Anketa z ulíc Bratislavy pri príležitosti 35. výročia novembrových udalostí.

Svätopluk prišiel na kráľovskom koni a zjednotil Slovienov. Pochádzal z Nitry, pôvodom teda Slovák. A kráľ… prečo ho neoslavujeme? Peter Zajac-Vanka Každoročne máme v kalendári krásne historické, slovenské a ctené meno Svätopluk. Hneď po Martinovi, vždy 12.novembra…ale prečo ho neoslavujeme? Veď je s ním spojená čír...a slovenská legenda, že neumrel, ale číha a keď bude Slovákom najhoršie, príde so svojim Svätým Plukom a pomôže Slovákom. Z toho sa odvodila aj ľudová povesť o rytieroch „spiacich“ pod vrchom Sitno, Česi ako súčasť Veľkej Moravy prevzali povesť, akurát že rytieri vyjdú spod Braníka…ale ešte stále tak zle nie je, aby Svätopluk so svojim vojskom vystúpil spod vrchu…a či? Do tejto pripomienky menín vložím svoj osobný názor, je to nakoniec moja úvaha, že my vlastne už… väčšina Slovákov, toho kráľa Svätopluka a jeho vojsko Svätý Pluk už dlho očakávame. Môj názor – očakávam ho už 35 rokov a každý rok si vzdychnem, že už tu mal byť, je tu čoraz horšie a horšie… O čo sa postaral Svätopluk? Narodil sa a žil na nitrianskom hradisku a do rodiny kniežacej, preto bol vychovávaný ctnostne a k boju. A ako mladý rýchlo pochopil, že neprávosť svetom vládne a aj príbuzní (jeho strýko Rastislav) bažia po moci a nitrianskom panstve a sú ochotní vraždy i zrady. Postaral sa, samozrejme v dobovom duchu, aby sa im to nepodarilo. Keď sa vymanil z Franského zajatia a postavil sa do čela veľkomoravského vojska, potom už neprehrával a víťazil. Ba ako víťaz ponúkol Frankom (predchodcom dnešných Nemcov, Rakúšanov) mier, Forchheimský mier, lebo potreboval ukľudniť, posilniť a rozvinúť hospodárstvo a umožniť ľudu Slovienov, aby pracoval v mieri, rodili sa deti, „rástla ekonomika“. No bol to v tej dobe panovník, v rannom feudalizme, takže mal svoju družinu a viedol výboje i diplomaciu tak dobre, že ho pápež – cisár rímsky, titulova ako REX, kráľ Veľkej Moravy, Svätopluk. Bolo že to kriku a nárekov medzi progresivistickou a kultúrnou „smotánkou“ už na samostatnom Slovensku v roku 2010, keď na popud profesora histórie Matúša Kučeru, za priazne vlády R.Fica a predsedu Národnej rady SR i prezidenta SR I.Gašparoviča, inštalovali dňa 6.júna na nádvorie pred bránu Bratislavského Hradu sochu vojvodu, kráľa Svätopluka! Za „pražského“ vládnutia sa to vôbec nedalo a tisíc rokov predtým sa malo na všetko „zabudnúť“, ibaže ľud nezabudol a pamiatku na svojho vojvodcu si niesol pomenúvaním svojich synov menom Svätopluk. Aj dnes ich poznám niekoľko…Peter Zajac-Vanka, 12.novembra 2024 Už som na webstránku dal raz článok a rád ho znova zopakujem: https://spolok-narodohospodarov.sk/2023/06/05/odkaz-svatopluka-dnesnym-mocipanom-mier-je-cesta-k-buducnosti/ Odkaz Svätopluka dnešným mocipánom: „Mier je cesta k budúcnosti!“ V pripomienke ku knihe profesora histórie Matúša Kučeru Kráľ Svätopluk z minulého príspevku dnes už zosnulý pán profesor hovoril v audiozáznamoch o tom, ako sa rodila socha kráľa Svätopluka na bratislavskom Hrade a že to bola krásna štátna slávnosť jej odhalenia práve 6.júna roku 2010. Dnes si pripomíname aj sinejší odkaz, ktorý zanechal Svätopluk a upozornil a vyzdvihol ho profesor M.Kučera. A rád to dávam najavo. Ing.Peter Zajac-Vanka, 5.06.2023. Odhalenie sochy kráľa Svätopluka sa konalo 6.6.2010, teda v deň 149. výročia Memoranda národa slovenského, prijatého na slovenskom národnom zhromaždení v Martine 6.-7.júna 1861. Bol to programový dokument slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner. A je čo si pripomínať. Tá jazdecká socha kráľa Veľkej Moravy Svätopluka pripomína, že slovenský panovník vedel nielen bojovať, ale aj vyjednať mier. Pretože ako aj historik prof.Matúš Kučera vo svojej knihe zdôraznil ( a tak sa volá celá veľká kapitola o hospodárskom rozmachu Veľkej Moravy a o jej výbojoch počas vlády kráľa Svätopluka) toto: „Mier je cesta k budúcnosti!“ A mali by sme to spod sochy Svätopluka na Hrade vykričať do celej Európy a aj našim dnešný vládcom Slovenska, aby sa spamätali. Dnešným pohľadom bolo pôsobenie Svätopluka na Veľkej Morave veľmi krátke. A veľmi dramatické. Narodil sa tu, asi na nitrianskom hradisku. Bol z vládnucej kniežacej rodiny, veď moravské knieža Rastislav mu bol strýkom. Dosadol na panovnícky kniežací stolec Nitrianskeho kniežatstva veľmi mladý. A zažil zradu. A sám zradil. Zažil skazu svojej krajiny. Zažil zajatie a väzenie, z ktorého sa nevychádzalo. Ale prekabátil svojich žalárnikov. A sám bojoval proti žalárnikom, zvíťazil nad Frankami. A šíril skazu najprv výbojmi aby si podmanil slovanské kraje okolo Veľkej Moravy, potom viedol zničujúce vojny s Franskou Ríšou. Pochopil, aká je cena mieru. A sám ako víťaz o mier POŽIADAL. A v tom krátkom čase, sotva dvadsať rokov, doviedol Veľkú Moravu do najväčšieho rastu a možného na tú dobu rozkvetu. Presne nevieme kedy, ale v roku 864 n.l.. už vieme, že knieža Svätopluk už vládol na prestole na Nitrianskom kniežatstve a na radu duchovných spolu so strýkom Rastislavom, kniežaťom Moravy, listom požiadali byzantského panovníka, cisára Byzancie v Konštantinopoli, Michala III., o zaslanie misie biskupa a učiteľa, ktorí naučia ľud prostý v jeho jazyku kresťanské vieroučenie. Aby bol nezávislý od franských – bavorských kresťanských biskupov a odstránil prílišné intrigy a „špionáž“ v prospech Franskej Ríše od biskupov. Po krvavých vojnách a aj po tej víťaznej v roku 873 n.l., roku 874 n.l. víťaz nad Franskou Ríšou kráľ Veľkej Moravy Svätopluk na sneme v bavorskom Forchheime na tú dobu neobvykle pre víťaza vojny porazenému franskému kráľovi Ludovítovi ponúkol mier. Fuldské letopisy to označili ako Forchheimský mier, v ktorom čo bolo neobvyklé na tú dobu, o mier požiadal víťaz a pritom Svätopluk preniesol v r.873 vojnu na územie Východnej Marky, k protivníkovi. Pravdepodobne od roka 870 po rok 894 n.l. vládol knieža, neskôr rímskym pápežom pomenovavý a uznaný kráľ Veľkej Moravy Svätopluk tak, že povzniesol Veľkú Moravu, slovanskú veľmoc, na úroveň jednej z najmocnejších v tej dobe krajín v Európe. Okolo neho už boli len Franská Ríša, Byzantská Ríša, moc kresťanstva prezentovaného pápežom Ríše Rímskej a Bulharská Ríša na juhu. „Ak by sa Veľkomoravská Ríša ako mocnosť zachovala do budúcna, dejiny Strednej Európy by pravdepodobne vyzerali úplne inak“, to je citát historika, profesora Matúša Kučeru v roku 2020. Paralely a záver: Mocná a uznávaná Veľká Morava za čias Svätopluka ( povedzme od doloženej vlády 864 n.l. na nitrianskom kniežacom prestole, po jeho smrť v roku 894 n.l.) To je tridsať rokov jednej krajiny v 9.storočí nášho letopočtu …A koľko rokov sme to dosiahli v Slovenskej republike od jej konštituovania v modernej histórii? Od 1.januára 1993? Tiež presne tridsať rokov? A keď to porovnáme, čo sme vlastne my tu v 21.storočí zatiaľ dosiahli ako národ? S našimi „vládcami“? S našimi politikmi? Ktorí riešia svoje EGO a neriešia problémy vlasti, problémy ľudu na Slovensku? Necítite tu potrebu nového, z ľudu slovenského vzišlého Svätopluka? Komentár november 2024: Dobre, zvolili sme si ako predsedu vlády R.Fica a ozaj sa snaží o presadenie mierového myslenia, i keď vplyv na to nemáme ako malá krajina…A čo ďalej? Už je nám lepšie? Nepotrebujeme vyvolať nášho vojvodu Svätopluka a jeho Svätý Pluk z hlbín brál, aby opäť zakvitlo naše Slovensko, aby sa rodilo vyše milióna osemsto tisíc detí za pár dekád ako do roku 1990, aby sme si ubránili nielen hranice, ale i národné hospodárstvo pred nájazdníkmi – cudzími investormi, pred imigrantmi, aby nám cudzie obchodné reťazce nezvyšovali ceny kvôli vlastným ziskom, aby nám dodávatelia nedodávali drahý transoceánsky plyn, ale ten „náš“ čo naši otcovia vybudovali ako najekologickejšiu dopravu potrubím plynovodu a ropovodu? Kde je náš SvätoplukČítaj viac

