Martina Šimkovičová
Dnes sa ma opozícia snaží odvolať v Národnej rade SR. Nech sa páči - prečítajte si, čo som povedala v mojom úvodnom prejave.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení prítomní hostia.
Budem vždy pri takýchto prí...ležitostiach pripomínať, že občania rozhodli v slobodných a demokratických voľbách, aký koncept kultúrnej politiky štátu dostane prednosť. Či ten váš agresívny, progresívny alebo tradičný, opierajúci sa o národné tradície, skutočné umenie, morálku a podporu skutočného nadania a talentu. Preto dokumentom, ktorým sa vo svojej činnosti Ministerstvo kultúry SR riadi a bude riadiť, je programové vyhlásenie vlády, pričom základným atribútom je dodržiavanie zákona.
Na Slovensku existujú tisíce umelcov a umelecky cítiacich ľudí, ktorí nás v tomto úsilí podporujú, len ich názory a postoje sa nedostávajú v takom rozsahu do verejného priestoru, ako tie vaše, pretože väčšinu mediálneho priestoru ovládajú progresívne, takzvané mienkotvorné politické tlačové orgány.
Chápem, že vo vašom vnímaní ako euroobčanov, či svetoobčanov je národný štát a národné cítenie neprijateľná konštrukcia. Často sa vysmievate ľuďom, ktorí sa prezentujú hrdosťou na svoju slovenskú národnosť, vlastný štát alebo jeho symboly.
Takto to tu funguje. My ešte len niečo začneme robiť a skôr než má dielo, či projekt finálnu podobu, je to vonku, mediálne a samozrejme s vašimi komentármi a interpretáciou. Dehonestujúcou, výsmešnou.... ponižujete a zosmiešňujete, neviete argumentovať, iba zosmiešňujete všetko, čo nie je v súlade s vaším videním sveta. Vy sa vysmievate ešte aj zo štátnych symbolov, z hymny. Naša hymna dostane nový šat, lebo si to právom zaslúži.
Môj názor a postoj mojich spolupracovníkov, je jednoducho iný.
Spočíva v tom, že národný štát má korene v konkrétnej kultúre. Má svoju históriu a vekmi, generáciami predkov vyprofilovanú morálku, ktorá je vystužená spoločenskou dohodou a stáročiami skúseností. Slovenky a Slováci a tiež občania našich národnostných menšín, chcú podľa toho žiť a pracovať. Moderne, ale súčasne tradične – teda podľa vlastných a nie podľa zvonku importovaných pravidiel.
Váš jednoznačne západný progresívny koncept, ktorý s veľkým lomozom pretláčate, podľa môjho názoru znamená, že prestávate rešpektovať a zastupovať ľudí vo vlastnom štáte. Jednoducho nemáte záujem vnímať ich potreby a chcete nás všetkých nasilu pretvárať. A práve preto zažívate prirodzený odpor ľudí k vami vnucovanej migrácii, či podpore vojny. Občania pociťujú dešpekt k umelo pretláčaným ideológiám LGBTI a rodovej rovnosti. Teda k tomu, čo necitlivo, ba priam agresívne presadzujú vaše elity a vami inštruované a organizované politické mimovládky.
Úplne prirodzený nesúhlas s takýmito postojmi arogantne odsudzujete. Vy a vám naklonené médiá tzv. hlavného prúdu takýto pud sebazáchovy zdravej spoločnosti príkro označujete ako prejavy xenofóbie, homofóbie, nacionalizmu či dokonca neofašizmu. Pritom nechcete pochopiť, že ide len o prirodzený obranný reflex ľudí proti hrubému manipulatívnemu nátlaku a hrozbe straty prirodzenej podstaty väčšiny národa.
Toľko na úvod, aby sme vedeli, kto je iniciátorom môjho odvolávania.
Odpoviem vám, vážená pani Jaurová a ctená opozícia na niektoré zavádzajúce konštatovania, ktoré obsahuje vaše odôvodnenie k návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke kultúry Slovenskej republiky tak, ako ste ho predložili do Národnej rady Slovenskej republiky.
Poďme teda po poriadku:
Tvrdíte, že rezort kultúry sa dostal na pokraj rozkladu, čo vníma nielen odborná, ale i laická verejnosť.
