KTO OVLÁDA EURÓPSKY DEEP STATE? Stručný prehľad: V najnovšom rozhovore s europoslancom Milanom Uhríkom o tom, prečo bráni Fica pred britským veľvyslancom, ale premiéra kritizuje za dvojtvárnu politiku; prečo eurokomisár Šefčovič v „ničom neprekvapil“; prečo musí mať SR reálpolitiku na všetky štyri svetové strany; čo ...spôsobí vycúvanie Američanov z podpory Ukrajiny; kto najviac brojí proti nenávisti, a sám ju najviac šíri; prečo frakcia ESN presadzuje zrušenie green dealu; kto ovláda tzv. európsky deep state a ako sa proti nemu dá bojovať; kto je podľa neho novodobé európske „politbyro“, z ktorého prichádza len viac kontroly, ideológie, dozoru a regulácií? – Dozviete sa z rozhovoru, sledujte a čítajte ďalej na našom webportály... Čítaj viac

PREČO SLOVENČINA NEMALA MAŤ PREDNOSŤ PRED OSTATNÝMI JAZKYMI V SR ? Ako súvisí zákon o štátnom jazyku s menšinami, najmä maďarskou, v záujmoch ktorej loboval dokonca maďarský minister zahraničia a zákonom o používaní jazykov menšín? Prečo mainstream podsúva naratív o "sprísnení" jazykového zákona, a nehovorí o jeho oc...hrane tak ako pri menšinových jazykoch? A prečo si zas liberáli prihrievajú stranícku polievočku a lejú olej do ohňa už aj tak spolarizovanej spoločnosti? Aj na tieto okruhy otázok sa dozviete odpovede z aktuálneho komentára dňa a možno aj týždňa, ktovie...? 👉Čítaj viac

