Matematika je kráľovnou vied, hovoril náš stredoškolský profesor matematiky. Niečo na tom je. Vďaka matematike vypočítal v roku 1928 teoretický fyzik Paul Dirac pozitívny elektrón – pozitrón. Štyri roky predtým ako bola existencia pozitrónu potvrdená Carlom Andersonom. Vďaka matematike vieme presne vypočítať ako sa bude vyv...íjať epidémia koronavírusu, aj koľko ľudí by zomrelo keby ... Keď sme 1. septembra zistili, že sa nám počet obetí za mesiac zvýšil z 29 na 33 a počet aktívnych prípadov vzrástol z 573 na 1486, sprísnili sme karanténne opatrenia. A keď napriek tomu počet aktívnych prípadov stúpol za mesiac na 6807 (4,5 krát) a počet úmrtí na 54 (1,63 krát) pristúpili sme v záujme ochrany životov 1. októbra k vyhláseniu núdzového stavu. Aby sme zvrátili nepriaznivý vývoj situácie, urobilo sa počas neho dvakrát aj celoplošné testovanie. Vďaka tomu sa nám podarilo situáciu zvrátiť. A to tak, že počet aktívnych prípadov stúpol do 14. novembra na 56 033 (teda 8,23 krát) a počet obetí na 510 (9,44 krát). Na základe týchto ukazovateľov si môžeme vypočítať, že ak budeme ďalších týždňov pokračovať tak ako doteraz, do Vianoc by nám malo zomrieť 4 304 ľudí a počet nových aktívnych prípadov by mal vzrásť na 629 700. Alebo je v tomto matematickom výpočte nejaká chyba? Výpočet vývoja epidémie mechanickým dosadením údajov do nejakého vzorca vedie k nezmyselným výsledkom. Matematické modely pre vývoj epidémie v marci predpovedali viac ako pol milióna infikovaných a najprv 100 000, neskôr 50 000 obetí. Teraz sa operuje tisíckami mŕtvych, pokiaľ by sme zrušili núdzový stav. To je nezmysel. Epidémia má vlastné pravidlá, takže matematické modely sú veľmi nepresné. Počet infikovaných nestúpa ani lineárne ani exponenciálne a k nakazeniu celej populácie nikdy nedochádza. Každoročná sezónna chrípka napríklad infikuje maximálne 10 % populácie, zvyčajne však oveľa nižšie percento. A celú populáciu neinfikoval ani stredoveký mor. Viera, že nejaké karanténne opatrenia zachránia populáciu pred šírením epidémie a významne znížia počet úmrtí, je obrovský omyl. Pôvodným zámerom karantény bolo všade na svete len „sploštenie krivky“, teda udržanie počtu novo infikovaných na určitej úrovni, aby nedošlo k preťaženiu nemocníc. Aby bolo možné časti pacientov poskytnúť podpornú liečbu. Tej malej časti pacientov v ťažkom stave, ktorej môžu umelá ventilácia a kyslík zachrániť život. Lebo kauzálnu liečbu COVID-19 doteraz nemáme. Nikde na svete ju nemajú. To znamená, že veľká časť pacientov u ktorých dôjde k respiračnej insuficiencii zomrie. V USA zomrelo asi 80 pacientov čo boli na umelej pľúcnej ventilácii. Všetky karanténne opatrenia, zamerané na to aby neboli preťažené nemocnice, majú teda za cieľ zachrániť životy tým 20 % pacientov s vážnym respiračným zlyhávaním, ktorí potrebujú pľúcnu ventiláciu. Teda pri kolapse zdravotníctva by sme mali nanajvýš o 20 % viac obetí. Nanajvýš! Reálne asi ešte menej, lebo nie všetci čo zomreli boli na pľúcnej ventilácii. Výpočty ktoré hovoria o tisíckach obetí ku ktorým by došlo nebyť karanténnych opatrení, sú jednoducho nezmysel. Karanténa síce môže o niečo spomaliť šírenie epidémie, ale na počet obetí má len veľmi malý vplyv. Napokon, účinnosť karanténnych opatrení proti šíreniu epidémie vidíme z vývoja epidémie COVID-19 u nás, aj vo svete. Napriek lockdownom a prísnym opatreniam, po letnom poklese počty infikovaných všade stúpajú. Hoci počet úmrtí tomuto vzostupu už ani zďaleka nezodpovedá. Vlastne aj pokiaľ ide o ten vzostup pozitívnych prípadov, nestúpajú všade. Na južnej pologuli už od augusta všade bez výnimky už klesajú. A nie je to určite preto, že tam prijali také zázračne účinné opatrenia a všetci ich tam aj zodpovedne dodržujú. Je to skôr preto, že na južnej pologuli skončila zima a prichádza tam jar. COVID-19 nahradil na južnej pologuli v tomto roku chrípku. Tá tam naopak zázračne vymizla. Napríklad v Čile zaznamenali počas tejto chrípkovej sezóny len 1 134 prípadov chrípky oproti 20 949 prípadom zaznamenaným v rovnakom období minulého roku, pričom na chrípku tam v tomto roku zomrelo len 12 ľudí. A v júli, keď tam chrípková sezóna vrcholí, nezaznamenali v Čile dokonca ani jeden prípad chrípky. Výrazný pokles výskytu chrípky hlásila aj Argentína a Brazília, v Juhoafrickej republike nezaznamenali lekári ani taký počet prípadov chrípky aby mohli vyhlásiť chrípkovú sezónu a v Austrálii laboratórne potvrdili len 85 prípadov chrípky, pričom rok predtým tam mali v rovnakom období 22 047 potvrdených prípadov! https://www.advisory.com/daily-briefing/2020/07/24/coronavirus-restrictions S nástupom leta v auguste až septembri začali však na južnej pologuli klesať už aj prípady COVID-19. Tak, akoby tam boli s nastupujúcim letom klesali aj prípady chrípky. https://www.google.sk/search?q=COVID19+Ju%C5%BEn%C3%A1+Afrika&ie=&oe No a podľa údajov WHO dochádza teraz k rovnakému úkazu aj na severnej pologuli. Aktivita chrípky zostáva aj v 45. týždni (2. - 8. november) na medzisezónnej úrovni, chrípkový vírus bol zistený len sporadicky, a čo je priam ohromujúce, ani v 45. týždni tohto roku nebola na severnej pologuli hlásená žiadna hospitalizácia pacienta s laboratórne potvrdenou chrípkou!! https://flunewseurope.org/ Ako sa zdá, tak ako tomu bolo na južnej pologuli, aj na severnej koronavírus nahradí v tomto roku chrípku. A pri letalite ktorú táto infekcia má, si môžeme „vypočítať“ aj počet úmrtí ktorým sa nevyhneme, ani keby sme na mesiac išli do bunkrov. Lebo určitý počet ľudí na Slovensku zomrie každý rok na chrípku a pneumóniu, tak ako všade na svete, a nijako sa tomu nedá zabrániť. V roku 2018 nahlásilo Slovensko Svetovej zdravotníckej organizácii 1 925 úmrtí na chrípku a pneumóniu. https://www.worldlifeexpectancy.com/slovakia-influenza-pneumonia Letalita chrípky sa pohybuje v našich končinách v rozpätí 0,1-0,4 %, medián letality epidémie COVID-19 je 0,23 %. V posledných desiatich rokoch sa hlásené úmrtia na chrípku u nás pohybovali zhruba medzi 800 a 3 500, pričom tých 3 500 úmrtí v chrípkovej sezóne 2016-2017 sa výrazne vymykalo z priemeru. Ak nebudeme brať do úvahy žiadne faktory ktoré môžu tento počet ovplyvniť, nie je ťažké vypočítať, koľko úmrtí na chrípku alebo na koronavírus môžeme v tomto roku očakávať. A žiadne karanténne opatrenia tomu nezabránia. Koronavírus SARS-Cov-2 proste musí prejsť celou našou populáciou. A aj ňou bez ohľadu na všetky karanténne opatrenia prechádza. Ľudia so zníženou imunitou môžu na túto infekciu zomrieť, tak ako by s vysokou pravdepodobnosťou zomreli aj na chrípku. Pre ostatnú populáciu je ale táto epidémia dokonca menej nebezpečná ako chrípka. Podľa vyjadrenia profesora Johna Ioannidisa pre októbrové Lekárske noviny, je smrtnosť ľudí pod 70 rokov na COVID-19 nižšia ako 0.05%. To je dvakrát nižšia letalita, ako letalita najmiernejšej chrípky. Akú konštantu musíme dosadiť do vzorca, aby sme dospeli k záveru, že bez karanténnych opatrení a núdzového stavu by sme tu mali mať na Vianoce tisícky mŕtvych? Matematika je exaktná veda, ale ak dosadíme do vzorca chybné, nelogické údaje, dostaneme chybný výsledok. Spomínam si na vtipný školácky príklad, síce matematicky správny, ale odporujúci logike. Keď vojdú do prázdnej miestnosti traja ľudia a piati z nej vyjdú, musia ešte dvaja vojsť, aby bola miestnosť prázdna. Matematicky to sedí. Len je to nezmysel. Vladimír MaleČítaj viac

Chcem odpovedať tým čo namietajú, že nízky počet úmrtí je výsledkom opatrení. Pretože ich námietky majú spoločného menovateľa, odpovedám spoločne týmto diskutérom Martin Hlavolovec Beseda Pan doktor je v poriadku porovnavat statistiku chripky kedy mala "normalny" priebeh s statistikou Covid kedy sa robili maximalne opatrenia...? Nie su dovodom "nizkych" cisel prave opatrenia ktore sa v taliansku urobili?ako by sa porovnavali cisla ak aj covid mal "normalny" priebeh a nerobilo by sa nic? Mochi Čomalblchy takze ked umrtnost klesa, lebo ludia sa riadia opatreniami, je to chyba odbornikov, ktori tie opatrenia vydavaju? nejako mi to nese Maximilian Alexy Ogorov Pomer testov a pomer umrti sa zmenil prave kvoli zmene sposobu zberu dat, cize dohladavanie do juna nebolo, a po juni nebola ani taka penetracia pozitivnych , ale to by vam ako milovnikovi dat malo byt zrejme.. Dusan Kvietok A co ked je to inak a klesajuci trend poctu umrti sposobili prave opatrenia ktore sa prijali. A my vidime efekt nosenia ruska pretoze existuju aj studie kt tvrdia ze nosenie ruska ktore prepusta urcite percento virusu sposobuje efekt ockovania. To znamena ze nakazeny maju ovela slabsi priebeh choroby a tym padom je menej mrtvych. Po dalsie rizikove skupiny sa zacali chranit ovela ucinnejsie ako v prvej vlne ked neboli prostriedky ani informacie. Zelal lal by som si aby virus slabol ale ako moze slabnut ked jeho DNA sa nezmenila? A ako je mozne ze sa nam plnia nemocnice? ---- odpoveď: Pokiaľ ide o závažnosť nejakej infekcie, dôležitá je takzvaná letalita (smrtnosť). Je to percento obetí zo všetkých postihnutých, čiže infikovaných. Nejde teda o to koľko ľudí v krajine celkove zomrelo, ani koľko zomrelo na 100 000 alebo milión, ale koľko zomrelo z tých čo dostali infekciu. 18. októbra sme mali 23 298 infikovaných a 69 obetí - čo je letalita 0,29 20. októbra sme mali 31 400 infikovaných a 98 obetí - čo je letalita 0,31 letalita chrípky sa pohybuje medzi 0,10 – 0,40. (nájdete aj na Wikipédii) Podľa závažnosti v jednotlivých rokoch. Teda vražednosť koronavírusu je porovnateľná s vražednosťou chrípky. Nemá to absolútne nič spoločné s opatreniami, tie majú chrániť pred infekciou. Lenže infikovaní sú tí, u ktorých opatrenia z nejakého dôvodu už zlyhali a oni boli napadnutí vírusom. Nejde o mortalitu, teda o celkový počet úmrtí, ktorý je možné znížiť prevenciou, vrátane karantény. Ide o percento ľudí postihnutých chrípkou alebo koronavírusom. A pretože na COVID (ani na chrípku) nemáme liek, letalita sa nedá výraznejšie ovplyvniť ani liečbou. Liečba je len symptomatická v obidvoch prípadoch. Letalita hovorí o nebezpečnosti (vražednosti) infekcie. A ešte jedno zaujímavé video vysielania oficiálnej nemeckej televízie. Sú tam titulky a nie je to dlhé. https://www.youtube.com/watch?v=ay14TVF1D40 V. MaleČítaj viac

Situácia je vážna Počet pozitívne testovaných trhá každý deň rekordy, vláda sprísňuje „opatrenia“ a vyzýva ľudí k zodpovednosti, zatvárajú sa školy, zaviedol sa núdzový stav …. Ultima ratio! – hovorili Rimania - A napokon rozum! Denník Hlavné správy si všimol zaujímavú skutočnosť. V článku z 1. októbra pouk...ázal na pozoruhodnú zmenu pomeru medzi počtom pozitívne testovaných a počtom úmrtí. Kým pomer medzi evidovanými prípadmi a úmrtiami bol v Británii do júna 7:1, od júla sa zmenil na 80:1! V Španielsku sa tento pomer zmenil z 10:1 na 120:1, vo Francúzsku z 5,5:1 na 190:1 a v Taliansku zo 7:1 na 70:1. K rovnakej zmene ale došlo aj v iných Európskych krajinách.(V Nemecku z 22:1 na 170:1, v Holandsku z 8,2:1 na 220:1, v Belgicku z 6,4:1 na 150:1, v Rakúsko z 25:1 na 290:1). Táto zmena ale platí len pre Európu a USA (z 21:1 na 58:1), kým v Turecku sa vôbec nezmenil (z 39:1 na 39:1), prakticky sa nezmenil ani v Brazílii (z 23:1 na 24:1), len mierne na Ukrajine (z 38:1 na 55:1), v Rusku sa dokonca zhoršil (z 72:1 na 43:1). Snaha vysvetliť tento jav predpokladom Jaroslava Flégra, že sa vírus prispôsobil a zabíja už menej ľudí aby sa mohol lepšie šíriť, má síce určitú logiku, ale prečo sa vírus takto nezmenil v Turecku, Brazílii, alebo hoci v Rusku? Prvý (zrejme aj hlavný) rozdiel medzi krajinami v ktorých sa úmrtnosť na COVID-19 výrazne znížila v porovnaní s počtom pozitívne testovaných a krajinami v ktorých sa tak nestalo, je čas kedy sa epidémia rozbehla. V Európe prepukla v zime a vrcholila začiatkom jari. A vtedy bola aj najvyššia úmrtnosť. Od mája úmrtnosť vo všetkých európskych krajinách trvale klesala. (obr. 1) A čo je zaujímavé, klesala aj napriek vzostupu pozitívne testovaných, ktorý začal všade približne od júla rapídne narastať. S výnimkou Španielska, kde mal tento vzostup aj určitý malý vplyv na úmrtnosť, však inde rast počtu pozitívne testovaných nemal na úmrtnosť prakticky žiaden vplyv. (v tabuľkách je úmrtnosť dolu pod čiarou, ako obrátený graf) Naopak, v marci až apríli začala úmrtnosť všade klesla a ďalej trvale klesá, s výnimkou mierneho vzostupu úmrtnosti v auguste v Španielsku. Vysvetlenie tohoto poklesu úmrtnosti v Európe má zrejeme aj inú príčinu ako pokles vražednosti vírusu Cov-SARS-2 (aj keď treba vziať do úvahy aj túto možnosť). Veľká úmrtnosť menej odolných osôb na začiatku epidémie je predsa úplne logická. Ak vezmeme do úvahy fakt, že väčšina obetí mala viac ako 80 rokov, nie sú krivky úmrtnosti vôbec prekvapujúce. (V Taliansku malo 68,9% obetí viac ako 80 rokov, 34,1% bola dokonca staršia ako 90 rokov, ďalších 26,6% malo viac ako 70 rokov.) Taliani sú mimoriadne zdravý národ, podľa agentúry Bloomberg sú druhým najdlhovekejším národom na svete (prvým sú Španieli). Japonci sú až na treťom mieste (za nimi Islanďania a Švajčiari.) Čo je čudné na tom, že osemdesiatnici či deväťdesiatnici umierajú na chrípku? (prípadne na COVID-19) Taliansko má vôbec najvyššiu úmrtnosť na chrípku v Európe, čo sa dá vysvetliť práve dlhovekosťou tamojšej populácie. Podľa oficiálnych štatistík publikovaných v International Journal of Infectious Diseases ( zdroj https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1201971219303285) zomrelo v Taliansku v chrípkovej sezóne 2016/17 na chrípku takmer 25 tisíc ľudí (24 981) a v sezóne 2014/15 viac ako 20 tisíc (20 259). A šlo predovšetkým o starších ľudí. Je teda 36 000 obetí COVID-19 v Taliansku až takým Armagedonom? Je to len o 44% viac úmrtí ako tri roky predtým na chrípku. Nikto samozrejme nepopiera vyššiu úmrtnosť na COVID-19 u starších ľudí ako je úmrtnosť na chrípku. Ale nejde o desaťnásobne vyššie počty. Nie je pozoruhodné, že najvyššiu úmrtnosť na COVID-19 mali práve krajiny s najvyšším priemerným vekom na svete? Nie sme nesmrteľní a je vlastne dobré že v Taliansku či Španielsku umierajú osemdesiatnici na chrípku a nie päťdesiatnici na infarkt alebo rakovinu. Strašenie „talianskym scenárom“ je nezmysel. To že koronavírus len zastúpil chrípku dokazujú aj tabuľky chrípkovej epidémie na južnej pologuli, ktoré uviedol časopis The Economist. V tomto roku tam chrípka úplne vypadla. Kým v rokoch 2015 až 2019 vo všetkých štátoch južnej pologule chrípku mali (tenšie krivky) v tomto roku sa chrípka na konci tamojšieho leta aj rozbehla, ale v marci až apríli, keď začína na južnej pologuli zima, zrazu akoby uťal. Všade náhle a úplne skončila. Rovnako v bohatých ako chudobných krajinách. (obr. 2) ( zdroj: