Alexander Mach otvára veliteľskú školu HG v Bojniciach 2. 8. 1942

Srdečne vás pozdravujem na tejto stránke a prajem krásny víkend 😉

„Predvčerom som prijal posledné pomazanie, som šťastný, že odchádzam verný Cirkvi a národu. Srdečne pozdravujem všetkých našich v zahraničí, najmä arcibiskupa Tomku, všetkých biskupov... všetkých našich pracovníkov v Ríme, v Kanade, v Amerike, v Austrálii. Veľmi mnoho urobil Jožo Kirschbaum, veľa urobil František Vnuk ...a mnoho robí práve Ďurica, ktorému za všeličo ďakujem, aj za tento tlakomer, ktorý už neslúži, už neposlúcha srdce. No, tak. Omnia ad maiorem Dei gloriam.�Čítaj viac

Alexander Mach a Robert Ley v Čadci

Alexander Mach pri návšteve budovy HG v Malackách

„Milý Šaňko, oslavujeme Žoškine narodeniny. Teraz sa to volá životné jubileum a pri tejto príležitosti myslíme na Teba a na Tvoje zajtrajšie narodeniny. Vieš iste, že Ti želáme, aby sa Tvoje zdravie zasa dostalo do rovnováhy a aby sme sa najbližšie mohli tešiť i s Tebou. Veľa ráz Ťa všetci pozdravujeme a objímame bratsky.... Tvoji Milo, Vilo, Dodo.“ List od Mila Urbana Alexandrovi MachovČítaj viac

„Prešlo niekoľko rokov. V marci 1944 bolo Maďarsko náhle obsadené nemeckým vojskom. Akcia ešte prebiehala. Tuka už bol chorý, do úradu len zriedka prišiel. Ja som bol informovaný už v noci a ráno som prišiel k Tukovi zreferovať, čo sa stalo, prípadne, čo sa deje v Maďarsku. A Tuka celý ožil, hovorí: „Idem do úradu.“ Ú...rad mal na tom istom poschodí, čo byt. „Zavoláme maďarského vyslanca a oznámime mu, že hodláme urobiť zákrok cestou vyslanca nemeckého, aby kraje, ktoré nám boli vo Viedni odňaté, boli teraz pri tejto príležitosti oslobodené našou armádou. Možnože to Nemci prijmú, nebudú sa musieť zamestnávať touto časťou krajiny.“ Maďarský vyslanec aj prišiel. Tuka mu súcitne podal ruku a požiadal, povedal mu, pravda, citujem len zmysel, a nie doslovne: „Vieme, že máte ťažkú chvíľu, že je vám ťažko. Je to zlá vec, čo sa vám deje. Ale ako každá i táto zlá vec má aj dobrú stránku. Teraz aspoň chápete, vaša vláda pochopí, čo znamenalo pre nás Slovákov, aká to bola bolesť, keď nám vzali kraje, i čisto slovenské a pripojili k Maďarsku. Teraz cítite, ako bolí takáto krivda. Po vašom odchode zavoláme nemeckého vyslanca a požiadame ho, aby tlmočil svojej vláde, že kraje, Viedenským verdiktom odtrhnuté zo Slovenska, chceme oslobodiť my, naším vojskom.“ A potom prišiel nemecký vyslanec Ludin, Tuka mu oznámil, čo povedal maďarskému vyslancovi a žiadal nemeckého vyslanca tlmočiť túto vec svojej vláde, no pochopiteľne, Nemci nechceli komplikovať obsadenie Maďarska ešte takýmto spôsobom. Hovorili: „Maďari beztak sú už do krajnosti roztrpčení, nebolo by to vhodné teraz riešiť túto otázku a púšťať, dovoliť, aby slovenské vojsko vniklo do Maďarska.“ Keď sa v nedeľu večer vrátil prezident Tiso z Bánoviec a referoval som mu o udalostiach dňa, spomenul som i tento Tukov návrh. Prezident bol nadšený a hovorí: „No to by som nebol veril, to by ani mňa nenapadlo. A vidíte, ako stále upodozrievajú, ako stále obviňujú Tuku z maďarónstva“Čítaj viac

