100 JARNÝCH KILOMETROV – Štrbské Pleso. Aj cez uplynulý víkend v znamení 2. kola volieb prezidenta Slovenskej republiky som kráčala pre splnenie vytýčeného cieľa 100 jarných kilometrov v lokalite Štrbské Pleso. https://www.facebook.com/photo?fbid=805997968218887&set=a.219295290222494 S kolegyňou Jankou sme volili v najvyššie p...oloženej volebnej miestnosti na Slovensku v nadmorskej výške 1 310 m n.m. v hoteli Panoráma. Popoludní sa pridalo aj jarné mrholenie, ale v nedeľu nám slnečné počasie vynahradilo občasné sobotné zmrákanie a dážď. V prechádzkovom režime sme spolu prešli rekreačných 18,22 km a tak mám z jarnej „stovky“ absolvovaných 90,75 km. Už iba 9,25 km. Pridajte sa, priateliaČítaj viac
100 JARNÝCH KILOMETROV – Vysoké Tatry. Cez Veľkonočné sviatky som pokračovala v napĺňaní 100 jarných kilometrov vo Vysokých Tatrách. https://www.facebook.com/photo?fbid=805997968218887&set=a.219295290222494 Tatry boli pre nás s Jarkom „druhým domovom“, a keď sa našla voľná chvíľa, radi sme kráčali na túrach v našich... veľhorách. Preto prirodzene patria na prvú priečku cieľov mojich spomienkových kilometrov. Od piatku som tu prešla 64,43 km, a ak pripočítam Vápennú, tak mám z jarnej „stovky“ absolvovaných 72,53 km. Už iba 27,47 km. Pridajte sa, priateliaČítaj viac
100 JARNÝCH KILOMETROV – VÁPENNÁ (ROŠTÚN). Tohtoročných 100 jarných kilometrov som začala so svojou kolegynkou Mirkou výstupom na Vápennú. Zvolili sme trasu zo Sološnice, s návratom na to isté miesto, s celkovou dĺžkou 8,1 km a prevýšením 532 m. Vrch Vápenná (752 m n.m.) je tretím najvyšším vrcholom Malých Karpát a n...achádza sa na území chránenej národnej prírodnej rezervácie Roštún, v ktorej platí piaty stupeň ochrany. Na vrchole brala je vybudovaná železobetónová rozhľadňa vysoká päť metrov. Rozhľadňa má tvar obelisku a bola postavená v roku 2003. Je z nej uchvacujúci výhľad na rozsiahle okolie. V turistickom sprievodcovi sa písalo, že na nej vždy nájdeme viať slovenskú vlajku. My sme našli na vrchole dvojkríža iba pár vlajúcich zvyškov látky po odtrhnutej vlajke. Ešteže neveríme turistickým sprievodcom a pre istotu sme doniesli novú vlajku, ktorú sme nainštalovali na zábradlie plošiny rozhľadne. Video-sprievodca výstupu na Vápennú: https://www.youtube.com/watch?v=pVoYFqoofas Zapájam sa do výzvy Maríny – Klubu žien Slovenskej národnej strany: 100 JARNÝCH KILOMETROV – CHÔDZOU PROTI OBEZITE, pre zdravie i spomienku na môjho milovaného manžela Jaroslava Pašku, po boku ktorého som takto kráčala nespočetnekrát... https://www.facebook.com/photo?fbid=805997968218887&set=a.219295290222494 Tak už „iba“ 91,9 km. Pridajte sa, priatelia. Juliana PaškovČítaj viac
Jaroslav Paška, ako vtedajší člen Predsedníctva SNS, podporoval vznik ženskej organizácie pri SNS. Dnes by mal radosť, že sa Maríne darí a jej rokovania sa vždy nesú v konštruktívnom duchu. Dámy, ďakujem za pozvanie, Juliana Pašková
NEZABUDNUTEĽNÝ VEČER V SKÝCOVE S Jarkom sme v minulosti viackrát navštívili obec Skýcov. Imponovala nám historickým hrdinstvom, kultúrnymi tradíciami i starostom plným entuziazmu. Manžel bol držiteľom ocenenia „Priateľ obce Skýcov“ a vždy sa úprimne tešil na tamojšie podujatia. Keď som od pána starostu Mgr. Tomáša Kol...embusa dostala pozvánku na premiéru k 30. výročiu ochotníckeho divadelného súboru Hrušov, ktorý pôsobí v obci pod režisérskou taktovkou Ľubomíra Hosťoveckého nepretržite od roku 1994, nesmierne ma to potešilo. Očakávania nesklamali, sobotný večer v kultúrnom dome bol nabitý pozitívnou energiou, srdečným humorom a opakovaným dlhotrvajúcim potleskom. Veselohrou „Aby to porantalo“, na motívy hry Rudolfa Kazíka „Na chvoste“, miestni herci rozdávali smiech i poučenie zaplnenej divadelnej sále. Prajem súboru Hrušov veľa tvorivých síl do štvrtej dekády a srdečne ďakujem za krásny večer v Skýcove. Juliana PaškovČítaj viac
