Ešte raz ďakujeme všetkým zúčastneným! ❤️ (foto: @zoradphoto et al)

Ohliadnutie sa za sobotňajším protestom a vyjadrenie k vlne alibizmu a hejtu niektorých zúčastnených na našu adresu. Celé vyjadrenie je aj na našom webe.

Naša organizácia si za ostatné roky prešla markantnými zmenami. Od mládežníckej odnože Komunistickej strany Slovenska až po ideologicky nejasný, progresívne orientovaný ľavicový projekt. Tieto zmeny boli podmienené predovšetkým personálnymi zmenami vnútri organizácie a vo funkciách, no nikdy neboli kodifikované. S rastúcimi... politickými skúsenosťami sme si čoraz silnejšie uvedomovali, že stranícka politika ako hlavný nástroj systémovej zmeny nefunguje. Rovnako ani hlásenie sa k nedefinovanej ideológii „ľavice“, ktorá zahŕňa všetko od vládnych sociálfašistov až po ľavé krídlo Progresívneho Slovenska. Prinášať zásadné zmeny znamená hovoriť náročné pravdy a robiť nepríjemné veci – keby bola revolúcia ľahká, už by tu predsa bola. Naša organizácia sa preto bude v nadchádzajúcom období zasadzovať za vytvorenie novej radikálnej generácie, ktorá nie je brzdená minulosťou, no zároveň naslepo neuteká k budúcnosti. Po vzore Marxa, považujeme za nevyhnutné svedomito analyzovať realitu pomocou revolučného dialektického materializmu – nie robiť z hypotéz poučky. Inak nám hrozí úpadok do bezobsažného LARPu. Nevyhnutnosť evolúcie našej organizácie sme sebakriticky predložili na nedávnom zjazde a svoje myšlienky sme aj úspešne obhájili. Tento posun nevyhnutne zahrnul aj odchod tých, ktorí zastávali reakčné a reformné smerovanie. Aj z toho dôvodu môžeme s odhodlaním ohlásiť, že náš čaká nová kapitola! Vývoj antikapitalistických (a ľavicových) myšlienok a organizácií na našom území od roku 1989 nám svedčí o tom, že doterajšie metódy práce sú nepostačujúce na prekonanie kapitalizmu. Miestna ľavica i revolučné zoskupenia zlyhávajú a zažívajú opakované porážky, ktoré si vyžadujú kritický náhľad na minulosť. Tak, ako predávanie novín na rohu ulice sa míňa svojmu účelu nemôžeme ani očakávať, že sadenie stromčekov či samoúčelné protestovanie zvrhne kapitalistickú nadvládu. Osamotené snahy na Slovensku sú taktiež zbytočné a odsúdené na porážku. Rovnako sa nemôžeme ani spoliehať na to, že revolučnú prácu urobí niekto za nás. Vyžaduje sa preto posunutie internacionalizmu do úplne novej roviny, pre ktorú budú štátne hranice, národnosti a etniká skutočne iba buržujským výmyslom. Preto je naším strednodobým cieľom budovať medzinárodnú revolučnú infraštruktúru – kolektívy a orgány duálnej moci, bez ktorých kapitalizmus nezvrhneme a bez ktorých pracujúci nikdy nebudú vládnucou triedou spoločnosti. Z týchto dôvodov sa hlásime k revolučnému antikapitalizmu. Marginálne posuny v rámci systému sú nepostačujúce a hrozí ich zastavenie v momente zmeny vládnucej strany či horšieho stavu svetovej ekonomiky. Príčinou spoločenských problémov nie sú nízke platy, slabé odbory či korporátny vplyv na politiku. To sú nevyhnutné súčasti a symptómy života v kapitalizme. Musíme sa vytrhnúť z predstavy, že čokoľvek na súčasnom spôsobe fungovania spoločnosti je v poriadku a konať adekvátne voči tomuto absurdnému systému postavenom na tyranii súkromného vlastníctva. Neľudskosť kapitalizmu a všetkých jeho politických manifestácií nedopadá na všetkých rovnako. Toto si uvedomujeme už dlho. Otvárame preto ešte širšie svoju náruč menšinám, ktoré boli po stáročia tými najväčšími obeťami kapitalizmu. Iba spoločným snažením všetkých ľudí