„Clementisova nadávka, adresovaná Hlinkovi v dňoch piešťanskej manifestácie HSĽS v roku 1936: „Hitler-Horthy-Hlinka – to je jedna linka!“ stala sa taktikou Andreja Hlinku a jeho hnutia. Hlinka v reči 20. septembra 1936 na piešťanskej manifestácii povedal: „Áno, v tom najdôležitejšom, totiž v boji proti boľševizmu, proti ...ateistickému marxizmu, pôjdeme v jednom tábore hoc aj s Hitlerom alebo s Horthym!“ Netreba vysvetľovať, že Hlinka a celé jeho hnutie bolo najostrejšie zamerané proti Horthymu, teda proti maďarským tendenciám obsadiť Slovensko. Z toho vyplýva, že aj spojenie s Hitlerom myslel iba pre boj proti boľševizmu.�Čítaj viac

„V roku Mníchova Churchill v otvorenom liste Hitlerovi písal as takto (presný text nemám, ale obsah listu nemožno zabudnúť): „Ak by sa moja vlasť dostala do takého hrozného položenia, v akom bolo Nemecko (v dôsledku prvej svetovej vojny), len o to by som prosil Boha, aby dal Anglicku muža takého, akým ste vy.“ (teda, akým je A...dolf Hitler; a ani dnes, ani v roku 1938 som nevedel, či myslel na Hitlerov formát: politický a či na jeho odvahu, zanietenosť alebo dokonca aj na charakter).�Čítaj viac

„A Milanovi povedzte, že som ho mal rád a...“ To boli posledné slová Andreja Hlinku. Jeho agónia sa ešte niekoľkokrát prerušila a bolo vidieť, ako na minútku – na dve naberá vedomie. Už nemal silu hovoriť a možno ani nechcel. Šeptal modlitbu a krátko po polnoci zomrel. Neposielal pozdrav svojim najbližším, kanonikovi Joze...fovi Šrobárovi, biskupovi Jánovi Vojtaššákovi, ale svojmu najväčšiemu protivníkovi HodžoviČítaj viac

„A vyšlo tak, že práve my, čo sme boli aj bez donútenia (hovorím o sebe a za svoj kruh) rozhodnutí vyviezť židov, postavili sme sa na ich ochranu proti Nemcom a proti Maďarom. Túto skutočnosť treba zdôrazniť najmä na adresu zahraničia, kde žijú naši najlepší a už desaťročia ich obviňujú pre židovskú vec ani nie tak �...�Židia“ (tí poznajú pravdu!) ale Česi, Čechoslováci, Maďari...�Čítaj viac

„Ak českí propagandisti v zahraničí používajú židovskú otázku proti našim, chcú chrániť svoj omyl, to, že Slovákov neuznávali za národ, že nechceli splniť Pittsburskú dohodu, že prosto Slovákov ako národ chceli zlikvidovať, aby bol vytvorený nie sedem-osemmiliónový národ český, ale o tri-štyri milióny väčší. ...Ak maďarskí propagandisti (a to aj do seriózneho vedeckého rúcha oblečení) chcú udržiavať svätoštefanskú myšlienku Veľkého Maďarska, ako získať pre ňu svet a biľagovať Slovákov, potom z uvedených faktov vidieť, postaviac ich do kontextu histórie tých rokov, že Slováci pokračovali správne: proti útokom sa chránili. Obránili sa i pomocou spojenca, toho istého, ktorého si napríklad Maďari (ale i Praha Háchova, Chvalkovského, ba i pána Beneša v odkaze z októbra 1938) chceli získať na svoju stranu na ovládanie Slovenska. Veď ešte i beckovské Poľsko spriahlo sa s hitlerovským Nemeckom proti Č-SR a na línii maďarskej, aby mali spoločné hranice. To nebol zločin! Ale keď sa Slováci opreli o toho istého „spojenca“, aby si vydobili späť svoje odtrhnuté kraje, to už bolo nemravom, to bol zločin. I ruky, i svedomie máme i my i naši v zahraničí, aj v takýchto bolestných tragédiách čisté.“ február 198Čítaj viac

„Podľa správ v Bratislave predseda Národného výboru je Dr. Anton Vašek – zaiste úradník z ministerstva vnútra – a zástupca farár Pozdech. Z Berlína a či Mníchova rozhlas minule: Beneš dal vyhlásenie, že Slovensko bude samostatné, bude mať neodvislú vládu a snem. Myslím, bez ochrany veľmocenskej by sa to nebolo dosiahlo.... Teda to isté, čo my, lenže...“ // Alexander Mach naráža na paralelu „pomoci“ jednej veľmoci (Nemecka) k vybudovaniu Slovenskej republiky a druhej (Sovietskeho zväzu, resp. demokratických mocností) k obnoveniu Československa po druhej svetovej vojneČítaj viac

Púť v Levoči: Alexander Mach a Dr. Ferdinand Ďurčanský