ŠTVRTÉ PODANIE NA ÚRAD PRE DOHĽAD NAD ZDRAVOTNOU STAROSTLIVOSŤOU BOLO ÚSPEŠNÉ Po takmer dvoch rokoch a štyroch podaniach na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej ÚDZS) mi bola dňa 17.8.2023 doručená kópia kompletného šesťstranového Pitevného protokolu č. PBAPA2021 1217 môjho zosnulého manžela Mgr. art. In...g. arch. Jaroslava Pašku, ktorý zomrel 15.7.2021. Štvrté, úspešné podanie na ÚDZS bolo vypracované s odbornou pomocou excelentnej advokátky so skúsenosťami v oblasti medzinárodného práva, bývalej dlhoročnej zástupkyne SR pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej ESĽP), pani JUDr. Marice Pirošíkovej, PhD. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa KOLLÁRA, Petry KRIŠTÚFKOVEJ a Jozefa HLINKU na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom títo navrhovali sprístupnenie pitevného protokolu blízkej osobe poistenca, chvíľu dával nádej, že sa právny absurdistan v tejto veci zmení, avšak predkladatelia ho listom z 28. marca 2023 v tichosti vzali späť. Úspešná žiadosť o kompletný pitevný protokol sa odvoláva na články 6 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej Dohovor) a konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR k článku 154c Ústavy SR, podľa ktorej Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy SR, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť. Žiadosť podrobne analyzuje právnu analógiu s iným prípadom, v ktorom boli žalobkyne proti SR na ESĽP úspešné. S láskavým súhlasom pani advokátky JUDr. Marice Pirošíkovej, PhD. na záver tohto statusu, v časti „VZOR PODANIA“ uvádzam tie časti úspešného podania, ktorými sa môžu inšpirovať doposiaľ neúspešní žiadatelia o kompletnú pitevnú dokumentáciu svojich blízkych zosnulých. Podľa zásady rovnakého zaobchádzania (Zákon 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), by im mal ÚZDS v ich žiadostiach vyhovieť. MUDr.Mgr. Juliana Pašková, MPH VYHLÁSENIE JUDR. MARICE PIROŠÍKOVEJ, PHD. K NEMOŽNOSTI BLÍZKYCH OSÔB ZÍSKAŤ PITEVNÝ PROTOKOL: Na úvod pripomínam, že v prípade K.H. a ďalší v. Slovensko sa ESĽP zaoberal sťažnosťou ôsmich sťažovateliek namietajúcich, že podľa zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z roku 1994 nemohli získať fotokópie zo svojej zdravotnej dokumentácie. Odvolávali sa na články 6 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor). Sťažovateľky v tomto prípade získali súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých mohli nahliadnuť do celej svojej zdravotnej dokumentácie, ale nemali možnosť vyhotoviť si z nej fotokópie. ESĽP skúmal, či dôvody, na ktoré sa slovenské štátne orgány pri odmietnutí takejto možnosti odvolali boli dostatočne presvedčivé na to, aby prevážili nad právom sťažovateliek podľa článku 8. Podľa sťažovateliek možnosť získať iba výpisky zo zdravotnej dokumentácie im nezabezpečila účinný prístup k relevantným dokumentom týkajúcim sa ich zdravia. Originál dokumentácie, ktorý nebolo možné ručne skopírovať, obsahoval informácie, ktoré sťažovateľky považovali za dôležité z hľadiska ich psychickej a fyzickej integrity, pretože mali podozrenie, že boli podrobené zákroku majúcemu vplyv na ich reprodukčné zdravie. ESĽP pripomenul, že sťažovateľky potrebovali mať celú dokumentáciu v podobe fotokópií, aby ju mohol preskúmať nezávislý znalec a aj kvôli ochrane pred prípadným neúmyselným zničením originálov. ESĽP poznamenal, že zdravotná dokumentácia jednej zo sťažovateliek sa skutočne stratila. Zákaz vyhotovovania fotokópií odôvodnili vnútroštátne súdy predovšetkým potrebou