Takzvaný Globálny kompakt OSN pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu (GCM) je vyjadrením súhlasu s tým, že migrácia je čosi ako základné ľudské právo. Štáty sa tým síce ešte nezaväzujú, že hneď zajtra si prevezmú milión obetí neokolonializmu, nivočenia planéty konzumom, imperiálnych vojen a preľudnenia, ale svoj�...�m podpisom sa hlásia k tomu, že považujú za správne a normálne to urobiť v budúcnostiČítaj viac

http://nadlani.org/pozickova-pasca/

Toto stačí pre svetový mier !?

Sýrsky paradox: Boje o sýrske Aleppo vrcholia a predpokladá sa plné prevzatie mesta jednotkami prezidenta Asada v horizonte týždňov. Zásadná otázka znie – je to pre Európu dobre alebo zle? Čo je ale pre nás, Európanov, dôležité, je spôsob akým získava sýrska armáda toto územie pod kontrolu. Jednotlivé oblasti obkľúčia a... pomaly uťahuje slučku. Nejde to samozrejme ľahko. Musí byť vybojovaných veľa malých bitiek, musí byť zabitých veľa teroristov. Sýrska armáda ale vždy ponúka teroristom možnosť sa vzdať alebo možnosť odcestovať do provincie Idlíb, ktorá leží pri hraniciach s Tureckom a je ešte pod kontrolou teroristov. Zo začiatku nechcú, až v okamihu, keď je slučka tesne utiahnutá a väčšina teroristov mŕtva, zvyšok na túto dohodu pristúpi. Dohromady zo všetkých miest sa ale jedná o tisíce teroristov. A mnoho z nich zamieri do Európy. Keď v roku 2015 prišlo do Európy cez milión utečencov, len malé percento z nich bolo vycvičenými teroristami. V súčasnej dobe môžeme takmer s istotou povedať, že utečenci mužského pohlavia, ktorí k nám v roku 2016 a 2017 prišli alebo prídu, sú vycvičení teroristi. Sú to ľudia, ktorí posledných niekoľko rokov len zabíjali. Sú to fanatici, ktorí neboli schopní v Sýrii akceptovať sekulárny režim. Sú to teroristi, ktorí nedokážu dlhodobo žiť v mieri. Na veku týchto teroristov nezáleží. Násťroční teroristickí bojovníci nechodili do školy, nechodili za dievčatami, ich život bol posledných 5 rokov len boj a islam. Vedia ovládať mobil a kalašnikov. Myslíte si niekto, že môžu byť integrovaníČítaj viac

Sýrsky paradox: Boje o sýrske Aleppo vrcholia a predpokladá sa plné prevzatie mesta jednotkami prezidenta Asada v horizonte týždňov. Zásadná otázka znie – je to pre Európu dobre alebo zle? Čo je ale pre nás, Európanov, dôležité, je spôsob akým získava sýrska armáda toto územie pod kontrolu. Jednotlivé oblasti obkľúčia a... pomaly uťahuje slučku. Nejde to samozrejme ľahko. Musí byť vybojovaných veľa malých bitiek, musí byť zabitých veľa teroristov. Sýrska armáda ale vždy ponúka teroristom možnosť sa vzdať alebo možnosť odcestovať do provincie Idlíb, ktorá leží pri hraniciach s Tureckom a je ešte pod kontrolou teroristov. Zo začiatku nechcú, až v okamihu, keď je slučka tesne utiahnutá a väčšina teroristov mŕtva, zvyšok na túto dohodu pristúpi. Dohromady zo všetkých miest sa ale jedná o tisíce teroristov. A mnoho z nich zamieri do Európy. Keď v roku 2015 prišlo do Európy cez milión utečencov, len malé percento z nich bolo vycvičenými teroristami. V súčasnej dobe môžeme takmer s istotou povedať, že utečenci mužského pohlavia, ktorí k nám v roku 2016 a 2017 prišli alebo prídu, sú vycvičení teroristi. Sú to ľudia, ktorí posledných niekoľko rokov len zabíjali. Sú to fanatici, ktorí neboli schopní v Sýrii akceptovať sekulárny režim. Sú to teroristi, ktorí nedokážu dlhodobo žiť v mieri. Na veku týchto teroristov nezáleží. Násťroční teroristickí bojovníci nechodili do školy, nechodili za dievčatami, ich život bol posledných 5 rokov len boj a islam. Vedia ovládať mobil a kalašnikov. Myslíte si niekto, že môžu byť integrovaníČítaj viac