https://www.economist.com/graphic-detail/2020/09/12/the-southern-hemisphere-skipped-flu-season-in-2020 ) Dá sa tento zvláštny jav vysvetliť inak ako tým, že chrípku jednoducho „zastúpil“ koronavírus? No a pokiaľ ide o ten „dramatický a hrozivý“ nárast pozitívne testovaných, nie je na ňom v skutočnosti nič hrozivé. Veľký počet pozitívne testovaných je pri veľkom počte testov úplne pochopiteľný. Vírus sa šíri v populácii, našťastie po tom ako v začiatkoch zabil vnímavých a zraniteľných ľudí, v mladšej a zdravej populácii už k úmrtiam nedochádza. Takže tisíce bezpríznakových ľudí sa pohybujú v populácii, tak ako je to zrejme aj pri každoročnej epidémii chrípky. Ibaže chrípku netestujeme. Jediný prípad rozsiahleho testovania šírenia chrípky máme z rokov 2009 – 2010 z USA, keď prepukla takzvaná prasacie chrípka. Počty pozitívne testovaných v lete aj jeseni 2009 rýchlo rástli, na jeseň sa začalo hovoriť o „druhej vlne“, médiá šaleli a šírili hrôzu, iba k úmrtiam už nedochádzalo. (obr. 3) Súčasná situácia úplne kopíruje situáciu ktorá bola v roku 2009 pri prasacej chrípke. Kým zo začiatku, do polovice mája, zomrelo v Taliansku vyše 35 000 ľudí, odvtedy do polovice septembra (teda za štyri mesiace) zomrelo už len 3 725 ľudí. V Španielsku zomrelo do polovice mája vyše 30 000 ľudí, ale odvtedy do polovice septembra už len 2 350 ľudí, vo Francúzsku do polovice mája 28 100, odvtedy do polovice septembra 2 890 ľudí, v Británii to bolo cez 34 600 do polovice mája, a niečo málo cez 7 000 odvtedy do polovice septembra. Ak prepočítame priemernú mesačnú úmrtnosť v Taliansku od polovice mája do polovice septembra, bolo to priemerne cca 930 úmrtí, odvtedy dodnes (10. októbra) zomrelo v Taliansku 507 ľudí, čo vychádza v prepočte na mesiac 635 úmrtí. V Taliansku, kde umiera v niektorých rokoch v chrípkovej sezóne (október až apríl) 20 - 25 000 ľudí (cca 4 000 mesačne) je 635 úmrtí na mesiac už jasný dôkaz že epidémie tam končí. A všetky reči o „druhej vlne“ či „dramatickom náraste pozitívnych“ sú neadekvátne. Počty pozitívne testovaných zodpovedajú vysokému počtu testov, neznamenajú ale žiadnu „druhú vlnu“ a vonkoncom nie sú dôvodom k panike. To že naši odborníci napomáhajú šíreniu strachu a navrhujú prísnejšie „opatrenia“ znamená že nepochopili problém. A prv než sa na mňa za toto vyhlásenie vrhnú rozzúrení hejteri a neuvažujúci, ale zato nesmierne snaživí redaktori niektorých médií, im odporúčam prečítať si deklaráciu z Great Barrington, ktorú 4. októbra 2020 publikovali svetovo uznávaní experti na virológiu a infektológiu z Harvardu, Stamfordu, Oxfordu, Cambridgu, Univerzity v Edinburgu a ďalších významných vedeckých inštitúcií. Napriek tomu že je zverejnená ešte len 7 dní, podpísalo ju už viac ako 7 600 vedeckých pracovníkov, vyše 17 800 lekárov a zdravotníckych pracovníkov a vyše 281 000 verejne činných osôb. Signatári deklarácie vyjadrili vážne obavy z dopadu prevládajúcich protzikovidových opatrení na fyzické a psychické zdravie. Ako píšu - „Súčasné lockdowny majú devastačný dopad na krátkodobé aj dlhodobé verejné zdravie.“ Napísali tiež, že - „Udržovať terajšie opatrenia do doby kým bude vakcína znamená spôsobiť nenapraviteľné škody...“ A aj to, že - „Pre deti je COVID-19 menej nebezpečný než veľa iných ohrození, vrátane chrípky.“ Píšu, že ako stúpa imunita populácie, riziko infekcie pre všetkých – vrátane tých zraniteľných – klesá. Že vieme, že každá populácia dosiahne kolektívnu imunitu. A žiadajú, aby bolo tým ktorí nie sú ohrození okamžite dovolené normálne žiť. Aby sa otvorili školy a univerzity, aj reštaurácie a ďalšie služby, a aby neboli obmedzované športové a kultúrne aktivity. Deklaráciu je možné prečítať si už aj v češtine na https://gbdeclaration.org/ Nazvú naši „odborníci“ významných svetových expertov zo známych univerzít a tisíce lekárov „popieračmi“ a naši bojovníci proti hoaxom budú označovať ich deklaráciu za hoax? Budú ich naše médiá pranierovať, používajúc zavádzajúce a nelogické vyhlásenia našich odborníkov namiesto faktov a zdravého rozumu? Keď infektológ, docent Sabaka, vyhlásil v televízii že koronavírus je päťdesiat krát vražednejší ako chrípka, servilný moderátor sa ho ani nespýtal ako k tomuto záveru prišiel. Lebo ak na celom svete doteraz zomrelo s koronavírusom niečo málo cez milión ľudí, pričom ich na ťažšiu chrípku izomiera až 650 000, rozhodne to nie je päťdesiatnásobok. To pritom mnohé štáty zaraďovali na odporúčanie WHO do štatistiky úmrtí na COVID-19 všetkých, ktorí zomreli z hocijakej príčiny, ale mali pozitívny PCR test. Takže v tom milióne obetí koronavírusu je započítaný aj George Floyd, čierny Američan, ktorý zomrel pri policajnom zásahu. Aj obete autonehôd, ktoré mali pred nehodou pozitívny PCR test. Čo napíše teraz Denník N, ktorý priniesol vyhlásenie virológa Tomáša Szemesa, že som si zmýlil percento ľudí s ľahším priebehom ochorenia s percentom rezistentných ľudí, keď som povedal že 80% ľudí je voči tejto infekcii odolných. Nie nezmýlil som sa, to že je až 80% ľudí voči koronavírusu rezistentných povedal laureát Nobelovej ceny Karl Friston začiatkom mája pre UnHerd. A nepovedal to len tak. ( zdroj: https://unherd.com/2020/06/karl-friston-up-to-80-not-even-susceptible-to-covid-19/ ) Toto jeho vyhlásenie bolo publikované aj v The Guardian aj v Covid-19 Data Science. ( https://www.covid-datascience.com/post/karl-friston-up-to-80-not-even-susceptible-to-covid-19-because-of-immunological-dark-matter ) Prečo si to Denník N neoveril a za svätú pravdu zobral sebavedomé vyhlásenie RNDr. Tomáša Szemesa? Nechápu vari naši epidemiológovia a infektológovia v krízovom štábe, že je už nemožné zastaviť šírenie vírusu a svojimi „opatreniami“ robia viac škody ako úžitku? Lebo podľa veľkej štúdie Univerzity v Edinburgu môže striktný lockdown a zavretie škôl viesť k vyššiemu počtu úmrtí na koronavírus ako snaha o rýchle dosiahnutie stádovej imunity? ( zdroj: https://www.telegraph.co.uk/news/2020/10/07/herd-immunity-could-have-saved-lives-lockdown-study-suggests/ ) Prečo klameme ľudí, že situácia je zlá a že nezmyselné „opatrenia“ môžu zastaviť šírenia vírusu, keď je niečo také absolútne nemožné? V súčasnosti nie je už u nás hádam ani jeden okres kde by sa nevyskytol koronavírus. Kým sa u niekoho zistí PCR pozitivita, stretne sa tento človek s desiatkami ľudí, v hromadnej doprave je s nimi v relatívne blízkom kontakte, s infikovanými ľuďmi sa mohol stretnúť v obchode aj v práci, dohľadávanie kontaktov po potvrdení pozitivity PCR testu je doslova chytaním vetra v poli. Infikovaní ľudia sa medzitým určite stretli s desiatkami iných ľudí. Žiaden núdzový stav ani žiadne „opatrenia“ šírenie vírusu nemôžu zastaviť. To naši odborníci v krízovom štábe nevedia? Internetom sa šíri deklarácia z Great Barrington a počet podpisov narastá takmer geometricky. Nezmyselná umelá bublina okolo COVID-19 zrejme čoskoro praskne. Neobávajú sa naši odborníci že budú vyzerať ako idioti? Vladimír MaleČítaj viac

Redaktor denníka N Otakar Horák poslal hovorkyni FN Roosevelta tento mail: V Denníku N vediem rubriku Veda. Keďže som na stránke nemocnice nenašiel kontakt na pána doktora Vladimíra Maleca, dovoľte, aby som vám touto cestou požiadal, aby ste mu tento mejl zaslali. Budem ho kontaktovať aj na Facebooku. Otázky sa týkajú rozhovoru, k...toré onkológ Malec poskytol lekárovi Igorovi Bukovskému: https://www.youtube.com/watch?v=2VBmD0Qn4Ho Udivuje ma, že redaktor denníka N nenašiel na stránke nemocnice moju mailovú adresu, keď je bez problémov nachádzajú aj ľudia menej zbehlý v internetovej komunikácii. A nechápem prečo mi posielal otázky cez hovorkyňu nemocnice, keď ma šiel kontaktovať cez Facebook. V maili boli nasledujúce otázky: 1. Denník N oslovil viacero vedcov z UK a SAV a všetci sa zhodli, že COVID-19 nemožno v žiadnom prípade považovať za „banálne tvrdenie“, ako ste uviedli v relácii. Poukazujú pri tom napríklad na „excess deaths“ (https://www.economist.com/graphic-detail/2020/07/15/tracking-covid-19-excess-deaths-across-countries) alebo závažné dlhotrvajúce problémy aj predtým zdravých a mladých ľudí: (https://www.theatlantic.com/health/archive/2020/08/long-haulers-covid-19-recognition-support-groups-symptoms/615382/). Počet stratených rokov života kvôli COVID-19 sa v Taliansku odhaduje na 12 až 14 rokov. Vedci sa zhodli, že stav na Slovensku je dobrý, ale nič nezaručuje, že bude trvať aj naďalej. Oslovení vedci dokonca hovorili o COVID-19 ako o jednom z „najzákernejších ochorení“. Prečo si myslíte, že napriek uvedenému ide o banálne ochorenie? 2. V rozhovore ste uviedli, že „vírus sa vyčerpáva“, oslovení odborníci však hovoria, že na to nemáme žiadne relevantné dáta. Z akých štúdií ste čerpali? 3. Uviedli ste aj to, že mRNA vakcína sa v humánnej medicíne ešte nepoužila, čo oslovení imunológ aj molekulárny genetik jednoznačne spochybnili. Jedna štúdia napríklad tu: https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0161193. Odkiaľ ste čerpali? Oslovení imunológ z SAV hovorí, že ak sa podarí dostať mRNA vakcínu na trh, bude lacná, bezpečná a vysoko efektívna. Odkiaľ ste čerpali pochybnosti o tomto type vakcín? Začnem otázkou 3, ktorá je priam ukážkovo manipulatívna. Neznámi „oslovení“ vraj jednoznačne spochybnili moje tvrdenie že mRNA vakcína sa v humánnej medicíne ešte nepoužila a za týmto výrokom je uvedený link na štúdiu, ktorá má akože potvrdiť môj omyl. Ide o štúdiu z 15. augusta 2016, v ktorej sa v abstrakte píše, že „An enhanced recruitment of NP-specific cytotoxic CD8 T cells was observed in the lungs of SAM(NP)-immunized mice after influenza infection...“ čo s mojimi znalosťami angličtiny prekladám tak, že „Zvýšený nábor (prísun) NP-špecifických cytotoxixlých CD8 T buniek bol pozorovaný v pľúcach SAMP(NP)-imunizovaných myší po chrípkovej infekcii...“ A v odstavci Materials and Methods, v ktorom vedecké štúdie udávajú s akým materiálom a akými metódami sa pracovalo, je jasne napísané, že „A clinical score system was used to define the mouse lethal doses for PR8 and HK68 viruses.“ Teda, že „Klinický skórovací systém bol použitý na určenie smrteľnej dávky u myší pre PR8 a HK68 vírusy.“ Humánna medicína znamená v preklade ľudská medicína, liečba ľudí. A pokusné očkovanie myší ani náhodou humánnou medicínou nie je. Takže pokiaľ majú „oslovení imunológ aj molekulárny genetik“ ktorí tak jednoznačne spochybňujú to, že mRNA vakcína sa ešte v humánnej medicíne nepoužila, nejaké údaje o jej použití, prečo ich neuviedli? A pokiaľ ide o tú podotázku odkiaľ som čerpal pochybnosti o vakcíne, v článku „Why A Vaccine Won’t Be a Quick Fix for COVID-19“, publikovanom 3. septembra na WebMD sa píše, že „...niektorí experti sa už snažia tlmiť očakávania aká účinne bude vakcinácia. „Všetci dúfame, že budeme mať viac účinných vakcín, ktoré môžu pomôcť chrániť ľudí pred infekciou,“ povedal 3. augusta na brífingu Tedros Ahanom Ghebreyesus, generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie. „Avšak, v tomto momente to nie je strieborná guľka a možno ani nikdy nebude.“ Barry Bloom, PhD, odborník na infekčné choroby a imunológiu na Harvardskej škole verejného zdravia T. H. Chana, je dokonca ešte priamejší: Predstava, že vakcína bude ukončením pandémie nie je vôbec realistická. „Takto to nebude,“ hovorí. V prvom rade vakcínu nedostane dostatočne veľa ľudí. Po druhé, u tých čo ju dostanú môže vakcína ponúknuť len čiastočnú ochranu pred vírusom. „Obávam sa nedostatočnej dostupnosti, neúplnej ochrany a neochoty časti krajiny byť očkovaní,“ hovorí Bloom.“ V článku sa tiež píše, že „FDA a WHO vyhlásili, že na to aby bola vakcína schválená, by mala byť aspoň o 50% účinnejšia ako placebo. To ale môže znamenať, že dávka výrazne zníži závažnosť infekcie, ale nezastaví ju. Mohol by to byť dôležitý účinok, hovorí Bloom, ale môže to znamenať, že dokonca aj očkovaní ľudia by pokračovali v šírení infekcie.“ (zdroj: https://www.webmd.com/lung/news/20200903/why-a-vaccine-wont-be-a-quick-fix-for-covid-19) To nie sú názory nejakých anonymných „oslovených odborníkov“, ale vyjadrenia predsedu WHO Tedrosa Ahanoma Ghebreyesusa a experta na infekčné choroby a imunológiu na Harvardskej škole verejného zdravia, Barryho Blooma. (FDA - Food and Drug Administration – je vládna agentúra Spojených štátov amerických, ktorá je zodpovedná za kontrolu a reguláciu potravín, doplnkov stravy, liečiv, kozmetických prípravkov, lekárskych prístrojov, aj biofarmatických a krvných produktov v USA. A placebo je neúčinná látka, ktorá sa podáva kontrolnej skupine pri skúšaní účinnosti liečiva, pretože aj viera uzdravuje.) Na základe čoho teda „oslovení imunológ z SAV hovorí, že ak sa podarí dostať mRNA vakcínu na trh, bude lacná, bezpečná a vysoko efektívna“ ? (Mimochodom, v jednotnom čísle prídavného mena mužského rodu sa píše ypsilon). V druhej otázke redaktor Denníka N tvrdí, že „oslovení odborníci“ hovoria že nemáme žiadne relevantné dáta že „vírus sa vyčerpáva“ a pýta sa, z akých štúdií som čerpal. Takže, Daily Mail, článok „Covid tests could be picking up DEAD virus cells from weeks' old infections and 'false positives' could be exaggerating scale of pandemic, claims study“, publikovaný 5. septembra 2020. (zdroj: https://www.dailymail.co.uk/news/article-8700649/Covid-tests-picking-DEAD-virus-cells-weeks-old-infections-says-study.html) V názve je síce chybne požité pre vírus slovo bunka, novinár asi nebol dostatočne podkutý v biológii, podstatné sú ale citované vyhlásenia odborníkov. Profesor epidemiológie a infekčných chorôb University College London povedal pre rádio BBC „Toto je skutočne kritický moment. Keď sa pozriete na údaje z PHE z celej krajiny, vidíme teraz najvyšší počet zistených infekcií u mladších ľudí vo veku 20-29 rokov, a vzrast aj do veku 45. Na druhej strane, dobrou správou je, že teraz nevidíme vzostup prípadov v nemocniciach a v úmrtiach...“ A profesor Carl Heneghan, medicínsky odborník University of Oxford povedal: „V súčasnosti neexistuje žiadna druhá vlna. Čo vidíme, je ostrý nárast počtu zdravých ľudí ktorí sú nositeľmi vírusu, ale nemajú žiadne symptómy. Takmer všetci z nich sú mladí. Sú zachytení, pretože máme zavedený komplexný systém národného testovania.