TAK UŹ AJ EKONÓMIA PODĽAHLA IEOLÓGII?!! AKO SA TÁ NAŠA KRAVA PASIE NA SLOVENSKU A DOJA JU NA ZÁPADE Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získali ekonómovia Daron Acemoglu, Simon Johnson a James Robinson pôsobiaci v Spojených štátoch, a to za výskum vplyvu inštitúcií na prosperitu štátov. Napriek oceneniu Nobelovou cenou sa... pri rozbore prístupu a výstupov javí daná oblasť ako „politická ekonómia“, čiže pohľad na sociálnu ekonomiku cez ideologické okuliare. PREČO SÚ NIEKTORÉ KRAJINY BOHATÉ A INÉ CHUDOBNÉ? Odpoveď práve na túto otázku hľadali čerství nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu. Zistili, že rozhodujúce slovo vraj majú inštitúcie. Reč nie je len o ministerstvách a úradoch, ale aj o súdoch či polícii. Ak sú inštitúcie demokratické, štáty údajne prosperujú. Tak sa poďme na túto tézu pozrieť kritickou antitézou. Zdá sa, že kľúčovým faktorom pre výber ocenených bola tematicky opäť angažovanosť a mainstreamová ideológia. Téma na prekrytie príčin problémov a neistoty vo svete je totiž „chrumkavá“ aj pre globalizátorov (napr. zo Svetového ekonomického fóra), preto ocenenie vedci podľa akadémie získali za vklad k pochopeniu rozdielov v prosperite medzi národmi. Takže nie prírodné bohatstvo, nie kolonializmus, ani neokolonializmus, ani úloha svetového policajta, vyvolávanie vojen pre získanie zdrojov a kontroly nad svetovým obchodom - vďaka čomu si mnohé národy/štáty vybudovali infraštruktúru, nahromadili zlaté rezervy, uskladnili nevyčísliteľné kultúrne bohatstvo uchmatnuté z rôznych, v histórii prosperujúcich kultúr - ale vraj „demokratické inštitúcie“ majú byť tým novým eldorádom. Keď sme pri nich, naozaj neviem ako vyzerá taká „demokratická“ polícia, napríklad? Opäť sa tu v duchu základnej línie progresivistickej ideológie stavia na piedestál „demokracia inštitúcií“ nad základnú demokraciu, ktorou je vôľa väčšiny ľudu, a teda plnenie vôle väčšiny národa najmä tými inštitúciami, vrátane vlád a parlamentov. HLAVNÝ NARATÍV: INŠTITÚCIE SÚ VIAC AKO VÔĽA ĽUDU Okrem v dymovej clone skrytej globalistickej forme „liberálnej demokracie“ sa nám tu vedecké elity a hodnotitelia Nobelovej ceny prepožičali aj na propagandu nadstavby práve na elimináciu vôle väčšiny ľudu vo forme „právneho štátu“, teda nadvlády inštitúcií nad vôľou národa. A to nielen domácich, ale aj medzinárodných či nadnárodných, ktoré pre globalizátorov či eurohujerov z Európskej komisie a agitačného Európskeho parlamentu držia tú „správnu líniu“. Hodnotitelia ani ocenení vedci zjavne neriešili komplexnosť problematiky, či historický vývoj, keď sa zamerali len na prítomné „vykorisťovanie populácie“. FARIZEJI Túto formulku by si však mali zobrať k srdcu súdruhovia v Európskej komisii a agitátori progresívnej budúcnosti, pretože nemusíme chodiť do tretieho sveta, aby sme uznali fakt nerovnosti, že tá pomyselná krava sa síce stále pasie v strednej a východnej Európe, ale doja ju v Európe západnej. No a práve odtiaľ počúvame mentorovanie, karhanie a trestanie neposlušných, teda tých, čo chcú, aby sa ich vlastný národ vzchopil, išiel vlastnou cestou s prioritou národno-štátnych záujmov a aby konečne začal ten Západ dobiehať aj sociálne, ekonomicky, čiže prosperitou, no fakty sú za tri desaťročia smutnou vizitkou pre týchto farizejov. Z politických, aj „odborných“ kruhov ako vidíme. Naozaj prekvapuje miera agitačnej angažovanosti pre slávnu Švédsku akadémiu, ktorá si osvojila bez mihnutia oka hlavný naratív progresivistickej ideológie pre politickú nadstavbu, a to „zmeny k lepšiemu“ do budúcnosti. POCHYBNOSTI Výskum laureátov nám napriek týmto faktom údajne pomáha pochopiť, prečo je to