Rusko treba demokratizovať a zaradiť do silnej trojky: Americký politológ Zbigniew Brzezinski podporil snahy Donalda Trumpa zlepšiť vzájomné vzťahy s Moskvou. Svoje interview poskytol americký politológ televíznemu kanálu MSNBC. V interview Brzezinski tvrdí, že ak Washington pomôže Rusku dokončiť prechod od komunizmu k demokracii..., Rusko sa spoločne s USA a Čínou môže stať lídrom celého sveta. Brzezinski vo svojom interview zdôraznil, že “Rusko už nie je komunistickým štátom. To je potrebné si uvedomiť. No zatiaľ si Rusko nevybralo cestu demokracie. V tom vidím hlavnú neistotu. A množstvo nepríjemností pre nás. Rusko je v štádiu prechodu. Myslím, že ak budeme konať múdro a pomôžeme im zvládnuť prechod k demokracii a budeme k Rusku pristupovať konštruktívne, môže sa nakoniec Rusko stať dôležitým členom svetového spoločenstva. Dokonca sa môže stať súčasťou Veľkej trojice – USA, Čína a Rusko” “Myslím si že naša úloha vo svete je zrejmá. Aj keď by už nebola určujúca v klasickom ponímaní tohto slova. USA sú nevyhnutnosťou pre širokú koalíciu, ktorá by dokázala riešiť globálne problémy. A v tejto širokej koalícii môžu USA, Čína a meniace sa Rusko hrať naozaj dôležitú úlohu,” potvrdil BrzezinskiČítaj viac

Rusko treba demokratizovať a zaradiť do silnej trojky: Americký politológ Zbigniew Brzezinski podporil snahy Donalda Trumpa zlepšiť vzájomné vzťahy s Moskvou. Svoje interview poskytol americký politológ televíznemu kanálu MSNBC. V interview Brzezinski tvrdí, že ak Washington pomôže Rusku dokončiť prechod od komunizmu k demokracii..., Rusko sa spoločne s USA a Čínou môže stať lídrom celého sveta. Brzezinski vo svojom interview zdôraznil, že “Rusko už nie je komunistickým štátom. To je potrebné si uvedomiť. No zatiaľ si Rusko nevybralo cestu demokracie. V tom vidím hlavnú neistotu. A množstvo nepríjemností pre nás. Rusko je v štádiu prechodu. Myslím, že ak budeme konať múdro a pomôžeme im zvládnuť prechod k demokracii a budeme k Rusku pristupovať konštruktívne, môže sa nakoniec Rusko stať dôležitým členom svetového spoločenstva. Dokonca sa môže stať súčasťou Veľkej trojice – USA, Čína a Rusko” “Myslím si že naša úloha vo svete je zrejmá. Aj keď by už nebola určujúca v klasickom ponímaní tohto slova. USA sú nevyhnutnosťou pre širokú koalíciu, ktorá by dokázala riešiť globálne problémy. A v tejto širokej koalícii môžu USA, Čína a meniace sa Rusko hrať naozaj dôležitú úlohu,” potvrdil BrzezinskiČítaj viac

Keď Američania kričia...: Novozvolený prezident Spojených štátov Donald Trump ešte počas predvolebnej kampane pripustil možnosť, že ak nebudú európski členovia viac platiť do rozpočtu NATO, Američania im neprídu na pomoc. Aktuálne po mimoriadnom stretnutí únijných šéfov diplomacií v Bruseli o výsledku prezidentských voli...eb v USA slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vyhlásil: „môže sa stať, že budeme tlačení do oveľa silnejšej obrany, než sme sami predpokladali.“ Eduard Chmelár však prichádza s pozoruhodným postojom. Na svojom profile sociálnej siete Facebook totiž uviedol: „Keď teda Američania na nás kričia, že dávajú na obranu čoraz viac prostriedkov, treba im odkázať, že majú prestať viesť útočné vojny a výdavky im klesnú. Práve tieto nezodpovedné a často protiprávne útoky voči iným štátom predražili naše náklady na bezpečnosť do astronomických výšok.“ Zároveň dodal, že „uznávané medzinárodné inštitúcie ako SIPRI však upozorňujú, že rast zbrojenia vo svete je šialený, samoúčelný a už dávno sa vymyká potrebám obrany. Členské štáty EÚ vynakladajú už dnes na vojenské účely 25 percent svetových výdavkov, hoci sú určené len pre 7 percent populácie. Nie je teda pravdou, že to nestačí, že potrebujeme viac zbraní. Potrebujeme najmä viac porozumenia a dialógu.�Čítaj viac