Prvé manipulatívne tvrdenie, ktoré sa vôbec nezakladá na pravde. Vážení, nič nie je v rozklade. To len o funkcie prišli niektorí vaši kamaráti v štátnych inštitúciách. A prišli o ne celkom oprávnene, pretože preukázateľne nezvládli riadenie organizácií, ktoré im zverili bývalí ministri kultúry. A súčasne - ďalší vaši priatelia v politických mimovládkach sa obávajú, že im postupne vyschne zdroj štátnej podpory z rôznych fondov, na ktoré sú roky prisatí ako pijavice. A tak zvolávate protesty na námestia, organizujete štrajkové pohotovosti. To všetko dokonca robia otvorene aj niektorí naši revolučne naladení zamestnanci v Slovenskej národnej galérii, Slovenskom národnom divadle, Slovenskom centre dizajnu, Slovenskom literárnom centre, či Divadelnom ústave. Hryzú ruku, ktorá ich kŕmi – dosť surrealistické. Mimochodom, dnes už veľmi jasne vidíme štruktúru a systém ako perfektne to máte cez vybrané mimovládne organizácie organizované. Najagilnejšia je tzv. Otvorená kultúra – organizácia priamo napojená na medzinárodné zdroje a samozrejme aj na Nadáciu otvorenej spoločnosti Georga Sorosa. Ten krik a hystéria nie sú samoúčelné. Pripomeniem verejnosti, že pod zámienkou podpory tzv. nezávislej kultúry v posledných rokoch odišlo z fondov do vašich spriaznených mimovládnych a neziskových organizácií vyše 150 miliónov Eur! Áno počujete dobre 150 miliónov EUR. A skutočný prínos pre slovenskú kultúru? Nevidím žiadny. Za 150 miliónov EUR by sme mali nové Národné divadlo, alebo dve moderné Národné múzeá či 10 špičkových depozitárov. Nemáme nič. Zato, vaši kamaráti a rodinní príslušníci si tvorili nezávislé umenie. Len akosi nevidíme nikde hmatateľný prínos ich umeleckej činnosti.
Vytvorili ste tu deformovaný mechanizmus, ktorý živí politicky angažované mimovládky progresívneho charakteru. Mechanizmus, ktorý podporuje a živí rôznych akože „umelcov“ pochybnej úrovne a rôznych akože „expertov“ na hoaxy a dezinformácie. Tvrdíte, že ochraňujete demokraciu, teda vládu ľudu v prospech ľudu. Vaším zámerom je však úplný opak. Činnosť rozličných mimovládnych organizácií je už tak prerastená cez štátny aparát v rezorte kultúry, že vlastne zabraňuje riadnemu výkonu štátnej moci. Navonok deklarujete, že ste zástancovia slobody vyjadrovania, nezávislej tvorby a umenia, ale vaša urputná snaha je uchopiť štátne peniaze a štátnu moc prostredníctvom tzv. transparentných schém pomoci pre svoje mimovládne organizácie a vami protežovaných „činnostníkov“ v kultúre. Je to vážna deformácia systému štátnej moci, kedy sa vlastne zvolení zástupcovia občanov Slovenskej republiky majú podriadiť diktátu vami určených mimovládok a majú držať „hubu a krok“, aby systém „vašich ľudí a organizácií“ mohol v pokoji cicať štátny rozpočet ďalej! Tu nejde o žiadnu ochranu slobody umeleckej tvorby! Vám ide len o ochranu vašich mimovládnych organizácií a pijavíc, ktoré sú roky prisaté na verejné financie! Lenže toto sú peniaze všetkých daňových poplatníkov – a zväčša sú to dane ľudí, ktorí si neželajú agresívnu LGBTI propagandu a podobné čudné experimenty v slovenskej kultúre!
Títo vaši ľudia a vaše organizácie si až doteraz v pohodičke žili a žijú z týchto štátnych zdrojov. Bez akejkoľvek kontroly a bez akýchkoľvek relevantných výsledkov svojej činnosti!
Postupne vo verejných fondoch – teda vo Fonde na podporu umenia, v Audiovizuálnom fonde aj vo Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, vznikali záujmové systémy výhradne liberálno-progresívneho svetonázoru. Klanová kultúra a sofistikované rozmiestnenie tzv. odborných kádrov v rôznych komisiách a radách umožňovali, že napriek striedaniu sa politických garnitúr, toky peňazí bezchybne fungovali.
Nech mi prepáčia tí skutoční odborníci v kultúre, ktorí do tohto systému nepatrili. Viem, že boli vždy v menšine, a tak v podstate nič nemohli ovplyvniť.