tak, o čom mám vážne pochybnosti. O tom, že vedátorom niečo v ich axióme a výstupoch nesedí sa môžeme presvedčiť, ak si pozrieme štatistiku rebríčka najbohatších krajín sveta v prepočte na obyvateľa 2). Prvé Luxembursko, aj tretie Švajčiarsko ťažia najmä z prítomnosti bankového sektora a historického základu. Druhé Írsko vďačí za prosperitu daňovému systému, ktorý prilákal digitálnych gigantov na tento ostrov. Nórsko zas vďačí prosperite pre ťažbu ropy. Za ukážku škrípania tézy o inštitucionálnej prosperite (a forme liberálnej demokracie) v tomto zozname najprosperujúcejších krajín sveta stoja Švajčiarsko a Singapúr. Švajčiarsko s priamou demokraciou, kde rozhoduje vôľa ľudu v ľudových referendách je opakom nadvlády „demokratických“ inštitúcií, pretože demokraciu a spravodlivosť si zabezpečuje ľud priamo, bez sprostredkovateľov. Singapúr síce dosahuje vysoký príjem na obyvateľa (5.miesto na svete), ale podľa charakteristiky The Economist Intelligence Unit's Democracy Index 1) TU je klasifikovaný ako „defektná demokracia“ (69.miesto), podobne ako Slovensko (44.miesto) Navyše má už 65 rokov vládu jednej a tej istej strany. The People's Action Party (Ľudová Akčná Strana) tu vyhrala všetky voľby od roku 1959, takže aj tu sa zasekávajú ozubené kolieska tvrdení o vplyve demokratických inštitúcií, keďže jedným z významných znakov demokracie je nielen vôľa väčšiny ľudu, ale aj pluralita názorov. Na vysvetlenie „defektné demokracie“ tvoria národy, kde sú voľby spravodlivé a slobodné a rešpektujú sa základné občianske slobody, ale môžu mať problémy (napr. pri obmedzovaní slobody médií či v potláčaní politickej opozície a kritikov). Tieto štáty môžu mať podľa tejto metodiky závažné chyby v iných demokratických aspektoch vrátane nedostatočne rozvinutej politickej kultúry, nízkej úrovne účasti v politike a problémov vo fungovaní správy vecí verejných. Ak teda ľudia neparticipujú na rozhodovaní, ako môžu participovať na výslednej prosperite? Mimochodom úplných demokracií je vo svete len okolo 14% (s počtom obyvateľov menej ako 8 percent). Defektné tvoria 30%, hybridné režimy 20% a najväčší podiel majú autoritatívne režimy (35%). Ale aj toto hodnotenie je v postcovidovej ére treba brať s veľkou rezervou. Kľúče k bohatstvu alebo štatistickej prosperite Singapuru, ktorú je nespochybniteľne aj vidieť, však visia na obchode ako inštitúciách, keďže Singapur je jedným z najdôležitejších obchodných centier na svete, štvrtým najväčším finančným centrom sveta a jeho prístav je najvyťaženejší a druhý najväčší na svete. Predovšetkým v svetovom obchode by sme mali hľadať skutočné korene prosperity Singapuru ako niekde v „demokratických inštitúciách“, čo tvrdia nositelia Nobelovej ceny. Nuž a nakoniec za zmienku stojí aj položenie Kataru na sklíčko pod mikroskopom pravdy. Katar je totiž tradičná monarchia pod vládou emira Tamím ibn Hamáda Al Sáního, pričom rodina al-Sání tu vládne už od polovice devätnásteho storočia. V krajine pritom neexistujú politické strany, ani volený parlament, takže ďalší veľký otáznik visí nad tézou o prosperite vďaka inštitúciám. Aj keď opäť nespochybniteľne je životná úroveň Katarčanov minimálne porovnateľná so Západnou Európou (ak nie vyššia aj z pohľadu HDI), faktom je, že nie fungujúce (demokratické) inštitúcie, ale plyn a ropa 3) tvoria hlavné národné príjmy a prosperitu Kataru a jeho obyvateľov. Ako je možné, že v prvej desiatke sú dve problémové krajiny (20%), ktoré sa vymykajú z tézy o demokratických inštitúciách v štáte? Singapúr s "defektnou demokraciou" a Katar dokonca s "autoritatívnym režimom"?! ... Odpoveď sa dozviete z môjho článku na portály SKSPRAVY.sČítaj viac