Keď Američania kričia...: Novozvolený prezident Spojených štátov Donald Trump ešte počas predvolebnej kampane pripustil možnosť, že ak nebudú európski členovia viac platiť do rozpočtu NATO, Američania im neprídu na pomoc. Aktuálne po mimoriadnom stretnutí únijných šéfov diplomacií v Bruseli o výsledku prezidentských voli...eb v USA slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vyhlásil: „môže sa stať, že budeme tlačení do oveľa silnejšej obrany, než sme sami predpokladali.“ Eduard Chmelár však prichádza s pozoruhodným postojom. Na svojom profile sociálnej siete Facebook totiž uviedol: „Keď teda Američania na nás kričia, že dávajú na obranu čoraz viac prostriedkov, treba im odkázať, že majú prestať viesť útočné vojny a výdavky im klesnú. Práve tieto nezodpovedné a často protiprávne útoky voči iným štátom predražili naše náklady na bezpečnosť do astronomických výšok.“ Zároveň dodal, že „uznávané medzinárodné inštitúcie ako SIPRI však upozorňujú, že rast zbrojenia vo svete je šialený, samoúčelný a už dávno sa vymyká potrebám obrany. Členské štáty EÚ vynakladajú už dnes na vojenské účely 25 percent svetových výdavkov, hoci sú určené len pre 7 percent populácie. Nie je teda pravdou, že to nestačí, že potrebujeme viac zbraní. Potrebujeme najmä viac porozumenia a dialógu.�Čítaj viac

Minulosť každého spoznáte podľa toho, ako sa správa dnes: Oslavy 17. novembra sú za nami, a opäť raz musíme konštatovať, že tým neskôr narodeným tento deň už ani príliš veľa nehovorí. Obzrime sa za týmto míľnikom očami Jozefa Banáša. V románe Zóna nadšenia opisujem istého Remenára, zlodeja a podvodníka, ktorý s...a nasilu chcel dostať do komunistickej strany, mal kontakty od najvyšších súdruhov „na kraji“ včítane verejnej bezpečnosti, ktorí jemu a dokonca i jeho manželke za malé protislužby dávali výjazdné doložky a nekomunista si cestoval po svete od Spojených štátov po Austráliu a zašiel dokonca aj do Vatikánu. Do strany sa nedostal, lebo sa nás našlo zopár odvážlivcov a hlasovali sme proti jeho prijatiu. Boli sme idealisti, chceli sme, aby bolo v strane čo najmenej vagabundov. Ja som necestoval - nemal som tie správne kontakty. Po novembri Remenár postavil svoju novú kariéru na tom, že začal vrieskať že on nikdy komunistom nebol a ukazoval na tých, ktorí boli proti nemu. Jeho zlodejská povaha sa nezmenila, po novembri kšeftoval s počítačmi a elektronikou a počul som, že ho dakde v Austrálii dali za podvody za mreže. Boli to otcovia, ktorí už nemohli uživiť svoje rodiny. Boli to matky, ktoré si nemohli dovoliť zdravotnú starostlivosť. Boli to pracovníci, ktorých pracovné miesta boli odpredané do zahraničia. Boli to synovia, ktorí nevideli pre seba žiadnu budúcnosť. Boli to dcéry obávajúce sa zavraždenia z rúk “maloletých bez sprievodu” zaplavujúcich ich mestá. Zhlboka sa nadýchli a stáli. Zdvihli ruky a veľké železné koleso sa zastavilo. To neboli voľby. Bola to vzbura. Rovnako ako obyčajní muži sekali do Berlínskeho múru, zrúcali neprirodzenú vec, ktorá sa nad nimi týčila. A keď sledovali, ako padá, čudovali sa, aká slabá a krehká vždy bola. A o koľko boli oni sami silnejší, než si vždy mysleli. Kto boli títo ľudia? Boli to zvyšky a nadbytoční ľudia krajiny. Nemali bakalárske tituly a nikdy nevkročili do Starbucks. Boli biela robotnícka trieda. Nemali pravicové myšlienky, ani pravicové reči. Mali zlé predstavy, zlé oblečenie a absurdnú myšlienku, že na nich ešte záleží. V demokratickej Austrálii ho zabásli, zatiaľ čo na demokratickom Slovensku robil svoje kšefty a podvody beztrestne. Nový esteblišment mladým ľuďom nalial a nalieva do hláv odsudky, posudky, podľa jednoduchého vzorca: komunista = zlý, demokrat = dobrý. Rád by som mladých ľudí usmernil – pred Novembrom 1989 nám nevládli komunisti, ale komunistickí karieristi, oportunisti, pätolizači. Podobne nám dnes nevládnu demokrati, ale demokratickí karieristi, oportunisti, pätolizači. Predovšetkým nám však vládnu ruky tých, ktorí poťahujú špagátikmi na ktorých sú zavesené im podriadené politické bábky. Nie je tajomstvom, že už aj o obyčajnom riaditeľovi odboru v štátnom úrade nerozhoduje minister, ale oligarcha, ktorý tam ministra dosadil. V tom je rozdiel medzi pohlavármi komunistickými a dnešnými. Tí komunistickí skutočne rozhodovaliČítaj viac