Na Slovensko prišiel v rámci medzinárodnej výmeny študentov. Zažil narodenie sandinovskej revolúcie v krajine, ktorá síce bola producentom cukru, ale Nikaragujčania si ho nemohli dovoliť kúpiť. Slováci sa, na rozdiel od jeho krajanov, kde veci riešia prakticky, nechajú príliš manipulovať, „nechajú si skákať po hlave“. Dipl...omat revolúcie vie po takmer štyridsaťročnom pobyte posúdiť, ako sa žilo v 80. rokoch a ako sa žije dnes. Vývoj na Slovensku mu láme srdce. Spoznajte choreografa, tanečníka, producenta, ale aj diplomata Miguela Méndeza v rozhovore s Viliamom Šuškom, v ktorom odhalí dôvody, prečo by ste mali navštíviť exotickú stredoamerickú Nikaraguu. Čítaj viac

KSS vyjadruje jednoznačný nesúhlas s doposiaľ vykonávanou politikou súčasnej vládnej koalície Vo vnútornej aj zahraničnej politike súčasnej slovenskej vládnej koalície sú v mnohých aspektoch neprehliadnuteľné zjavné príznaky príkreho rozporu medzi volebnými programami jednotlivých koaličných strán a nimi doposiaľ vykon�...�vanou vnútornou aj zahraničnou politickou praxou. Zatiaľ najmarkantnejšie sa tento negatívny stav prejavuje v (ne)realizácii týchto programových bodov: návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky, zabezpečenie nižších cien potravín a energií, okamžité ukončenie dodávok zbraní a munície do konfliktných zón, zastavenie činnosti mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia. Slovenská zahraničná politika síce doposiaľ zaznamenala drobné kozmetické zmeny napr. v podobe niekoľkých kontaktných rokovaní s niektorými členskými štátmi BRICS, avšak zatiaľ bez akéhokoľvek výraznejšieho, hmatateľného, pozitívneho dopadu ako na slovenskú ekonomiku tak aj politiku. Vládna koalícia je pri realizácii všetkých kľúčových aspektov svojej zahraničnej politiky naďalej plne servilná vedeniu Európskej únie a NATO. A hovoriť za takýchto podmienok o akomkoľvek smerovaní k suverenite slovenskej zahraničnej politiky je holý nezmysel. Absencia štátnej suverenity a lokajstvo vládnej koalície voči vedeniu EÚ a NATO sa prejavuje o. i. aj neochotou zabezpečiť spomínané nižšie ceny potravín a energií. Práve naopak, v príkrom rozpore s týmto svojím programovým bodom vláda zaviedla tzv. konsolidačný balíček, ktorý by mal z vreciek slovenských občanov vytiahnuť do štátneho rozpočtu naviac 2,7 miliardy eur, ktoré tam chýbajú zrejme predovšetkým na financovanie horibilných zbrojných zákaziek realizovaných ministrami obrany minulej, ale hlavne súčasnej koaličnej vlády. Konsolidačný balíček teda nie je ničím iným ako povinnou platbou z daní slovenských občanov na konta západných, ukrutne bohatých a nenásytných obchodníkov so zbraňami a ich výrobcov. Ďalej, k nejakému ukončeniu dodávok zbraní a munície kyjevskému režimu v žiadnom prípade nedošlo. Zo Slovenska vedeného súčasnou vládnou koalíciou sú naďalej dodávané Kyjevu ťažké zbrane cez prostredníkov, na našom výsostnom území sa na komerčnej báze opravuje poškodená ukrajinská bojová technika a vracia sa nazad, pričom munícia a ďalší materiál vojenského charakteru sa tentoraz posiela cez súkromný sektor. Inými slovami, kapitalistickému režimu na Slovensku aktuálne vedenému súčasnou vládnou koalíciou peniaze nesmrdia, ani keď sú zmáčané ruskou krvou. Rovnako žalostný výsledok mal programovo zakotvený zámer zastaviť činnosť mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia. Tzv. zákon o mimovládnych organizáciách z dielne SNS bol koncipovaný iba s cieľom mierne zvýšiť transparentnosť ich financovania podľa vzoru Maďarska, kde musia mimovládky zverejňovať mená svojich darcov zo zahraničia a používať označenie „organizácia so zahraničným financovaním“. Samozrejme nejakým zastavením činnosti politických mimovládok na Slovensku nemá táto ľahučká kozmetická úprava vôbec nič spoločné. Príčina tejto rozporuplnosti medzi proklamovanými programovými zámermi a nedostatočnou mierou ich praktického napĺňania, kedy vláda vedome koná v prospech vedenia EÚ a NATO aj za cenu „uťahovania opaskov“ a na úkor slovenských občanov, jednoznačne spočíva v podriadenej pozícii a vysokej miere servilnosti súčasnej vládnej koalície voči Bruselu a Washingtonu. Hlavným dôvodom toho, že vládna koalícia koná takto v rozpore s vlastným programom je predovšetkým takmer existenčná závislosť slovenskej ekonomiky na bruselských dotáciách a strach ohroziť prísun financií z EÚ a zapríčiniť svojim konaním eventuálne uplatnenie finančných sankcií EÚ voči SR a/alebo vyvolanie nevôle u USA. KSS vyjadruje jednoznačný nesúhlas s doposiaľ vykonávanou politikou súčasnej vládnej koalície. Za súčasných podmienok nemožno nijako navrátiť štátnu suverenitu bez dostatočne silného sektora štátnej ekonomiky. Stav financií možno konsolidovať bez zbedačovania občanov. Ukončenie dodávok zbraní a munície do konfliktných zón musí byť okamžité a komplexné – žiaden materiál vojenského využitia zo Slovenska nesmie skončiť v rukách kyjevského režimu. Kto naozaj chce na Ukrajine mier, nedodáva tam ani zbrane, ani muníciu. Zastavenie činnosti mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia musí byť efektívne, konečné a nezvratné. KSS sa kategoricky stavia proti tomu, aby Slovenská republika bola jednou z tých krajín, ktoré odpovedajú „javol“ na všetky požiadavky Bruselu a Washingtonu. Áno, Slovensko by sa malo odstrihnúť. Nie však od lacných ruských zdrojov a surovín, nie od velice výhodnej eurázijskej spolupráce. Malo by sa odstrihnúť od bezmocného a hlboko ponižujúceho vazalstva voči štruktúram v Bruseli a Washingtone. A vydať sa vlastnou cestou európskej nezávislosti a suverenity. Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska 9. 11. 2024 Foto: Predseda Komunistickej strany Slovenska Jozef HrdličkČítaj viac

