29.-30. september 1938 Mníchovská „dohoda“ Vnímate to úctivé ticho? Ani muk! Ani jedna kultúrna inštitúcia si nespomenula. Ba dokonca ani Matica slovenská, ktorá na to zabudla aj minulý rok, keď bolo okrúhle výročie tejto smutnej udalosti. Kde je príspevok Slovenskej národnej strany a Andreja Danka? Kde sú reakcie „štanda...rdných strán“, ktoré o iných píšu, že sú fašisti? Ticho je Matovič, Hlina, Pelegrini, aj Boris Kollár. Asi riešia či naháňajú niečo iné. Alebo sa učia desatoro... Pritom minulý rok bolo 80. výročie začiatku drancovania štátu, o ktorom teraz všetci novinári spolu s celebritami a „uvedomelými“ politicky angažovanými historikmi neustále hovoria. Všade sa hovorí o ČSR. Vyťahujú sa všemožné výročia, ale keď príde na rad Mníchovský diktát a Viedenská arbitráž-tak to je ukážkové ticho! Prečo asi? Keďže sme sa to učili ešte na základnej škole, pripomeňme si tých, ktorí tak pekne rozkrájali nielen územie Čiech, ale odkrojili aj z nášho územia (zatiaľ „len“ Petržalka a Devín). A nielen to, Mníchovský diktát pripravil cestu oddelenia veľkých častí slovenského územia na južnom Slovensku a na Podkarpatskej Rusi a ich pripojenia k horthyovskému Maďarsku. Stačí si pripomenúť zopár udalostí, ktoré priamo súviseli s Mníchovskou dohodou pred jej podpísaním a krátko po jej podpísaní. Vyberám podľa slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu. 29. septembra 1938 Poľský veľvyslanec v Prahe Kazimierz Papeé o 23,40 hod. odovzdal česko-slovenskej vláde ultimátum vo veci navrátenia Těšínska Poľskej republike. Ultimátum bolo načasované do 12. hodiny 1. októbra. Týkalo sa aj územia Slovenska, hlavne celej železničnej trate Čadca-Zwardoň a niekoľkých menších územných častí Spiša a Oravy. 29.-30. septembra 1938 A. Hitler, B. Mussolini, A. N. Chamberlain a E. Daladier sa zišli v Mníchove a podpísali dohodu, ktorou prinútili Československo odstúpiť Nemeckej ríši české pohraničné územia obývané Nemcami (Sudetenland) a uložili jej urgentne vyriešiť otázky maďarskej a poľskej menšiny. 30. septembra 1938 Československá vláda sa podrobila diktátu Mníchovskej dohody. ČSR stratila približne jednu tretinu svojho územia i obyvateľstva. Tým sa začal rozklad česko-slovenského štátu. Európske veľmoci uznali nárok Nemecka na ČSR ako jeho záujmovú sféru, čím dali kancelárovi Adolfovi Hitlerovi voľnú ruku rozhodovať o jej osude. Mníchovská dohoda postihla Slovensko stratou Petržalky a Devína, ktoré obsadila Nemecká ríša (43 km2 a 15 446 obyvateľov) a dala Maďarsku popud na „riešenie“ južných okresov Slovenska. Jeden z najbližších Benešových spolupracovníkov Hubert Ripka v pražskej radnici vyhlásil, že je „zapotřebí Beneše za jeho protiústavní kapitulaci zatknout, odsoudit a poslat na šibenici“. 1. októbra 1938 Československá vláda prijala poľské ultimátum a vyslovila súhlas k poľským územným nárokom. Týkalo sa to aj územia Slovenska. Týmto rozhodnutím pražskej vlády Poľsko obsadilo 6 územných úsekov Slovenska rozlohou 221 km2 9 914 obyvateľmi slovenskej národnosti. 2. októbra 1938 Maďarská vláda diplomatickou nótou vyzvala pražskú vládu, aby neodkladne začalo s ňou vyjednávať o maďarských nárokoch na územia obývané Maďarmi. Celkové straty pomníchovského Československa boli 41 098 km2 a 4 879 000 obyvateľovČítaj viac

Spoločnosť nadobudla dojem, že najväčšími odborníkmi na kultúru sú herci. Herci, ktorí hrajú to čo niekto napísal (vytvoril), hrajú tak, ako ich režisér vedie, oblečú si kostým, ktorý im niekto nachystá… …ideálny komparz na protesty.

Dnes by mali byť veľkolepé oslavy.