práce sa môžeme zbaviť svojich okov. Voláme po kvír komunite, Rómoch a všetkých, ktorým bolo zobraté všetko a nedané nič. U nás nájdete svoje súdružstvo, s ktorým môžete bojovať za svoju slobodu! Naše snaženie nie je poháňané iba bojom za slobodu, ale aj o prežitie. Hrozba environmentálnej katastrofy nie je vzdialeným výhľadom, ale realitou dneška. Oslobodenie pracujúcich ide ruka v ruke s vytvorením takej planéty, na ktorej nebude človek pánom, ale hosťom. Tento zásadný posun v našej organizácii si požadoval aj patričnú zmenu prezentácie. Okrem webu a vizuálnej identity sme zmenili naše logo na červený trojuholník – symbol komunistického boja za spravodlivú spoločnosť, a to aj za najvyššiu cenu. Nakoľko už ani doterajší názov nezodpovedal našej novej identite, vyhlasujeme: sme FrontČítaj viac

Vyhlasujeme kritickú podporu protestom proti vládnej koalícii. S obavami sledujeme vyjadrenia a kroky koaličných strán, ktoré prekračujú všetky hranice. Využívať tajné služby na zastrašovanie občianskej spoločnosti a politických (i keď impotentných) protivníkov, vytvárať atmosféru strachu a burcovať proti falošnému nepri...ateľovi - to všetko sú kroky vytvárajúce nebezpečný precedens. Dysfunkciu štátu sa koalícia rozhodla zakryť hystériou o Majdane a ďalším upevňovaním nevedeckých a konzervatívnych výmyslov do Ústavy. Opäť a čoraz intenzívnejšie sa prejavuje fašizácia kapitalistickej spoločnosti. Doteraz bol západný liberalizmus kapitalizmom s ľudskou tvárou (aspoň pre domáce obyvateľstvo). Dnes sa vládna koalícia a časť verejnosti teší z údajnej porážky tohto údajného progresivizmu. Jeho porážku chcú spečatiť spôsobom, ktorý je hrozbou pre všetky a všetkých pracujúcich - od marginalizovaných komunít až po tých, ktorí zatiaľ sledujú nárast otvoreného autoritárstva s radosťou. Je zrejmé, že súčasná opozícia nie je schopná priniesť alternatívu. Kým klérofašisti z KDH veselo pritakávajú vládnym transfóbnym výplodom, SaS ani PS nedokážu ponúknuť riešenie materiálnych podmienok, ktoré viedli k frustrácii z ktorej čerpajú vládne strany. Je však momentálnou prioritou postaviť sa za občianske slobody. Bez nich bude ohrozená aj možnosť utláčaných a pracujúcich organizovať sa proti skutočnému koreňu tejto fašizácie - proti kapitalizmu. V tejto situácii sme preto, lebo už vyše 35 rokov na Slovensku i za hranicami absentuje početná a akcieschopná organizácia pracujúcich proti kapitalizmu. Preto okrem toho, že vám odporúčame účasť na protestoch proti koalícii, vyzývame: pridajte sa k nám a pomôžte tak budovať skutočnú alternatívuČítaj viac

NÁDEJ A PÁD Už nejaký čas má Veľká Británia novú vládu zloženú z labouristov pod vedením premiéra Keira Starmera. Niekto neznalý veci by si snáď mohol takmer myslieť, že by sa britskí pracujúci mali vláde Strany práce po dlhých 13 rokoch vlád Toryovcov tešiť. Žiaľ, opak je pravdou. Antikapitalistické tendencie v tejt...o strane boli už dávno zmarené a zvyšok „ľavice” odstavili konformisti napojení na veľkých donorov. O situácii v Británii a jej súvisom s dianím u nás si môžeš prečítať na flm.skČítaj viac