Ostaneme na palube potápajúceho sa Titanicu s NATO a EÚ alebo budeme pokračovať v posilňovaní nášho strategického spojenia s BRICS? Cesta R. Fica do Číny, jednej z vedúcich krajín BRICS, ktoré odmietajú americké, ekonomicko-politické pravidlá, zabezpečujúce nadvládu USA vo svete, je nesporne strategicky významným krokom na�...�ej vlády v realizácii politiky smerujúcej na všetky štyri svetové strany. Po dlhom období pritakávania a podriaďovania sa politike NATO a EÚ sa tu objavil rázny krok smerom k suverénnej politike Slovenska. Objektívne ide o krok, ktorý jasne smeruje proti súčasnej politike EÚ, ako aj USA. Avšak na pozadí predvolebných sľubov, že EÚ je naším „životným priestorom“ a NATO zárukou našej bezpečnosti, ako aj na pozadí doterajšej nejasnej zahraničnej politiky koalície sa mi javí návšteva R. Fica v Číne s celou plejádou ministrov a podnikateľov niečo ako neočakávaný výbuch sopky. V podobnom duchu na mňa zapôsobilo aj vystúpenie R. Fica v ruskej televízii, ako aj jeho verejné upozornenie anglického veľvyslanca, aby nezasahoval do našej suverénnej politiky. Nejde o to, že by R. Fico neavizoval svoju návštevu Číny vopred, ale skôr o to, že v našej zahraničnej politike absentuje aktívna politika smerom k EÚ aj NATO, ktorá by jasne artikulovala na medzinárodnom fóre našu nespokojnosť s ich politikou a ktorá by súčasne artikulovala naše predstavy a riešenia, nielen vojenského konfliktu na Ukrajine, ale aj riešenia spojené s nutnosťou zmeny fungovania EÚ a politiky NATO. Rázny politický krok smerom k Číne sa neopiera o nejaký pevnejší, ani domáci a ani medzinárodný základ politiky R. Fica či celej koalície. Neviem, či ide o politicky premyslený krok zo strany celej koalície, ktorý by bol pevnou súčasťou nejakej novej stratégie našej zahraničnej politiky alebo ide len o čisto ekonomicko-pragmatický krok sledujúci čiastočne ekonomické výhody. Ak uvažujeme o súčasnej medzinárodnej politickej situácii objektívne, tak je jasné, že svetovláda USA končí a s ňou aj súčasná podoba politiky EÚ, ktorá nie je len slepým nasledovníkom USA, ako sa to často hovorí, ale vo svojej politike rozširovania EÚ pod ideologickými heslami slobodnej spolupráce a demokracie len opakuje americký model rozširovania NATO inými prostriedkami. Európska únia by tiež najradšej videla Ruskú federáciu rozloženú, aby sa dostala k jej prírodným zdrojom. Koniec koncov, EÚ bola jedným z hlavných organizátorov štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, aj keď nakoniec, ako sa hovorí, smotanu brali USA. Súčasný vojenský konflikt na Ukrajine bol pripravovaný aj Minskými dohodami, ktoré pre garantov EÚ, Nemecko a Francúzsko znamenali len čas na vojenské posilňovanie Ukrajiny. Neodvratná prehra Ukrajiny bude prehrou nielen USA a NATO, ale aj prehrou dlhodobej politiky EÚ. A práve na pozadí tohto pohybu by naše pevnejšie spojenie s Čínou a stranami BRICS mohlo pre nás znamenať záchranný čln z potápajúceho sa Titanicu NATO a EÚ. Otázka, či ostaneme na palube potápajúceho sa Titanicu a spolu s NATO a EÚ sa budeme presviedčať o „našich“ správnych hodnotách a demokracii alebo budeme pokračovať v posilňovaní nášho strategického spojenia so stranami BRICS, a tým napomáhať nášmu pozitívnejšiemu rozvoju, než je to doteraz, ostáva aj po sľubnej návšteve R. Fica v Číne nerozhodnuté. Vladimír MandČítaj viac