chrániť informácie pred zneužitím. Vláda SR sa odvolávala na mieru voľnej úvahy, ktorá patrí zmluvným štátom a tvrdila, že slovenské štátne orgány splnili svoje povinnosti podľa článku 8 tým, že sťažovateľkám alebo ich právnym zástupkyniam umožnili nahliadnuť do celej zdravotnej dokumentácie. Nebezpečenstvu zneužitia bolo možné podľa ESĽP predísť inými prostriedkami ako nesprístupnením kópií dokumentácie sťažovateľkám. ESĽP dodal, že oznámeniu alebo sprístupneniu osobných zdravotných údajov, ktoré môže byť nezlučiteľné so zárukami článku 8 Dohovoru, možno zabrániť takými prostriedkami, ako je napríklad zavedenie primeraných záruk do vnútroštátneho právneho poriadku s cieľom prísneho obmedzenia podmienok, za ktorých možno takéto údaje sprístupniť a okruhu osôb oprávnených na prístup k dokumentácii. Toto preukazuje aj nový zákon o zdravotnej starostlivosti z roku 2004, ktorý zrušil sťažovateľkami kritizovanú právnu úpravu a výslovne ustanovuje pre pacientov alebo nimi splnomocnené osoby možnosť vyhotoviť si fotokópie zo zdravotnej dokumentácie. Vzhľadom na to ESĽP dospel k porušeniu práva sťažovateliek na súkromný a rodinný život. Tiež konštatoval porušenie práva sťažovateliek na prístup k súdu za ručeného článkom 6 Dohovoru s tým, že zákonná prekážka získavania kópií zdravotnej dokumentácie predstavovala neprimerané obmedzenie pre ich schopnosť účinne predložiť ich prípad súdu. Podľa názoru ESĽP, ochrana práv jednotlivca podľa článku 6 vyžaduje, aby sa záruky tohto ustanovenia vzťahovali aj na situáciu, keď osoba, tak ako sťažovateľky v tomto prípade, má v zásade občianskoprávny nárok, ale domnieva sa, že dôkazná situácia vyplývajúca z ustanovení účinných právnych predpisov jej znemožňuje efektívne sa domáhať nápravy pred súdom alebo bez náležitého opodstatnenia sťažuje domáhanie sa takejto súdnej ochrany. Podľa ESĽP síce zákonná prekážka získavania kópií zdravotnej dokumentácie v danom čase sťažovateľkám úplne nebránila podať občianskoprávnu žalobu na základe informácií získaných pri nahliadaní do ich dokumentácie, domnieval sa ale, že § 16 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti z roku 1994 predstavoval neprimerané obmedzenie pre ich schopnosť efektívnym spôsobom predložiť svoj prípad súdu. Za zistené porušenia článkov 6 a 8 Dohovoru ESĽP priznal všetkým sťažovateľkám spoločne 8000 eur. Berúc do úvahy uvedenú judikatúru ESĽP, konštatujem, že pretrvávajúcim problémom v slovenskej právnej úprave, ktorý stále nie je vyriešený v súlade s judikatúrou ESĽP, je nemožnosť pozostalých získať pitevný protokol. Pripomínam, že v NR SR bol predložený návrh poslancov NR SR Borisa KOLLÁRA, Petry KRIŠTÚFKOVEJ a Jozefa HLINKU na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom títo navrhovali doplniť § 48 odsekom 15, v nasledovnom znení: „(15) Úrad na požiadanie sprístupní po smrti pacienta pitevný protokol blízkej osobe 57) poistenca alebo osobe s udeleným súhlasom na prístup k elektronickej zdravotnej knižke poistenca 68ab) alebo s oprávnením nahliadať do zdravotnej dokumentácie poistenca,68ac) a to formou nahliadnutia a vyhotovenia fotokópií.“. Listom z 28. marca 2023 ho však vzali späť. (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8863) Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý nakoniec schválený nebol, jednoznačne vyplýva, že súčasne platný zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo svojom obsahu upravuje vykonávanie pitvy, ale neumožňuje pozostalým – oprávneným osobám získať pitevný protokol, pretože nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie. Navrhovatelia si boli vedomí, že táto dokumentácia je podstatná k ustáleniu skutočnej príčiny smrti pre