Drahé súdružstvo! V mene celého FĽM vám prajeme pokojné sviatočné obdobie strávené v kruhu ľudí, na ktorých vám najviac záleží. Do nového roka želáme každému a každej z vás množstvo životných úspechov, nech je rok 2025 aspoň dvakrát lepší ako uplynulý! Posledných 12 mesiacov bolo aj pre našu organizáciu poznač...ených rastom a vývinom. Zorganizovali sme prvý väčší projekt na počesť 80. výročia SNP, prehlbujeme naše vzdelávacie aktivity, častejšie sa objavujeme v zahraničí a produkujeme viac originálnej tvorby ako kedykoľvek predtým. Vo februári budúceho roka čaká FĽM zjazd, ktorý určí ďalšie smerovanie nášho združenia. Veríme, že naša činnosť bude pre vás ešte hodnotnejšia budúci rok ako doteraz. Aj keď politicko-ekonomická situácia v našej krajine či vo svete je zriedka úsmevná, nemôžeme sa nechať zastaviť pesimizmom či porazenectvom. Kapitalizmus vo všetkej svojej odpornosti hnije a čaká, kým bude odprataný na smetisko dejín. Je povinnosťou každého a každej z nás, aby sme zverstvám tohto systému povedali navždy zbohom a vybudovali pre seba spoločnosť, ktorá dá človeka, prírodu a ľudské spoločenstvo na prvé miesto. Preto nech vás ani v roku 2025 neopúšťa revolučný optimizmus - vzdelávajte sa, spájajte sa so svojím súdružstvom a nenechajte sa buržujmi prekonaťČítaj viac

SÚ LEKÁRI TERORISTI? V súvislosti s lekárskymi výpoveďami padali na ich adresu najrôznejšie urážky. Vláda a médiá situácii vôbec nepomohli, ba ju ešte viac zhoršili. V našom najnovšom článku sa pozrieme na to, či boli požiadavky lekárov primerané a kto najviac získal na nenávistnej rétorike. Viac na flm.sk

AKO STRATIŤ ČO NAJVIAC, ČO NAJRÝCHLEJŠIE Si čerstvý študent bez špecializácie, ktorý potrebuje získať skúsenosti? Nevieš sa uplatniť vo svojom odbore alebo si rýchlo potrebuješ nájsť prácu? Berieme všetkých a za každých okolností. Potom ako zverejníš svoj životopis, naše HR oddelenie ti okamžite zavolá! Podobne mô...žu vyznievať ponuky slovenských platforiem a firiem, snažiacich sa prilákať mladých ovplyvniteľných zamestnancov. Čo sa prezentuje ako ľahký zdroj rýchlych peňazí je však v skutočnosti nechutným podvodom. V najnovšom článku na flm.sk ti predstavíme kreatívny spôsob, akým sa ťa snaží kapitalista ošklbať aj o posledné úsporyČítaj viac

EAT THE RICH, DRINK SOLIDARITY ✊ V poradí 8. Európske fórum ľavicových, zelených a progresívnych síl sa konalo v novembrovej Budapešti. V zastúpení našej predsedníčky sme sa maratónu diskusií a workshopov zúčastnili aj my. ✊ Plénum s otázkou, ako zvíťaziť nad extrémnou pravicou, je povinnou jazdou na Európskych fórac...h posledných rokov. Seema Syeda z kampane Iná Európa je možná upozornila na materiálnu stránku problému, a to milióny eur, ktorými je činnosť profašistických hnutí podporovaná. Navrhuje vytvorenie systému, ktorý by umožňoval presun financií tam, kde je to pre náš odpor nutné. Celý článok je dostupný na našom webe flm.skČítaj viac

Naša predsedníčka Lenka Želonková a tajomník Ľubomír Zeman prijali pozvanie na Deň kubánskej kultúry na Kubánskom veľvyslanectve 👇🇨🇺 --- Embajada de la República de Cuba en Eslovaquia

STRANA: FATAMORGÁNA MARXIZMU SÚČASNOSTI Sely Papan, členka predsedníctva FĽM: Vrcholom marxistickej organizovanosti je strana. Bez strany nie je možné dosiahnutie víťazstva. Taká je jedna z hlavných poučiek marxizmu. Ak ale poznáte vtipy šablóny “pýtate sa rádia Jerevan”, tušíte, čo nasleduje: v princípe áno, ale vlastne... vôbec nie. Čo je myslené stranou dnes a ako ju chápali v minulosti? A hlavne, aké príležitosti a úskalia prináša právna forma strany pre marxistické organizovanie sa? Strany sú v parlamentných demokraciách súčasnosti základom volebného systému a správy štátu. Na Slovensku stranu definuje zákon 85/2005 Z.z. Aby sme pochopili, aký je rozdiel medzi stranou s potenciálom dosiahnuť marxistické ciele a stranou ako ju chápeme