Danko dokazuje, že uprednostňuje svoje osobné emócie pred vážnymi rozhodnutiami v prospech občanov Čo najviac zaujalo občanov, ktorí aspoň trošku sledujú politické dianie na našej slovenskej scéne? Streda, 30. októbra, poslanci Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík nehlasovali s koalíciou, čím vytvorili patovú situác...iu v Národnej rade. Pochopiteľne, dali priestor opozícii na útoky na koalíciu a výzvy – odovzdajte nám vládu, lebo ste v rozklade. Nič v tomto smere sa určite nestane, Huliak a spol. jasne deklarovali, že budú podporovať vládu Róberta Fica. V podstate len taká malá zápletka, aby povedali, že sme tu a bez nás môže byť problém. Otázka -vydieranie? Určite nie. K tomuto termínu sa uchýlil Tomáš Taraba. Následne vznikla prestrelka medzi „našimi“ národniarmi. Osobné ataky a vysvetľovanie, prečo sme takto konali. Keďže som v rokoch 2011 až 2016 bol členom SNS a mal som sa možnosť zúčastniť vnútorných procesov, najmä výmeny Jána Slotu, dovolím si vyjadriť sa k udalostiam tohto týždňa. Najprv sa pozrime do histórie, ktorá nám veľa napovie. Bol som na žilinskom sneme SNS, kde Ján Slota vyslovil meno Andreja Danka s komentárom, že ho navrhuje na post predsedu SNS miesto seba. Boli sme dojatí a presvedčení, že to je výborná voľba. Mladý, čistý nový predseda určite vráti SNS na politické výslnie. A tak sa i stalo. V roku 2016 sa SNS stala parlamentnou a vládnou stranou. Andrej objal Jána, vstali sme a tlieskali. „Do smrti dobrý“. Tieto slová sa stali o pár týždňov len prázdnymi slovami, naopak, Andrej označil Jána za zlodeja a opilca. Myslím si, že to nebolo vôbec potrebné. Obľúbeným slovným zvratom sa v Andrejovej rétorike stalo vyjadrenie „politické mŕtvoly“. Údajne musel v strane robiť poriadky. Pripomínam fakty, ktoré majú význam i pre dnešné konanie Andreja Danka. Pred voľbami 2016 vo štvrtok, dva dni pred voľbami, Andrej vyškrtol z kandidátky svojho podpredsedu Vladimíra Chovana, ktorý bol súčasne kandidát na ministra pôdohospodárstva. V mojom prípade urobil to isté, keď mňa tiež vyškrtol z kandidátky. Mňa navrhoval okres Skalica, avšak pre Andreja som bol nepotrebný. Až časom človek pochopí, prečo Andrej vyškrtol Chovana a Jureňu? Lebo kauza „dobytkár“ je tvrdá realita. Kontrolu a zákulisné riadenie rezortu preberal Martin Kvietik, hlavne agentúry, kde sa točili veľké peniaze. K tomu mohli byť Chovan a Jureňa prekážkou. Andrej v zúfalej situácii pred voľbami 2023 dokázal spojiť strany Národnú koalíciu, Patriot, Život a osobnosti Martinu Šimkovičovú a Petra Kotlára. Výsledok sa dostavil. Avšak poukázal na to, že strana SNS nemá okrem lídra žiadne osobnosti. Že strana je prázdna, len JA a JA, veľký predseda, veľký Kápo. Vráťme sa k udalostiam tohto týždňa. Hrniec prekypel a Rudo Huliak už sa jasne vyslovil, že nebude ďalej, ako predseda strany Národná koalícia, znášať Dankovu a Tarabovu nefér hru. Žiada svoj podiel na účasti vo vláde, ktorú bude i naďalej podporovať. Keďže s Andrejom sa nevie na ničom dohodnúť, urobili krok v Národnej rade, a koalícii chýbali hlasy pri hlasovaní. Ja na základe mojich osobných skúseností s Andrejom Dankom (ktoré som uviedol) verím Rudovi Huliakovi. Navyše ako človek ktorý, sledujem politické konanie najmä v rezortoch, ktoré sú mi blízke, mám osobné výhrady i k riadeniu ministerstva životného prostredia pánom Tarabom. Sú na stole Šurany, tu je pozícia pána Tarabu veľmi dôležitá. Súhlasil v Bruseli s GreenDelaom. Niekedy sa mi javí, že obhajuje neobhájiteľné. Ako človeka národne cítiaceho ma prekvapila jeho účasť na podujatí Globsec Tatra Summit. Hlavne ma to prekvapuje u človeka, ktorý sa dostal do parlamentu po chrbte Mariána Kotlebu. V minulosti pri odvolávaní Igora Matoviča spolu s Kufovcami ho podržali. Je to zaujímavé politické balansovanie, až obchodne špekulatívne. Som presvedčený, že po rokovaní Rudolfa Huliaka s premiérom Róbertom Ficom sa situácia upokojí. V zásade je to úloha premiéra. Plne chápem postoj poslancov okolo Ruda Huliaka, žiaľ, je veľmi smutné, že to nechápu partneri Andrej Danko a Tomáš Taraba. Navyše je to krátkozraké a určite to ovplyvní budúcnosť SNS, Národnej koalície a ďalších zúčastnených. Povedať (Andrej Danko v reakcii na tlačovú besedu Rudolfa Huliaka), že tento človek už nikdy nebude stáť vedľa mňa, je veľmi detinské a osobné, a nemá to nič spoločné s politickým prezieravým postojom. Danko týmto len dokazuje, že uprednostňuje svoje osobné emócie pred vážnymi a zodpovednými politickými rozhodnutiami v prospech občanov Slovenska. Miroslav JureňČítaj viac

28.októbra… to je aj Deň znárodnenia a dokonca z roku 1945! Je to neuveriteľné, ako súčasné masmédiá a politici dokážu manipulovať verejnosťou. Masmédiá plné správ a „jubileí“, pred časom už po roku 1993 sme si na Slovensku nechceli už vôbec pripomínať Deň vzniku republiky československej, hŕstka odvážnych chodi...la k nábrežiu k soche čs.leva a dolu pod pylónom Štefánika ( už je premiestnený k Dunaju pri Eurovei). Ba ani len pripomenúť si dátum prijatia Zákona o československej federácii, ktorú prijal zákonodárny zbor ČSSR dňa 28. októbra 1968 na podnet a iniciatívu JUDr.Gustáva Husáka, ktorý chcel zrovnoprávniť Česko a Slovensko hospodársky. Za socializmu sme slávili Deň znárodnenia tiež 28.októbra, ale tak trochu sa hmlisto uvádzalo, že ide o znárodnenie dokončené po februári 1948. Tak ako to je? Úlohou národohospodárov Slovenska je osvetovo vysloviť PRAVDU a uviesť fakty. Takže pripomeňme si, ako to bolo. Použité sú informácie a fakty zozbierané z linkov, ktoré sú vzácne a postupom liberalizmu a progresivizmu ubúdajú, ba niekedy sú falšované iným výkladom faktov. Preto tento materiál: 28.10.2024, zaznamenal Ing.Peter Zajac-Vanka, komentár až na konci… 28.októbra 1945 – Deň znárodnenia. Boli schválené Benešove dekréty prezidenta RČS E.Beneša o znárodnení kľúčového priemyslu, baní a väčších podnikov v Československej republike Znárodnenie ako právny akt štátu bolo v histórii ČSR po prvý raz uplatnené počas povojnovej obnovy republiky na základe Košického vládneho programu z 5. apríla1945 ako zásada potrestania všetkých kolaborantov a zradcov spolupracujúcich s fašistickou správou Tretej ríše za Protektorátu Čechy a Morava, s režimom ľudáckeho fašistického štátu na Slovensku i vyvlastnenia majetku Nemcov hlásiacich sa k Heinleinovskej strane a k Tretej ríši i vlastníkov majetkov na okupovanom území južného Slovenska horthyovským fašistickým Maďarskom, ktorým sa na základe okupácie vrátili majetky z dôb Rakúska-Uhorska po anexii územia tzv. Viedenskou arbitrážou v 1939. Je nutné zdôrazniť, že účelom bolo predovšetkým „rozhýbanie“ a dnes moderne povedané „naštartovanie“ národného hospodárstva, ekonomiky Československa, ktorá po prechode frontov v roku 1945 už nemala často definovaných vlastníkov, keďže pôvodne prevzala všade vlastníctvo alebo dala do priameho područenstva nemeckým firmám podniky Ríšska správa fašistickej Tretej ríše a títo ríšski „vlastníci“ už neexistovali… bolo treba organizovať výrobu, riadiť ekonomické procesy, účtovať, rozhodovať. Konfiškácia súkromného majetku i etatizácia ako právny akt po 2.svetovej vojne v roku 1945 prebiehala v mnohých krajinách Európy, všade tam, kde došlo k obsadeniu krajiny Treťou ríšou a po oslobodení bolo nutné vysporiadať majetky po nútenej nemeckej správe a po kolaborantoch. V ČSR boli na základe vydania dekrétov prezidenta republiky Eduarda Beneša od júla 1945, konfiškované a zoštátňované majetky, podniky, dielne, kde sa štátnej správy ujali národní správcovia, buď ako jednotlivci (dielne, obchody, vily,), alebo ako právne osoby (firmy, priemyselné podniky, akciové spoločnosti). Na základe požiadavky Národného frontu Čechov a Slovákov boli prezidentom Benešom vydané znárodňovacie dekréty dňa 28. októbra 1945 na viac ako deväťtisíc priemyselných podnikov s vyše miliónom zamestnancov. …deväťtisíc priemyselných podnikov s vyše miliónom zamestnancov…. od 28.10.1945 Dňa 28.októbra 1945 prezident Beneš vydal štyri dekréty, ktorými boli zoštátnené bane a najdôležitejšie odbory priemyslu, potravinársky priemysel, banky a poisťovne. Došlo i k pozemkovej reforme, ktorou sa konfiškovala pôda Nemcov, Maďarov, kolaborantov a zradcov (išlo o takmer tri milióny hektárov pôdy), ktorá sa rozdelila medzi českých, slovenských, prípadne iných slovanských uchádzačov. K 1. novembru 1945 prebehla menová reforma, ktorá mala za úlohu znížiť objem peňazí v obehu a znovu zaviesť čs. korunu. Všetky peniaze sa vymieňali v pomere 1:1. Prameň: www.oskole.sk z 2012 Citujme historický prameň: pokračovanie na https://spolok-narodohospodarov.sk/2024/10/28/28-oktobra-to-je-aj-den-znarodnenia-a-dokonca-z-roku-1945/ Peter Zajac-Vanka https://www.facebook.com/archivct24/videos/1937441656668036Čítaj viac

