť má reálny vplyv. Ono totiž pánovi Stoltenbergovi a NATO ako celku vôbec nejde o postavenie sa za okupovaných či napadnutých. Ide im o zastupovanie imperiálnych záujmov USA a spojencov. Navyše, Čína už vypracovala a uverejnila 2 plány (2023, 2024 s pomocou Brazílie) na politické vyriešenie vojny na Ukrajine. Porovnajme prístup NATO, ktoré sa na júlovom summite (10 mesiacov od 7. októbra) ani nebolo ochotné k situácii v Gaze vyjadriť. Žiaden sčítaný človek neočakáva, že NATO začne podnikať kroky k zastaveniu izraelského besnenia. To však neuberá na tom, ako pokrytecky vyzerajú výzvy namierené na iné štáty. Potreba diktovať cudzím národom sa zjavne zo Západu len tak nevytratí rovnako, ako imperialistické základy, na ktorých bolo NATO založené. Kapitalisti si už dávno vybrali – peniaze, ropa, rozkrádanie kolonizovaných štátov či otrocká pracovná sila sú im ďaleko hodnotnejšie ako ľudské životy a náš spoločný blahobytČítaj viac

KAPITALIZMUS PLODÍ STAGNÁCIE „Vo vede je každý poctivý výsledok hodnotný, nehľadiac na to, či bol pozitívny, negatívny, či dokonca neúspešný. Pre zaujatie investora a získanie financií existuje však iba jediný plauzibilný výsledok, a to profitovateľný. Vďaka tomu môžeme pozorovať, ako sa vo všetkých vedeckých discip...línach stáva čoraz častejším používanie neobjektívnych dát, neštandardných a ťažko reprodukovateľných postupov a v neposlednom rade prikrášľovanie získaných výsledkov. Podľa prieskumu z roku 2009 až 34 % z nich sa vedome týchto praktík dopustilo priamo v reakcii na tlak zo strany poskytovateľa grantu. Nielen táto, ale aj mnohé iné skutočnosti podkopávajú vierohodnosť akademickej a vedeckej obce,“ píše náš člen v najnovšom článku o vedeckom výskume v kapitalizme. Prečítajte si ho spolu s mnohými ďalšími na webe flm.skČítaj viac

PROTIREČENIE SULÍKOVHO LIBERALIZMU Nedávno Richard Sulík oznámil, že plánuje odísť z postu poslanca Národnej rady. V TA3 túto informáciu obohatil o nasledujúce slová: „(mladí ľudia nechcú pracovať v politike, lebo) je to pomerne slabo platené, aj keď ja viem, že v porovnaní s priemernou mzdou je to trojnásobok. Sú ale aj ...ľudia, ktorí dokázali mimo politiky viac zarobiť. Čiže pre schopných ľudí je politika slabo platená. To je zakázané na Slovensku povedať. Tu sa musíme všetci tváriť, že sme ochotní drieť od rána do večera za minimálnu mzdu. Realita je však taká, že pre schopných ľudí je to neatraktívne. Ktorí tam idú, sú neschopní, alebo tam idú schopní všetkého. No tak to potom vyzerá.“ Nevšímajme si to, že mladí majú tendenciu sa politicky organizovať mimo vysokej buržoáznej politiky. Pán Sulík tvrdí, že je vysoká politika slabo platená. Očakávali by sme preto, že by bol zhrozený pri pomyslení na to, že viac ako 140-tisíc ľudí zarábajúcich minimálnu mzdu má plat približne 8-krát menší ako on. Sám sa predsa v danom citáte k minimálnej mzde vyjadril. Pán Sulík sa však dlhodobo a opakovane proti zvyšovaniu minimálnej mzdy stavia. Vraj to prílišne zaťažuje podnikateľov. Toto protirečenie vyplýva z triedneho postavenia pána Sulíka. Na jednej strane má skúsenosť s prácou námezdného robotníka (hoci na úrovni robotníckej aristokracie), na strane druhej je to podnikateľ, buržuj. Na Slovensku by ste ťažko hľadali lukratívnejšiu námezdnú prácu ako poslanec Národnej rady. O akých atraktívnych prácach pre „schopných“ ľudí však potom Sulík rozpráva? Rozpráva o vrchnom manažmente, výkonných riaditeľoch a kapitalistoch ako takých. Paradoxne sa tak Sulík takmer dopracoval k pravde. Áno, musíme sa tu tváriť, že sme ochotní drieť za minimálnu mzdu. To však len kvôli kapitalistickým mechanizmom akými je napríklad udržiavanie rezervnej armády pracujúcich. Sulíkovo riešenie však nespočíva v emancipácii pracujúcej triedy, pri ktorej by aj ten najmenej zarábajúci dokázal dôstojne vyžiť. Naopak, navrhuje krysie preteky na pozíciu kapitalistu. „Ja zarábam atraktívne, je jedno, že musia kvôli môjmu vyčíňaniu stále noví a noví pracujúci drieť za minimálnu mzdu,“ taká je jeho logika. Liberalizmus, model na ktorom Sulík operuje, je individualistický a preto sa nikdy nedopracuje k systémovým riešeniam. Na záver by sme ako FĽM pánovi Sulíkovi radi zaželali dlhý odpočinok od Národnej rady a správne rozriešenie protirečenia, ktorým sa v rozhovore pre TA3 prezentovalČítaj viac