mainstreamovo, musíme pochopiť právnu podstatu strany ako takú. Pokiaľ chcete presadzovať určitú politickú vôľu, nemáte reálne inú možnosť, než sa angažovať skrz politickú stranu. Štát teda udeľuje politickým stranám (a hnutiam, ktoré ale zákon nijako neodlišuje od strán) monopol na správu štátnej moci. Nie len to – monopol reálne udeľuje vedeniu strán, keďže zákon dáva strany prakticky do područia štatutárom strany. Podľa súčasného zákona je strana de facto jej štatutárny orgán. Tým môže byť jeden človek, napr. predseda, alebo viac ľudí, napr. predsedníctvo. Nech je štatutárom ktokoľvek, faktom ostáva, že drží kľúče od miešačky. Nie len, že štatutár môže konať v mene strany, ale aby bolo zaregistrovaný nový štatutár – nové vedenie strany – musí tento predchádzajúci štatutár podpísať zmenu vedenia. Takže aj ak je demokraticky zvolené nové vedenie, túto zmenu môže teoreticky zablokovať vedenie predošlé. Či k takejto sabotáži dôjde alebo nie nie je dôležité. Dôležité je, že ide o autodeštrukčné tlačidlo, ktoré štát dáva štatutárovi. Tým pádom dochádza k nepomeru síl a nerovnej vyjednávacej pozícii v rámci strany, v ktorej takto vzniká inherentná tendencia k autokracii. Strana súčasného typu môže mať svoje miesto v antikapitalistickom snažení. Taká legálna ľavicová strana má unikátny prístup k vysokej politike, a tým aj potenciálne miesto vo svetle reflektorov médií. Môže tak vytvárať medzi ľuďmi predpoklady pre to, aby sa uchytili antikapitalistické nálady, čo môže fungovať synergicky s reálnym antikapitalistickým hnutím. Takejto strane netreba obetovať všetky svoje sily, keďže ide len o barličku – ako som písala v predošlom článku, nebude to ľavica, ktorá dosiahne konečný cieľ. Ale netreba takej strane robiť prieky pokiaľ si to nejakým spôsobom nezaslúži. Čo je to ale “taká strana”? V prvom rade by muselo ísť o stranu, ktorá otvorene (a úspešne) kritizuje kapitalizmus, a ktorá sa zameriava na pracujúcu triedu a na mládež – t.j. na triedy a skupiny, ktorým a priori nepostačuje iba zachovanie sociálneho štátu (o tom, prečo sú dôchodcovia konzervatívnou skupinou píšem viac v Analýze tried). Nenechajme sa ale opiť rožkom. Strany sú regulované – tým pádom kontrolované – štátom. To z nich robí organizácie, ktoré sú a priori impotentné – neschopné reálnej zmeny. Strana, ktorá dodržiava zákon môže pracovať jedine v ústavných a zákonných medziach, čím sa stáva správkyňou režimu, udržiavateľkou systému. V konečnom dôsledku, samé sme mohli vidieť, že v Novembri 1989 to nebola strana Ľudového frontu, ale strany – VPN a OF – operujúce mimo legálny systém, ktoré ho zvrhli. Nemožno očakávať, že štátom uznávané strany budú vhodnou pôdou pre organizovanie sa proti systému, ktorého zmena je de iure protizákonná. Niekto by mohol namietať, že veď Allende v Čile zvíťazil úplne legálne. Áno, ale netrvalo ani tri roky, aby ho zvrhli. A čo KSČ? Po roku 1945 šlo predsa tiež o vládnu stranu! Lenže moci sa chytili až vďaka masovej mobilizácii pracujúcich, vytvoreniu mimozákonných Ľudových milícií (ktoré, mimochodom, nemali riadnu oporu ani v pofebruárovom zákonníku) a v neposlednom rade podchyteniu si bezpečnostného aparátu štátu. Ťažko možno hovoriť o ústavnom prevzatí moci. V 19. a na začiatku 20. storočia boli strany omnoho flexibilnejšie a vždy na hrane zákona, najmä tie antikapitalistické. A to ani nie tak z vlastnej vôle ako skôr z nevyhnutnosti – vtedajšie vlády ich za hranu zákona často vyháňali a štátne orgány sa zasa nebáli