“ V článku sa tiež píše, že počet koronavírusových prípadov od začiatku júna stabilne klesá, a že R-číslo sa od začiatku júna dlhodobo drží pod 1. Článok je však hlavne o tom, že testy môžu zachytávať už neaktívne vírusové častice z týždne starých infekcií a tieto „falošné pozitivity“ môžu nadhodnocovať rozsah pandémie. V článku „Coronavirus deaths fall to ANOTHER low: Flu and pneumonia are now killing SIX TIMES more people - as daily infections keep dropping too“, publikovanom 18. augusta Briti uvádzajú, že v Británii už umiera 6x viac ľudí na chrípku a pneumóniu ako na koronavírus. (zdroj: https://www.dailymail.co.uk/news/article-8639223/Coronavirus-deaths-fall-low-Flu-pneumonia-killing-six-times-people.html) Sú tam aj krivky poklesu úmrtnosti, Briti sa tešia, že počet úmrtí dosiahol vtedy nové minimum, oproti marcu kedy umieralo vyše tisíc ľudí denne poklesol počet na 12. Aj v článku „Stockholm - the coronavirus epicentre of lockdown-free Sweden - sees its fewest cases since early March“ (zdroj: https://www.dailymail.co.uk/news/article-8694643/Stockholm-coronavirus-epicentre-lockdown-free-Sweden-sees-fewest-cases-early-March.html) publikovanom 3. septembra, sú uvedené tabuľky počtu infikovaných a tabuľky počtu úmrtí. Píše sa tam, že deň predtým zaznamenali v Štokholme len 11 pozitívnych prípadov. A že hoci urobili za týždeň 14 000 testov, našli len 250 infikovaných. A aj údaje z USA jasne ukazujú výrazný pokles nových prípadov infekcie. (zdroj: http://91-divoc.com/pages/covid-visualization/?fbclid=IwAR16_Au4CD7Q_pdraC_YBDCLSrd96cDVgunenje8HIibF67AN8zZmncqg1A) Čítajú tí naši „oslovení odborníci“ aj niečo iné ako Denník N? To pre nich nie sú krivky výrazného poklesu úmrtnosti a pokles nových prípadov v USA, Británii aj vo Švédsku dostatočne „relevantné dáta“? V prvej otázke je údaj, že počet stratených rokov v Taliansku sa odhaduje na 12-14. Predpokladám, že je to myslené ako počet stratených rokov pre každú obeť vírusu, nie sumárna strata pre všetkých 35 500 obetí. (Lebo to by každý stratil menej ako 3 a pol hodiny života.) Údaje z Talianska hovoria, že 68,9% obetí bolo vo veku nad 80 rokov. A polovica z nich - 34,1% mala dokonca viac ako 90 rokov. (zdroj: https://www.statista.com/statistics/1106372/coronavirus-death-rate-by-age-group-italy/) Aj v kanadskom Ontáriu malo 2/3 obetí viac ako 80 rokov, uviedol som to aj so zdrojom v predošlom článku. No a aj priemerný vek prvých 28 obetí na Slovensku bol niečo cez 80 rokov. Najstarší muž ktorý zomrel mal dokonca úctyhodných 97 rokov. A nebol sám, viac ako 90 rokov mali ešte ďalšie 4 obete. Centers for Disease Control v americkej Atlante zverejnilo 30. augusta informáciu, že až 94% ľudí ktorí zomreli na koronavírus malo pridružené ochorenia. (zdroj: nbc25news.com/news/local/cdc-94-of-covid-19-deaths-had-underlying-medical-conditions) To môže niekto vážne tvrdiť, že nebyť COVID-19, žili by tisíce 80 a viac ročných ľudí ešte ďalších 12 až 14 rokov? Každý z nich?!! Lebo ak by niektorý po roku zomrel, iný by musel žiť o 27 rokov dlhšie. (V Taliansku tvorili obete koronavírusu do 60 rokov len 4,1% obetí.) A pokiaľ ide o tie strašné trvalé postihnutia, link v otázke odkazuje na bulvárny americký časopis The Atlantic, ktorý sa venuje vede, kultúre, politike, sexu, zdraviu... proste všetkému. Takže na oplátku článok z českých Novinky.cz zo 7. septembra. (https://www.novinky.cz/koronavirus/clanek/poskozene-plice-pacientu-s-covidem-se-mohou-samy-uzdravit-40335621?fbclid=IwAR0z6kqBr_0px-KOhCz5EGCrUoNAh_qH7HUsft_G19PG5KfMu2nqlAi7wzI) Ako sa zdá, hovoriť o trvalých následkoch po prekonaní ochorenia ktoré poznáme pol roka je trochu unáhlené. Teraz otázka na pána redaktora: Prečo sa Denník N tak úporne snaží strašiť ľudí jednostranným uvádzaním desivých informácii o koronavíruse z bulvárnych plátkov a ignorovaním očividných faktov? Pozrite sa na krivky poklesu infikovaných a poklesu úmrtí zo Švédska, kde neprijali žiadne „opatrenia“. Aj na krivku poklesu úmrtí v Británii. Ak hovorí profesor Carl Heneghan, medicínsky odborník University of Oxford, že „V súčasnosti neexistuje je žiadna druhá vlna,“ a vaši „odborníci“ nás ňou strašia, verím profesorovi Heneghanovi. A keď odborník na infekčné choroby a imunológiu na Harvardskej škole verejného zdravia Barry Bloom hovorí, že predstava že vakcína bude ukončením pandémie nie je vôbec realistická a veľké očakávania ohľadne jej účinnosti nemá ani generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Ahanom Ghebreyesus, považujem tvrdenie neznámeho imunológa z SAV že vakcína bude lacná, bezpečná a vysoko efektívna, iba za tendenčné táraniny. (FDA vakcínu schváli ak bude aspoň o 50% účinnejšia ako placebo, teda ako nič !! Čiže žiadnu vysokú účinnosť od nej neočakáva!). Zúrivé útoky denníka N proti každému názoru spochybňujúcemu nebezpečnosť COVID-19 naznačujú, že mu ide zrejme o niečo iné ako o pravdu a o zdravie. O čo mu naozaj ide? Vladimír MaleČítaj viac

Vďaka opatreniam sme zachránili 32 550 ľudí a Už sa valí druhá vlna. To sú dva titulky ktoré ma prinútili vrátiť sa k téme koronavírus, hoci som si myslel že sa už k nej vracať nebudem. Lebo epidémia už evidentne končí, denné počty zomrelých celosvetovo klesajú aj napriek nárastu počtu úmrtí v Brazílii, Indii, Chile, ...Mexiku či Peru (kde sa epidémia dostala neskôr). Ten prvý titul patrí článku hejtera Romana Hanajíka, ktorý toto číslo „vypočítal“, druhý článku epidemiológov Alexandry Bražinovej a Martina Pavelku, uverejneného 21. júna v Denníku N. V súlade s niektorými epidemiológmi v zahraničí aj naši epidemiológovia predpovedajú „druhú vlnu“ koronavírusovej epidémie, uisťuje nás o tom aj hlavná epidemiologička Henrieta Hudáčková, s desivým varovaním, že rúška budeme možno musieť nosiť do konca života a že túto epidémiu zastaví len vakcína. https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2000385_epidemiologicka-z-konzilia-varuje-ruska-mozno-budeme-nosit-dozivotne Britskí epidemiológovia uisťujú vládu, že druhá vlna príde na rozhraní leta a jesene a zabije v Británii 120 000 životov. (Doteraz zomrelo v Británii na COVID niečo cez 46 000 ľudí, takže to má byť doslova pohroma, trojnásobne vražednejšia ako „prvá vlna“.) Ako k tomu prišli, nevedno. Keď sa pokúsime zistiť z čoho pramení tá istota o príchode „druhej vlny“, vždy sa nakoniec dostaneme k španielskej chrípke. A to je naozaj už niečo za hranicou serióznej medicíny. Pretože vírus označovaný ako SARS-CoV2 nie je chrípkovým vírusom, jeho genóm sa od genómu vírusu chrípky líši asi tak, ako náš genóm od genómu kapra. Ako sa môže hocikto (aj slovenský epidemiológ, strašiaci „druhou vlnou“) dočítať na stránke https://www.montana.edu/diseaseecologylab/covid19blog/posts/19888/sars-cov-2-vs-influenzaň genóm SARS-CoV-2 je o čosi viac ako dvakrát väčší než genóm chrípkového vírusu A (30 oproti 14 tisícom párov nukleotidových báz) ale to nie ten podstatný rozdiel. Ten je v tom, že kým chrípkový vírus má genóm rozdelený do 8 nerovnako dlhých segmentov, tak genóm SARS-CoV-2 má len jeden segment. A to je dosť závažný rozdiel, lebo práve segmenácia genómu umožňuje chrípkovému vírusu nové rekombinácie a tvorbu nových proteínov, teda ľahké a rýchle mutácie. (Čo znamená segmentácia genómu pre schopnosť vytvárať nové mutácie u vyšších živočíchov vrátane človeka, je jasné každému, kto sa zaoberá biológiou.) Mutačný potenciál SARS-CoV-2 je teda podstatne nižší ako mutačný potenciál chrípkového vírusu. Neznamená to síce, že vôbec nemutuje, ale jeho mutačný potenciál sa nedá vôbec porovnať s mutačnou schopnosťou vírusov chrípky. Rozdiel medzi oboma vírusmi je tiež v obaloch, kým koronavírus používa ako obal membrány z bunkových organel (z mitochondrií, Golgiho aparátu, retikula), chrípkový vírus na to využíva vonkajšiu bunkovú membránu. Ide teda o dva úplne odlišné vírusy, ktoré patria do rozličných rodín, nie sú si vzájomne vôbec príbuzné. Takže odvolávať sa na ich podobnosť a odvodzovať z toho príchod „druhej vlny“ je úplne scestné. Nahovoriac o tom, že takzvaná druhá vlna nie je žiadnym pravidlom ani u chrípky. Chrípková sezóna sa počíta od októbra jedného roka do apríla nasledujúceho roka. V lete chrípka vymizne a na jeseň začína nová chrípková epidémia, vyvolaná už novým, zmutovaným vírusom. Hovoriť pri jesennej chrípke o druhej vlne v danom roku je omyl. V jeseni neprichádza „druhá vlna“, ale úplne nová chrípková epidémia. Pravidelnú chrípkovú epidémiu ukončí zvyčajne vzostup teplôt v lete, lenže COVID19 naberá teraz na sile v Indii, kde sú teploty cez 30°C, aj v Saudskej Arábii, kde už teploty presahujú 45°C. takže sa dá ťažko očakávať, že by napríklad v Británii ukončili terajšiu epidémiu britské letné horúčavy, dosahujúce tam niekedy až 26 °C. Tú vražednú „druhú vlnu“, ktorá má zabiť v Británii až 120 000 ľudí, by musel (pokiaľ by šlo o vírus chovajúci sa ako vírus chrípky) spustiť už zmutovaný SARS-CoV2 vírus, z nejakého dôvodu oveľa agresívnejší a vražednejší ako jeho terajší kmeň. Lenže SARS-CoV2 nie je vírus chrípky! A nemýľme klinické prejavy ochorenia s vlastnosťami vírusu. Lebo horúčka, kašeľ, dýchacie problémy, či bolesti hlavy, sú bežné aj pri bakteriálnych infekciách dýchacích ciest, nejde o špecifické príznaky vírusovej infekcie. A už vonkoncom nie koronavírusovej. No a tvrdenie, že možno budeme musieť nosiť do konca života rúška, je už mimo akejkoľvek logiky a historických poznatkov vedy. Lebo žiadna epidémia v dejinách ľudstva netrvala celý ľudský život. Najstrašnejšia morová epidémia v 14. storočí, ktorá zabila v Európe tretinu (ale možno až polovicu) obyvateľstva, netrvala ani celé štyri roky. Aj to jej vlastne štyri roky trvalo, kým prešla celou Európou. Do Talianska priniesli mor lode obchodníkov a utečencov z Kaffy v novembri 1347, morová epidémia postupne prešla Európou z južnej do západnej (Britániu dosiahla až v nasledujúcom roku) a potom sa cez severnú Európu dostala na východ, kde v roku 1351 doznela. Nezastavila ju žiadna vakcína, ale prirodzená rezistencia zvyšnej časti obyvateľstva. Ďalšie morové epidémie už neboli také vražedné, objavovali sa lokálne v 17. a 18. storočí, nikde netrvali ani celé dva roky. (Veľká morová epidémia v Londýne začala v apríli 1665 a už vo februári 1666 bola situácia v Londýne natoľko bezpečná, že sa tam vrátil kráľ.) Aj epidémie cholery trvali krátko, rovnako ako epidémie pravých kiahní. Po nejakom čase, po rokoch až desaťročiach sa síce vracali, ale jednotlivé epidémie trvali tiež len okolo 2 rokov. Epidémia pravých kiahní ktorá zahubila milióny Indiánov v strednej a južnej Amerika síce trvala od roku 1520 do roku 1527, ale šírila sa kontinentom postupne. Presné údaje o trvaní v jednotlivých oblastiach južnej Ameriky chýbajú, ale o epidémii kiahní, ktorá zahubila 90 % pôvodného obyvateľstva žijúceho v okolí Massachusettského zálivu máme už spoľahlivejšie údaje. Zúrila medzi rokmi 1617 a 1619, teda takisto ani nie dva roky. Čo je ale podstatné, žiadnu z týchto epidémií neukončila vakcína, ale prirodzená odolnosť časti obyvateľstva. (Pravé kiahne síce vykorenila vakcinácia, ale nie v priebehu veľkej, celosvetovo rozbehnutej epidémie.) Mimochodom, je zvláštne že nás epidemiológovia na jednej strane strašia tým že prekonanie koronavírusovej infekcie nezanecháva imunitu a na druhej strane uisťujú, že epidémiu porazí len vakcína. To je v úplnom rozpore s logikou, pretože najsilnejším imunizačným agensom je vždy samotný originálny vírus (alebo baktéria). Žiadna vakcína nemôže vyvolať silnejšiu imunitnú odpoveď ako pôvodný vírus, či baktéria. Takže ak prekonanie koronavírusovej infekcie nezanecháva imunitu, je vytvorenie vakcíny jednoducho nemožné. Des ktorý šíria médiá v súvislosti COVID-19 je jasne neúmerný závažnosti tejto epidémie. Počet obetí dosiahol celosvetovo doteraz len počet obetí silnejšej chrípky. Napriek tomu sa siahlo všade vo svete k tvrdým reštrikčným opatreniam, lepšie povedané obmedzeniam, ako keby svet zasiahol stredoveký mor. Účinnosť týchto opatrení je pritom prinajmenšom sporná, a to aj napriek presvedčeniu niektorých panikárov, ktorí namiesto kritického prehodnotenia faktov agresívne útočia na každého kto poukazuje na nezmyselnosť takejto paniky. Aj článok už spomenutého Romana Hanajíka v Denníku N je takýmto útokom proti logike a kritickému mysleniu. Autor v článku zhadzuje doktora Bukovského, ktorý upozornil na možné zvýšenie úmrtí pre zanedbávaniu zdravotnej starostlivosti kvôli koronakríze a sebaisto vyhlasuje, že sme u nás vďaka bližšie nedefinovaným „opatreniam“ zachránili až 32 550 životov, čo vraj „vypočítal“ na základe nejakých podivných konštánt z odhadov univerzity Imperial College London (čo je univerzita zameriavajúca sa na vedu, medicínu, techniku a obchod, teda na všetko). Nuž napriek tomu že sa autor vo svojich blogoch vystatuje že vie o medicíne viac ako český profesor medicíny a jeho závery majú viac logiky ako závery nejakých diletantov s titulom MUDr., ťažko nájsť logiku v tom, že 5 miliónové Slovensko by malo bez „opatrení“ 32 550 obetí, keď v 10 miliónovom Švédsku (ktoré karanténu úplne ignorovalo) zomrelo na COVID19 len 5 700 ľudí. Analogicky by vo svete (7,5 mld. obyvateľov) bez nejakých bližšie eďnedefinovaných „opatrení“ malo zomrieť vyše 40 miliónov ľudí.(A keďže o nejakej karanténe v Indii, Brazílii či Mexiku sa dá len snívať, pričom tam žije štvrtina obyvateľov Zeme, malo by teraz zomrieť najmenej 10 miliónov ľudí. Doteraz sa horko ťažko, aj so zarátaním nepotvrdených prípadov, dosiahlo 700 000 obetí.) Je smiešne, keď nejaký neodborník sebavedomo tvrdí, že ak by aj u nás bolo v dôsledku zhoršenia zdravotnej starostlivosti zomrelo niečo cez 4 000 ľudí, čo samozrejme označuje len ako „MOŽNÉ (nie isté) úmrtia pre prednostné riešenie Covid-19“, tak po odpočítaní tohto čísla od tých (podľa neho) istých 32 550 zachránených je to stále ešte viac ako 28 000 zachránených životov. Čiže, môžeme byť vlastne radi a ďalej prednostne riešiť COVID19. Nuž, The Economist, ktorý odhaduje hodnoty nadmernej úmrtnosti pre rozličné krajiny na základe údajov z databázy EuroMOMO (Slovensko v databáze bohužiaľ nefiguruje) poukazuje na to, že napríklad Taliansko a Holandsko majú počet nadmerných úmrtí v dvojnásobnej hodnote oproti oficiálnym vykazovaným úmrtiam na COVID‑19. https://dennikn.sk/blog/1880571/smrt-a-covid-19-neskacme-z-utesu-na-zaklade-neuplnych-dat/ To máme brať vážne „výpočty“ človeka, ktorý sa s nepredstieraným úžasom pýta, či koronavírusová epidémia môže skončiť „len tak, sama od seba“? A ktorý s patričným zdesením cituje vyhlásenie nejakej švédske zdravotnej sestry (ktorá tam pracuje v domove dôchodcov) a pre BBC „...opísala praktiky, kde 65 a viac ročným pacientom s koronavírusom miesto kyslíka na uľahčenie dýchania podávajú hlavne morfium na zmiernenie bolestí.