Kam smeruje Amerika (Spojené štáty), ak sa vojenským zložkám (armáda) má umožniť vstupovať (riešiť, zasahovať) do výsostne vnútorných civiliných záležitostí? Viac v článku

https://skspravy.sk/komentare/zas-ta-slnieckarska-vina-bieleho-muza-spor-o-falklandske-ostrovy-v-pravnom-dekolonizacnom-kontexte/

KULTÚRNA VOJNA PREHUPLA DO VOJNY IDEOLOGICKEJ – TERČOM ATAKOV GENDER SÚ DETI V ŠKOLÁCH Uhrík s Mazurekom vyvolali slovenské povstanie na školách Potom ako europoslanec Milan Mazurek (hnutie Republika) upozornil na kontroverznú a protústavnú agendu „Dňa pestrosti“ na trenčianskom gymnáziu, ktorá, súc skrytá po dymovú clonu... „tolerancie“, niesla všetky znaky ideologickej indoktrinácie, sa Slovensko zobúdza už aj do reality ideologickej vojny. Nie, žeby tu táto ideologická ofenzíva nebola. Vedelo sa dávno o spanilých jazdách progender aktivistov a gender angažovaných mimovládkach na školách všetkých typov. Ale rodičia, aj verejnosť boli ticho. Tentoraz sa však na barikádu obrany postavili europoslanci z hnutia Republika – Milan Mazurek a Milan Uhrík. Po ich protiofenzíve (a toto je podstatný fakt – najskôr bol ideologický atak, až potom prišla obranná reakcia) nakoniec trenčianske gymnázium od dúhovej propagandy upustilo. A hneď bolo jasné, kto na ktorej strane frontovej línie tejto ideologickej vojny stojí. Stačí si vygúgliť reakcie a postoje. No podstatné na obrannej akcii je vyslobodenie žiakov a rodičov spod mlčania a strachu z legitímneho odporu. Hlavnou stretégiou ideologickej vojny progresivizmu je “postupné varenie žiab” v kotly. Ľudia ako tie žaby si totiž postupne zvykajú na obsadzovanie teritória a verejného diskurzu najmä gender ideológiou, až zrazu príde fatálny bod varu… pre celú spoločnosť. Začali sa povstania na školách proti ideologickej diverzii A tak zjavne hromadne cez slniečkársky progresívny deep state organizovaná „teplárenská akcia“ postupne narazila na ďalšie povstania na napadnutých školách. Vyšlo najavo, že aj gymnázium v Tisovci, aj v Bardejove mali v pláne identické gender indoktrinácie v podobe ideologickej nadstavby farebného oblečenia, násteniek s tematikou dúhovej komunity a jej agendy či rozdávania dúhových odznakov. Na ďalšie dva strety s gender ideológiou – v Bardejove a Tisovci – opäť upozornil europoslanec Milan Uhrík. Hoci išlo o obranu detí postavenú na ústavnom rámci – Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu, okamžite sa objavila osvedčená bojová taktika dúhových progresívcov – kobercové bombardovanie nálepkami: fašisti, extrémisti, kritici SNP a podobné dyfamačné zbrane slniečkárov, za výdatnej mediálnej ofenzívy liberálneho mainstreamu. Uhrík však posunul konečne ideologickú studenú vojnu progresívcov do pozornosti vlády a špeciálne jej hlavného „veliteľa“ – premiéra Roberta Fica. „Pán premiér, povedali ste, že takéto prípady vám máme nahlasovať,“ uviedol europoslanec v úvode svojho videa na sociálnej sieti, reagujúc na výzvu premiéra Roberta Fica, adresovanú rodičom a študentom, aby sa nebáli ozvať, ak sa im bude niečo nepozdávať na aktivite školy nad rámec vzdelávacieho programu. Čas ukáže, či sa Fico vecne postaví do čela bola proti pôsobeniu ideológií v štáte, nielen na školách, ale aj v legislatívnom procese, alebo len na krátko chytil dobrú vlnu… “A nebudú sa môcť brániť” Uhrík zverejnil ďalšie dva prípady ideologickej diverzie na školách. „Prvý prípad sa týka gymnázia v Tisovci – žiak alebo žiačka nám napísala, že pani učiteľka pred celou školou označila hnutie Republika za “fašistickú“ stranu, kvôli ktorej bola v Trenčíne zrušená tá dúhová pripomienka,“ uviedol. Podľa neho tá istá učiteľka zároveň vyzvala študentov, aby sa tento piatok (11. októbra) obliekli do farebného a tým bojovali proti rastúcemu „fašizmu“. Toto je typická neomarxistická munícia progresívcov v súbežnej informačnej vojne. Kultúrni komunisti, čiže neomarxisti tak využívajú starú taktiku diktátora Jozefa Stalina, ktorý je otcom tejto nálepky. To on masovo odporučil útočiť na všetkých oponentov svetovej revolúcie nálepkou „fašisti“ s poznámkou, ktorá vysvetľuje jej prežitie do dnešných čias: „A oni sa nebudú môcť brániť“. Uhrík sa samozrejme ohradil: „Myslím si, že daná pani učiteľka by sa mala skôr sústrediť na výučbu možno nejakej matematiky alebo gramatiky, ale rozhodne by sa teda nemala hrať na nejakú ústavnú sudkyňu, ktorá bude žiakov na školách poučovať o tom, ktorá parlamentná alebo europarlamentná strana je alebo nie je podľa nej “fašistická“ – toto na školy rozhodne nepatrí!