Minulosť každého spoznáte podľa toho, ako sa správa dnes: Oslavy 17. novembra sú za nami, a opäť raz musíme konštatovať, že tým neskôr narodeným tento deň už ani príliš veľa nehovorí. Obzrime sa za týmto míľnikom očami Jozefa Banáša. V románe Zóna nadšenia opisujem istého Remenára, zlodeja a podvodníka, ktorý s...a nasilu chcel dostať do komunistickej strany, mal kontakty od najvyšších súdruhov „na kraji“ včítane verejnej bezpečnosti, ktorí jemu a dokonca i jeho manželke za malé protislužby dávali výjazdné doložky a nekomunista si cestoval po svete od Spojených štátov po Austráliu a zašiel dokonca aj do Vatikánu. Do strany sa nedostal, lebo sa nás našlo zopár odvážlivcov a hlasovali sme proti jeho prijatiu. Boli sme idealisti, chceli sme, aby bolo v strane čo najmenej vagabundov. Ja som necestoval - nemal som tie správne kontakty. Po novembri Remenár postavil svoju novú kariéru na tom, že začal vrieskať že on nikdy komunistom nebol a ukazoval na tých, ktorí boli proti nemu. Jeho zlodejská povaha sa nezmenila, po novembri kšeftoval s počítačmi a elektronikou a počul som, že ho dakde v Austrálii dali za podvody za mreže. Boli to otcovia, ktorí už nemohli uživiť svoje rodiny. Boli to matky, ktoré si nemohli dovoliť zdravotnú starostlivosť. Boli to pracovníci, ktorých pracovné miesta boli odpredané do zahraničia. Boli to synovia, ktorí nevideli pre seba žiadnu budúcnosť. Boli to dcéry obávajúce sa zavraždenia z rúk “maloletých bez sprievodu” zaplavujúcich ich mestá. Zhlboka sa nadýchli a stáli. Zdvihli ruky a veľké železné koleso sa zastavilo. To neboli voľby. Bola to vzbura. Rovnako ako obyčajní muži sekali do Berlínskeho múru, zrúcali neprirodzenú vec, ktorá sa nad nimi týčila. A keď sledovali, ako padá, čudovali sa, aká slabá a krehká vždy bola. A o koľko boli oni sami silnejší, než si vždy mysleli. Kto boli títo ľudia? Boli to zvyšky a nadbytoční ľudia krajiny. Nemali bakalárske tituly a nikdy nevkročili do Starbucks. Boli biela robotnícka trieda. Nemali pravicové myšlienky, ani pravicové reči. Mali zlé predstavy, zlé oblečenie a absurdnú myšlienku, že na nich ešte záleží. V demokratickej Austrálii ho zabásli, zatiaľ čo na demokratickom Slovensku robil svoje kšefty a podvody beztrestne. Nový esteblišment mladým ľuďom nalial a nalieva do hláv odsudky, posudky, podľa jednoduchého vzorca: komunista = zlý, demokrat = dobrý. Rád by som mladých ľudí usmernil – pred Novembrom 1989 nám nevládli komunisti, ale komunistickí karieristi, oportunisti, pätolizači. Podobne nám dnes nevládnu demokrati, ale demokratickí karieristi, oportunisti, pätolizači. Predovšetkým nám však vládnu ruky tých, ktorí poťahujú špagátikmi na ktorých sú zavesené im podriadené politické bábky. Nie je tajomstvom, že už aj o obyčajnom riaditeľovi odboru v štátnom úrade nerozhoduje minister, ale oligarcha, ktorý tam ministra dosadil. V tom je rozdiel medzi pohlavármi komunistickými a dnešnými. Tí komunistickí skutočne rozhodovaliČítaj viac