účely znaleckého dokazovania a sprístupňuje sa až na dožiadanie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, čím sú pozostalí priamo nútení podať trestné oznámenie alebo civilnú žalobu, aby sa „dostali“ k pitevnému protokolu. Je nesporné, že takýto právny stav porušuje práva blízkych osôb zaručené článkom 8 Dohovoru. Ďalej zdôrazňujem, že bez pitevného protokolu nie sú pozostalí v mnohých prípadoch spôsobilí vyhodnotiť prípadné podanie občianskoprávnej žaloby a je tak porušované aj ich právo na prístup k súdu zaručené článkom 6 Dohovoru. Táto situácia je analogická s tou, akú ESĽP kritizoval v prípade K. H. a ďalší v. Slovensko. Pripomínam odsek 1 článku 154c Ústavy SR, podľa ktorého sú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Pokiaľ ide o identifikovaný problém je namieste zo strany orgánov verejnej moci prednostná aplikácia článkov 6 a 8 Dohovoru. V iných európskych krajinách je prístup blízkych osôb k pitevnému protokolu samozrejmosťou, ako príklad možno uviesť Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko, či Českú republiku. V Nemecku je pitevný protokol spravidla prístupný lekárskemu personálu a príbuzným zosnulého. V prípade súdnej pitvy môže prístup obmedziť prokurátor alebo súd. Vo Francúzsku majú príbuzní právo na prístup k pitevnému protokolu. Ak je pitva vykonaná z medicínskych dôvodov, môžu si príbuzní vyžiadať kópiu protokolu. V prípade súdnej pitvy môže byť prístup obmedzený z dôvodov verejného záujmu. V Spojenom kráľovstve majú príbuzní právo byť informovaní o výsledkoch pitvy. V prípade súdnej pitvy môže koroner (súdny lekár) obmedziť prístup k pitevnému protokolu v záujme spravodlivosti alebo vyšetrovania. V Španielsku sa prístup k pitevnému protokolu riadi viacerými právnymi predpismi. Príbuzní majú zvyčajne právo byť informovaní o výsledkoch pitvy a môžu si vyžiadať kópiu protokolu. V prípade súdnych pitiev môže prístup obmedziť súd. V Taliansku príbuzní majú právo na prístup k pitevnému protokolu a môžu si vyžiadať jeho kópiu. V prípade súdnej pitvy môže byť prístup obmedzený na základe rozhodnutia súdu alebo prokurátora. V Českej republike majú osoby blízke zosnulému právo nazerať, vyhotovovať si výpisy či kópie zo zdravotníckej dokumentácie. Žiadateľ musí preukázať, že je osoba blízka (občiansky preukaz, čestné vyhlásenie, v ktorom uvedie svoje kontaktné údaje a číslo preukazu totožnosti, kópia sobášneho listu, kópia rodného listu). Po pitve je možné pozostalým poskytnúť informácie o príčine smrti, avšak iba osobne, nie telefonicky alebo emailom. Ak má o výsledok pitvy záujem ošetrujúci – praktický lekár, je zaslaný tento výsledok lekárovi na písomné dožiadanie (akceptujú aj e-mailovú žiadosť). V zmysle Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva ČR č. 98/2012 Zb. o zdravotníckej dokumentácii v znení neskorších predpisov môžu po smrti do zdravotníckej dokumentácie zosnulého nazerať (vrátane informácií o výsledku pitvy, ak bola vykonaná) opäť osoby, ktoré boli za jeho života výslovne v tejto dokumentácii určené, a potom osoby blízke zosnulému (tie zvláštne určenie nepotrebujú). Rovnaké oprávnenie má zákonný zástupca zosnulého, jeho opatrovník, pestún alebo iná ošetrujúca osoba (ak zároveň nespadajú do predchádzajúceho zoznamu). __________________________________________________________________________________ VZOR PODANIA: Týmto si Vás dovoľujem opätovne požiadať o fotokópiu pitevného protokolu č. xxxxxxxx vyhotoveného dňa xxxxxx. V tomto ohľade poukazujem na to, že podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR k článku 154c Ústavy SR Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy SR, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť.“ (vyslovené už v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 36/02) Pokiaľ ide o ochranu jednotlivcov, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z článku 8 Dohovoru vyvodil aj pozitívnu povinnosť štátov zabezpečiť im „efektívny a dostupný postup“ umožňujúci získať prístup ku „všetkým relevantným a vhodným informáciám“ vrátane vyhotovenia fotokópií zo zdravotnej dokumentácie (rozsudok K. H. a ďalší v. Slovensko, 28. apríl 2009). Podľa ESĽP sa pozitívna povinnosť môže vzťahovať na osobné údaje, na sprístupnenie fotokópií spisov obsahujúcich osobné údaje osobám, ktorých sa tieto údaje týkajú. ESĽP sa napr. v prípade K.H. a ďalší v. Slovensko zaoberal sťažnosťou ôsmich sťažovateliek namietajúcich, že podľa zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z roku 1994 nemohli získať fotokópie zo svojej zdravotnej dokumentácie. Odvolávali sa na článok 8 Dohovoru. Sťažovateľky v tomto prípade získali súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých mohli nahliadnuť do celej svojej zdravotnej dokumentácie, nemali možnosť vyhotoviť si z nej fotokópie. ESĽP skúmal, či dôvody, na ktoré sa štátne orgány dotknutého štátu pri odmietnutí takejto možnosti odvolali boli dostatočne presvedčivé na to, aby prevážili nad právom sťažovateliek podľa článku 8. Podľa sťažovateliek možnosť získať iba výpisky zo zdravotnej dokumentácie im nezabezpečila účinný prístup k relevantným dokumentom týkajúcim sa ich zdravia. Originál dokumentácie, ktorý nebolo možné ručne skopírovať, obsahoval informácie, ktoré sťažovateľky považovali za dôležité z hľadiska ich psychickej a fyzickej integrity, pretože mali podozrenie, že boli podrobené zákroku majúcemu vplyv na ich reprodukčné zdravie. ESĽP pripomenul, že sťažovateľky potrebovali mať celú dokumentáciu v podobe fotokópií, aby ju mohol preskúmať nezávislý znalec a aj kvôli ochrane pred prípadným neúmyselným zničením originálov. ESĽP poznamenal, že zdravotná dokumentácia jednej zo sťažovateliek sa skutočne stratila. Zákaz vyhotovovania fotokópií odôvodnili vnútroštátne súdy predovšetkým potrebou chrániť informácie pred zneužitím. Vláda SR sa odvolávala na mieru voľnej úvahy, ktorá patrí zmluvným štátom a tvrdila, že slovenské štátne orgány splnili svoje povinnosti podľa článku 8 tým, že sťažovateľkám alebo ich právnym zástupkyniam umožnili nahliadnuť do celej zdravotnej dokumentácie. Nebezpečenstvu zneužitia bolo možné podľa ESĽP predísť inými prostriedkami ako nesprístupnením kópií dokumentácie sťažovateľkám. Oznámeniu alebo sprístupneniu osobných zdravotných údajov, ktoré môže byť nezlučiteľné so zárukami článku 8 Dohovoru, možno zabrániť takými prostriedkami, ako je napríklad zavedenie primeraných záruk do vnútroštátneho právneho poriadku s cieľom prísneho obmedzenia podmienok, za ktorých možno takéto údaje sprístupniť a okruhu osôb oprávnených na prístup k dokumentácii. Toto preukazuje aj nový zákon o zdravotnej starostlivosti z roku 2004, ktorý zrušil sťažovateľkami kritizovanú právnu úpravu a výslovne ustanovuje pre pacientov alebo nimi splnomocnené osoby možnosť vyhotoviť si fotokópie zo zdravotnej dokumentácie. Vzhľadom na to dospel k porušeniu práva sťažovateliek na súkromný a rodinný život. Tiež konštatoval práva sťažovateliek na prístup k súdu s tým, že zákonná prekážka získavania kópií zdravotnej dokumentácie predstavovala neprimerané obmedzenie pre ich schopnosť účinne predložiť ich prípad súdu. Podľa názoru ESĽP, ochrana práv jednotlivca podľa článku 6 vyžaduje, aby sa záruky tohto ustanovenia vzťahovali aj na situáciu, keď osoba, tak ako sťažovateľky v tomto prípade, má v zásade občianskoprávny nárok, ale domnieva sa, že dôkazná situácia