“ Takéto vyhlásenie o praktikách švédskych lekárov nesvedčí ani tak o ich hyenizme, či ich bezmocnosti, ako skôr o nedostatočnom zdravotníckom vzdelaní tej zdravotnej sestry. (O zdravotníckom vzdelaní domýšľavého Romana Hanajíka si žiadne ilúzie nerobím.) Lebo morfium sa používa pri respiračnej insuficiencii už od 19. storočia ako alternatíva ku kyslíku. Kyslík nie je totiž jedinou a už vôbec nie vždy tou najlepšou liečebnou metódou respiračnej insuficiencie. Dlhodobé podávanie kyslíka poškodzuje pľúca, pričom vyvoláva vasokonstrikciu v orgánoch, čím sa hypoxia v nich ešte zvýši. Dosiahne sa tak teda úplne opačný efekt. Morfium svojím sedatívnym účinkom zmenšuje nároky na dýchanie, ale okrem toho svojim pôsobením na morfínové receptory v pľúcach „...znižuje ventilačnú odpoveď na hyperkapniu a tlmí bronchiálnu hypersekréciu“. Vyhodnotiť takúto informáciu samozrejme nevie laik, ktorý sa pozastavuje nad tým, že pacientovi nedali kyslík a uvádza to ako hrozný, až neľudský postup švédskych lekárov. Takže tým pacientom vo Švédsku nepodávali morfium proti bolesti, ale na zlepšenie dýchania, lebo ľudia umierajúci na COVID19 často umierali práve na tú „bronchiálnu hypersekréciu“, teda na zaliatie pľúc tekutinou. A kyslík by im v tomto prípade veľmi nepomohol. To že nezmysly píšu medicínsky nevzdelaní (ale zato nesmierne domýšľaví) neodborníci sa ešte pochopiť dá. Ale prečo to robia epidemiológovia, ktorí by do problému mali vidieť? , Epidemiológovia Alexandra Bražinová a Martin Pavelka publikovali 21. júna v Denníku N článok s desivým názvom „Už sa valí druhá vlna“, kde píšu že nákaza sa šíri najrýchlejšie od vypuknutia pandémie, pretože popri otvorených hraniciach a voľnom pohybe neexistuje dôsledná kontrola ľudí, a varujú pred rýchlym návratom života do normálu. A rovnako nás uisťujú, že „Kým nebude dostupná vakcína a zaočkovaná väčšina ľudí, opakovať sa bude aj nákaza COVID-19.“ Upozorňujú nás (a vládu), že takzvané reprodukčné číslo, ktoré hovorí o rýchlosti šírenia infekcie, dosiahlo hodnotu 3,39 a „zrýchľujeme nekontrolovaným spôsobom“. Zistili to, ako sami uvádzajú, zo 7-denného sledovania počtu nových prípadov, ktoré síce podľa nich nevyzerali ešte desivo - 4, 0, 9, 1, 14, 10, 1; lenže ako píšu - „Ale nám epidemiológom už bliká výstražná kontrolka.“ Tak predovšetkým, ak sa na nás už 21. júna valila druhá vlna prečo sa ešte stále nedovalila. Je august. Nepripadajú si zmienení epidemiológova teraz tak trochu hlúpo? Stále zaznamenávané nové pozitívne testy predsa nie sú žiadnou druhou vlnou. Od 15. mája zomrel len jeden človek, na jednotke intenzívnej starostlivosti je tiež len jeden, to sa dá asi ťažko nazvať „druhou vlnou“. No a reprodukčné číslo (takzvaný R0 faktor) je vždy len odhadnutá hodnota. Vypočítava sa zložitým spôsobom, pričom sa započítava viacero faktorov, ako pohyb obyvateľstva, spôsob prenosu ochorenia, hustota obyvateľstva v oblasti, atď. Ide o výpočet (predpoklad) koľko ľudí môže infikovať nakazený jedinec. Ale treba zdôrazniť - vždy ide len a len o odhad!! Výpočet R0 z takého malého počtu prípadov musí byť nevyhnutne nepresný. (V štatistike je známa takzvaná chyba malých čísel.) Je pozoruhodné, ako sa názor našich epidemiológov líši od názoru ich českých kolegov. Primárka mikrobiológie a antibiotického centra Václava Adámková zo Všeobecní fakultní nemocnice sa vyjadrila, že predpovedanie druhej vlny je zbytočné strašenie. Ako vyhlásila, „Mezi říjnem a březnem se setkáme s pestrou řadou virů, které způsobí onemocnění dýchacích cest, a říkat tomu druhá vlna koronaviru je zavádějící. Je to věštění z křišťálové koule,“ A hovorí tiež, že koronavírus nemá silu aby zdevastoval zdravého človeka, ako nám to podsúvajú médiá. https://cnn.iprima.cz/ockovat-proti-covid-19-bych-se-nenechala-vir-ma-velke-pr-rika-primarka-3563 Ako je možné, že naši epidemiológovia majú natoľko odlišný názor? A pokiaľ ide o tie stále nové a nové prípady pozitívne testovaných, o čom vlastne svedčia? Myslel si snáď niekto, že vďaka nejakým „opatreniam“ vylúčime zo Slovenska koronavírus? Je zaujímavé, že česká epidemiologička už vo februári (keď ešte nebol v Česku ani u nás žiaden potvrdený prípad koronavírusu) povedala, že s koronavírusom sa musíme stretnúť všetci. (Hovorí to v poslednej minúte rozhovoru.) https://www.youtube.com/watch?v=FcTagaq5VB4 Majú vari naši epidemiológovia iné vzdelanie ako českí? Veria, že je možné zastaviť šírenie vírusu nejakými „opatreniami“, zavretím hraníc, alebo „opatrnosťou“? Veria že všetky prípady infekcie sú k nám len dovezené spoza hraníc? Keď urobili koncom mája (pred otvorením škôl a škôlok) sérologické testy zamestnancom týchto zariadení v Ružinove, zistili, že z 515 testovaných sa už viac ako 30 s koronavírusom stretlo. https://www.topky.sk/cl/10/1910455/KORONAVIRUS-Velke-testovanie-v-Bratislave-pred-otvorenim-skol--Desive-vysledky-zamestnancov Bolo to v čase, keď sme mali už šesť týždňov zatvorené hranice, a šlo o ľudí ktorí nechodili do práce. V tom čase sa nedalo cestovať, títo ľudia chodili nanajvýš do potravín na nákupy, napriek tomu sa minimálne 6 % z nich stretlo s koronavírusom. (a neochorelo!!) Analogicky sa teda len v Bratislave muselo s vírusom stretnúť vyše 30 000 ľudí. Tak aké „opatrenia“ či obmedzenia by sme mali prijať, aby sme eliminovali vírus SARS-CoV-2 zo Slovenska? A vôbec, načo by sme to mali robiť? Veď koronavírus u nás nezabil ani zďaleka toľko ľudí ako každoročne zabíja chrípka. „Výpočty“ aké nám predkladá nejaký Roman Hanajík predsa nemôže nijaký súdny človek brať vážne. V tejto súvislosti je namieste otázka, akú cenu vlastne za tie (teoreticky) zachránené životy platíme. V zdravotníctve existuje niečo, čo sa nazýva QALY ((Quality-Adjusted Life Year). Zdravotná poisťovňa neuhradí liečbu, ak sú náklady na predĺženie plnohodnotného života o jeden rok vyššie ako 30 000 €. Zdá sa to kruté, ale má to svoju logiku. Finančné prostriedky zdravotných poisťovní nie sú neobmedzené a príliš vysoké náklady na liečbu jedného človeka by mohli chýbať pri liečbe iných, perspektívnejších pacientov. (QALY nie je špecialitou Slovenska, jestvuje všade.) Prepad HDP u nás sa odhaduje na 12 %, to znamená, že kvôli obmedzeniam kvôli koronavírusu sme stratili len v tomto roku možno až 10 miliárd €. Ak by sme za túto cenu predĺžili plnohodnotný život o 10 rokov iba 33 000 ľuďom, zdravotné poisťovne by takúto liečbu ako nehospodárnu odmietli preplatiť. Samozrejme, odhady o prepade ekonomiky v tomto roku sa líšia, očakáva sa však, že naša ekonomika sa nedostane na predošlú úroveň ešte ani v budúcom roku. Čo vlastne chcú od nás naši epidemiológovia, keď nás varujú pred rýchlym návratom života do normálu? Aby sme sedeli doma, nič nerobili a čakali? Len preto, že im „už bliká výstražná kontrolka“? Bliká im už viac ako 6 týždňov (a „druhá vlna“ nie a nie prísť). A pokiaľ ide o to doživotné nosenie rúšok, naša hlavná epidemiologička sa v tomto smere zjavne nezhoduje s odborníkmi zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ani s holandskými vedcami. Lebo WHO vydala začiatkom apríla usmernenie, aby ochranné rúška a masky nosili hlavne chorí ľudia a ľudia, ktorí sa o nich starajú. Pretože ako povedal na tlačovej konferencii generálny riaditeľ WHO Dr. Tedros Adhanom „Samotné masky nemôžu zastaviť pandémiu.“ Podľa WHO neexistuje dostatok dôkazov o pozitívnom alebo negatívnom použití akejkoľvek masky medzi zdravými ľuďmi vo verejnom prostredí (na uliciach alebo v parkoch). WHO sa teda naďalej drží svojich usmernení a odporúča nosenie rúšok a ochranných masiek len v prostredí, kde sa nachádzajú chorí ľudia. A holandskí vedci vydali vyhlásenie, že nosenie rúšok nie je potrebné a môže dokonca mať negatívny vplyv na boj s koronavírusom. https://www.thesun.co.uk/news/uknews/12292821/face-masks-not-necessary-say-holland-scientists/amp/ Mimochodom, úžasný význam rúšok už dávnejšie u nás spochybnil aj doktor Bukovský, známy dietológ, ktorý sa v súvislosti s koronakrízou vyprofiloval ako viac než zdatný oponent našich epidemiológov. Vo svojom svojom príspevku na You Tube https://www.youtube.com/watch?v=FgfNlOnLlE4 uvádza tabuľku, ktorú som si dovolil reprodukovať. Poukazuje v nej na to, že rúška sme si nasadili až v čase, keď relatívny percentuálny počet novozistených prípadov infikovaných už klesal. Teda pokles infikovaných môžeme ťažko pripísať noseniu rúšok. Klesal už skôr. Úlohou rúška je len skrátiť dolet kvapôčok vydýchnutých, vykašľaných, či vyslaných pri kýchnutí infikovanou osobou. Nič viac. Skrátiť dolet, nie úplne eliminovať šírenie vírusu. Takže viera, že nás zachránilo používanie rúšok je hlboký omyl. Ak by to tak bolo, prečo by sme takto jednoducho neeliminovali každoročnú epidémiu chrípky? Vidieť náš úžasný výsledok za „opatreniami“, ktoré boli rovnaké aj v iných štátoch (napríklad hneď v susednom Česku) je omyl. Vysvetlenie prečo máme len 29 úmrtí na COVID19, kým naši západní susedia vyše 380 môže byť aj iné ako jedinečnosť našich „opatrení“. V tom istom Denníku N, v ktorom nás epidemiológovia strašia „druhou vlnou“ bol 4. mája publikovaný aj článok pracovníkov Inštitútu pre stratégiu a analýzy úradu vlády SR, nazvaný „Smrť a COVID-19: neskáčme z útesu na základe neúplných dát.“ https://dennikn.sk/blog/1880571/smrt-a-covid-19-neskacme-z-utesu-na-zaklade-neuplnych-dat/ Autori v ňom citujú profesora epidemiológie Stanfordskej univerzity Johna Ioannidisa, ktorý vyzýva verejnosť aj štátnych predstavených aby boli opatrnejší pri interpretácii a využívaní vykazovaných dát o počte úmrtí na COVID‑19. A na otázku či je naozaj možné s istotou konštatovať, že Slovensko je jedno z najefektívnejších krajín v zamedzovaní úmrtia u chorých na COVID-19 autori odpovedajú: „Jednoduchou odpoveďou je nie, lebo porovnávame neporovnateľné čísla.“ Ako píšu, kým väčšina krajín EÚ, vrátane Česka, Rakúska, Nemecka, Talianska aj Španielska ráta do počtu úmrtí na COVID-19 všetky pozitívne testované osoby ktoré zomreli, Slovensko posudzuje či COVID-19 bol hlavnou príčinou smrti pacienta a v prípade, že pacient bol pozitívne testovaný na COVID‑19, ale jeho prvotnou príčinou smrti bolo iné ochorenie, sa do štatistiky úmrtí na COVID-19 nezapočítava. Ani to ale nemusí byť jedinou príčinou takej zdanlivo nízkej úmrtnosti na COVID19 na Slovensku. Denne u nás umiera takmer 150 ľudí (podľa štatistiky z 2019 niečo cez 145) veľa z nich vo vysokom veku. Koľkým z nich sme urobili pred smrťou test na koronavírus? My vlastne vôbec nevieme koľko ľudí u nás reálne na COVID19 zomrelo. Vyťahovať sa 29 úmrtiami a prisudzovať tento výsledok nejakým unikátnym „opatreniam“, na ktoré inde neprišli, je prinajmenšom naivné. Lebo je naozaj zvláštne, že pri úplne rovnakých „opatreniach“ aké zaviedli aj Česi, máme dvanásťnásobne nižší počet obetí. Čím sme boli v zvládnutí COVID epidémie takí výnimoční? A tu prichádzame k ďalšiemu problému, ktorý sa nesprávne interpretuje. Úmrtia v DSS-kách. Počtom úmrtí v domovoch dôchodcov sa oháňa aj Roman Hanajík, ktorý si myslí, že práve vďaka našim unikátnym „opatreniam“ bola úmrtnosť v DSS-kách u nás taká nízka, zatiaľ čo krajiny čo tieto „opatrenia“ podcenili mali v týchto zariadeniach vysokú úmrtnosť. Ako uvádza, vo Švajčiarsku zomrelo v DSS vyše tisíc ľudí (viac ako polovica obetí) v Kanade dokonca až 86%, čo znamená, že 6875 úmrtí z 7994 bolo v tamojších DSS (lepšie povedané v long care zariadeniach, ako to tam nazývajú). Dôvod je podľa neho jednoduchý, neprijatie „opatrení“, či ich podcenenie. Vyvediem ho z omylu. Tí ľudia v zariadeniach pre starých ľudí v zahraničí nezomreli preto, že niekto zanedbal, či podcenil nejaké „opatrenia“, ale jednoducho preto, že boli starí. Niekedy po 75-tom roku života začne náš imunitný systém upadať, človek sa stáva vnímavejší voči akejkoľvek infekcii, takže napokon väčšinou zomiera na nejaký banálny zápal pľúc, ktorý by predtým hravo zvládol. To je naša najčastejšia „prirodzená smrť“ vo vyššom veku. Každý rok umierajú stovky seniorov na chrípku, tak v DSS-kách, ako aj doma. Domnievať sa, že keby sa prijali patričné „opatrenia“ dožili by sa tam seniori ďalších 90 rokov je predsa nezmysel. COVID iba nahradil chrípku, tí seniori by boli inak zomreli na chrípku, pretože im už zlyhala normálna imunita a smrť je nevyhnutným zakončením nášho života. (Mimochodom, americkí lekári poukázali na rapídny pokles úmrtí na chrípku počas terajšej koronavírusovej epidémie. A v Británii zaznamenali počas koronakrízy takmer 14%-ný pokles úmrtí na srdcové ochorenia! ) Nikto sa akosi nepozastavuje nad priemerným vekom obetí koronavírusu. Z 2 189 obetí v kanadskom Ontáriu malo 1520 viac ako 80 rokov. A z tých 1520 zomrelo vyše 1300 v long care zariadeniach. Čo je ale na tom čudné? Väčšina starých ľudí tam dožíva v domovoch pre seniorov, preto tam aj umierajú. Ľudia vo veku nad 80 rokov majú už zvyčajne v dôchodkovom veku aj svoje deti, kto by sa mal o nich postarať? Sú v DSS-kách. A ak je v Kanade, či Švajčiarsku väčšina starých ľudí v domovoch dôchodcov, umierajú tam. Kde inde by mali umrieť? Pozoruhodný je práve vek drvivej väčšiny obetí. Jozef Banáš zisťoval vek obetí v Taliansku a napísal o tom aj článok. Priemerný vek obetí koronavírusu v Taliansku bol cez 80 rokov! A ako uviedli pre agentúru Bloomberg Tommaso Ebhardt, Chiara Remondini a Marco Bertacche, 99% obetí v Taliansku malo aj iné ochorenie, väčšina dokonca 2 až 3 pridružené ochorenia. A len 1,1 % obetí v Taliansku malo menej ako 50 rokov. https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-03-18/99-of-those-who-died-from-virus-had-other-illness-italy-says Aj u nás bol priemerný vek tých 28 obetí do 15. mája nad 80 rokov. Najstarší muž, čo zomrel na COVID19 mal úctyhodných 97 rokov (!!) a aj ďalší štyria čo zomreli mali cez 90 rokov. A až 20 z tých 29 slovenských obetí koronavírusu malo viac ako 80 rokov !! Teda viac ako 2/3 obetí u bás boli ľudia starší ako 80 rokov!! Rovnako ako v kanadskom Ontáriu, kde malo tiež viac ako 2/3 obetí vek vyšší ako 80 rokov. Dá sa teda povedať, že na COVID19 zomierajú ľudia, ktorí by zrejme zomreli aj na hocijakú inú infekciu. Najčastejšie na chrípku. Ročne u nás zomiera na chrípku priemerne 1 500 ľudí. A väčšina z nich sú práve seniori. Berieme to ako samozrejmosť. Tak prečo sa nepozrieme reálne aj na obete koronavírusu? V súčasnosti rezonuje u nás aj vo svete „zhoršenie epidemiologickej situácie“, čo znamená, že sú stále vysoké počty novozistených prípadov. Lenže to je nesprávny pohľad na situáciu. Podstatné je, že klesá počet úmrtí. V Španielsku zaznamenali za posledný týždeň 13 úmrtí na COVID19, teda menej ako 2 úmrtia za deň, týždeň predtým to boli ešte 4 úmrtia denne. V Taliansku zaznamenali za posledný týždeň len 47 úmrtí, týždeň predtým to bolo vyše 120, vo Francúzsku klesol tento počet za posledný týždeň na 76. Časy keď tam umierali stovky ľudí denne sú preč. Poukazovať na zistené pozitívne testy ako na zhoršenie situácie, či dokonca návrat ochorenia, je veľký omyl. Ako sa vyjadril laureát Nobelovej ceny Karry Mullis, ktorý PCR test vyvinul - „Kvantitatívny PCR je oxymoron. PCR je zameraný na kvalitatívnu identifikáciu substancie, ale je nevhodný na odhad počtu (vírusov) ....Tieto testy nemôžu v zásade zistiť voľné, infekčné vírusy... Testy môžu zistiť genetické sekvencie vírusu, ale nie vírusy samotné.