Americké povstanie: Po amerických prezidentských voľbách sa začali vo viacerých mestách demonštrácie proti Donaldovi Trumpovi. V tejto súvislosti mi prišla až symptomatická poznámka v niektorej diskusii – nespokojní demokratickí voliči robia bordel, ale republikánski neoslavujú – sú totiž v práci. Voľby sa konali na zač...iatku týždňa. Predsa som však narazil na komentár, ktorý opisuje situáciu v USA po voľbách skôr z toho republikánskeho hľadiska, a je určený všetkým, ktorí si myslia, že voľby nič nemôžu zmeniť. Tu je časť z neho. Je polnoc v Amerike. Deň predtým päťdesiat miliónov Američanov povstalo a postavilo sa pred veľké železné koleso, ktoré ich tlačilo k zemi a drvilo. Stáli tam aj napriek tomu, že médiá im povedali, že je to zbytočné. Pevne sa postavili, aj keď sa im všetci “kaviarnici” smiali a vysmievali sa im. Boli to otcovia, ktorí už nemohli uživiť svoje rodiny. Boli to matky, ktoré si nemohli dovoliť zdravotnú starostlivosť. Boli to pracovníci, ktorých pracovné miesta boli odpredané do zahraničia. Boli to synovia, ktorí nevideli pre seba žiadnu budúcnosť. Boli to dcéry obávajúce sa zavraždenia z rúk “maloletých bez sprievodu” zaplavujúcich ich mestá. Zhlboka sa nadýchli a stáli. Zdvihli ruky a veľké železné koleso sa zastavilo. To neboli voľby. Bola to vzbura. Rovnako ako obyčajní muži sekali do Berlínskeho múru, zrúcali neprirodzenú vec, ktorá sa nad nimi týčila. A keď sledovali, ako padá, čudovali sa, aká slabá a krehká vždy bola. A o koľko boli oni sami silnejší, než si vždy mysleli. Kto boli títo ľudia? Boli to zvyšky a nadbytoční ľudia krajiny. Nemali bakalárske tituly a nikdy nevkročili do Starbucks. Boli biela robotnícka trieda. Nemali pravicové myšlienky, ani pravicové reči. Mali zlé predstavy, zlé oblečenie a absurdnú myšlienku, že na nich ešte záleží. Nemohli nič zmeniť. Tisíce politikov a vedcov im hovorilo, že sa musia prispôsobiť nevyhnutnej budúcnosti. Namiesto toho nasadli do svojich pickupov a vyrazili na voľby. A oni všetko zmenili. Barack Hussein Obama sa chválil, že on zmenil Ameriku. Miliarda predpisov, milión prisťahovalcov, sto tisíc klamstiev a potom to už nebola vaša Amerika. Bola jeho. Bol John Fitzgerald Kennedy a Franklin Delano Roosvelt v jednom. Povedal nám, že jeho verzia histórie bola správna a nevyhnutná. A oni hlasovali a nechali ho v prachu. Prešli okolo neho a nepočúvali. Prišiel na kampaň do miest, kde stále lipnú na svojich zbraniach a svojich bibliách. Prišiel prosiť kvôli svojej nástupkyni. A Amerika povedala, “Nie.�Čítaj viac