zašpiniť si ruky. V Nemecku sa politická realita vyvinula tak, že umožnila (v zmysle môjho predošlého článku) ľavicovej SPD fungovať legálne a etablovať sa. Aj to prispelo tomu, že sa zo strany kedysi hlásiacej sa ku komunizmu stala strana, ktorá obhajovala zapojenie sa do Prvej svetovej vojny, a ktorá umožnila popravu Rosy Luxemburg a Karla Liebknechta. Na druhej strane, v cárskom Rusku boli ešte začiatkom 20. storočia robotnícke organizácie lovnou zverou a členstvo v nich dostatočným dôvodom na vyhnanstvo na Sibíri. Ilegalita podporila militantnosť-odhodlanie prekonať systém stoj čo stoj. Dnes takejto represii nikto nečelí. Otázka je, či je to benevolenciou dnešného režimu, alebo impotenciou dnešného antikapitalistického hnutia. Spomeňme si, že to bola ponovembrová Dzurindova vláda, ktorá brutálne zasahovala proti Rómskej vzbure 2004 vodnými delami v mrazivom februári. Že proti vtedy najväčšej vlne protivládnych protestov nasadila vláda vodné delá, keď začali protestujúci v blízkosti NR SR hádzať dlažobné kocky. Revolúcia je doslova protizákonná. Bolo by naivné si myslieť, že by štát nesiahol po tvrdších opatreniach než sú vodné delá proti sile, ktorá by sa snažila o viac než len o pár reforiem. Keď Marx či Lenin hovorili o nevyhnutnosti vzniku strany, nemysleli stranu ako ju definuje zákon 85/2005. Mysleli organizáciu, ktorá je ochotná operovať popri a mimo toho, ako stranu chápe štát. Súčasný marxizmus u nás musí tieto skutočnosti reflektovať – musí opustiť myšlienku strany v prospech myšlienky strany novšieho typu. --- Článok si môžete prečítať aj na našom webe:Čítaj viac

POMÔŽ TÝM NAJOHROZENEJŠÍM Odkaz na zbierku nájdete v našom príbehu (resp. vo výberoch príbehov) a v komentári! Z webu zbierky: Podporte Palestínsku komunistickú stranu a Palestínsku komunistickú mládež pri poskytovaní pomoci obyvateľom Gazy. Ich Výbor pre ochranu komunity pracuje priamo na mieste a poskytuje cezhraničnú pomo...c ľuďom postihnutým prebiehajúcim masakrom, pričom zabezpečuje základné potreby, ako sú stany, voda a potraviny. Organizátori zbierky pomáhajú v mene Sameeha a súdruhov z Palestínskej komunistickej mládeže. Váš dar prispeje k záchrane nevinných ľudí. Aj to málo, čo máte, pre nich veľa znamená. Ďalšie informácie nájdete na stránke Palestínskej komunistickej mládeže na Instagrame @palestinian.c.Čítaj viac

ONE YEAR ON - JEDEN ROK PO EN: After more than a year of an escalating Israeli genocide against the Palestinian people, the LYFS reaffirms its full support of the movement for the liberation and independence of Palestine. Israeli and allied Western high ranking officials have repeatedly acted in a manner not dissimilar to terrorism. The Israeli ar...med forces are in total disregard of international law, arbitrarily attacking other sovereign states and indiscriminately mass murdering civilians. Israeli citizens are overwhelmingly in support of these acts, despite easy availability of information regarding ongoing events. Historical and contemporary events show us that the imposed 'two-state solution' between Palestine and Israel is incompatible with reality. Israel was founded as an ethno-state and has been developing appropriately on fascist foundations to this day. As long as Western capital continues to finance and support apartheid or genocide, a peaceful end to the conflict cannot be envisaged. However, since such a "magical" step cannot be counted on, the solution to the situation must naturally lie