vyplývajúca z ustanovení účinných právnych predpisov jej znemožňuje efektívne sa domáhať nápravy pred súdom alebo bez náležitého opodstatnenia sťažuje domáhanie sa takejto súdnej ochrany. Podľa ESĽP síce zákonná prekážka získavania kópií zdravotnej dokumentácie v danom čase sťažovateľkám úplne nebránila podať občianskoprávnu žalobu na základe informácií získaných pri nahliadaní do ich dokumentácie, domnieval sa ale, že § 16 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti z roku 1994 predstavoval neprimerané obmedzenie pre ich schopnosť efektívnym spôsobom predložiť svoj prípad súdu. V tejto súvislosti bolo ESĽP nezistil dostatočne presvedčivé zdôvodnenie pre to, aby sťažovateľkám bolo bránené vo vyhotovení kópií ich zdravotnej dokumentácie a z rovnakých dôvodov toto obmedzenie n považoval za nezlučiteľné s efektívnym výkonom práva sťažovateliek na prístup k súdu. Za zistené porušenia priznal všetkým sťažovateľkám spoločne 8000 eur. Berúc do úvahy uvedenú judikatúru ESĽP, ako aj skutočnosť, že v NR SR bol predložený návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa KOLLÁRA, Petry KRIŠTÚFKOVEJ a Jozefa HLINKU na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom títo navrhovali doplniť § 48 odsekom 15, v nasledovnom znení: „(15) Úrad na požiadanie sprístupní po smrti pacienta pitevný protokol blízkej osobe 57) poistenca alebo osobe s udeleným súhlasom na prístup k elektronickej zdravotnej knižke poistenca 68ab) alebo s oprávnením nahliadať do zdravotnej dokumentácie poistenca,68ac) a to formou nahliadnutia a vyhotovenia fotokópií.“ a na ktorý som zbytočne čakala, pretože ho listom z 28. marca 2023 vzali späť, Vás opätovne žiadam o zaslanie kópie pitevného protokolu č. xxxxxxxxxx zo dňa xxxxxxxx. Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý schválený nebol, jednoznačne vyplýva, že súčasne platný zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo svojom obsahu upravuje vykonávanie pitvy, ale neumožňuje pozostalým – oprávneným osobám získať pitevný protokol, pretože nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie. Navrhovatelia sú si vedomí, že táto dokumentácia je podstatná k ustáleniu skutočnej príčiny smrti pre účely znaleckého dokazovania a sprístupňuje sa až na dožiadanie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, čím sú pozostalí priamo nútení podať trestné oznámenie alebo civilnú žalobu, aby sa „dostali“ k pitevnému protokolu. K tomu dodávam, že takýto právny stav je v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou ESĽP a ako blízka osoba žiadam s odkazom na článok 154c Ústavy SR prednostnú aplikáciu mojich práv zaručených článkom 8 Dohovoru okamžitým vyhotovením fotokópie všetkých strán pitevného protokolu. Vzhľadom na okolnosti úmrtia môjho manžela potrebujem mať kópiu celého pitevného protokolu, aby som ju mohla dať preskúmať nezávislým znalcom a aj kvôli ochrane pred prípadným neúmyselným zničením originálu. Bez nej nie som spôsobilá vyhodnotiť prípadné podanie občianskoprávnej žaloby a je tak porušované aj moje právo na prístup k súdu. Táto moja situácia je analogická s tou, akú ESĽP kritizoval v prípade K. H. a ďalší v. Slovensko. Na fotografii vľavo JUDr. Marica Pirošíková, PhDČítaj viac
Uplynulý víkend sme si pripomenuli dva roky od Jarkovho úmrtia, najprv v sobotu pietnou spomienkou pri jeho hrobe a potom sme na neho v nedeľu spomínali pri Národnom výstupe na Sitno, ktorého sa ,ako rodák z Banskej Štiavnice, tak rád v minulosti zúčastňoval. Nechýbal ani budík, ktorým sám na povesťami opradenom Sitne symbolicky ...budieval bájnych rytierov, aby prišli národu na pomoc ..Čítaj viac
20. jún 2023 - dátum nedožitých 69. narodenín Jaroslava Pašku ...