“ Každé zlo je na niečo dobré aj v tomto prípade. Výstrely dúhových progresívcov a ich žoldnierov a aktivistov, infiltrovaných na rôznych školách odhalili a potvrdili fakt, že najväčšou hrozbou vo výchovno-vzdelávacom procese nie je politikárčenie, ale ideológia na školách. Druhé ohnisko ideologickej vojny, na ktoré europoslanec Uhrík upozornil, sa týka gymnázia v Bardejove, kde sa objavili plagáty “Povedz stop nenávisti!!! Obleč si v piatok na seba niečo farebné. Chceme žiť v tolerantnej spoločnosti“. Ich “tolerancia” je represívna! Aj toto je ošúchaná taktika ideologickej vojny, ktorá na ostro vypukla po takmer 60-ročnom tichom pochode neomarxistov naprieč všetkými inštitúciami. Takto sa im podarilo totálne zvnútra ovládnuť politiky, odborne sa tváriace diskurzy, či „štúdiá“ s hodnotiacimi súdmi a doslova si sprivatizovať ľudskoprávnu agendu, z ktorej si urobili nepriestrelný štít. Ich „tolerancia“ má totiž nielen prívlastok, ale aj charakter „represívnej tolerancie“ ako ju vymyslel neomarxistický stratég Herbert Marcuse. Ide o „toleranciu“ len k ideologicky „správnym názorom“ a netoleranciu k ideologicky „nesprávnym“ názorom. Z tohto plynie bohorovné presvedčenie najmä fanatikov gender ideológie, ktorá je hlavnou zbraňou v ideologickej vojne, že len oni sú tolerantní „lepšoľudia“ (prečo nie rovno „nadľudia“?), lebo len oni majú „pravdu“, a preto sa im darí zastrašovať oponentov, vrátane top politikov, ktorí sú závislí na reputácii, ktorú zas ovládli liberálne korporátne médiá, keďže aj táto ideológia a vojna potrebuje šíriť svoju „pokrokovú“ propagandu. Ako ukazuje príklad Uhríka a Mazureka, neplatí to o všetkých politikoch, ktorí za svoje hlavné poslanie považujú ochraňovať národ a štát pred akýmkoľvek rozvratom. Kedy začne štát brániť deti v ideologickej vojne? Na to tu však máme príslušné orgány štátu a predovšetkým vládu. Preto sa Uhrík obrátil logicky na Roberta Fica: „Pán premiér, teraz sa úplne vážne pýtam : To idú slovenské školy posudzovať žiakov podľa toho, ako prídu alebo neprídu v piatok oblečení? Ako sa majú cítiť nejakí chlapci – študenti, alebo aj žiačky, ktorí prídu do školy, dajme tomu, v bielej košeli alebo v takto farebnom oblečení? Budú vyčleňovaní na okraj spoločnosti ako “tí“, ktorí odmietli podporiť nejakú dúhovú toleranciu? To naozaj ideme hodnotiť deti podľa takýchto kritérií?,“ spýtal sa adresne europoslanec. „Extrémisti sú tí, ktorí deti do takýchto vecí nútia a ktorí chcú zavádzať ideológiu a takúto symboliku do slovenských škôl!,“ uviedol. V každej vojne musí platiť jednota velenia. Preto Uhrík nakoniec vyzval premiéra, aby si „spravil poriadok so svojím ministrom školstva“, ktorý sa podľa neho už úplne otvorene hlási k liberálnej progresívnej agende, a útočí na rodičov a žiakov, ktorí so zavádzaním dúhovej ideológie na školách nesúhlasia! Podceňovať vzdialené dunenie kanónov sa nevypláca ani v konvenčnej vojne. Podceniť fakt, že Slovensko je objektom informačnej, kultúrnej a už aj ostrej ideologickej vojny môže byť pre prežitie národa a budúcnosť suverénnej slovenskej štátnosti fatálnou chybou. Vláda má stále najsilnejšie obranné zbrane vo svojich rukách. Čas ukáže ako a či vôbec pristúpi k deideologizácii nielen v školách, ale celej spoločnosti, vrátane vysokej politiky a súdov (...) pokračovanie a koniec analýzy nájdete na www.skspravy.sk pod tým istým názvom - titulkom Ak súhlasíte, lajknite alebo zdieľajte a pošlite ďalej. Musíme sa začať brániť v tejto zákernej vojnČítaj viac