Americké povstanie: Po amerických prezidentských voľbách sa začali vo viacerých mestách demonštrácie proti Donaldovi Trumpovi. V tejto súvislosti mi prišla až symptomatická poznámka v niektorej diskusii – nespokojní demokratickí voliči robia bordel, ale republikánski neoslavujú – sú totiž v práci. Voľby sa konali na zač...iatku týždňa. Predsa som však narazil na komentár, ktorý opisuje situáciu v USA po voľbách skôr z toho republikánskeho hľadiska, a je určený všetkým, ktorí si myslia, že voľby nič nemôžu zmeniť. Tu je časť z neho. Je polnoc v Amerike. Deň predtým päťdesiat miliónov Američanov povstalo a postavilo sa pred veľké železné koleso, ktoré ich tlačilo k zemi a drvilo. Stáli tam aj napriek tomu, že médiá im povedali, že je to zbytočné. Pevne sa postavili, aj keď sa im všetci “kaviarnici” smiali a vysmievali sa im. Boli to otcovia, ktorí už nemohli uživiť svoje rodiny. Boli to matky, ktoré si nemohli dovoliť zdravotnú starostlivosť. Boli to pracovníci, ktorých pracovné miesta boli odpredané do zahraničia. Boli to synovia, ktorí nevideli pre seba žiadnu budúcnosť. Boli to dcéry obávajúce sa zavraždenia z rúk “maloletých bez sprievodu” zaplavujúcich ich mestá. Zhlboka sa nadýchli a stáli. Zdvihli ruky a veľké železné koleso sa zastavilo. To neboli voľby. Bola to vzbura. Rovnako ako obyčajní muži sekali do Berlínskeho múru, zrúcali neprirodzenú vec, ktorá sa nad nimi týčila. A keď sledovali, ako padá, čudovali sa, aká slabá a krehká vždy bola. A o koľko boli oni sami silnejší, než si vždy mysleli. Kto boli títo ľudia? Boli to zvyšky a nadbytoční ľudia krajiny. Nemali bakalárske tituly a nikdy nevkročili do Starbucks. Boli biela robotnícka trieda. Nemali pravicové myšlienky, ani pravicové reči. Mali zlé predstavy, zlé oblečenie a absurdnú myšlienku, že na nich ešte záleží. Nemohli nič zmeniť. Tisíce politikov a vedcov im hovorilo, že sa musia prispôsobiť nevyhnutnej budúcnosti. Namiesto toho nasadli do svojich pickupov a vyrazili na voľby. A oni všetko zmenili. Barack Hussein Obama sa chválil, že on zmenil Ameriku. Miliarda predpisov, milión prisťahovalcov, sto tisíc klamstiev a potom to už nebola vaša Amerika. Bola jeho. Bol John Fitzgerald Kennedy a Franklin Delano Roosvelt v jednom. Povedal nám, že jeho verzia histórie bola správna a nevyhnutná. A oni hlasovali a nechali ho v prachu. Prešli okolo neho a nepočúvali. Prišiel na kampaň do miest, kde stále lipnú na svojich zbraniach a svojich bibliách. Prišiel prosiť kvôli svojej nástupkyni. A Amerika povedala, “Nie.�Čítaj viac