Robert Fico zabúda, že SNP bolo aj alternatívou voči prvorepublikovému kapitalizmu (Jozef Hrdlička) Strhávame masku režimu, aby sme ukázali, že nie je tým, za čo sa vydáva „Husák, Šmidke a Novomeský neboli ľavičiari, pán Fico by si mal uvedomiť, to neboli ani sociálni demokrati, ale boli to komunisti. Komunisti neboli niekd...e na chvoste, ale boli hlavným organizátorom, hlavným zjednotiteľom toho opozičného antifašistického odbojového hnutia. Nebolo to komunistické povstanie, ale komunisti viedli antifašistické hnutie nielen proti nemeckým vojskám, ale bolo to povstanie aj proti klérofašistickému režimu, ktorý bol na Slovensku etablovaný,“ tvrdí predseda KSS Jozef Hrdlička v druhej časti relácie Bez masky. Čítaj viac

Možné scenáre skončenia konfliktu na Ukrajine V prípade všetkých prebiehajúcich politických udalostí treba si uvedomiť, že ich budúcnosť sa zvyčajne rysuje vo viacerých variantoch - pričom tých racionálnych obvykle nebýva veľa. Potom už stačí iba priradiť k jednotlivým variantom mieru ich pravdepodobnosti. To platí i o o...zbrojenom konflikte na Ukrajine, kde predikcia jeho skončenia môže brať do úvahy štyri základné varianty: 1. variant: víťazstvo jednej zo strán konfliktu ZA: Tento scenár by pre víťazstvo Ruska vyžadoval len vytrvať v súčasnej úrovni vojenského tlaku, alebo tento nápor ešte zintenzívniť. Ukrajina však bezpodmienečne potrebuje pre svoje víťazstvo svoj tlak zosilniť - teda nielen ten aktuálny, ale podstatne zintenzívniť aj mieru komplexnej podpory zo strany kolektívneho Západu. Víťazstvo jednej alebo druhej strany by mohlo mať napríklad podobu: • kolapsu ozbrojených síl v dôsledku ich vyčerpania; • niekoľkých strategických prielomov súčasnej línie kontaktu; • nárastu nespokojnosti s politickým alebo vojenským vedením vo vnútri mocenských štruktúr; • dramatického poklesu dôvery obyvateľstva voči vedeniu štátu; • štátneho prevratu v Kyjeve alebo Moskve. PROTI: Rozdielny stav v sile a úrovni vojenských síl a prostriedkov však núti slabšiu stranu konfliktu usilovať o eskaláciu. V základných vojensko-ekonomických parametroch má však Rusko jednoznačnú prevahu nad Ukrajinou a je v podstate sebestačné: • jeho ekonomika rastie; • vojensko-priemyselný komplex dobre funguje; • počet obyvateľov, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť je v Rusku oveľa väčší ako na Ukrajine (koncom septembra 2024 ruský prezident nariadil zvýšiť naplnenosť stavu ozbrojených síl na 2,38 milióna príslušníkov, z ktorých by malo byť 1,5 milióna vojakov v činnej službe); • úroveň velenia a riadenia sa podstatne skvalitnila. Ukrajina vidí riešenie v ďalšej mobilizácii, ale najmä v dodávkach pokročilých typov zbraní od kolektívneho Západu - aktuálne pomocou riadených striel dlhého doletu. Preto sa v mediálnom priestore objavil eufemizmus „dať Kyjevskému režimu súhlas s použitím riadených striel s dlhým doletom proti cieľom v hlbokom ruskom vnútrozemí“. Znamenalo by to radikálnu eskaláciu v podobe priameho vstupu USA (a teda aj NATO) do tohto ozbrojeného konfliktu - na čo by Rusko istotne odpovedalo príslušnými rozhodnutiami na základe konkrétnych hrozieb, ktoré preň vzniknú. Práve z myšlienky vytvorenia chaosu v ruskej spoločnosti, s pomocou úderov riadených striel dlhého doletu a z následnej ochoty Moskvy rokovať na základe podmienok Kyjeva, vychádzal aj Zelenského nedávny návrh päťbodového tzv. „plánu víťazstva“. Ten však Washington neschválil a odmietavé stanovisko vyjadrili aj obidvaja tamojší prezidentskí kandidáti. 2. Variant - zastavenie bojovej činnosti na línii kontaktu a prímerie ZA: Tento scenár sa môže naplniť v dôsledku: • vyčerpania ekonomického alebo vojenského, • zo straty medzinárodnej podpory a podobne. Ďalším nástrojom dosiahnutia prímeria by mohlo byť akceptovanie patovej situácie, kedy prípadné zisky na bojisku neodpovedajú nákladom. Iným faktorom môže byť tlak dôležitých krajín globálneho Juhu (Číny, Indie, Brazílie…), ktorý k ozbrojenému konfliktu na Ukrajine často nevidí dostatočný dôvod. Mnohé v tomto smere napovie októbrový summit krajín BRICS v Rusku. Zásadný význam by však mala zmena postoja k ukrajinskému konfliktu zo strany USA (nový prezident USA), čo je možné v prípade pochopenia nevýhodnosti vyčerpávajúcej bojovej činnosti na východe Európy, keďže aktuálne prioritné ťažisko globálneho konfliktu vzniká pre USA v oblasti Indo-pacifiku. Tak alebo onak, transfer osudu ukrajinského konfliktu z rúk generálov do rúk diplomatov by za určitých podmienok mohol viesť k jeho zmrazeniu. PROTI: Diplomati však nemusia nájsť riešenie podstaty konfliktu. „Kórejský scenár“ taktiež môže zastierať skutočnosť, že diplomatickým rokovaním získajú strany konfliktu iba čas na prípravu na nové boje tak, ako to urobil kolektívny Západ v prípade Minských dohôd. Istotne sa nájdu ľudia, ktorým by dočasné prerušenie konfliktu vyhovovalo. Napríklad vo chvíli, kedy sa na bojisku spotrebujú zásoby starých zbraní a munície z doby studenej vojny. To by v podmienkach hystériou presýteného ozbrojeného mieru na Ukrajine a okolo nej, mohlo zabezpečiť nové zákazky pre vojensko-priemyselný komplex. V prípade Západu je možné očakávať využitie takejto situácie na zvýšenie tlaku nielen na modernizáciu, ale aj na unifikáciu (v normách NATO) armádnej výzbroje. V rámci posudzovania tohto variantu netreba zabúdať, že ukrajinský prezident nedávno verejne odmietol brazílsko-čínsky návrh spôsobu ukončenia vojny na Ukrajine. Naviac, v Pekingu istotne z takých dokumentov, akým je najnovší Strategický koncept NATO, tušia, že po prípadnej