ZÁPADNÁ SPOLOČNOSŤ SA VO VŠETKÝCH ASPEKTOCH RÚCA PRIAMO PRED NAŠIMI OČAMI Rozhovor s novým europoslancom Milanom Mazurekom (hnutie Republika) o tom ako sú európske inštitúcie preplnené progresívcami, ako a pred čím chce nová vlastenecká frakcia chrániť európske národy, v ktorom výbore pôsobí ako jediný Slovák a čo ho ...tam šokovalo, prečo si myslí, že spejeme k novej totálnej kontrole, ako nekontrolovaná migrácia ničí európske národy, čo sa nám pri európskych štruktúrach vypomstí, čo si myslí o pretláčanej elektromobilite, aj o tom, prečo elity nechcú podporovať pôrodnosť pôvodných Európanov… Čítajte ďalej, aby ste boli v obraze… Čítaj viac

OSOBNOSTI PRACUJÚCE PRE NÁROD, ŠTÁTNOSŤ, IDENTITU A SUVERENITU SI ZASLÚŽIA OCENENIE Ako som avizoval, včera večer som sa zúčastnil na slávnostnom odovzdávaní cien Nadácie pro Patria slovenským osobnostiam za ich výnimočný prínos v oblasti slovenskej kultúry, za zásluhy o rozvoj slovenského národa, či za vytvorenie samostat...nej a demokratickej slovenskej štátnosti. Väčšinu ocenených poznám aj osobne, s mnohými som spolupracoval a môžem potvrdiť, že stále je z čoho vyberať. Sú to ale osobnosti, ktoré logicky nepútajú pozornosť mainstreamu a korporátnych médií, pretože národovstvo sa jednoducho v tomto progresívnom svete postavenom na hlavu nenosí a majú ho dokonca za „vnútorného nepriateľa“ Paradoxne v tom istom čase prebiehal akýsi „kultúrny štrajk“ na námestiach a som rád, že som zažil opačný, a tvrdím, že aj kvalitatívny pól našej, slovenskej kultúry. Medzi ocenenými bol in memoriam aj nezabudnuteľný herec Gustáv Valach, dlhoročný člen Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorý patril do éry zlatej generácie slovenských hercov. Nejde len o to, že počas kariéry stvárnil desiatky nezabudnuteľných divadelných a filmových postáv. Bol to pán herec, ktorý ani nemusel nič povedať a pôsobil elektrizujúco nielen hlasom, tónom, farbou, akcentom, ale aj posturikou tela a najmä výrazom stvárňovanej postavy a rozpoloženia, ktoré divák dokázal čítať priam automaticky a to nehovorím ešte o prirodzenej charizme. Zlatá generácia skutočných hercov formovala aj jazykový prejav slovenčiny, nielen mäkčením, ale aj ďalšími nuanciami spisovného jazyka, čo dnešným seriálovým „hercom“ vytkol ďalší bard, Oldo Hlaváček, a to len nedávno. Takže namiesto nadneseného sebavedomia o svojej dôležitosti pri údajnom zachraňovaní kultúry by jej najviac pomohol návrat – aspoň v hereckom umení – do slávnej zlatej éry. Lebo vlády, aj šéfovia sa menia, ale umenie aj pseudoumenie ostávajú a zanechávajú svoju stopu, alebo aj nie. Nuž bolo by fajn, keby sme mali aj o 20-30 rokov z čoho na ocenenie národne aj morálne uvedomelých slovenských osobností vyberať. Lebo zábery českých hercov, ktorí v roku 1942 hajlujú vtedajšiemu režimu a vedúcej germánskej sile, potom tí istí v roku 1948 s nadšením sľubovali vernosť robotníckej triede a jej vedúcej sile, komunistickej strane, aby potom časť z nich podpísala (1977) Chartu a následne väčšina Antichartu... medzitým hrali „ženy za pultom“, kapitánov Dlabačov, rôznych dôležitých súdruhov či aj majorov Zemanov, alias eštebákov...aby potom v novembri 1989 zvaľovali vinu na „režim“, ktorí vraj zneužil ich tváre na svoju propagandu... Gustáv Valach mal aj pevnú a rovnú chrbticu, učte sa z jeho životného príbehu a pracujte radšej pre národ ako pre cudzie záujmy, propagandu a ideológie. Lebo väčšina dnešnej, mainstreamovej kultúry, je rovnako angažovaná a zideologizovaná ako bola tá spred roka 1989... Čítaj viac