Mnohí renomovaní slovenskí spisovatelia, výtvarníci, hudobníci, či iní tvorcovia, by o tom vedeli rozprávať. Ich projekty ostávali roky bez podpory, na úplnom okraji záujmu. Títo skvelí a talentovaní ľudia väčšinou súboj s progresívnymi aktivistami napokon spravidla vzdali. Ani plnenie kritérií, ani kvalitné posudky od nespochybniteľných odborných autorít na pridelenie grantov nestačili. Takto funguje progresívno-liberálna mafia v slovenskej kultúre! Preto moje odvolávanie, preto moja každodenná šikana tzv. médií, váš každodenný krik a odpor pri akejkoľvek činnosti, ktorú na ministerstve kultúry realizujeme.
Tu sa mi žiada verejnosti pripomenúť, že veľká časť vás, politikov z Progresívneho Slovenska, ste celoživotní mimovládkari. Od ukončenia školy ste nepracovali nikde inde, len vo vybraných politických mimovládkach. A teraz sedíte tu, v slovenskom parlamente tiež za politické mimovládne organizácie. Ich strešnou organizáciou je politická strana Progresívne Slovensko. Urobili ste si taký dáždnik, aby to vyzeralo, že ste politici. Ale vy ste všetci iba politickí aktivisti. Moralizujete a vykladáte verejnosti, ako sa mám správať a tiež čo a ako máme my na ministerstve kultúry a vo vláde robiť.
Nedávno mi kdesi, v niektorom liberálnou propagandou nasiaknutom červenom denníčku, pani poslankyňa Jaurová odkázala, že ak potrebujem objasniť, ako fungujú odborné komisie vo Fonde na podporu umenia, vraj mi je plne k dispozícii.
Ďakujem pani poslankyňa, netreba. Máme o tom, ako systém sofistikovane funguje, už množstvo informácií, ktoré vás a vašich priateľov určite nepotešia. Postupne s nimi oboznámime slovenskú verejnosť. Najskôr však tzv. nezávislý verejnoprávny Fond na podporu umenia bude musieť sprístupniť niektoré projekty, na ktoré politické mimovládky a pseudoumelecké organizácie pod rúškom nezávislej kultúry a umenia získali za niekoľko rokov miliónové dotácie. Evidujeme tam napríklad neziskovú organizáciu, ktorá má každoročne a až do roku 2026 garantovanú okrúhlu dotáciu 200 tisíc eur. Taká štedrá pomoc samozrejme znamená, že uvedená neziskovka aktívne pracuje na poli tzv. „kultúrneho štrajku“ – politickej nátlakovej akcie vašich mimovládok, na moje odstránenie z pozície ministerky kultúry. Ľudia z jej vedenia mimoriadne aktívne verejne vystupujú na protestoch proti ministerstvu kultúry a proti mne a hrdinsky opakovane vyzývajú na štrajky. No povedzte, za 200 tisíc eur ročne sa to už oplatí, nie?
Pýtam sa, prečo sa pani Jaurová z Progresívneho Slovenska, ktorá sa roky vo Fonde na podporu umenia angažuje, prihlásila aj ako poslankyňa parlamentu a dala sa znova zapísať v marci tohto roka do zoznamu potenciálnych odborných hodnotiteľov fondu. V minulých rokoch tam pôsobila, o grantoch spolurozhodovala aj ako predsedníčka komisie. Prečo v tom zozname chce za každú cenu figurovať aj ako progresívna poslankyňa parlamentu?
Vo vašom návrhu na moje odvolanie namietate, že svojimi legislatívnymi a personálnymi krokmi sa snažím politicky ovládnuť všetky typy kultúrnych inštitúcií, vziať im ich nezávislosť a umeleckú slobodu, vytvoriť ideologicky podriadenú kultúru a umenie atď. atď.
Opäť manipulatívne tvrdenie, ktoré sa nezakladá na pravde.