porážke Ruska by na rade mohla byť Čína. 3. Variant - dohoda Ruska so Západom ZA: Súčasná intenzita ozbrojeného konfliktu na Ukrajine je udržiavaná výhradne vďaka všestrannej podpore, ktorú poskytuje kyjevskému režimu kolektívny Západ. Podpore vojenskej, spravodajskej, ekonomickej, diplomatickej a propagandistickej. Ak by táto podpora prestala, Kyjev by sa musel prispôsobiť úplne novej situácii - podobne ako v roku 2022, kedy jeho zástupcovia podpísali v Istanbule návrh dohody s Ruskom, ale na základe „odporúčania“ z Londýna a Washingtonu od nich Kyjev napokon ustúpil. Vyčerpanie „disponibilných“ zdrojov kolektívneho Západu je v mnohých aspektoch už očividné. Isté je, že si súčasná oficiálna globálna stratégia USA vyžaduje postupne stále väčšiu koncentráciu pozornosti do indo-pacifického regiónu, teda obmedzenie svojej angažovanosti v Európe. Ak by dohoda Západu s Ruskom zahŕňala aj zmluvu o novej bezpečnostnej architektúre Európy, mohli by byť všetky uvádzané príčiny bojov na Ukrajine podriadené novému konsenzu. To platí o garanciách mieru na východe Európy, o podobe hraníc medzi Ukrajinou a Ruskom (a Poľskom?), začlenenie Ukrajiny do západných štruktúr, o odstránení sankcií a podobne. Ak by takáto dohoda rešpektovala oprávnené bezpečnostné záujmy zúčastnených mocností, mohla by sa stať predobrazom, alebo priamo súčasťou nového bezpečnostného usporiadania sveta - napríklad nových dohôd o jadrových zbraniach, ktoré by zahŕňali všetky jadrové mocnosti, o kyberbezpečnosti alebo umelej inteligencii a podobne. Takéto dohody si hneď na začiatku nevyžadujú obnovenie vzájomnej dôvery Západu a Ruska (poprípade krajín globálneho Juhu všeobecne), mohli by byť postavené na poznaní výhodnosti spolupráce v rámci racionálnej obhajoby a vzájomne výhodného presadzovania národných záujmov. PROTI: Naplneniu tohto variantu bránia najmä tieto skutočnosti: • pre značnú časť mocenskej elity USA (Deep state) nie je zmyslom vojny na Ukrajine ani tak mier, ale predovšetkým vyčerpanie, diskreditácia alebo priamo rozpad Ruska s následným ovládnutím jeho zdrojov; • prehĺbenie podriadenosti Európy Washingtonu. Ekonomika Európskej únie sa vďaka tejto vojne stáva oveľa závislejšou od USA, menej konkurencieschopnou, mocenská elita západnej Európy preberá americké politické a ideologické stereotypy, nehovoriac o školstve, mediálnych prostriedkoch a masovej kultúre. Z tohto hľadiska je výhodnejšie udržiavať konflikt na Ukrajine v kontrolovanej forme, ako nejaké nové usporiadanie Európy. Je možné, že pro časť súčasnej vlády v USA sa zdá udržanie súčasného stavu na Ukrajine pred voľbami prezidenta menej riskantné a dokonca výhodnejšie, ako zložité hľadanie cesty k novej bezpečnostnej architektúre Európy. • K naplneniu tohto variantu neprispievajú ani pomerne kategoricky formulované požiadavky a vyhlásenia niektorých radikálnejších ruských politikov a publicistov. Je však možné predpokladať, že tých by v prípade dohody so Západom Kremeľ vedel usmerniť. 4. Variant: Eskalácia na úroveň jadrovej vojny ZA: Koncovka v podobe totálnej jadrovej vojny by ukončila boje na Ukrajine tak, že by zničila ľudstvo. Jadrová vojna však nemusí hneď znamenať vzájomné zaručené zničenie s pomocou strategických zbraní. Je možné predpokladať, že použitiu jadrových zbraní bude predchádzať množstvo akcií iného typu, ako napríklad: • prerušenie diplomatických stykov medzi niektorými štátmi (napr. Ruska s Veľkou Britániou); • dodanie ničivých zbraní nepriateľom USA alebo Ruska v iných oblastiach sveta; • údery konvenčnými zbraňami na „centra prijímajúce rozhodnutia“ a podobne. Prechod na jadrové zbrane sa môže začať testom nukleárnej nálože na skúšobnom polygóne na Novej zemi alebo v Novom Mexiku (USA Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok nikdy neratifikovali, Rusko svoju ratifikáciu zrušilo vlani); potom úder taktickou jadrovou náložou na menej významný ciel, napríklad na územie spojenca druhej strany (v Európe tam, kde je uskladnené jadrové zbrane USA, alebo v Iráne) a následne… • Najpravdepodobnejšie vykročenie týmto smerom však predstavuje prenesenie bojovej činnosti na územie Ruska s bezprostrednou, priamou účasťou štátov NATO. V aktualizovanej verzii dokumentu Základy štátnej politiky Ruskej federácie v oblasti jadrového odstrašovania je jednoznačne uvedené, že agresia proti Rusku zo strany ktoréhokoľvek nejadrového štátu, avšak s účasťou alebo podporou jadrového štátu, sa považuje za ich spoločný útok na Ruskú federáciu. Táto klauzula by odpovedala potenciálnej eskalácii konfliktu na Ukrajine v prípade, ak by USA schválili použitie svojich riadených striel dlhého doletu na ciele v ruskom vnútrozemí, pretože programovanie trajektórií a zabezpečenie nevyhnutnej satelitnej navigácie striel dlhého doletu vykonávajú výhradne špecialisti NATO a tato infraštruktúra má i úplnú kontrolu nad nasadením týchto zbraní. Ukrajina, ale ani Veľká Británia, nimi nedisponujú. PROTI: Od historického okamžiku, kedy bolo jasné, že USA si viac neudržia svoj monopol na jadrové zbrane, slúžia atómové zbrane na odstrašenie: hrozba ich použitia núti svojou ťažko kontrolovateľnou ničivou silou strany konfliktu hľadať menej drastické, možno aj sebevražedné riešenia. Zatiaľ politika nukleárneho odstrašovania funguje. Problém je, že táto politika je postavená na rozumnom odhade politikov - čo je v prípade kolektívneho Západu veľmi riskantný základ. Ing. Milan Pova, podpredseda Komunistickej strany Slovenska, bývalý spravodajský dôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republikyČítaj viac