KULTÚRNA VOJNA NA SLOVENSKU UŽ NADOBÚDA CHARAKTER VOJNY OBČIANSKEJ A „NEŽNÉHO“ MAJDANU... (zatiaľ...) Zažili sme Studenú vojnu, ale veľa ľudí ju ani necítilo, ani si neuvedomovalo všetky jej dôsledky a prejavy. Bežne si žili svoje životy v minulom režime. Niečo podobné sa deje pri aktuálnej ideologickej vojne v tomto rež...ime. Tiež existuje Kultúrna vojna, ale masa ľudí ju nemá čas vnímať, ani si uvedomovať jej prejavy a ničivé dôsledky. Vo vnútri štátu bývalý režim dbal, aby sa ľudia báli vystúpiť z radu alebo ísť proti prúdu a oficiálnej verzii diania o podstate Studenej vojny. Súčasné vojnové ťaženie kultúrnych komunistov Západu (progresívcov) sa už transformovalo aj na vojnu ideologickú – podobne ako počas Studenej vojny. Dnes sa vnucujú ideologické naratívy neomarxizmu, multikulturalizmu, liberalizmu či gender agendy ako najúčinnejšie zbrane hromadného ničenia pôvodnej kultúry, národných štátov a aj pôvodnej podstaty civilizácie Európanov. Viac argumentov a faktov na porovnanie s tým, čo tu už raz bolo s aktualizáciou nebezpečenstva súčasnej kultúrnej vojny nájdete v článku 👉👉 Čítaj viac

QUI BONO? Komu poslúžili vyhrážky bombovými útokmi na školách? Jeden zo základných logických aj vyšetrovacích postupov hľadá odpoveď na otázku „Qui bono“? – V koho prospech?... Podľa okamžite využitej reakcie, zgustla si na tomto neuváženom čine parlamentná opozícia na čele s PS. Téma dokonca ako ozubené koliesko... zapadlo do väčšieho opozičného kolesa progresívcov, ktorí kritizujú už dlhšiu dobu bezpečnostnú situáciu u nás. Škoda, že neboli tak aktívni aj pred májovým atentátom na premiéra, hm?... Ale okamžite vedia, čo by mala vláda robiť – zvolať bezpečnostnú radu štátu! Zhodou okolností prvé kolo vyhrážania sa bombami na školách sa odohralo tiež v máji a má takmer rovnaký rukopis. Keďže je začiatok školského roka, ešte „neučí a neskúša sa“, takže prirodzený motív zvnútra by sme mohli vylúčiť. Načasovanie nahralo na smeč opozícii, najmä PS, pred štvrtkovým podaním návrhu na odvolanie podpredsedu NR SR a šéfa PS Michala Šimečku. V brandži PR marketingu sa tomu hovorí prekrytie témy. V taktike boja zas vyrušenie sústredenia protivníka, ktorý sa musí zaoberať vlastnou obranou, namiesto útoku. Nech je to tak, či tak, všetci samozrejme odsudzujeme takého ohrozenie bezpečnosti, tobôž, ak ide o deti a školy. Aj keď rácio pochybuje, že niekto by mal kompetenciu a možnosti v takom veľkom rozsahu (270 škôl) na tam veľkom priestore zrealizovať hrozbu aj reálne v každej budove, tento trestný čin dodáva energiu práve opozícii. A ona sa ju ešte aj znásobuje. Zhodou okolností práve dnes doručili policajti protestnú petíciu ministrovi vnútra a liberálny mainstream šíri dáta o chýbajúcich policajtoch... Neviem, neviem, ale akosi priveľa tých ozubených koliesok v jednom čase náhle zapadlo do seba, čo poviete? Vyzerá to tak, že keď nezabrala témy ohrozenej kultúry, tak prišlo niečo, čo potenciálne vyrušuje a šíri strach v oveľa väčšej časti spoločnosti. Žeby mal Pitkin pravdu, že „vo votom to je?!“ Strach je totiž najsilnejšia emócia a prelína sa s intenzívnejšou emočnou reakciou. Veď o čom sú dnes protestné zhromaždenia na uliciach? Len a len o vyvolaní konkrétnej emočnej nálady. Politika, mediálne „informovanie“, ale aj manipulačné metódy na ovplyvnenie verejnej mienky oveľa viac využívajú emócie davu ako racionálne uvažovanie. No a strach priamo blokuje kognitívne funkcie mozgu a pri davovej psychóze vedie skôr k agresivite ako k úteku. No a toto je ďalší skrytý motív vytvárania atmosféry v spoločnosti synergickým pôsobením viacerých hráčov masírujúcich verejnú mienku na mobilizáciu masy, ak zmenu alebo dosiahnutie prevahy nedokáže subjekt zrealizovať štandardnými a demokratickými nástrojmi s vecnými faktami a argumentmi. Tobôž v tak polarizovanej spoločnosti ako je tá slovenská, kde už nijaký argument na druhú stranu neplatí a každý sa drží toho svojho... A s výbavou progresívneho vojska, ktorému z princípu veci vystačí len zaujatie „správneho postoja“, namiesto logického uvažovania a zvládnutia boja fair-play spôsobmi. A tak jediná cesta ako sa dostať dovnútra voliča na druhej strane barikády je vyvolať v ňom strach, neistotu, obavu, nenávisť, zlobu alebo závisť... Nuž a práve z tohto dôvodu je dobré mať v politike morálny kompas. Vyhrať sa dá vždy a nad každým, otázna je totiž len cena takéhoto pyrrhovho "víťazstva". Pozitívna správa pre ľudí je, že bez nás by to nešlo. Takže nielen moc v štáte, ale aj riešenia a spôsob boja sú vždy na strane vôle ľudu. Nezabúdajte natoČítaj viac