in the establishment of an independent Palestinian state on the entire national territory, a democratic, secular state for all its citizens. Before that, however, the struggle for the very survival of the Palestinian people must be concluded, just as the Slovak National Uprising preceded the Czechoslovak Socialist Republic. In the LYFS, we are delighted by our partnership with the Palestinian Communist Youth over the years and inspired by their unyielding spirit. We hope that after decades of horror, this terrible conflict will come to an end as soon as possible and the Palestinian people will be able to breathe freely. --- SK: Po viac ako roku stupňujúcej sa izraelskej genocídy voči palestínskemu ľudu FĽM opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu hnutiu za oslobodenie a nezávislosť Palestíny. Izraelskí a spojeneckí západní vysokí predstavitelia opakovane konajú spôsobom, ktorý sa nelíši od terorizmu. Izraelské ozbrojené sily nerešpektujú medzinárodné právo, svojvoľne útočia na iné suverénne štáty a masovo vraždia civilistov. Izraelskí občania tieto činy v drvivej väčšine podporujú, a to napriek ľahkej dostupnosti informácií o prebiehajúcich udalostiach. Historické a súčasné udalosti nám dokazujú, že vnucované „dvojštátne riešenie“ medzi Palestínou a Izraelom je nezlučiteľné s realitou. Izrael bol založený ako etnoštát a dodnes sa primerane rozvíja na fašistických základoch. Pokiaľ bude západný kapitál naďalej financovať a podporovať apartheid a genocídu, nemožno uvažovať o mierovom ukončení konfliktu. Keďže však s takýmto „zázračným“ krokom nemožno počítať, riešenie situácie musí prirodzene spočívať vo vytvorení nezávislého palestínskeho štátu na celom národnom území - demokratického, sekulárneho štátu pre všetkých jeho občanov. Predtým však musí byť ukončený zápas o samotné prežitie palestínskeho národa, podobne ako predchádzalo vzniku Československej socialistickej republiky Slovenské národné povstanie. Vo FĽM nás teší naše dlhoročné partnerstvo s Palestínskou komunistickou mládežou a inšpiruje nás ich nezlomný duch. Dúfame, že po desaťročiach hrôzy sa tento strašný konflikt čo najskôr skončí a palestínsky ľud bude môcť slobodne dýchaťČítaj viac

MÝTUS O ĽAVICI Píše Sely Papan, členka vedenia FĽM: “Delenie politiky na pravicu a ľavicu dnes už postráda zmysel”. S touto myšlienkou – či skôr názorom, keďže zväčša sa za takouto plochosťou neskrýva veľa umu – sa stretávame ostatné roky čoraz častejšie. Množstvo ľavičiarov sa voči tomuto tvrdeniu vehementne ...ohrádza – vraj je medzi pravicou a ľavicou fundamentálny rozdiel. Ja s touto kritikou nesúhlasím. Prečo považujem delenie politiky na ľavicu a pravicu za nezmyselné, ba dokonca škodlivé? Keď ľudia hovoria o ľavici, často skloňujú slová ako solidarita, spravodlivosť, rovnosť. Niektorí tieto pojmy chápu skôr v ekonomickom kontexte, iní zasa v sociálnom či “kultúrnom” kontexte (akokoľvek sa mi toto rámcovanie spoločenskej spravodlivosti ako otázky kultúry bridí). Takto sa nám vykrištalizovali tábory ako “rustikálna” ľavica a “progresívna / liberálna” ľavica. Kým jeden tábor sa na seba pozerá ako na ľavicovejší než ten druhý, a zase naopak, dokazujú tým podstatu ľavice ako ju chápeme. Tou podstatou je, že definícia ľavice je kvantitatívna, nie kvalitatívna: rozdiel medzi Smerom a ľavým krídlom PS (nech z neho zostalo čokoľvek) je subjektívnou otázkou množstva “ľavicových” opatrení či estetiky. Inými slovami, pre “liberálneho ľavičiara” je