Bez ohľadu na výsledky amerických volieb Washington pravdepodobne opustí Brusel Jednou z hlavných charakteristík súčasnej situácie vo svete je neustále sa rozširujúca geopolitická trhlina medzi USA a Európou. Tieto dve tektonické dosky geopolitiky sa už dlhú dobu pohybujú opačnými smermi. Niekoľko Európskych členov NATO po d...esaťročia znižovalo výdaje na obranu na úkor využívania vojenské sily USA a tým vyvolávalo najprv neľúbosť a potom aj značnú nevôľu amerických daňových poplatníkov aj politikov. A aj keď niektoré z týchto krajín predsa len začnú výdavky na svoje armády zvyšovať, dosiahnutie prípadných zmien bude nevýrazné a príliš oneskorené. Washington sa medzitým míľovými krokmi vzďaľuje od svojho strategického a horlivého transatlanticizmu z éry studenej vojny. Prezidenti od dôb Baracka Obamu sa zatiaľ bezúspešne pokúšali presunúť ťažisko svojej vojenskej prítomnosti a aktivít z Európy a Stredného východu do Indo-Pacifiku, kde vidia väčšie a nebezpečnejšie zlomové línie a cítia silnejúce otrasy okolo Číny. Minulosťou je to krátke obdobie unipolarity, kedy bola Amerika superveľmocou a mohla si nárokovať kontrolu nad všetkými oblasťami sveta. V dnešných podmienkach permanentných amerických rozpočtových kríz (a ďalšia je na ceste), permanentne narastajúceho astronomického objemu amerického štátneho dlhu, stále výraznejšieho procesu globálnej dedolarizácie a straty štatútu petrodolaru si Washington bude musieť vybrať. Trumpom proklamovaným variantom je priame vystúpenie USA z NATO. Na druhej strane Harrisová sa v prípade svojho volebného víťazstva zrejme uchýli k rafinovanejším krokom, spočívajúcim v postupnom znižovaní jeho financovania. Avšak bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby v USA, faktom ostáva, že Washington na scenároch svojho odchodu z európskej scény už pracuje. A tie nie sú pre EÚ zrovna atraktívne. Stratégie odchodu USA z Európy (USEXIT) sa budú vzájomne líšiť v značnej závislosti od budúceho prezidenta. Vo svojom prvom funkčnom období Donald Trump, ktorý rád tlačí na spojencov Ameriky, pohrozil stiahnutím amerických jednotiek z Nemecka a úplným vystúpením z NATO. Vo svojom druhom funkčnom období môže urobiť práve toto alebo prosto tak, ako to navrhuje jedno z jemu blízkych analytických centier, prehlásiť NATO za nečinné. Na druhej strane Harrisová by zrejme znovu potvrdila tradičné záväzky USA tak, ako to už urobil Biden. Na rozdiel od Bidena však Harrisová patrí ku generácii, ktorá transatlantickým väzbám rozumie skôr hlavou ako srdcom. Naviac, Harrisová je obklopená poradcami a analytickými centrami (predovšetkým notoricky známym washingtonským blokom), ktorí sa dištancujú od povojnového amerického kréda hegemonického internacionalizmu. Dnes je preto na výber medzi tvrdým izolacionizmom v štýle „MAGA“ (Make America Great Again) alebo jemnými škrtmi vo výdavkoch, ktorým hovoria „zdržanlivosť“. Scenáre USEXITu sa líšia dvoma parametrami. Za prvé, americký prezenčný útlm v Európe bude buď náhly a rýchly alebo postupný a pomalý. Za druhé, bude buď zámerný alebo neúmyselný (buď uskutočnený z vlastného rozhodnutia alebo vynútený okolnosťami kvôli určitej mimoriadnej, náhle vyhrotenej situácii). V obidvoch parametroch je však základným predpokladom, že Západom proklamovaná hrozba pre Európu bude rovnaká, t.j. „agresívne a iredentistické“ Rusko (politická ideológia presadzujúca opätovné zjednotenie území). Rýchly scenár možno charakterizovať tak, že Trumpov útlm smerom k Európe by bol pravdepodobne zámerný, vopred naplánovaný a realizačne rýchly. Na rozdiel od Trumpa však bude Harrisová rétoricky deklarovať svoj záväzok voči Európe. Avšak rovnako ako Trump, aj ona bude pravdepodobne nútená opustiť kontinent kvôli nepredvídateľným okolnostiam. To by mohlo nastať relatívne rýchlo, pokiaľ sa napríklad Čína rozhodne získať Tchaj-wan a USA budú musieť doslova cez noc presunúť svoje pozemné sily, námorníctvo, letectvo, logistiku a všetko ostatné do Pacifiku. Trumpov zámerný a rýchly ústup z Európy by bol desivý predovšetkým pre vedenie a štruktúry EÚ. Vzhľadom na to, že časové a obsahové podrobnosti tohto ústupu budú závisieť priamo od amerického prezidenta, severné a východné európske krajiny, ako je Poľsko, ktorého vedenie sa cíti byť najviac ohrozené Ruskom a už teraz veľa utráca na svoju armádu, sa mu pokúsi nejakým spôsobom zalichotiť. Následne, po dostatočne citeľnom oslabení funkcieschopnosti NATO, by krajiny EÚ mohli uzavrieť napr. dvojstranné bezpečnostné pakty buď s USA (Ashfordová prezentuje možnosť financovania výstavby americkej základne „Fort Trump“ v Poľsku) alebo medzi sebou. Takéto dohody následne ešte viac prehĺbia agóniu NATO a v konečnému dôsledku aj EÚ. Už tak roztrieštené kontinentálne inštitúcie sa rozpadnú na relatívne veľa minialiancií a stredne veľkých armád, z ktorých každá bude svojim spôsobom slabá a nebude schopná efektívne koordinovať svoju činnosť s ostatnými. Pomalý scenár by bol iniciovaný napríklad prepuknutím dostatočne hlbokej finančnej krízy v USA. Tá donúti Washington šetriť na svojom vojenskom kontingente v zahraničí. Pokiaľ Ázia ostane prioritou, škrty logicky zasiahnu Európu a postupne povedú k likvidácii NATO. V Bruseli potom budú pokračovať v nekonečných diskusiách (ako to robia už od 50. rokov) o „európskej armáde“ a túto myšlienku zabaľovať do podoby „spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky“, ktorá ostatne na papieri a ktorá už dávno existuje. Nič z toho sa však nestane realitou, pretože kríza sa bude vyvíjať príliš pomaly a potrebný názorový konsenzus bude značne problematický, lebo každá členská krajina EÚ vníma hrozby inakšie. Portugalsko na juhozápade Európy sa Moskvy až toľko neobáva, naproti tomu Pobaltské štáty považujú Rusko za hrozbu nanajvýš prioritnú. Veľkým problémom pro EÚ je aj kapacitne značne poddimenzovaná zbrojná výrobná infraštruktúra, predovšetkým muničná. Naviac, veľké krajiny, ako napr. Nemecko, zrejme nebudú ochotné obetovať svoje štedré sociálne systémy na zabezpečenie vojenskej pripravenosti. Francúzi (a Briti mimo EÚ) sa najskôr pustia do tvrdej rétoriky, ale nerozšíria svoje vlastné (a relatívne malé) jadrové dáždniky nad svojimi európskymi spojencami. Pre štruktúry EÚ by však bol takýto obrat udalostí v každom prípade (scenári) existenčne likvidačný, najmä keď Čína, Rusko, Severní Kórea a Irán stále viac koordinujú svoje aktivity a môžu spojiť svoj vplyv, sily a prostriedky. A európske štáty potom budú postavené pred dve možnosti – buď plávať spoločne s nimi, alebo sa topiť oddelene. To je podstata toho, o čom dnes hovoria Američania na druhej strane Atlantiku, kde otázka ich odklonu od Európy nie je, či sa tak stane, ale kedy a ako sa tak stane. Ing. Milan Pova, podpredseda Komunistickej strany Slovenska, bývalý spravodajský dôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republikČítaj viac