Analytici a médiá dostali na frak: Prečo sa médiá a odborníci tak mýlili a podcenili Trumpa? Prečítal som si takýto titulok v jednom slovenskom „mienkotvornom“ denníku a náramne, akože inak v prípade „mienkotvorných“, som sa pobavil. Takýto titulok môže vyprodukovať len vymytý mozog žijúci v uzavretej bubline, v ktorej... sa utvrdzuje o svojej výnimočnosti spolu s podobne vymletými mozgami. Musím teda rázne opraviť môjho vzácneho priateľa Mariána Leška, ktorý po Trumpovom víťazstve uviedol, že internet, ktorý podľa neho rozhodol americké voľby, žije vo svojej „bubline“. Týmito slovami presne zodpovedal zmienenú otázku jemu blízkeho „mienkotvorného“ denníka. V bubline, milý Marián, nežije internet, ale práve naopak - žijú v nej mainstreamové médiá, ktorým ľudia nielen v USA, vo svete, ale, chvalabohu, aj na Slovensku prestávajú veriť. Naopak, stále viac dôverujú tým, ktorých mainstream označuje za rusofilov, konšpirátorov a iných špekulantov. Považujem víťazstvo Trumpa za zdrvujúcu porážku mainstreamu. Nuž, „novinárski“ a „analytickí“ chlapci a dievčatá, som zvedavý, komu a ako sa teraz budete pchať do zadku. Zvedavý som, čo budú robiť nielen „novinári a analytici“, ale všetky tie Merkelové, tuskovci či junckerovci predbiehajúci sa v nadbiehaní porazenému clintonovskému klanu. Ako zablahoželá Angela novému americkému prezidentovi, ktorý označil jej utečeneckú politiku za katastrofu, vážne poškodzujúcu Nemecko a Európu? Trump niekoľkokrát jasne povedal, že zastaví prúd imigrantov z krajín, v ktorých sú teroristické zoskupenia. Čo budú písať naši „novinári a analytici“, keď Trump pristúpi k tomu, čo avizoval – k revízii Severoatlantickej zmluvy? Čo spravia, keď začne normalizovať vzťahy s Ruskom? Čo budú robiť naši a európski poskokovia predbiehajúci sa v podpore Transatlantickej obchodnej zmluvy, ktorú má Trump v úmysle nechať ležať ľadom? Komentátori vravia o priepasti, ktorá sa vytvorila medzi americkými voličmi. Ktorá sa vraj vytvorila... Kto ju vytvoril? Odpoveď je jasná – manipulujúce médiáČítaj viac

Analytici a médiá dostali na frak: Prečo sa médiá a odborníci tak mýlili a podcenili Trumpa? Prečítal som si takýto titulok v jednom slovenskom „mienkotvornom“ denníku a náramne, akože inak v prípade „mienkotvorných“, som sa pobavil. Takýto titulok môže vyprodukovať len vymytý mozog žijúci v uzavretej bubline, v ktorej... sa utvrdzuje o svojej výnimočnosti spolu s podobne vymletými mozgami. Musím teda rázne opraviť môjho vzácneho priateľa Mariána Leška, ktorý po Trumpovom víťazstve uviedol, že internet, ktorý podľa neho rozhodol americké voľby, žije vo svojej „bubline“. Týmito slovami presne zodpovedal zmienenú otázku jemu blízkeho „mienkotvorného“ denníka. V bubline, milý Marián, nežije internet, ale práve naopak - žijú v nej mainstreamové médiá, ktorým ľudia nielen v USA, vo svete, ale, chvalabohu, aj na Slovensku prestávajú veriť. Naopak, stále viac dôverujú tým, ktorých mainstream označuje za rusofilov, konšpirátorov a iných špekulantov. Považujem víťazstvo Trumpa za zdrvujúcu porážku mainstreamu. Nuž, „novinárski“ a „analytickí“ chlapci a dievčatá, som zvedavý, komu a ako sa teraz budete pchať do zadku. Zvedavý som, čo budú robiť nielen „novinári a analytici“, ale všetky tie Merkelové, tuskovci či junckerovci predbiehajúci sa v nadbiehaní porazenému clintonovskému klanu. Ako zablahoželá Angela novému americkému prezidentovi, ktorý označil jej utečeneckú politiku za katastrofu, vážne poškodzujúcu Nemecko a Európu? Trump niekoľkokrát jasne povedal, že zastaví prúd imigrantov z krajín, v ktorých sú teroristické zoskupenia. Čo budú písať naši „novinári a analytici“, keď Trump pristúpi k tomu, čo avizoval – k revízii Severoatlantickej zmluvy? Čo spravia, keď začne normalizovať vzťahy s Ruskom? Čo budú robiť naši a európski poskokovia predbiehajúci sa v podpore Transatlantickej obchodnej zmluvy, ktorú má Trump v úmysle nechať ležať ľadom? Komentátori vravia o priepasti, ktorá sa vytvorila medzi americkými voličmi. Ktorá sa vraj vytvorila... Kto ju vytvoril? Odpoveď je jasná – manipulujúce médiáČítaj viac

Plenárne rokovanie EP - Štrasburg: V Štrasburgu sa konalo plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu, hlavnou témou bol rozpočet únie na rok 2017. Rastislav T. Lehotský priamo v Štrasburgu oslovil europoslanca Richarda Sulíka a splnomocnenca vlády pre slovenské predsedníctvo, štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Ivan...a KorčokaČítaj viac