“ https://off-guardian.org/2020/04/20/coronavirus-lockdown-and-what-you-are-not-being-told-part-2/ Hádam len Karry Mullis (zomrel pred rokom), ktorý test vyvinul pôvodne pre zisťovanie HIV, niečo o možnostiach svojho testu vedel. To že má nejaký človek pozitívny PCR test vôbec nemusí znamenať že je infekčný, nehovoriac a relatívne vysokej nespoľahlivosti týchto testov. Nemôžeme predsa ignorovať fakt, že úmrtnosť všade kde sa epidémia objavila pred 3-4 mesiacmi rapídne klesla a strašiť ďalej verejnosť príchodom „druhej vlny“, či zhoršením epidemiologickej situácie. (v niektorých nemocniciach už zase podmieňujú operácie testom na SARS2). Aj odporúčanie nášho Úradu verejného zdravotníctva - zvážiť nevyhnutnosť cestovania do zahraničia, lebo „…postupné uvoľňovanie opatrení a otváranie hraníc so sebou prináša aj väčšiu mieru rizika zavlečenia ochorenia COVID-19 na územie Slovenska…“ vyznieva dosť absurdne, keď si prečítame, kde všade na Slovensku koronavírus máme: Prešov, Košice, Trebišov, Sabinov, Gelnica, Humenné Spišská Nová Ves, Čadca, Námestovo, Martin, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Malacky, Bratislava, Senec, Šaľa, Nové Zámky, Dunajská Streda, Nitra, Prievidza, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, …. atď. Je vôbec pravdepodobnosť že sa vyhneme stretnutiu s vírusom u nás nižšia ako v zahraničí? A pomôže nám nejako v boji s koronavírusom, ktorý od 15. mája dodnes zabil (aj to len možno) až jedného človeka, zatvorenie podnikov v Bánovciach? Postupovali by sme tak aj keby tam malo niekoľko zamestnancov chrípku? Naozaj potrebujeme milióny vakcín za milióny eur, aby sme boli na Vianoce zaočkovaní proti epidémii, ktorá u nás doteraz zabila 29 ľudí? A zachráni sledovanie našich mobilov vládou ďalších 30 000 životov? Taliansky filozof Giorgio Agamben sa v článku „Koronavírus: Ako prekročiť prah, ktorý oddeľuje ľudstvo od barbarstva“ pýta, ako sa mohlo stať, že sa celá zem tvárou v tvár tejto chorobe eticky a politicky zrútila. Upozorňuje, že „...tie isté úrady ktoré vyhlásili stav núdze neprestávajú pripomínať, že keď bude prekonaný, naďalej budeme musieť dodržiavať rovnaké smernice, a že „socilal distancing“ ako sa to eufemisticky nazýva, bude novým princípom organizácie spoločnosti. A v žiadnom prípade to nie je možné zrušiť, či už to bolo prijaté v dobrej alebo zlej viere.“ https://ceskapozice.lidovky.cz/forum/koronavirus-jak-prekrocit-prah-ktery-oddeluje-lidstvo-od-barbarstvi.A200714_164852_pozice-forum_lube?utm_source=newsletter&utm_medium=email&utm_campaign=smedennynl V úvode článku Agamben napísal „Norma ktorá stanovuje, že je potrebné zriecť sa dobra aby bolo zachránené, je rovnako falošná a rozporuplná, ako norma ktorá vyžaduje aby sme sa pre slobodu vzdali slobody.“ Vladimír MaleČítaj viac

Osem týždňov a dosť? 20. mája 2020 Ako sa zdá, vražedná epidémia vyvolaná vírusom COVID19 je na ústupe, počty novo infikovaných aj počty obetí v Európe, Ázii aj v USA klesajú, ale tešiť by sme sa vraj veľmi nemali. Lebo podľa svetových expertov - infektológov a virológov nás čaká druhá vlna, oveľa hroznejšia ako t�...� prvá, ktorá nás neminie. A spásonosná vakcína je v nedohľadne. Príchod druhej vlny predpovedajú uznávaní zahraniční (rovnako ako aj tí naši) epidemiológovia, má prísť koncom augusta alebo v septembri, keď si vydýchneme po dlhej karanténe a začneme znovu žiť. Keď sa ale pozrieme na to, odkiaľ berú títo epidemiológovia a virológovia istotu, že príde druhá vlna epidémie, neubránime sa údivu. Lebo ich tvrdenie je založené na modeli pandémie, odvodenom z priebehu chrípkovej epidémie spred sto rokov, takzvanej Španielskej chrípky. Španielska chrípka zaútočila na svet v poslednom roku prvej svetovej vojny, ako jej začiatok sa udáva zväčša január 1918, ale prvé prípady sa objavili už skôr . Prvých pacientov s touto chrípkou ošetrili vo Viedni, Lipsku, Štrasburgu aj Königsburgu už koncom roku 1916, dokonca pacienti so španielskou chrípkou sa objavili v Buenos Aires už v septembri 1916. Ale do pandémie prerástla táto chrípka až v januári 1918. Bol to posledný rok prvej svetovej vojny, ktorá vstupovala do svojej záverečnej fázy (skončila 11. novembra 1918). Chrípka pokračovala ešte ďalšie dva roky, skončila až v decembri 1920, a vyžiadala si viac ako 50 miliónov životov. Oveľa viac ako vojna. Bojujúce štáty nevenovali chrípke veľkú pozornosť, veď šlo o „dôležitejšie“ veci, takže pokiaľ aj zistili že ide o mimoriadne vražednú epidémiu, cenzúra správy o tom potlačila, aby nedemoralizovali obyvateľstvo. Španielsko nebolo účastníkom vojny, epidémiu registrovali a úmrtia zaznamenávali. A tak vznikol klamný dojem, že chrípka vyčíňala v prvej fáze hlavne v Španielsku, vďaka čomu dostal aj meno „španielska“. Po skončení vojny chrípka kosila životy ešte ďalšie dva roky, obete už ale zdravotné systémy evidovali, takže sa zdalo, že epidémia udrela s novou silou. A na tomto modeli, odvodenom zo sto rokov starej pandémie, je založené tvrdenie epidemiológov, že nás čaká druhá, skoro určite ešte horšie vlna. Dvaja britskí vedci, Tom Jefferson a Carl Heneghan podrobili kritickému skúmaniu 9 chrípkových pandémií (od roku 1889 dodnes) a zistili, že len v piatich prípadoch bolo možné hovoriť o druhej vlne, pričom len v dvoch prípadoch bola horšia ako tá prvá. Ani jedna chrípková epidémia nezačala v zime ako terajšia koronavírusová, niektoré mali viac krátkych vĺn, iné žiadnu ďalšiu vlnu nemali. Napokon, COVID19 nie je chrípkový vírus! Patrí do úplne inej skupiny. Očakávať že sa bude chovať ako chrípka je len ničím nepodložená domnienka. Jefferson a Heneghan dokonca použili výraz ilúzia. Aby bolo jasné že nejde o nejakých diletantov, Carl Heneghan je klinický epidemiológ, riaditeľ Centra pre medicínu založenú na dôkazoch, a vedie tzv. Oxford COVID Evidence Service, teda akúsi službu pre dôkazy o COVID. Tom Jefferson je britský epidemiológ, poradca Italian National Agency for Regional Health Services. V závere svojej práce nazvanej Covid 19 - Epidemic ‘Waves’ z 30. apríla 2020 títo vedci napísali, že je nemúdre robiť vyhlásenia o istote „druhých vĺn“, pretože nevidíme do budúcnosti a naše poznatky o novom víruse sú len v začiatkoch. ( https://www.cebm.net/covid-19/covid-19-epidemic-waves/ ) Z ich vyhodnotenia chrípkových pandémií za posledných sto rokov vôbec nevyplýva, že by bola takzvaná „druhá vlna“ nejakou zákonitosťou. Dokonca ani v prípade chrípkových pandémií, ktoré bývajú sezónne závislé, čo v prípade koronavírusu COVID19 nie je vôbec potvrdené. Zato veľmi zaujímavú zákonitosť našiel v pandémii COVID19 Isaac Ben-Israel, izraelský vojenský vedec, generál a bývalý politik, riaditeľ Izraelskej kozmickej agentúry, ktorý vedie na Telavivskej univerzite program bezpečnostných štúdií. Vo svojej práci The end of exponential growth: The decline in the spread of coronavirus. ( https://www.timesofisrael.com/the-end-of-exponential-growth-the-decline-in-the-spread-of-coronavirus/?fbclid=IwAR3QWh70DtCYsiqB2gCRmGSNsCud4GEnGMtaWfKddLl5zLYwYXjvvrz84F4 ) napísal, že zo štatistických údajov vyplýva, že priebeh epidémie je rovnaký vo všetkých štátoch bez ohľadu na to kde epidémia vypukne, aj aké opatrenia vlády prijali. Rapídny vzostup infekcie v priebehu 6 týždňov a potom od 8. týždňa pokles. Zhruba po 70 dňoch dochádza k poklesu novo infikovaných takmer na nulu. Je udivujúce že tento priebeh je rovnaký tak v krajinách ktoré prijali tvrdý lockdown, vrátane paralýzy ekonomiky, ako aj v krajinách ktoré zaviedli oveľa miernejšie pravidlá a pokračovali v bežnom živote. Počiatočný vzostup novo infikovaných stúpa takmer exponenciálne, v Izraeli sa zdvojnásoboval spočiatku každých niekoľko dní, od 20. februára (kedy tam bol zaznamenaný prvý infikovaný) stúpol do 16. apríla na 12 758 prípadov. Vrchol vzostupu bol okolo 41. dňa, kedy pribúdalo zhruba 700 infikovaných denne, potom začal počet novo infikovaných klesať. Rovnaký scenár ale našiel Ben-Israel aj v USA, Taliansku a Švédsku. Počas prvých 4-5 týždňov je nárast infikovaných exponenciálny, okolo 6. týždňa dosahuje vrchol, potom klesá. Uvedený scenár je rovnaký bez ohľadu na reakciu na epidémiu v jednotlivých krajinách. Grafy nárastu počtu nových prípadov sú podobné v Taliansku, ktoré zaviedlo kompletný lockdown, ako vo Švédsku, kde vláda nič podobné neurobila. (v prílohe) A podobný graf by sme zrejme získali aj vyhodnotením údajov zo Slovenska. Prvý prípad pacienta s pozitívnym testom na COVID19 sme zaznamenali 6. marca, karanténa bola zavedená od 13. marca. Napriek tomu počet infikovaných narastal po desiatkach. Teraz, desať týždňov po zaznamenaní prvého prípadu, sme sa aj napriek uvoľneniu karantény nevedeli týždeň dostať cez desiatku, potom na jeden deň situáciu zachránila Žehra. Predtým sme celý týždeň zaznamenávali malý počet infikovaných aj napriek veľkému počtu testov, v niektoré dni sme dokonca nenašli žiadneho pozitívneho pacienta. V štatistikách Ben-Israela nejde o absolútny počet infikovaných prípadov, ale o priebeh ochorenia, o percentuálny nárast novo infikovaných počas dvoch mesiacov. Počiatočný nárast o zhruba 30% týždenne trvá asi do 6. týždňa, potom klesá na 10% v siedmom týždni a v ďalšom týždni klesne pod 5 %. Vzhľadom na úplne podobný priebeh epidémie v rozličných krajinách je podľa Ben-Israela veľmi otázne aj vyhlásenie, že pokles počtu infikovaných je výsledkom prísneho lockdownu. Ben-Israel sa nevyjadruje k príčine takéhoto priebehu coronavírusovej epidémie, nie je virológ ani epidemiológ, tým akosi štatistické údaje ktoré uvádza unikli (hoci prácu publikoval už 19. apríla) a ďalej nás strašia príchodom druhej vlny, ktorá bude vraj strašnejšia ako prvá. Rozdiely v počte úmrtí v jednotlivých krajinách sa väčšinou vysvetľujú včasným zavedením prísnej karantény, jej neskoré zavedenie vraj viedlo k veľkému počtu infikovaných a teda aj k veľkému počtu úmrtí. V dôsledku veľkého počtu pacientov vyžadujúcich pľúcnu ventiláciu došlo ku kolapsu zdravotného systému, ktorý potom nemohol zachrániť ľudí so zlyhávaním dýchania. To je vraj príčina vysokého počtu obetí. Tieto tvrdenia sú ale prinajmenšom zavádzajúce. Karanténa bola v mnohých štátoch s vysokou úmrtnosťou oveľa prísnejšia ako u nás, pričom počet úmrtí bol vysoký aj dlho po zavedení prísnych obmedzení. Naopak, v takom Grécku zaviedli karanténu až 22. marca, keď mali už 624 infikovaných a 15 úmrtí, deň predtým pribudlo 94 nových nakazených, teda dá sa povedať, že epidémia tam bola už dobre rozbehnutá. Karanténa sa týkala hlavne obmedzenia pohybu. Používanie rúšok v obchodoch a verejnej doprave zaviedli až 4. mája, čiže relatívne neskoro. Napriek tomu má Grécko k 20. máju len 2840 infikovaných a 165 úmrtí (pri 10 miliónovej populácii). Aj premiant západnej Európy - Nemecko, malo relatívne ľahkú karanténu, podstatne menej prísnu ako Taliani, napriek tomu majú štvornásobne menej úmrtí. V Taliansku bolo síce o niečo viac infikovaných, ale napríklad vo Francúzsku je počet infikovaných porovnateľný, pritom Francúzi majú vyše 28 000 úmrtí a Nemci len niečo cez 8 000. Tento rozdiel sa nedá vysvetliť ani pripravenosťou zdravotníctva, či naopak, jeho kolapsom, pretože na koronavírusovú infekciu nemáme žiaden účinný liek. Ani často spomínaný remdesivir ním nie je. Podľa štúdie publikovanej koncom apríla v prestížnom medicínskom časopise The Lancet použitie remdesiviru neukázalo signifikantný rozdiel v čase do zotavenia. (bol zaznamenaný len nesignifikaný rozdiel v skrátení tohto času). ( https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(20)31022-9/fulltext ) Takže jediné čo môže zdravotníctvo pacientovi so zlyhávaním dýchanie poskytnúť je pľúcna ventilácia (ak ponecháme bokom mimoriadne náročnú a drahú liečbu mimotelovým obehom, ktorá aj v prípade českého pacienta ktorý bol takto liečený zlyhala). Pľúcnej ventilácii je venovaná celá dvojstrana v aprílových Zdravotníckych novinách, v závere je uvedené aká nízka je účinnosť tejto liečby. V USA vraj zomrelo 80 % ventilovaných pacientov, pričom americké zdravotníctvo je nepochybne svetová špička. Takže pokiaľ mali Taliani a Španieli také vysoké straty hlavne v dôsledku kolapsu zdravotníctva – nedostatku ventilátorov, tak v prípade že by mali ventilátor aj s personálom na každom obecnom úrade, nemali by Taliani 30 000 úmrtí ale iba 25 700, Španieli nie 27 700 ale iba 22 200 a Francúzi nie 28 000 ale iba 22 400. Ani včasná a prísna karanténa, ani dobre pripravené zdravotníctvo za nízkym počtom infikovaných aj nízkym počtom úmrtí celkom určite nie sú, aj keď sa nám to snažia epidemiológovia nahovoriť. Hlavne keď je oboje sústredené na určitú oblasť vzájomne geneticky príbuzných etník. Napokon, to že rozdielny priebeh epidémie je viazaný na genetiku potvrdzuje aj výrazne rozdielny počet úmrtí u čiernych a bielych Američanov. Vplyv genetiky už nie je možné ďalej ignorovať. V nedávno publikovanej práci Your genes could determine whether the coronavirus puts you in the hospital – and we’re starting to unravel which ones mater.( https://theconversation.com/your-genes-could-determine-whether-the-coronavirus-puts-you-in-the-hospital-and-were-starting-to-unravel-which-ones-matter-137145 ) výskumníci podrobili analýze závislosť odpovede na coronavírus od takzvaného HLA systému. (human leukocyte antigen) Zistili, že alela nazvaná B46:01 na 6. chromozóme je spojená s ťažkým priebehom tak SARS infekcie, ako aj COVID19 infekcie. Variácia HLA génov je podľa nich čiastočným vysvetlením pre obrovské rozdiely v závažnosti infekcie COVID19, hoci si myslia, že to nie je jediný genetický faktor ktorý ma vplyv na závažnosť ochorenia. Obdivujúc Nemecko Európa akosi neberie do úvahy výsledky z Ruska, kde je pri vyššom počte infikovaných ako má Španielsko len 2 970 úmrtí (takmer desaťnásobne menej). Je pravda, že epidémia v Rusku začala neskôr, ale percentuálny pomer úmrtí a infikovaných sa tam už dva týždne nezmenil. Je to výsledok dobre pripraveného a dobre fungujúceho ruského zdravotníckeho systému? Alebo ich prísnej karantény? Tvrdenia o druhej vlne aj o zásadnom vplyve včasnej a prísnej karantény na priebeh COVID19 epidémie majú jeden spoločný dôvod. Majú ospravedlniť zlý odhad epidémie uznávanými svetovými epidemiológmi a virológmi. To že došlo k zlému odhadu na začiatku sa dá pochopiť, neboli dostatočné údaje, správy z Číny hovorili o ohromnej vražednosti nového vírusu. Ako sme sa mohli ešte 10. marca dočítať - „Ročne je na celom svete evidovaných okolo jednej miliardy prípadov chrípky. Z tohto počtu je od 300 000 do 650 000 prípadov smrteľných. "Z hľadiska podielu smrteľných prípadov sa nový koronavírus javí byť aspoň desaťkrát nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka," uviedli vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.