Slovensko je ekonomicky okupovanou krajinou, ani sociálna demokracia nemá liek, tvrdí Jozef Hrdlička Strhávame masku režimu, aby sme ukázali, že nie je tým, za čo sa vydáva. V relácii Bez masky Peter Dinuš s Jozefom Hrdličkom, predsedom Komunistickej strany Slovenska, hodnotia aktuálnu situáciu a Jozef Hrdlička pomenúva dôvody:... „Privatizácia a vstup nadnárodných spoločností, stali sme sa lacnou pracovnou silou a ekonomicky okupovanou krajinou. Zbavili sme sa štátnych podnikov. To je výsledok etablovania kapitalizmu, ktorý sa vyčerpal. Spoločnosť si zabezpečila relatívny sociálny blahobyt vďaka politike úverov. Pod vplyvom rozvalenia ekonomickej štruktúry, ekonomickej okupácie celej spoločnosti dochádza k tomu, že občan sa nachádza v stresovej situácii.Životná úroveň sa dramaticky znižuje a nemyslím si, že akákoľvek reforma kapitalizmu je liekom na tieto problémy. Aj súčasná vládna koalícia pokračuje v budovaní kapitalistickej spoločnosti, založenej na nadvláde privátneho ekonomického sektora. Môžu riešiť problémy v zdravotníctve,školstve, kultúre, len to, čo im dovolí štátny rozpočet, koľko sa vyberie v podobe daní, iný príjem štátna kasa nemá. My komunisti by sme to riešili prinavrátením strategických podnikov štátu. Je nevyhnutné,aby štát začal podnikať – musí obnoviť ekonomickú moc v krajine. Vlády sociálnych demokratov, liberálov alebo kohokoľvek iného sú len správcovia daní. Sociálna demokracia je v zajatí systému, nemá liek na trvalo udržateľný liek na liečenie sociálno-ekonomických problémov spoločnosti. Čítaj viac

Moskva očami Puškina a jeho súčasníkov Taký je názov výstavy v bratislavskom Ruskom centre vedy a kultúry. Otvorili ju za účasti Elizavety Ukrajinskej, sólistky Sanktpeterbugrského domu hudby. Svojimi výkonmi Elizaveta počas svojho klavírneho vystúpenia privádzala divákov a poslucháčov do vytrženia. Prezentovala autorov, k...torý mali k Puškinovi určitú najmä umeleckú väzbu. Bol to Mozart, Čajkovský ale aj napríklad Musorgskij a jeho obrázky z výstavy. VIDEOPRESSAGENCY Čítaj viac

Na 78. ročníku viedenského Volkstimmefest sa zúčastnilo viacero zástupcov komunistických strán a skupín z rôznych kontinentov. Od nikaragujských brigád, Kuby, Mexika, Iránu, Iraku, Turecka, Kene až po európske strany vrátane nemeckej Die Linke či populárnej rakúskej strany Kommunistische Partei Österreichs (KPÖ). V jednotlivý...ch stánkoch mohli návštevníci festivalu ochutnať tradičné jedlá a nápoje, zatancovať si v kubánskej škole tanca či stráviť družné chvíle v rozhovoroch s marginalizovanými komunistickými hnutiami z islamského prostredia. Účastníci si mohli vypočuť aj hudobné skupiny, ktoré vo svojej tvorbe reflektujú komunistické ideály a myšlienky a takisto mohli získať množstvo komunistickej literatúry, od klasikov marxizmu-leninizmu až po súčasnú akademickú produkciu so sociálno-kritickým kontextom. Na festivale nechýbali ani stánky slovenských a českých krajne ľavicovo orientovaných politických strán Socialisti.sk, Levice a KSČM. Atmosféra festivalu sa niesla v príjemnom a priateľskom duchu, v ktorom bolo cítiť hlavne nadšenie mladej generácie pre idey komunizmu a chuť bojovať proti militaristickému kapitalizmu západnej Európy a USA. https://www.youtube.com/watch?v=WjcXIkigmBČítaj viac

Jozef Ševc: Príde nová generácia bojovníkov ľavého frontu. Za mier a socializmus sa oplatí bojovať Dňa 30. augusta sa v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave uskutočnila vernisáž výstavy Tŕnistá cesta k Víťazstvu, ktorú pripravila Ruská historická spoločnosť s pomocou Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku pri p...ríležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania. Čítaj viac

SNP nebolo o vojne a vyzbrojovaní fašistického štátu, ale o mieri a sociálnej spravodlivosti „Rozhodujúcu úlohu zohrali komunisti Husák, Šmidke a Novomeský a mnohí ďalší. Toto sa dnes snažia prekrúcať a zatajovať. Aj dnešný predseda vlády používa termín ľavičiari Husák, Šmidke a Novomeský. Treba povedať, že to bol...i komunisti! SNP nebolo o vojne a vyzbrojovaní fašistického štátu muníciou a rôznymi inými zbraňami. Slovenské národné povstanie bolo o mieri, o sociálnej spravodlivosti a o suverenite Slovenska. Dnes tí politickí predstavitelia, ktorí hovoria o tom, že my patríme do Severoatlantickej aliancie, do Európskej únie, do takejto EÚ, tak tí nemajú právo sa zakrývať Slovenským národným povstaním, lebo to nie je o suverenite. Pokiaľ bude Slovenská republika súčasťou týchto euro-atlantických inštitúcií, o suverenite nemôže byť ani chýru, ani slychu,“ uviedol predseda KSS Jozef Hrdlička vo svojom príhovore k 80. výročiu SNP v Banskej Bystrici. Čítaj viac

Eduard Chmelár: Po 80 rokoch pochodovali po Banskej Bystrici nemeckí vojaci a ruskí nemohli Dňa 30. augusta sa v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave uskutočnila vernisáž výstavy Tŕnistá cesta k Víťazstvu, ktorú pripravila Ruská historická spoločnosť s pomocou Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku pri príležitosti... 80. výročia Slovenského národného povstania. Čítaj viac