Od nástupu tejto vlády uplynul rok. V rezorte kultúry máme 29 priamo riadených organizácií. Za toto obdobie som v súlade so zákonom vymenila 7 štatutárnych zástupcov, s ktorých činnosťou som nebola spokojná, alebo ktorým jednoducho uplynul ich mandát. Vrátane zrejme tieňového ministra kultúry Progresívneho Slovenska, exriaditeľa SND Mateja Drličku, ktorý už dnes otvorene derie politické nohavice na mítingoch opozičných politických strán. Týždne tu počúvame, že sa rúca slovenská kultúra. Kde? Kedy? Kým? Povedzte, koľko divadelných predstavení bolo zakázaných? Koľko vernisáží výtvarného umenia bolo zrušených? Koľko kníh sme zakázali vydať? Koľkým tanečníkom sme zakázali tancovať a koľkým spevákom spievať? Ste vôbec normálni, keď tu vytvárate atmosféru kultúrnej revolúcie z čias Mao Ce Tunga? Ubezpečujem slovenskú verejnosť aj slovenských umelcov, že nič sa nerúca, a ani nezrúti, práve naopak. Chceme ukončiť obdobie vyvolených v kultúre. Slovenská kultúra patrí všetkým, ktorí v nej pracujú, nielen pár záujmovým skupinám. Budeme naďalej pracovať na tom, aby sme sprehľadnili niektoré zacyklené finančné toky a presmerujeme ich na celé Slovensko, pre všetkých, ktorí robia v kultúre a s kultúrou.
Rada by som zopakovala a upozornila slovenskú verejnosť, že v našej vlasti žijú a tvoria naozaj významné osobnosti kultúry a umenia, ktoré nikdy na podporu svojho umenia od štátu nedostali ani cent! Je to hanba a neprávosť. A je načase, aby sme to napravili! Desiatky z nich osobne poznám. Sú to oveľa významnejšie osobnosti ako nekompetentný manažér, progresívny aktivista a kšeftár Matej Drlička.
Vo vašej argumentácii na moje odvolanie, považujete jeho odvolanie za bezprecedentný, skoro až trestný čin. Poviem vám, čo urobil váš obdivovateľ a ideový podporovateľ Milan Kňažko ako minister kultúry Dzurindovej vlády. Dobový denník Sme 6. novembra 1998 napísal:
„Minister kultúry Milan Kňažko odvolal všetkých generálnych riaditeľov sekcií ministerstva, riaditeľov divadiel a ďalších inštitúcií, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry.“
Všetkých. Bez milosti, bez analýz a prezentovaných dôvodov. Jednoducho mu politicky nesedeli.
Podobne si počínali a odvolávali aj ďalší ministri, ktorí sa dnes tvária ako svätí za dedinou a snažia sa rozdávať vo verejnom priestore svoje múdrosti. Boli to však oni, ktorí súčasnú zmutovanú spravodlivosť do kultúrneho priestoru zaviedli. A vy si, vážení opoziční poslanci, dovolíte napísať do dokumentu, ktorý predkladáte oficiálne Národnej rade Slovenskej republiky, že odvolanie pána Drličku či pani Kusej nemá obdobu v moderných slovenských dejinách? A že je to zásadný krok spôsobujúci ochromenie celého rezortu? Vy sa vôbec počúvate, alebo čítate po sebe, čo píšete? Keď si to zrátame čisto matematicky, z 29 štatutárov bolo vymenených za rok 7. To je jedna štvrtina! Vytvárate nezmyselné katastrofické scenáre v rezorte, kde väčšina organizácií má rovnakých štatutárov, ako v deň môjho nástupu do funkcie.
Za nebotyčnú hlúposť, ktorú ďalej v odôvodnení môjho odvolávania uvádzate, je aj to, že útočím na menšiny. Ide len vami stále opakovanú floskulu, ktorú sa neobjektívne a čisto propagandisticky snažíte dostať do hláv slovenskej verejnosti. Nemá nič spoločné s realitou. Áno, nie som za podporu verejných dúhových pochodov, nemám porozumenie pre rôzne verejné workshopy, latexové prechádzky, mňaukanie a štekanie po uliciach našich miest z peňazí daňových poplatníkov. To je pravda. Želám si, aby za tieto peniaze boli podporené skutočné, predovšetkým mladé slovenské talenty a ľudia s nadaním. A samozrejme nevynímajúc príslušníkov menšín, vrátane tých sexuálnych. Každého ľudská dôstojnosť a práva musia byť plnohodnotne rešpektované. Nie však na úkor dôstojnosti a práv iných ľudí.
Toto je môj postoj. Nevykresľujte ma ako neznášanlivú osobu. Mám priateľov z rôznych komunít – a áno, aj z prostredia sexuálnych menšín. Vychádzame dobre a sami sa mnohí sťažujú, že zbytočne preafektovaná LGBTI propaganda im škodí v pracovnom aj osobnom živote.