“ (https://www.ta3.com/clanok/1178173/koronavirus-je-desatkrat-nebezpecnejsi-ako-chripka-cim-sa-lisi.html) Samozrejme, tento odhad bol vyslovený ešte pred začatím karantény u nás, na základe vysokého počtu úmrtí v Taliansku. Takže dá sa pochopiť že došlo k preceneniu virulencie aj letality nového vírusu. Lenže dnes vieme o infekcii podstatne viac. Vieme, že ku dnešnému dňu má COVID19 epidémia 325 000 obetí. To ani zďaleka nie je desaťnásobok smrteľných prípadov chrípky. Dokonca to zodpovedá skôr počtu obetí ľahkej chrípky. Tak prečo ešte nedávno namietal prezident Českej lekárskej komory Milan Kubek proti listu 11 českých odborníkov požadujúcich uvoľnenie karantény, že medzi nimi nie je žiaden epidemiológ a oháňal sa pritom známou floskulou že - „Evidované počty mrtvých ze zemí, kde nástup epidemie včas nezachytili, jsou alarmující.“ Aj popredný nemecký virológ profesor Christian Drosten, riaditeľ nemeckého Virologického Inštitútu v Univerzitnej Nemocnici Charité v Berlíne, v rozhovore pre rakúsku televíziu odpovedá ešte 27. apríla na otázky redaktora ohľadne dopadu dlhej karantény na život v krajine s ohromujúcim alibizmom – „Ale ja som v pozícii vedca.“ A svoje vyhlásenia podopiera nie práve poctivým tvrdením že „zdieľam názor expertov z celého sveta.“ ( https://www.youtube.com/watch?v=nzOpH_gC4aA ) A tiež nás strašil druhou vlnou, hovoril, že sa máme pripraviť na nový lockdown v zime. Lebo „.. .výpočty tvrdia, že keby sme to vydržali ešte pár týždňov, mali by sme málo nákaz v populácii a ....Potom by sme mohli uvoľniť ešte viac opatrení ...“ Našťastie politici nedajú vždy na virológov a karanténne opatrenia sa uvoľňujú. A nič sa nedeje. Ani na to nie je dôvod. Epidémia v Európe už očividne končí. Tak ako každá raz epidémia. Aj morová epidémia skončila. Samozrejme, niektoré epidémie môžu trvať dlhšie, aj roky (ako spomenutý mor, alebo španielska chrípka), ale raz nevyhnutne skončia. Aj koronavírusová epidémia podľa všetkých znakov tu v Európe už tiež končí. Počty novo infikovaných všade klesajú, aj po uvoľnení karantény, nič nenasvedčuje tomu, že by ochorenie malo znova vzplanúť, napokon, prečo by počet infikovaných aj úmrtí nemal exponenciálne stále rásť napríklad vo Švédsku, kde prakticky žiadnu karanténu nemajú. Ale aj tam už epidémia doznieva. Prečo nás teda epidemiológovia strašia druhou vlnou a nabádajú k predlžovaniu karantény? Nuž priznať, že sa trošíčku sekli a epidémia kvôli ktorej sa zastavil život, a kvôli ktorej padajú ekonomiky celého sveta a rastú počty nezamestnaných, bola len čosi ako ľahšia chrípka, ja naozaj ťažké. Rozzúrení ľudia by ich zlynčovali. Preto treba ľudí strašiť a presviedčať, že vražednému ochoreniu unikli len vďaka karanténe, ktorú treba len veľmi pomaly, opatrne uvoľňovať. Ako keby sme opatrne a pomaly otvárali dvere za ktorými je spiaci vrah, a boli pripravení znovu ich zabuchnúť pri najmenšom náznaku nebezpečenstva. Takže je potrebné uvoľňovať karanténu po malých krokoch, často nezmyselných, ale vyvolávajúcich zdanie premyslených, odborne podložených postupov. Lebo prečo by malo byť riziko nákazy v obchodnom centre s 35 obchodíkmi minimálne, prakticky nulové, ale prudko sa zvyšuje v obchodnom centre kde je 36 obchodov? Vie vari vírus COVID19 počítať do 35? Alebo, prečo sa ľudia nenakazia v hromadnej doprave, kde sú nejaký čas v tesnej blízkosti, ale v obchode musí byť len obmedzený počet kupujúcich, lebo pri ich vyššom počte je vysoké riziko nákazy? Stále nechceme uveriť, že koronavírusová epidémia končí. Napriek veľkej panike, ktorá bola okolo nej vytvorená, je počet obetí relatívne nízky, nezodpovedajúci strachu ktorý vzbudila. Doteraz zomrelo vo svete niečo cez 325 000 ľudí, čo je počet obetí aké si vyžiada ľahšia chrípka. Ťažšia chrípková epidémia si vyžiada dvakrát toľko životov. Samozrejme, počet obetí ešte nie je konečný, epidémia vo väčšine sveta len dobieha, a v Afrike a Južnej Amerike sa ešte len rozbehla, dá sa očakávať nárast infikovaných. A paradoxne môže počet obetí ešte zvýšiť aj Čína. Ale je málo pravdepodobné že celkový počet úmrtí vo svete dosiahne číslo ťažkej chrípkovej epidémie. Honkongská chrípka v roku 1969 si vyžiadala viac ako milión životov, tá Španielska cez 50 miliónov. Na Slovensku máme doteraz 28 úmrtí. Chrípka si vezme na Slovensku každý rok priemerne 1 500 životov. Priemerne, to znamená že niekedy ich je viac, inokedy menej. Počas chrípkovej epidémie v rokoch 2016-2017 zomrelo u nás na chrípku 3 703 ľudí. O dva roky skôr 2878. Väčšina z nás si to ani nevšimla. ( http://www.vzbb.sk/sk/aktuality/spravy/2018/chripka_2018_Avdicova.pdf ) Epidemiológovia v prípade COVID19 zjavne precenili virulenciu aj letalitu. Nemýlia sa aj v prípade „druhej vlny“Čítaj viac

Nie sme 10 dní za Talianskom, ale 10 rokov za Českom. Správa, že podľa nových prepočtov bude počet infikovaných na Slovensku 100-násobne nižší ako sa pôvodne predpokladalo, prešla takpovediac bez povšimnutia. Zdanlivo sa nič nedeje. V médiách sa ďalej hovorí o našej úspešnej karanténe, ktorá má zastaviť šírenia pand...émie, akoby niečo také bolo možné. A čo je strašné, odborníci, ktorí by mali tento nezmysel o zastavení šírenia vyvrátiť mlčia. Na rozdiel od susedného Česka, kde významní lekári pozdvihli hlas proti hystérii vytvorenej okolo koronavírusovej epidémie, na Slovensku poprední odborníci buď mlčia, alebo prikyvujú. Tretia možnosť, že mlčia zo strachu aby sa to nechápalo zle, mi pripadá desivá. Už dávnejšie namietol proti panike okolo COVID19 rektor Karlovej univerzity profesor Zima, 16. apríla protestoval v českom senáte proti neprimeranej pozornosti, ktorú médiá venujú epidémii COVID19, popredný onkológ profesor Žaloudík, https://www.youtube.com/watch?v=_0mSi5LPpJw a 26. apríla priniesol denník Plus 1 deň správu, že jedenásť uznávaných lekárov a odborníkov pražskej Karlovej univerzity spísalo výzvu k ukončeniu núdzového stavu. https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/lekari-prelomili-mlcanie-spisali-vyzvu-otvorme-hranice-aj-skoly?itm_site=centrum&itm_template=hp&itm_modul=topbox&itm_area=spravy&itm_position=5 U nás zatiaľ špičkoví odborníci zo slovenských univerzít mlčia, nikto neopraví „odborníkov“, ktorí hovoria o zastavení epidémie karanténou, a Inštitút zdravotnej politiky (IZP) nám predkladá nové analýzy s „odhadom“, že vrchol epidémie by sa mal u nás posunúť, pričom podľa nejakého „základného scenára“ by malo byť najviac prípadov „najmä na konci leta a v septembri“. A to aj napriek tomu, že ako títo „odborníci“ uvádzajú „reprodukčný faktor vírusu sa podarilo pre väčšinu populácie dostať pod hodnotu 1,0.“ To je oficiálna správa TASR z 24. apríla 2020. https://www.teraz.sk/slovensko/vrchol-epidemie-covid-19-sa-moze-posu/462675-clanok.html Ide o analýzu toho istého IZP, ktorý sa pri odhade počtu infikovaných v marci „pomýlil“ len o stonásobok!! Na základe záverov tohto Inštitútu postupuje vláda pri riešení vírusovej epidémie! Prvý a základný omyl IZP je v tom, že vôbec nechápe, čo vlastne pokles reprodukčného faktora pod 1 znamená. Stačí si pozrieť nejakú zahraničnú stránku, hoci aj českú, a čitateľ sa dozvie, že pokles R faktora nielen pod 1, ale už na hodnotu blízku 1 znamená koniec epidémie. Vysvetlenie je jednoduché. Reprodukčný faktor 1 znamená, že jeden človek nakazí len jedného človeka, nie viac. Teda 10 ľudí dokáže nakaziť zase len 10 ľudí, skôr či neskôr ale jeden z infikovaných narazí na ľudí ktorých nenakazí, takže ďalej už infekciu šíri len 9 ľudí. Kým jeden z nich zas nenarazí na rezistentného človeka. Podľa zahraničných infektológov je zlomový dokonca reprodukčný faktor 1,2. (Teda ak 10 infikovaných dokáže nakaziť menej ako 12 iných ľudí, epidémia pomaly končí). Hovoriť preto, že pri reprodukčnom faktore pod 1 bude najviac prípadov v septembri, je absolútne nepochopenie problému. Pri reprodukčnom faktore pod 1 musí počet nových nakazených zákonite neustále klesať. A na základe záverov tohto Inštitútu vláda predpovedá ešte dlhú karanténu, školy sa u nás majú otvárať až v druhej polovici júna, ekonomika sa bude rozbiehať len veľmi pomaly a opatrne, aby nedošlo k novému vzplanutiu ochorenia, aj zdravotníctvo bude stále čakať na tisíce pacientov so zlyhávaním dýchania a odkladať liečbu ľudí, ktorí sú naozaj ohrození. V správach RTVS z 26. apríla sa krátko zmienili o aktivitách lekárov v zahraničí, varujúcich pred priveľkým sústreďovaním sa na koronavírusovú infekciu. V článku sa píše, že kvôli tomu že sa v období krízy pri infekcii Eboly záujem lekárov príliš sústredil na túto infekciu (čo ich odviedlo od základnej zdravotnej starostlivosti), zomrelo viac ľudí pre obmedzenú zdravotnú starostlivosť, ako ich zabil vírus Eboly. https://bjgpopen.org/content/bjgpoa/early/2020/01/28/bjgpopen20X101041.full.pdf Podľa toho čo píšu viacerí ľudia, je aj u nás riziko, že neadekvátna zdravotná starostlivosť môže ohroziť zdravie, naozaj reálne. (Ako lekár to môžem potvrdiť.) https://najmama.aktuality.sk/clanok/293503/ako-dnes-funguju-slovenski-prakticki-lekari-doleziti-su-vsetci-pacienti-nielen-ti-s-koronavirusom/ Ochromenie zdravotníctva, školstva aj ekonomiky je pritom vedené snahou zachrániť ľudské životy, pričom doteraz u nás tejto epidémii podľahlo iba 18 ľudí. K tomu sa ešte vrátim. Námietka, že bez prísnych karanténnych opatrení by bolo tých úmrtí oveľa viac je zase len nepochopenie problému. Pretože karanténa šírenie epidémie nemôže zastaviť, iba spomaliť. Teda karanténa znižuje počet úmrtí len nepriamo, spomalením nárastu počtu ochorení v krátkom čase. Toto spomalenie šírenia ochorenia je dôležité preto, aby neskolabovalo zdravotníctvo, teda aby boli dostupné ventilátory pre pľúcnu ventiláciu u pacientov so zlyhávaním dýchania pre všetkých, ktorí to potrebujú. Žiadna karanténa ale nemôže zastaviť šírenie vírusovej epidémie, nikdy a nikde na svete sa nepodarilo zastaviť ani šírenie chrípky. A to na bežnú chrípku u nás zomiera ročne 800 až 1 500 ľudí. Prečo nebojujeme rovnako aj o ich životy? Jednoducho preto, že je to prakticky nemožné. Pokiaľ sa nezastaví v krajine život a všetci sa neuzavrú vo svojich domovoch, nie je možné zabrániť ani šíreniu chrípkového vírusu. Školy sa počas chrípkovej epidémie nezatvárajú preto, aby nepomreli deti a učitelia, ale predovšetkým preto, že kvôli ochoreniu nemôže nastúpiť do práce dostatočný počet učiteľov. Takže očakávať že karanténnymi opatreniami zabránime šíreniu koronavírusovej infekcie je zásadný omyl. A paradoxne, ak by sa nám to aj celkom hypoteticky podarilo, nebolo by to pre nás žiadne víťazstvo, lebo príchod jediného človeka z krajín, kde ochorenie už doznieva, by spôsobilo nové vzplanutie epidémie. Takže žiaden „blackout“ ani „lockdown“ nám nepomôže, infekciu musí zvládnuť naša imunita. A ako sa zdá. zvláda ju úžasne. Máme vyše 1 300 infikovaných a 18 úmrtí, to je letalita 1,3%. (V rámci EÚ sa pritom letalita chrípky pohybuje dlhodobo medzi 0,1 až 0,4 %.) A o tom, že na takú nízku letalitu mala nejaký významný vplyv karanténa sa dá vážne pochybovať. Pretože 28. marca, dva týždne po zavedení karantény, sme mali 314 infikovaných, a 26. apríla sme ich mali 1381. Za 4 týždne je to viac ako 4-násobný nárast. Ochorenie sa teda šírilo napriek karanténe, nezastavili sme ho. Pravdou ale je, že sa nárast nových prípadov už prakticky zastavil, čo sa dá ťažko pripísať karanténe, pretože sa za posledný mesiac nijako nezmenila. Viď titulný graf. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/549801-testy-58-repatriantov-v-omseni-boli-negativne-odcestovali-do-svojich-domovov/ O tom že za ľahkým priebehom koronavírusovej infekcie u nás je karanténa musí zapochybovať každý kto býva na sídlisku. Pred bytovkami sa hrajú kŕdle detí. A len veľmi naivný človek si môže myslieť, že teenageri sedia doma a komunikujú výhradne cez internet, Akú logiku majú „covidové“ prázdniny, keď sa deti vonku stretávajú? Čo ak majú aj učiteľky a učitelia zázračnú odolnosť voči koronavírusu, akú majú predavačky v potravinách a drogériách? Načo sú školopovinné deti doma, viažúc doma rodičov, ktorí nemôžu ísť kvôli tomu do práce? Je riziko infekcie v prevádzkach do 4000 m² vyššie ako v prevádzkach nad 4000 m²? Žijeme v dobe keď sa v zdravotníctve presadzuje princíp tzv. „evidence based medicine“, medicíne založenej na dôkazoch. Aký dôkaz máme, že vírus sa vo veľkých obchodných centrách šíri rýchlejšie ako v malých obchodoch? Na základe modelov IZP, ktoré majú rovnakú validitu ako veštenie z kávovej usadeniny predlžujeme karanténu, likvidujúc nielen drobných podnikateľov ale aj celú našu ekonomiku, aby sme zachránili životy, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou zachrániť nejde. Lebo viac ako polovica z tých úmrtí na koronavírusovú infekciu sa týka klientov DSS, kde smrť kosí pri každej chrípke. Je reálny predpoklad, že by sme tých čo zomreli na koronavírusovú infekciu dokázali zachrániť, keby ochoreli na obyčajnú chrípku? O veku obetí vieme málo, pokiaľ sa to dá zistiť, žiadna z obetí nebola mladšia ako 50 rokov, posledná mala dokonca úctyhodných 96 rokov. Nebojujeme náhodou s veternými mlynmi? Vo všetkých okolitých krajinách už uvoľňujú karanténu, karanténu už uvoľňujú dokonca aj v Španielsku, ktoré bolo jednou z najhoršie postihnutých krajín, u nás sa však uvažuje o ďalších piatich mesiacoch karantény. Bez ohľadu na to, že ochorenie je už evidentne na ústupe, že hrozí masové prepúšťanie, vážny prepad ekonomiky, aj ohrozenie zdravia obyvateľov. Naši západní bratia požadujú 1. Ukončiť núdzový stav do konca apríla 2. Obnoviť zdravotnú starostlivosť pre všetkých 3. Obnoviť výučbu na základných, stredných a vysokých školách v máji 4. Zabrániť krachu firiem a živnostníkov 5. Uvoľňovať štátne hranice so susedmi My zatiaľ počúvame, že „Predpokladom pozitívneho scenáru je disciplína zo strany Slovákov, teda nosenie rúšok a dodržiavanie nastavených pravidiel.“ Podľa všetkého najmenej do septembra. Na rozdiel od našich českých kolegov u nás poprední lekári mlčia. Asi zo strachu, že ich nesúhlas s nezmyselným predlžovaním karantény by sa mohol chápať ako podraz novej vlády. Ekonomický pád v spojení so zistením, že uvoľnenie karantény v okolitých štátoch neznamenalo tisíce mŕtvych, však môžu viesť k strate dôvery ľudí k súčasnej vláde a privodiť jej pád. Nie všetci lekári mlčia, ozval sa už prezident Asociácie súkromných lekárov Marian Šoth, aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marian Petko, v krátkom šote sa objavil aj Štefan Zelník, bývalý šéf Zdravotníckeho výboru v parlamente, ktorý plne súhlasí s českými kolegami a dokonca hovorí to, čo by mali vedieť aj poradcovia premiéra: „Vírus nezanikne. Treba to ukončiť a vrátiť sa k normálnemu životu.“ Ale skutočnú váhu by mali hlasy popredných lekárov slovenských univerzít. Lebo, môžeme nosiť ešte nejaký čas rúška. Ale to chceme vážne predlžovať núdzový stav až do septembra? Vydržia to Slováci psychicky? A vydrží to Slovensko ekonomicky? (Doplnené 28.4.2020: V dôsledku početných podnetov od občanov, ktorí prekonali obzvlášť ťažkú „chrípku“ sa rozhodli naši západní susedia vykonať početné sérologické vyšetrenia, ktoré by odhalili, či ľudia v nedávnej minulosti neprekonali v skutočnosti coronavírusovú infekciu. Pokiaľ áno, prispôsobia tomu ďalšiu stratégiu. My zatiaľ dávame prednosť testovaniu. Hoci ak máme v populácii viac ľudí s protilátkami v krvi, ktorí mali ľahký priebeh ochorenia už koncom minulého alebo začiatkom tohto roku, nemuseli by sme sa až tak epidémie báť.) Naozaj sme 10 rokov za Českom? 27. apríla 2020 MUDr. Vladimír Malec, PhD Onkologická klinika SZU FN Roosevelta Banská Bystrica --------------------------------------------- dnes 30.04.2020 Rádio nahlas „Situácia onkologických pacientov prekročila únosnosť, kvôli opatreniam voči COVIDu sú diskriminovaní. Vráťme sa už do normálu," hovorí prezidentka OZ Nie rakovine Jana Pifflová-Španková. Podľa nej v zápale boja voči korone zabúdame, že tu už roky máme epidémiu rakoviny, ktorá nám denne vezme 38 spoluobčanov. https://www.aktuality.sk/clanok/786835/ovela-vacsi-zabijak-nez-covid-je-rakovina-je-nacase-precitnut-hovori-sefka-zdruzenia-nie-rakovine-podcastČítaj viac