Smer menej ľavicový (či dokonca nie je ľavicový vôbec), lebo síce dajú omrvinky pracujúcim a dôchodcom (ktorí by podľa mňa nemali byť hlavnou cieľovou skupinou ľavicových politík – viac o tom v mojej analýze tried na Slovensku), no napádajú znevýhodňované skupiny ľudí atp. Z pohľadu “rustikálnych ľavičiarov” je zasa spoločenský liberalizmus pravicovým prejavom, a tým pádom je PS jednoznačne pravicové. V každom prípade ide o subjektívne porovnávanie ľavicovosti obsahu a formy strán, o ich ukladanie na kontinuálne spektrum. Je OĽaNO či KDH ľavicové preto, lebo chce finančne pomáhať rodinám? Je SNS ľavicové, lebo sa podieľa na zvyšovaní daní (nechajme bokom zníženie dane z dividend)? Je ĽSNS ľavicová, lebo chcela dať ľuďom bez práce krompáče a lopaty? Keby som chcela, určite aj v programe SaS by som našla niečo, čo zaváňa ľavicou (nejakí anarchokapitalisti ma už určite predbehli). Odpoveďou na všetky tieto otázky je: v zásade áno. Všetky tieto strany sa síce nezhodujú na miere sociálnej pomoci, rozsahu sociálneho štátu, či zozname skupín, ktoré si pomoc “zaslúžia”, no zhodujú sa na nejakej miere sociálnej pomoci – solidarity, ak chcete. Ale táto zhoda pramení zo zhody v niečom dôležitejšom. A tým je zachovanie kapitalizmu. Smer ako nenávidený predstaviteľ ľavice-neľavice toto dokazuje perfektne a konzistentne: nech sa pozrieme na ktorúkoľvek ich vládu, nikdy sa nepriečili statusu quo – naopak, ich ústupky v sociálnej oblasti im umožňovali status quo udržiavať a priživovať sa na ňom. A systém nechcela zmeniť ani “definičná” sociálna demokracia ako ju poznáme zo západnej Európy 20. storočia – toto nie je iba fenomén tej súčasnej – povedzme nominálnej – sociálnej demokracie. Ľavá i pravá strana politického spektra, nech politické organizácie onálepkujeme akokoľvek, sú stranami tej istej kapitalistickej mince. Kapitalizmus však nechce zachovať iba parlamentná ľavica (o pravici nehovoriac). V konečnom dôsledku ho zachováva aj “radikálna ľavica”. Pod týmto pojmom rozumiem kohokoľvek, kto sa nehlási ani k “sociálnej demokracii karpatského typu”, ani k revolučnej tradícii marxizmu – sem teda patrí všetko od skupín bratislavskej anarchistickej scény, považských syndikalistov, až po “oficiálne” organizácie ako Diem25, Nová ľavica či Socialisti.sk. Spýtajte sa týchto ľavičiarov a ľavičiarok čo sa dištancujú od marxizmu alebo majú výhrady voči jeho revolučnej tradícii, ako si predstavujú prekonanie kapitalizmu. Oknom do duše “zemitejších” ľavičiarov, ktorí sa organizujú v oficiálnych kruhoch ako sú politické strany, sú ich názory na demokratizáciu EÚ, či, koniec koncov, akejkoľvek štátnej štruktúry. Vraj participáciou, napr. skrz voľby či petície, možno presadiť takú mieru demokracie, až sa zmení systém samotný! Úplne ignorujúc materiálne záujmy kapitálu, ktoré sú navyše podopierané silovými zložkami pripravenými kedykoľvek zasiahnuť. Prípadne skrz posilňovanie družstevníctva, open-source projektov… Čistý utopický idealizmus! Títo ľudia zvyknú trpieť až hmatateľnou kognitívnou dizonanciou, lebo na jednej strane hovoria o revolúcii alebo sa zaobaľujú do revolučnej estetiky, no v praxi nerobia nič iné, než sociálnedemokratickú politiku. Prípadne ospevujú akýsi mýtický “škandinávsky model” – a na to už snáď ani neexistuje diagnostický pojem. Títo ľudia vedia, že súčasný systém treba prekonať, no nepoznajú nič iné, než nástroje, ktoré sú kompatibilné s tým samotným systémom, ktorý chcú prekonať. A tak si revolučnou