Pripadám si ako priemerný konšpirátor Zem&Veku, ale vo vedení PS sú fakt krvilačné monštrá, ktoré by za päť zlatých predali aj vlastnú matku (meme reaguje na to, ako strana PS dala vlastnej mládežníckej organizácii dýku do chrbta, lebo si dovolili odmietnuť financovanie izraelskej genocídy)

V JEDNOTE JE SILA Letná univerzita Európskej ľavice 2024 sa konala v španielskom meste Mieres, kde sa diskutovalo o vzostupe extrémnej pravice, neoliberalizácii verejného sektora a potrebe jednoty medzi ľavicovými silami. Významní rečníci, ako Enrique Del Teso a Jan Kavan, poukázali na schopnosť pravice mobilizovať nespokojných pr...acujúcich a slabiny ľavice v boji proti rasizmu a antifeminizmu. Mladí aktivisti z European Left Youth Network (ktorej členom je aj FĽM) diskutovali o plánoch pre budúcnosť a kultúrny program zdôraznil historické dedičstvo regiónu, vrátane baníckeho štrajku. Celý článok si môžete prečítať na našom webe flm.skČítaj viac

KAPITALISTICKÉ STRANY SA NEZAPRÚ Mladé Progresívne Slovensko v nedávnom príspevku požiadali ministra obrany Kaliňáka, aby zastavil nákup obranných systémov z Izraela. Na základe viacerých zdrojov máme potvrdené, že krátko po vydaní príspevku prišiel rázny zásah z predsedníctva strany vrátane Tomáša Valáška, aby príspe...vok okamžite stiahli. Voči tomuto kroku sa už postavilo viacero ich členov, ktorí túto cenzúru odmietajú. Táto poľutovaniahodná situácia bola však neodvrátiteľná. Na jednej strane máme prevažne mladých ľudí, ktorí vstupovali do MPS a PS s ambíciou byť pokrokovou alternatívou vo sfére „ľavicovej“ politiky. Proti nim sa stavajú záujmy kapitálu a vrcholových predstaviteľov strany, pre ktorých sa politikárčenie a oportunizmus stali dávno dôležitejšími ako pôvodné hodnoty strany. Či už na tomto príklade alebo na witch-hunte voči Dominikovi Radlerovi pozorujeme, ako sa strana sterilne stavia k tak jasným otázkam, ako je odmietnutie genocídy. Ide to totiž proti čierno-bielemu nazeraniu na svet, od ktorého závisí hegemónia kapitalizmu. Akonáhle z Palestínčanov, Sýrčanov, Iračanov a ďalších nebudú teroristi, ale normálni ľudia z mäsa a kostí, ťažko sa budú dať ospravedlniť desiatky tisíce civilistov zavraždených Západom v týchto krajinách. A to všetko iba pre to, aby sa zopár kapitalistov mohlo na tomto utrpení ešte viac nabaliť. My vo Fronte ľavicovej mládeže držíme palce platforme v MPS, ktorá sa snaží (aspoň potajme) zastávať „ľavicové“ hodnoty. História nám však opakovane ukazuje, že buržoázne strany nemožno meniť zvnútra tak, ako ani samotný kapitalizmus nie je reformovateľný. Dúfame však, že sa svojho zápalu nevzdajú a uvidia množstvo prienikov medzi svojimi a našimi hodnotami. Nakoľko vo Fronte fungujeme bez oportunistickej cenzúry a bez podpory genocídyČítaj viac