KARANTÉNA ALEBO GENETIKA?🔬 —— Keď som pred troma týždňami zapochyboval o tom, že pokiaľ ide o koronavírusovú infekciu sme 10 dní za Talianskom, okrem priaznivých ohlasov sa objavili aj veľmi odmietavé. Poukázal som vtedy na to, že za vysokou úmrtnosťou v Taliansku a Španielsku môže byť genetika. A že pri odhade priebeh...u epidémie by sme mali vziať do úvahy odlišný vývoj epidémie v okolitých štátoch. Odvtedy uplynuli už týždne. A napriek očakávanému vzostupu úmrtnosti zatiaľ k nijakému prudkému vzostupu úmrtnosti nedošlo. Ako sa zdá, žiadna katastrofa nám nehrozí.. Je ale za tým predovšetkým karanténa a naša disciplinovanosť, alebo predsa len tie gény? Článok s názvom „Šíri sa nám tu takýto blud“ zo 6. apríla na stránke Vedátor, veľmi striktne odmietol môj názor, že za lepším priebehom ochorenia u nás môže byť genetika a varoval ľudí, že „Táto správa je extrémne nebezpečná v tom, že sa v nás snaží vyvolať falošný pocit bezpečia. Na čo sme zavretí doma, keď máme inú haploskupinu ako Taliani? Takéto neľahkovážne rozmýšľanie nás môže pokojne nasmerovať na ich cestu.“ https://vedator.space/siri-sa-nam-tu-takyto-blud/ Toto ustrašené varovanie vychádza zo všeobecne rozšíreného predpokladu, že v Taliansku nedodržiavajú žiadne karanténne opatrenia, na rozdiel od krajín kde je priebeh ochorenia o toľko lepší. Lenže to je omyl. Karanténne opatrenia v Taliansku sú prísnejšie ako v Nemecku a Taliani na rozdiel od Nemcov aj nosia rúška. V Nemecku spolková vláda v Berlíne nosenie rúšok zatiaľ iba odporúča, od budúceho týždňa plánujú zaviesť ich povinné nosenie Bavorsko a Sasko. Úmrtnosť na milión obyvateľov v Taliansku je pritom 399/mil. a v Nemecku 56/mil. To je 7-násobný rozdiel. Rasové rozdiely v priebehu ochorenia aj v úmrtnosti si všimol aj americký portál Washington Post v článku The coronavirus is infecting and killing black Americans at an alarmingly high rate - Koronavírus infikuje a zabíja čiernych Američanov v alarmujúco vysokom rozsahu. https://www.washingtonpost.com/nation/2020/04/07/coronavirus-is-infecting-killing-black-americans-an-alarmingly-high-rate-post-analysis-shows/?arc404=true Píše sa tam, že čierni Američania tvoria často viac ako 70 % obetí koronavírusovej epidémie aj tam, kde tvora len 30 % populácie. Tabuľka v článku je naozaj pozoruhodná: V okresoch, kde je väčšina obyvateľstva ázijského pôvodu (spolu 6 okresov) je 19,5 prípadov na 100 000 obyvateľov a úmrtnosť 0,4 na 100 000. V okresoch, kde je väčšina obyvateľstva afroamerického pôvodu (spolu 131 okresov) je 137,5 prípadov na 100 000 obyvateľov a úmrtnosť 6,3 na 100 000. V okresoch, kde je väčšina obyvateľstva hispánskeho pôvodu (spolu 124 okresov) je 27,2 prípadov na 100 000 obyvateľov a úmrtnosť 0,6 na 100 000. V okresoch, kde je väčšinu obyvateľstva tvoria belosi (spolu 2, 879 okresov) je 39,8 prípadov na 100 000 obyvateľov a úmrtnosť 1,1 na 100 000. Vysokú výpovednú hodnotu má predovšetkým údaj o mortalite - úmrtnosti (počet úmrtí na 100 000 obyvateľov.) Úmrtnosť čiernych Američanov je skoro 6x vyššia ako úmrtnosť belochov, 10x vyššia ako úmrtnosť Hispáncov a 15x vyššia ako úmrtnosť Aziatov. Možno by bolo zaujímavé všimnúť si aj takmer 3-násobne vyššiu úmrtnosť belochov v porovnaní s Aziatmi. Rozdiely sa pritom netýkajú jednej oblasti či štátu, úmrtnosť čiernych Američanov je podobná na Floride aj vo Wisconsine, pri veľkých kanadských jazerách. ​ Rozdiely v rezistencii (či senzitivite) voči vírusu COVID19 nie je možné prehliadnuť. Britská Biobank, ktorá uchováva genetické vzorky od zhruba 500 000 dobrovoľníkov, poskytne preto tieto vzorky na genetické skúmanie tímu vedenému profesorom Rory Collinsom. Ako píšu BBC News, „Dúfame, že genetické rozdiely by mohli vysvetliť, prečo sa u niektorých ľudí môže vyvinúť ťažké ochorenie bez závažného zdravotného pozadia.“ Oblasť špeciálneho záujmu je ACE2 gén, ktorý vytvára receptor pre vniknutie vírusu do bunky. Toľko BBC News. https://www.bbc.com/news/health-52243605 A tu sa musím trochu zastaviť. Článok o tom, či sme naozaj 10 dní za Talianskom nebol pôvodne určený širokej verejnosti. Preto neboli niektoré súvislosti medzi genetickou odlišnosťou európskych etník a priebehom epidémie či mortalitou podrobne vysvetľované a rozoberané. Takže ma udivuje, koľko ľudí pochopilo zmysel článku. Ale našli sa samozrejme aj takí, čo nepochopili. A keď nepochopí niekto, kto si myslí že je vedec čo všetkému, nech sa to týka akejkoľvek oblasti vedy, od elektromagnetickej rezonancie po molekulárnu biológiu, dokonale rozumie, vedie ho to až k detinsky jednoduchým záverom. Napríklad, že - „Vieme, ako koronavírus funguje. Viaže sa na ACE2, proteín na povrchu buniek, napríklad v pľúcach. Tento enzým majú Taliani aj my, slúži na reguláciu krvného tlaku.“ Nuž to je v zásade pravda. ACE2 receptor slúži aj na reguláciu krvného tlaku, z toho pochádza aj jeho názov ACE (angiotensin converting enzyme). Ale okrem angiotenzínu regulujú činnosť bunky ale cez ACE receptor aj iné peptidy. (Medzi inými napríklad aj ghrelin, ktorý ovplyvňuje našu chuť do jedla). A rovnako je pravda, že „Tento enzým majú Taliani aj my,“ ako správne poznamenáva Vedátor. Treba len doplniť, že nielen my a Taliani, ale aj Eskimáci, aj austrálski aborigéni, takisto ako austrálske kengury, rovnako ako ho majú všetky cicavce, vtáky, plazy, žaby, ryby, ba dokonca aj hmyz. Tak prečo ohrozuje COVID19 vírus len nás, ľudí (Okrem nás môže tento vírus infikovať ešte opice.) Je to preto, že tie ACE2 receptory nemáme úplne totožné. Tie ľudské sa niekedy označujú ako hACE2 (h ako humánny). Malý rozdiel stačí na to, aby vírus nenapadal ostatné živočíchy, iba nás. No a nepatrný rozdiel v spomínanom receptore môže byť aj príčinou odlišnej vnímavosti voči koronavírusu u jednotlivých ľudí. Práve to je predmetom výskumu v britskej Biobank. A čo s tým majú haploskupiny? V zásade nič. Samotná príslušnosť k nejakej haploskupine totiž neznamená nejakú genetickú rezistenciu voči koronavírusu. Podstata je v niečom úplne inom. Haploskupiny nám hovoria o určitej vzájomnej genetickej príbuznosti nejakého etnika. Lebo hoci si niektorí ľudia myslia, že Európania sú „pestrý mix“ rozličných etník ktoré sa tu kedy objavili, vôbec to nie je pravda. Predpoklad že „... za tie desaťtisíce rokov sa ľudia celkom pomiešali,“ je obrovský omyl. Prác, zaoberajúcich sa podielom jednotlivých etník na dnešnej európskej populácií je veľa, postačí hádam citát z jednej - DNA study reveals third group of ancient ancestors of modern Europeans https://www.theguardian.com/science/2014/sep/18/ancient-ancestors-europeans-dna-study „Sardínčania sú z viac než z 80 % dávni európski roľníci s menej ako 1 % ich genetickej výbavy pochádzajúcej od starovekých Euroázijcov. V baltických štátoch, ako Estónsko, je 50% dnešných ľudí potomkami pôvodných lovcov-zberačov a okolo tretiny sú potomkovia starovekých (dávnych) európskych roľníkov.“ ​ To je dosť veľký genetický rozdiel medzi Sardínčanmi a Estóncami. Ľudia v Európe sa ani zďaleka tak nemiešali ako sa všeobecne verí. A ide o etniká neuveriteľne staré, ktoré takto žijú už tisícročia. Ako píše v článku Čo hovorí DNA o genetických koreňoch slovenskej populácie? https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaASpolocnost/NCPVaT/Stranky/CoHovoriDNAoGenetickychKorenochSlovenskejPopulacie.aspx ​​​​​​ ​ popredný slovenský genetik a súdny znalec v odbore genetika docent Ferák – „Z rekonštrukcie DNA chromozómu Y (Y-DNA) a tzv. mitochondriálnej DNA (mtDNA) línii európskych populácií vrátane slovenskej vyplýva, že väčšina línií, s ktorými sa dnes v Európe stretávame (zhruba 75 – 80 %), má genetické korene siahajúce do mladšieho paleolitu, t. j. do doby pred 10 000 až 45 000 rokmi a len asi 15 – 20 % je neolitického pôvodu. Len menej ako 5 % je mladších ako 10 000 rokov. Predkovia väčšiny Európanov vrátane Slovákov žijú v Európe už desiatky tisíc rokov, iba 15 – 20 % našich predkov sa sem dostalo počas neolitickej migrácie pred približne 8 000 – 10 000 rokmi a len celkom malé percento ich prišlo neskoršie.“ Pokiaľ by niekto o jeho tvrdené pochyboval, môže si prečítať rovnaké zistenia na stránkach European Journal of Human Genetics, kde to isté tvrdia početní svetoví genetici. Rozšírenie dnešnej R1a haploskupiny ktorú má asi 40 % Slovákov, bez rozpakov stotožňujú s územím, na ktorom pred 5 000 rokmi kvitla kultúra šnúrovej keramiky. Takže predkovia prevažnej väčšiny dnešných Európanov žili tam, kde aj dnes žijú ich potomkovia. A z tohto obdobia nemáme žiadne záznamy. Otec histórie Herodotos žil v období 484-430 rokov pred Kristom. Nevieme absolútne nič o dávnych epidémiách, ktoré decimovali vtedajšie populácie. Niektoré z nich zrejme boli vírusové. Napokon, aj o niektorých stredovekých „morových ranách“ si dnešní historici myslia, že ich nespôsobila baktéria Yersinia pestis, ale vírus podobný Ebole. Tým vysvetľujú určitú odolnosť časti európskej populácie voči HIV. Lebo pokiaľ sa v kostiach človeka z doby bronzovej našla mutácia, poskytujúca svojmu nositeľovi rezistenciu voči HIV, hoci AIDS vtedy nejestvoval, musela sa táto mutácia zafixovať ako dôsledok nejakej (vírusovej?) epidémie, ktorá kosila vtedajšiu populáciu. Niektoré etniká, chránené alpským oblúkom, prípadne hrebeňom Pyrenejí, mohli tejto epidémii uniknúť. No a prečo o tom hovoríme v súvislosti s epidémiou COVID19? Tento vírus má totiž veľa spoločného s vírusom HIV. Okrem iného aj to, že po napadnutí bunky využíva takzvanú furínovú cestu, ktorú využíva aj vírus HIV a vírus Eboly, ale ostatné koronavírusy nie. Takže pokiaľ bola populácia v určitej časti Európy vystavená niekedy v dávnych dobách nejakej vírusovej epidémii, spôsobenej vírusom čiastočne podobným HIV (alebo aj COVID19), získali potomkovia minimálne čiastočnú rezistenciu voči týmto vírusom. Na toto mieril môj predošlý článok. Očakávame nárast ťažkých prípadov ochorenia, pričom máme od začiatku karantény 14 úmrtí a 7 infikovaných v ťažkom stave. Otestovali sme pritom už úctyhodných 49 400 ľudí. Infikovaných je celkom určite viac. Český imunológ Karel Drbal si myslí, že koronavírus už má štvrtina Čechov. (A nemáme dôvod mu neveriť.) https://www.youtube.com/watch?v=s14EU21B6yk To by bolo 2,5 milióna ľudí. Pokiaľ by to bolo tak, letalita (smrtnosť, teda počet úmrtí zo všetkých infikovaných) by bola v ČR doteraz šokujúcich 0,008 %. (slovom, osem tisícin percenta!!!) Takáto letalita by už ani nestála za zmienku. Na odlišný priebeh ochorenia, aj na odlišnú mortalitu v našej časti Európy poukázal aj rektor Karlovej univerzity, profesor Tomáš Zima, ktorý vo svojom blogu, nazvanom Dost bylo viru, žiada o uvoľnenie karantény, pričom v bode 5 svojej výzvy hovorí: „Objektivní data nasvědčují tomu, že v ČR i v okolních zemích je šíření viru pomalejší a průběh onemocnění lehčí s minimálními počty smrtelných průběhů.“ http://blog.aktualne.cz/blogy/tomas-zima.php?itemid=36456 ​​ My ale stále nechceme vidieť, že priebeh epidémie je u nás veľmi mierny a úmrtnosť nízka vďaka našej prirodzenej rezistencii a pripisujeme to výhradne karanténe. Nechceme pripustiť, že by za tým u nás by mohla byť jednoducho nižšia vnímavosť celej populácie voči vírusu. Čakáme kedy bude epidémia kulminovať a pritom nám uniká, že keby mali Taliani (ktorí už celé týždne úzkostlivo dodržiavajú karanténu), takú úmrtnosť ako Nemci (ktorí v podstate žiadnu karanténu nedodržiavajú), nebolo by v Taliansku viac ako 24 600 obetí, ale iba niečo cez 3 500. Relatívne 7-násobne vyššiu úmrtnosť v Taliansku oproti Nemecku nie je možné vysvetliť inak ako vyššou vnímavosťou Talianov voči koronavírusu. Trasieme sa strachom že pribúdajú prípady pozitívne testovaných (čo v podstate dokazuje, že karanténa nemôže šírenie vírusu zastaviť), pritom ignorujeme oveľa dôležitejší fakt, že máme veľmi nízku mortalitu a zrejme aj letalitu. Len na porovnanie, keby mali Taliani relatívnu úmrtnosť akú máme na Slovensku, mali by teraz len 141 obetí, Španieli by nemali vyše 20 800, ale len 111 obetí, Francúzi by mali miesto 19 700 len 240 úmrtí a Briti nie 16 500, ale iba 157 úmrtí. Takéto počty by si nikto v zmienených krajinách ani nevšimol. Nejde o to, aby sme karanténu zavrhli, ale nepripisujme jej väčšie možnosti ako reálne má. Žiadna karanténa totiž nemôže zastaviť šírenie epidémie, môže jej šírenie len spomaliť, aby mohlo zdravotníctvo zvládnuť ťažké prípady ochorenia. Možno by prísna karanténa v Británii bola znížila o nejaké malé percento počet obetí, ide ale len o prípady, kedy nebol pre pacienta so zlyhávaním dýchania voľný ventilátor. Ani umelá pľúcna ventilácia však nedokáže zachrániť každého pacienta. Očakávať, že nejaká karanténa zabráni nášmu stretnutiu s COVID19 je ilúzia. Lebo skôr či neskôr sa s koronavírusom COVOD19 všetci stretneme. Mnohí sme sa s ním už dokonca aj stretli a ani o tom nevieme. Neznamená to, že ochorieme. Na lodi Diamond Princess bolo infikovaných len 700 ľudí z 3 700. Väčšinu z nich koronavírus nedokázal vôbec infikovať. Nemusíme sa teda triasť hrôzou v očakávaní kulminácie v júli. A to, že u nás už zomrelo na koronavírusovú epidémiu 14 ľudí vyzerá desivo len dovtedy, kým sa nedozvieme, že aj v čase keď sme tu žiaden COVID19 nemali, umieralo na Slovensku denne približne 160 ľudí. PS: Čerstvá správa https://www.aktuality.sk/clanok/784629/nova-prognoza-nakazenych-bude-stokrat-menej-ako-sa-povodne-cakalo-podcast/ ​​​​​​​​​MUDr. Vladimír Malec, PhD ​​​​​​​​​Onkologická klinika SZU ​​​​​​​​​FNsP F. D. Roosevelta Ban. BystricČítaj viac