estetikou zakrývajú oči pred tým, že systém iba reprodukujú – tento sebaklam ich chráni pred vyhorením či snáď niečím horším. Nádherný príklad toho, kedy sa dva protiklady dialekticky zlučujú do nového koherentného systému. Potom sú tu tí “živelnejší” ľavičiari a ľavičiarky. Tí zasa robia tú chybu, že sa sústredia na aktivizmus, ktorý len reaguje na vysokú politiku a aj to len v medziach umožňovných štátom. Ich aktivity, akokoľvek zahalené vlajkami anarchokomunizmu, ovenčené heslami vyhlasúcich umieračik systému a ožarované svetlicami, nevytvárajú to, čo systém prekoná – nebudujú revolučnú infraštruktúru. V konečnom dôsledku tieto protesty a kultúrne podujatia iba budujú kolektívnu identitu. Tá, podobne ako v prípade nášho zemitejšieho ľavičiara, umožňuje tejto subkultúre, tomuto politickému ekvivalentu fanklubu, mať pocit revolučnosti napriek tomu, že nič z toho, čo robia, nie je vo výsledku efektívne subverzívne. Opäť: sebaklam, ktorý chráni človeka pred vyhorením a depresiou z impotencie ľavice, “radikálnej” či “oficiálnej”. Čerešničkou sú tí samozvaní “revolucionári”, ktorí žijú v tom, že budujú revolučnú infraštruktúru, i keď ide iba o obyčajný LARP, a navyše o svojich “revolučných aktivitách” vytrubujú do celého sveta, čím vo výsledku maria svoje vlastné úsilie. Teda, marili by, ak by robili niečo skutočne subverzívne. Ľavica je choroba. Choroba, ktorú treba posypať vápnom a zakopať hlboko do zeme. Chorobou je preto, lebo ako nádor odčerpáva energiu od tých aktivít, ktoré majú zmysel. Za 35 rokov od Novembra 1989 sa antikapitalizmus na Slovensku neposunul nikam. “Ľavica” zažíva porážku za porážkou (a za porážku tu považujem aj relatívny posun parlamentnej ľavice vpravo). Prečo? Lebo súčasná ľavica je dedičkou tradície ľavice z dôb KSČ – tradície oficiálneho pôsobenia, tradície účasti na systéme a averzie z práce mimo oficiálnych rámcov. A “radikálna ľavica” na tom nie je inak – tá zasa prebrala impotenciu západnej ľavice, jej revolučnú estetiku ale i teóriu a modus operandi kompatibilný so systémom. Pokiaľ chce nejaká organizácia prekonať kapitalizmus, musí chirurgickým, čistým rezom prerušiť akýkoľvek kontakt s týmito chorobnými vzorcami. Ľavicu nemožno zjednocovať. Aký zmysel má zjednocovať revolučnú tradíciu marxizmu s idealistickými či utopickými antikapitalistami a sociálnymi demokratmi, či snáď sociálnymi liberálmi? Za akým cieľom? Pominuteľným volebným víťazstvom? Či dosiahnutím revolúcie silou lásky a priateľstva? Zjednocovať možno jedine na základe zdieľaného chápania súčasnosti, cieľov a stratégie. Toto nie je nejaké sektárčenie. Keď raz chcete zatĺcť klinec, nemôžete pracovať s niekým, kto chce použiť vŕtačku, nedajbože s človekom, ktorý na kladivo neverí. Iste, existujú aj čiastkové ciele, ktoré môžu v širšej spoločnosti pestovať náklonnosť k antikapitalizmu, a ktoré vyžadujú kompromis. Kým sa nesnažíte o systémovú zmenu, alebo keď sa zameriavate najmä na základné vzdelávanie ako FĽM, tieto moje výtky sa vás toľko netýkajú ale ostávajú varovným prstom. Len sa netvárte, že prekonávate kapitalizmus. V poslednom dejstve to totiž nebude široká “ľavicová” koalícia, čo bude schopná úspešne dosiahnuť hlavný cieľ. Ľavicu nemožno zjednocovať – od ľavice sa treba odtrhnúť a ísť skrz už dávno neprebádanú húštinu vpred. --- Článok si môžete prečítať aj na našom webe: https://frontlavicovejmladeze.sk/mytus-o-lavici-preco-je-pravica-a-lavica-v-podstate-to-iste-a-co-to-znamena-v-praxiČítaj viac