Niektoré klamstvá a polopravdy, ktorými odôvodňujete potrebu môjho odvolania sú také absurdné, že normálnemu človeku z toho až rozum zastaví. Napríklad, že šikanujem a robím nátlak na mojich kritikov trestnými oznámeniami. Podala som trestné oznámenie na vášho kultúrneho a politického aktivistu Hvoreckého, ktorý ma úplne bezdôvodne označil za neofašistku. Je to vrchol cynizmu tvrdiť o mne, že som neofašistka. Veď môj starý otec hrdinsky padol v Slovenskom národnom povstaní práve v boji proti fašistom. Je to bolestivé a dovolím si povedať, cynické a odporné. Orgány činné v trestnom konaní objektívne prešetria, či pán Hvorecký nespáchal trestný čin. Tak to má v slobodnej a demokratickej spoločnosti predsa fungovať.
A nedávno som podala ešte jedno trestné oznámenie. Na riaditeľku LITA, Janu Vozárovú, ktorá ešte len mesiac od môjho nástupu do funkcie dňa 27. 11. 2023 v Paríži na schôdzi Výboru CIAGP v rámci svojho oficiálneho vystúpenia okrem iného povedala, citujem: „…súčasná ministerka je fašistka, skutočne, nemôžem to povedať inými slovami, teda spolupráca v budúcich štyroch rokoch bude problematická, ale uvidíme potom“.
Prepáčte, ale do nášho verejného priestoru ste vniesli toľko arogancie a hulvátsva, že aj vaši priaznivci stratili akékoľvek morálne zábrany. Vidíme to na pútačoch s heslami na vami organizovaných protestoch, na drzých a často oplzlých vyhláseniach umelcov, ale aj bežných občanov, ktorí si myslia, že sú asi hrdinovia. Čím hnusnejší výraz alebo pokrik, alebo status, tým väčší hrdina. Bravó. A to vy sa tak radi prezentujete, akí ste slušní, tolerantní a zhovievaví.... nevinnosť sama.
Opakujem, nikto z ministerstva kultúry nikomu nebráni slobodne tvoriť a umelecky sa prejavovať, vrátane novinárskeho prejavu. Aj keď úroveň žurnalistiky, kvality a dôveryhodnosť našich médií je asi na historickom minime. Noviny sú plné klamstiev a výmyslov. Často žiaľ, vašich klamstiev a výmyslov, vážení opoziční poslanci a poslankyne.
Keď bývalá ministerka kultúry Natália Milanová a vaša bývalá podpredsedníčka Progresívneho Slovenska, tiež bývalá prezidentka Zuzana Čaputová, boli posadnuté témou regulácie médií, teda ich cenzúry a dokonca i zákazu, my sme upozorňovali na reálnu politickú normalizáciu. Vy ste mlčali alebo ste s takýmito praktikami otvorene súhlasili. Teraz permanentne šírite a opakujete doma i v zahraničí klamstvo, že táto vláda zavádza totalitu a diktatúru. Prosím vás, kde? Nemáte k žiadnym krokom ministerstva kultúry relevantné vecné argumenty, len šírite účelovo veci vytrhnuté z kontextu, alebo absolútne klamete.
Myslím si, že vy nechcete riešiť skutočné problémy kultúrneho sektora, iba sa snažíte politicky profitovať z jeho neustálej deštrukcie. Vytvárate atmosféru permanentnej revolúcie, ktorá je však iba vo vašich hlavách a hlavách tých vašich kamarátov, ktorí boli doteraz štedro dotovaní z kultúrnych verejnoprávnych fondov za projekty pochybnej kvality. Svedčia o tom aj vaše verejné vyjadrenia po poslaneckom prieskume Výboru NR SR pre kultúru a médiá v Slovenskom národnom divadle a v Slovenskej národnej galérii.
Absolútne nespochybňujem právo poslancov výboru NR SR, ktoré majú na základe paragrafu 63a zákona o rokovacom poriadku NR SR, aby zisťovali ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či hospodárenie s verejnými prostriedkami je s nimi v súlade. Subjekty, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, sú povinné poslancom poskytnúť informácie, vysvetlenia a podklady súvisiace s poslaneckým prieskumom a na žiadosť ich prijať.
Z uvedenej citácie zákona o rokovacom poriadku a v spojení s článkom 2 odseku 2 ústavy, však nespochybniteľne vyplýva, že rámec poslaneckého prieskumu sa viaže výlučne na dodržiavanie konkrétneho ustanovenia príslušného zákona vo veciach, ktoré sú predmetom poslaneckého prieskumu. A to aj v rámci skúmania hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami. Nemôže byť teda v žiadnom prípade výsledkom prieskumu subjektívna úvaha poslanca.