Naozaj sme desať dní za Talianskom? 30. marca 2020 Desí nás hrozivý počet úmrtí spôsobených epidémiou COV19 v Taliansku a Španielsku, a zaviedli sme prísne karanténne opatrenia aby sme sa vyhli podobnému scenáru. Ako sa zdá, bolo to správne rozhodnutie, lebo doteraz máme nízky počet ochorení a len jedno úmrtie. Je ale tak...ý nízky počet ochorení (doteraz) a hlavne taká nízka úmrtnosť na COV19 u nás naozaj iba výsledkom prísnej karantény? Čakajú nás tisíce infikovaných a stovky úmrtí? Pohromu v Taliansku a Španielsku pripisujú aj zdravotnícki odborníci nedisciplinovanosti tamojších obyvateľov, ktorí nedodržiavali karanténu, vysokú úmrtnosť v porovnaní s inými štátmi (hlavne severskými) zdôvodňujú tým, že na severe Európy je obyvateľstvo v lepšej kondícii lebo viacej športuje a je tam aj lepšia zdravotná starostlivosť. Sú to ale ničím nepodložené vyhlásenia, chabé pokusy nájsť nejaké logické vysvetlenie pre niekoľkonásobne vyššiu úmrtnosť infikovaných v Taliansku a Španielsku, ktorú ani zdravotnícki experti z WHO nevedia vysvetliť. Odborníkom totiž uniká jeden dôležitý detail. Vysoký počet úmrtí v Taliansku sa netýka celej krajiny, ale predovšetkým Lombardie, provincie ktorá má 10 miliónov obyvateľov (čo je šestina obyvateľov Talianska). Ale práve v Lombardii zomrie na COV19 až 60 % infikovaných v Taliansku. Keď si pozrieme na údaje z talianskej internetovej stránky, ktorá uvádza aktualizované počty úmrtí podľa regiónov, obrovský nepomer medzi regiónmi je doslova šokujúci. (Viď obr.1 v galérii) https://www.statista.com/statistics/1099389/coronavirus-deaths-by-region-in-italy/ Boli nedisciplinovaní len Taliani v Lombardii? V Laziu, v regióne v ktorom leží aj mesto Rím a kde žije 5,6 miliónov obyvateľov, mali do 29. marca 136 úmrtí, čo je 24 úmrtí na milión. Zatiaľ čo v Lombardii bola úmrtnosť 636 na milión, teda viac ako 26 krát vyššia!! Ako si máme vysvetliť taký veľký nepomer? Pokus vysvetliť to veľkou hustotou obyvateľstva v severnom Taliansku zlyháva na fakte, že len v samotnom Ríme žije vyše 2,8 milióna ľudí, čo je viac ako štvrtina počtu aký má celá Lombardia. V provincii Piedmont, susediacou s Lombardiou na západe, ktorá má vyše 4 miliónov obyvateľov (leží tam Turíno), zomrelo dovtedy 684 ľudí, čo je len 156 úmrtí na milión a v provincii Veneto, susediacej s Lombardiou z východu, to bolo iba 392 úmrtí, teda 80/milión. Najhoršou po Lombardii je provincia Emilia Romagna, susediaca s Lombardiou z juhu, kde zaznamenali až 362 úmrtí na milión. (Zatiaľ čo celá päťmiliónová Sicília má iba 65 úmrtí na COV19 teda 13 na milión.) Lombardia je najvyspelejšou oblasťou Talianska, s najvyššou životnou úrovňou, prečo tam umiera 144 krát viac ľudí ako je celosvetový priemer úmrtnosti na COV19 (4,4/milión), aký uvádza stránka https://www.worldometers.info/coronavirus/ , sledujúca priebeh epidémie vo svete? Reči o vyššej úrovni zdravotníctva na severe Európy a lepší zdravotný stav vyšportovaných severanov sú nezmysly. Úmrtnosť v Taliansku (obzvlášť v Lombardii) niekoľkonásobne prevyšuje celosvetový priemer, chcú hádam zdravotnícki odborníci z WHO tvrdiť, že talianske zdravotníctvo je 30 krát horšie ako svetový priemer? Trochu poznám talianske zdravotníctvo cez onkológiu, ale neverím že v iných oblastiach je horšie. Určite je minimálne porovnateľné so zdravotníctvom v severských krajinách. A pokiaľ ide o zdravotný stav obyvateľov, podľa spoločnosti Bloomberg, ktorá každoročne hodnotí zdravie obyvateľstva v 169 krajinách, sú najzdravším národom na svete Španieli a hneď za nimi na druhom mieste sú Taliani !! (po nich Islanďania, Japonci a Švajčiari). Švédi sú až na šiestom mieste a Nóri dokonca až na desiatom. Dáni a Nemci sa do prvej desiatky ani nedostali. Na základe čoho teda pripisujú niektorí zdravotnícki odborníci takú vysokú úmrtnosť v Taliansku a Španielsku horšiemu zdravotnému stavu tamojších obyvateľov? Vysokú úmrtnosť na severe Talianska nie je možné vysvetliť ani ignorovaním karanténnych opatrení, veď Číňania v prvých týždňoch epidémie vôbec nevedeli že ide o nové ochorenie, takže žiadnu karanténu nemali, napriek tomu tam zomreli 4 % infikovaných, kým v Taliansku už zomrelo 11 % nakazených ľudí. (A v Španielsku vyše 8 % !) Vo Švédsku kde zomrelo doteraz 110 ľudí, čo je úmrtnosť 11/milión obyvateľov, neprijali doteraz žiadne prísne reštrikčné karanténne opatrenia, školy okrem univerzít zostali otvorené, Švédsko dokonca nezatvorilo ani hranice, zakázané sú len zhromaždenia nad 500 ľudí. Prví infikovaní sa pritom vo Švédsku objavili už v januári, rovnako ako v Taliansku. Tak ako chcú zdravotnícki odborníci vysvetliť, že Švédi majú v prepočte na milión len 366 infikovaných, kým Taliani 1616? Údaj o infikovaných Talianoch je pritom trochu zavádzajúci, lebo ak je 60 % úmrtí v Lombardii, dá sa predpokladať, že tam bude aj 60 % infikovaných, čo by pri prepočte na počet obyvateľov tejto provincie znamenalo vyše 5760 infikovaných na milión. Skoro 16x viac ako vo Švédsku. Ako je to možné, keď Švédi nemajú prakticky žiadnu karanténu? Výrazne vyšší počet úmrtí v Lombardii nielen v porovnaní so svetovým priemerom, ale aj v porovnaní s inými oblasťami Talianska sa nedá vysvetliť žiadnym zo zdôvodnení ktoré uvádzajú zdravotnícki odborníci. Zdravotníctvo v Lombardii nie je horšie ako na Sicílii, ani Sicílčania nie sú o toľko disciplinovanejší ako Lombarďania a ťažko sa dá uveriť, že Taliani v Ríme sú 26x zdravší ako Lombarďania a Sicílčania dokonca až 49x. Nesúvisí to ani s tým, že do Lombardie prišli skôr infikovaní turisti, väčšina turistov prichádza cez Rím, cez letisko Fiumicio prejde ročne 40 miliónov ľudí, kým cez Milánske Malpensa Airport iba 19 miliónov. (V zime síce chodia do Talianska lyžiari, ale provincia Trento má nízky počet úmrtí, lyžiari sa v Taliansku skôr nakazili ako nákazu priniesli. Čo je teda za ohromujúco vysokou úmrtnosťou Lombarďanov? Sú iní ako ostatní Taliani? Sú. Ako sa môžeme dočítať na stránke Eupedia, ktorá sa venuje genetike - „Taliansko je fascinujúca krajina pre populačných genetikov aj pre historikov. Ako povedal Metternich v roku 1847 ´Taliansko je len geografický výraz.´ Polostrov bol zjednotený Piedmontom o dve dekády neskôr, ale Metternichova poznámka je ešte stále plne pravdivá. Nejestvuje jeden taliansky národ, ale množstvo etnických a kultúrnych skupín, často s vlastnou nezávislou históriou siahajúcou do staroveku.“ Takže odlišná genetika? Pokiaľ sa pozrieme na genetické mapy Talianska, zistíme že severné Taliansko sa naozaj trochu od zvyšku krajiny líši. V celej krajine je vysoká frekvencia Y haploskupiny R1b, ale v severnom Taliansku je táto haploskupina takmer úplne zastúpená jej zvláštnou podskupinou R1b-S28, ktorá sa smerom na juh postupne vytráca, pričom má najvyššie zastúpenie práve v Lombardii. (Viď obr.2 v galérii) Okrem toho má Lombardia ešte jednu genetickú zvláštnosť. Je to jediná oblasť Talianska v ktorej úplne chýbajú gény haploskupín R1a a I2. (Viď obr.3 v galérii) (Zaujímavé je, že v Španielsku je haploskupina R1b tiež zastúpená inde zriedkavou podskupinou R1b-DF27.) Y haploskupiny sú veľké genetické skupiny mužov, ktorí mali v dávnej minulosti (pred mnohými tisícročiami) spoločného praotca. Genetická mutácia Y chromozómu sa dedí z otca na syna celé generácie. V Európe je 5 veľkých mužských haploskupín (R1a, R1b, I1, I2 a N1c), približne 75 % Európanov je potomkom piatich mužov (a 7 žien). Okrem toho sú samozrejme v Európe aj ďalšie mužské aj ženské haploskupiny, ale sú v menšine. Môže byť za vysokým percentom infikovaných Lombarďanov a za ich vysokou úmrtnosťou genetika? COV19, napadá bunky podobným spôsobom ako HIV, využívajúc enzým furín, rovnako ako Ebola a HIV, lebo tento koronavírus získal takzvanú HIV- podobnú mutáciu. Práve kvôli tomuto sa objavilo podozrenie, že ide o umelo vytvorený vírus. Podrobné genetické rozbory síce toto podozrenie spochybnili, nič to však nemení na veci, že pokiaľ ide o spôsob naviazania sa na bunku, je COV19 veľmi podobný HIV. A voči HIV je asi 1 % severoeurópanov, hlavne Švédov, imúnnych. A ďalších 10-18 % Európanov je voči tejto infekcii aspoň čiastočne imúnna, čo znamená, že majú znížené riziko nákazy, a pokiaľ ochorejú, majú pomalú progresiu ochorenia. https://www.nature.com/scitable/blog/viruses101/hiv_resistant_mutation/ Zvláštne ale je, že mutácia receptorového génu (CCR5-Delta32), ktorá poskytuje rezistenciu voči HIV infekcii, sa našla už v kostrách z doby bronzovej, starých 2 900 rokov. Napriek tomu že AIDS sa objavil len nedávno. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15815693 Frekvencia tejto mutácie sa smerom zo severu na juh postupne znižuje. Nie je jasné čo zvýhodnilo túto mutáciu, vedci sa domnievajú že možno mor. Ak ale jestvuje prirodzená genetická rezistencia voči AIDS-u, je vysoko pravdepodobné, že jestvuje aj prirodzená rezistencia voči COV19. Pokiaľ dáme do tabuľky úmrtnosť Európanov v prepočte na milión v jednotlivých štátoch ku dňu 30. marca 2020, zistíme že vysoká úmrtnosť sa vyskytuje v krajinách, kde je vyššia frekvencia haploskopiny R1b a nižšie, alebo žiadne frekvencie ostatných v Európe dominantných génov. (Viď obr.4 v galérii) V ostatných Európskych štátoch je úmrtnosť v prepočte na milión obyvateľov ešte doteraz nižšia, menej ako 5/milión. Mapa európskych štátov podľa mortality na milión obyvateľov vyzerá takto: (Viď obr.5 v galérii) Je isté, že počet infikovaných aj úmrtnosť všade, aj vo východnej Európe, ešte porastie. Ale zaujímavý je aj tak počet úmrtí pri porovnateľnom počte infikovaných v Španielsku a v Nemecku. Ak zo 72 248 pozitívne testovaných Španielov zomrelo 5 690, kým z 53 340 Nemcov len 399, asi to nebude tým, že v Nemecku testovali tisíce infikovaných bez klinických príznakov ochorenia. Kým v Taliansku zomrelo 11 % infikovaných a v Španielsku 8 %, v Nemecku to bolo len 0,93 %. Za líniou idúcou po západnej hranici Nemecka, južnej hranici Rakúska a západnej hranici Slovinska je s výnimkou Portugalska úmrtnosť výrazne vyššie, pričom stúpa v štátoch Beneluxu, cez Francúzsko do Španielska a Talianska. Rovnako, ako stúpa v tejto oblasti zastúpenie R1b génov a klesá zastúpenie ostatných štyroch v Európe dominantných haploskupín. (Viď obr.6 a 7 v galérii) https://www.eupedia.com/europe/european_y-dna_haplogroups.shtml Je to len náhoda? Určitá rezistencia voči HIV u časti európskej populácie je dokázaným faktom. A ako sa zdá, niečo podobné funguje aj pri infekcii COV19. Ak v Číne zomrelo 3 300 ľudí z viac ako 81 infikovaných a v Španielsku vyše 7 300 z 81 tisíc, asi to nebude len zásluha vysokej úrovne čínskeho zdravotníctva. Ak zo 66 125 infikovaných Nemcov zomrelo 616 a zo 101 700 Talianov 11 500, je to pomer 0,93 % ku 11,3 %!! Infekcia COV 19 bola pritom v obidvoch krajinách zaznamenaná v januári a je dokonca dôvodné podozrenie že vírus priniesol do Talianska Nemec. Viac ako desaťnásobná úmrtnosť Talianov v porovnaní s Nemcami je príliš veľký rozdiel aby sme ho mohli považovať za náhodu. No a podobný nepomer je aj medzi Rakúskom a Holandskom. Kým v Rakúsku zomrelo 1,1 % infikovaných, v Holandsku je to 7,3 %! V obidvoch krajinách sa pritom nákaza objavila vo februári. Táto vysoko pravdepodobná rezistencia voči COV 19 u veľkej časti európskej populácie určite nie je viazaná na mužský Y chromozóm, to by muži nemali viac ako dvojnásobnú úmrtnosť ako ženy. Mužské haploskupiny nám hovoria len o určitej genetickej príbuznosti/odlišnosti jednotlivých etník. Nuž a z hľadiska genetiky patrí väčšina Nemecka, aj veľká časť Rakúska, do východnej Európy. Matematické modely predpovedajúce podobný krízový stav u nás ako je v Taliansku alebo Španielsku neberú do úvahy jeden dôležitý faktor. Odlišnú genetiku v jednotlivých oblastí Európy. Vývoj v Nemecku ani zďaleka nekopíruje situáciu v Taliansku alebo v Španielsku. Ani my nie sme 10 dní za Talianskom. Pred desiatimi dňami mali Taliani 12 000 infikovaných, ale vyše 800 úmrtí. V Nemecku je dnes vyše 66 000 infikovaných, ale len 616 úmrtí. A vo vážnom až ťažkom stave je tam necelých 2 000 ľudí. Pri prepočte na štát veľký ako Slovensko by to bolo 130 ľudí vo vážnom stave a 40 úmrtí. Rakúsko má 193 infikovaných vo vážnom stave a 108 úmrtí. To by pri prepočte na počet obyvateľov Slovenska bolo 120 ľudí v ťažkom stave a 67 úmrtí. V Nemecku zaznamenali prvý prípad COV19 v januári a v Rakúsku vo februári. Tvrdenie že „zvyšok Európy je desať dní za Talianskom“ je nezmysel. Počty infikovaných všade určite porastú, tak ako aj počet úmrtí. Ale ako sa zdá, taliansky scenár sa ani v Nemecku ani v Rakúsku neopakuje. A zatiaľ sa neopakuje ani v žiadnej krajine na východ od západnej hranice Nemecka, Rakúska a Slovinska. Tak prečo by sme mali byť výnimkou? Je veľmi pravdepodobné, že COV 19 bol u nás už skôr ako sme ho prvýkrát zaznamenali. Ibaže sme tie ťažké, protrahované infekcie považovali za chrípku. Hoci pri spätnom pohľade mnohé prípady vykazovali všetky typické znaky koronavírusovej infekcie. (Testy sa vtedy ešte nerobili.) Ľudia zo Slovenska chodili lyžovať do Talianska aj v januári a februári, keď tam už prebiehala koronavírusová infekcia. Nie je možné, aby sa nikto nestretol s infikovaným Talianom. Odhady, že u nás bude epidémia kulminovať o 110 dní, ochorie asi 170 tisíc ľudí a približne 1000 zomrie, sú len matematickým modelom na základe údajov z Talianska. Prečo nepoužijeme na prepočet údaje z Nemecka? Alebo zo Švédska? Vysoký počet infikovaných v Lombardii a Španielsku aj vysoký počet úmrtí nepochybne súvisí s nejakou genetickou predispozíciou tamojších obyvateľov, viazanou podľa všetkého na etnikum s vysokou frekvenciou haploskupiny R1b a obzvlášť na niektoré jej podskupiny. S oveľa vyššou senzitivitou k vírusu COV19 ako majú iní Európania, ale aj ako majú Kórejci, Číňania, či Indovia. Prečo teda očakávame u nás rovnaký priebeh epidémie ako v Taliansku a Španielsku? Počet infikovaných u nás bezpochyby stúpne. Ale určite nezažijeme krízu akú zažívajú Španieli a Taliani. Nie sme desať dní za Talianskom. V tom matematickom vzorci chýba jedna premenná. Vladimír MaleČítaj viac