Máme právo mať národný charakter Ústavy! Dňa 1. septembra si Slovenská republika pripomína významný štátotvorný akt k vzniku suverénnej nezávislej a slobodnej štátnosti – Deň Ústavy SR. O slovenskú ústavu sa pravidelne vedú žabo-myšie vojny, vrátane jej úvodnej časti, Preambuly, ktorá leží v žalúdku antinárodn�...�m živlom, progresívcom a liberálom, bez ohľadu na to, či do najvyššieho zákona kopú v politickom, treťosektorovom, či mediálnom tričku. Oikofóbia, strach z domáceho, vlastného (rozumej slovenského a plne suverénneho) ba až nenávisť k svojeti často tieto rozvratné sily odôvodňujú inferiórnym sloganom o „vyspelom zahraničí“, ktoré by sme podľa nich mali vo všetko nielen presne kopírovať, ale byť z princípu dupania po suverenite, zvrchovanosti, vlasteneckom a národnom ešte pápežskejší ako samotný „pápež“. A tak som si posvietil na ten „vyspelý Západ“, konkrétne na preambuly ústav, aký majú charakter, pretože preambula ako predsieň do domu robí prvý a zásadný dojem o majiteľoch, v tomto prípade konkrétnom národe, ktorý si uplatnil právo na vlastnú štátnosť. Viac sa dočítate z môjho článku... Krásny štátny sviatok Dňa ústavy prajem všetkým slovenským rodoľubom Čítaj viac

https://skspravy.sk/komentare/pozor-na-poulicnu-pseudodemokraciu-progresivnych-liberalov/ Malé, ale podstatné poodhalenie skryto-otvorených naratívov politiky a ideológie progresívcov, ktoré spochybňujú demokraciu vôle väčšiny ľudu... Možno by si mohli prečítať aj súdruhovia na ÚV a GP, mimochodom... samozrejme článok je urč...ený každému, kto chce mať otvorené oči aj myseľ a vidieť, čo sa skrýva za dymovou clonou... lebo tak ako sa hladnému najviac o jedle sníva, tak tí, čo najviac rozprávajú o obrane demokracie, ju chcú v skutočnosti podriadiť nie vôli väčšiny národa, ale svojim mocenským, politickým a ideologickým naratívom a zvrátiť tak vôľu národa v slobodných (dúfam) voľbách... Viac v komentári. pekný letný deň, priateliČítaj viac

https://skspravy.sk/slovensko/iredenta/felvideki-nyar-rozvrat-slovenskej-republiky-nadalej-pokracuje-spolitizovane-kulturne-podujatie-v-gombaseku/ O tom ako sa pod rúškom dymovej clony "kultúry" menšín dejú nekalé veci proti zvrchovanosti slovenskej štátnosti

https://skspravy.sk/komentare/likvidacia-narodnych-osobnosti-kto-a-preco-nas-drzi-v-historickom-nevedomi/ Trefné postrehy z praxe ako likvidujeme v súčasnosti našu národnú elitu len preto, že je pronárodná a konzervatívna...

https://skspravy.sk/komentare/analytik-fendek-liberali-vs-vlastenci/ Analytický komentár predsedu Inštitútu národnej politiky Ľ.Štúra Pavla Fendeka, približujúceho rozdiely medzi vlasteneckou a liberálno-progresívnou scénou. Viac v našom článku

https://skspravy.sk/komentare/co-odhalili-v-slovenskej-politike-eurovolby/