Manažéri v SND a SNG vám preukázali, že zákon nebol porušený, hospodárenie v inštitúciách je absolútne v poriadku. Napríklad v prípade Umeleckých a dekoračných dielní SND ide jednoznačne a preukázateľne o zlyhanie predchádzajúceho vedenia národného divadla na čele s pánom Drličkom. A toto jeho zlyhanie bolo vlastne jedným z dôvodov, prečo bol vymenený. Nový manažment Slovenského národného divadla sa snaží napraviť vážne pochybenia tak, aby neprišlo k ohrozeniu prevádzky počas rozbehnutej divadelnej sezóny. Za to im patrí poďakovanie, nie verejná diskreditácia. V Slovenskej národnej galérii analyzuje nový manažment, ako mohlo dôjsť rok a pol po spustení prevádzky rekonštruovaného objektu, k jeho znehodnoteniu dažďovou vodou. V galérii zrekonštruovanej za 82 miliónov EUR nám na viacerých miestach tečie nová strecha. To je ten skvelo odvedený výkon pani Kusej a jej otca pri rekonštrukcii. Či, to je v poriadku, lebo veď pani Kusá je tiež „vaša“? Len pre vašu zaujímavosť – Česká národní galerie zamestnáva takmer o jednu tretinu ľudí menej, ako Slovenská národná galéria. A výkonnosť oboch inštitúcií nebudem porovnávať. Koľko kamarátov z Kultúrneho štrajku máte dobre umiestnených na teplých flekoch v galérii? A čo tam robia, toľkí? Či my potrebujeme naozaj o cca stovku zamestnancov viac, ako naši českí partneri? No... neviem. Objektívny a profesionálny audit nám odpovie.
Všetky ostatné vaše verejné úvahy dlhodobo potvrdzujú, vážené dámy a páni z Progresívneho Slovenska, že v záujme politického cieľa je vaším jediným záujmom eskalovať napätie v spoločnosti, a pritom ste ochotní konať zrejme aj v rozpore s mandátom poslancov.
Takzvané zistenia, ktoré ste sa snažili prezentovať na tlačovej besede dňa 16. októbra 2024 mimo zákonných a ústavných noriem, explicitne potvrdzujú tvrdenia, že vy nechcete riešiť skutočné problémy kultúrneho sektora, ale snažíte sa politicky profitovať z jeho neustálej deštrukcie.
Mimo oprávnení poslaneckého prieskumu ste konštatovali len svoje subjektívne dojmy, sledovali ste vraj atmosféru v inštitúciách, hľadali ste chaos a nedôveru, kontinuitu po exriaditeľoch Drličkovi a Kusej. Nepáčilo sa vám, že sa finančné prostriedky vynakladajú na kontrolu a audit. V záujme politickej agendy PS a niektorých vašich priateľov ste hľadali čiernu mačku v čiernej miestnosti a našli ste ju pre svoje potreby, aj keď tam zjavne žiadna čierna mačka nie je.
Práve preto všetky pocitové konštatovania prezentované najmä p. poslankyňou Jaurovou sú úplne nad rámec kompetencií poslancov pri poslaneckom prieskume tak, ako ich ohraničuje vyššie citované ustanovenie paragrafu 63a rokovacieho poriadku NR SR a v spojení s článkom 2 odsek 2 ústavy. Nenašli ste žiadne porušenie zákona, ani nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov. Našli ste len možnosť pod záštitou poslaneckého prieskumu znovu si kopnúť do ministerky kultúry a jej spolupracovníkov.
Ak by ste náhodou nemali namemorované čo ten článok 2 ods. 2 Ústavy SR hovorí, tak vám to prezradím: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, stojím tu tento rok už druhý raz. Som hrdá na prácu, ktorú s kolegami odvádzame na ministerstve kultúry. Do bodky plníme Programové vyhlásenie vlády a teším sa na pekné projekty, ktoré čoskoro začneme prezentovať verejnosti. Pretože naša slovenská kultúra si zaslúži novú šancu, zaslúži si spravodlivosť, otvorenosť, čestnosť, pokoru a úctu. Presne to, čo iniciátori môjho odvolávania v sebe nemajúČítaj viac
Prihlásiť
Terms of service
