THE LEFT ( Ľavica ): Byť Palestínčanom v roku 2025 – či už v Gaze, alebo na Západnom brehu – znamená byť svedkom bitiek, únosov alebo zabitia vašej rodiny. Znamená to, že sa každý deň zobúdzate s neistotou, či to zvládnete. Znamená to prežiť genocídu. Bez ohľadu na to, kto ste alebo čo robíte, ste prenasledovaní – ...nie za akýkoľvek zločin, ale jednoducho za to, že ste Palestínčan. Hrôzy, ktoré sa odohrávajú v Gaze a na Západnom brehu Jordánu, dosahujú každý deň nové, nepredstaviteľné extrémy. Zatiaľ čo ICJ naďalej upozorňuje na tieto porušenia medzinárodného práva – od násilia osadníkov na Západnom brehu až po devastáciu v Rafahu – svet mlčí. Koľko novinárov, filmárov, detí a civilistov musí byť zabitých, zbitých alebo unesených, kým svet konečne začne konať? Požadujeme: 🛑Okamžité ukončenie násilia v Gaze a na Západnom brehu Jordánu 🛑Okamžité pozastavenie Asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom 🛑Implementácia rozsudku ICJ 🛑Zastavte obchod so zbraňami s IzraeloČítaj viac
Ako po minulé roky, tak aj teraz na jar, som sa vybral do okolitého rozsiahleho poľa, ktoré obkolesuje našu dedinu Arnutovce, vyzbrojený fúrikom, zbierať zaujímavé netradičné kamene, ktoré vždy vyorú poľnohospodári a popritom vyčistiť dané úseky od odpadu. Vyzbierané kamene používam hlavne do skaliek a na skrášľovanie z...áhrady, či na vytváranie rôznych múrikov a pri ďalších stavebných prácach. Za tie roky som našiel vcelku veľmi zaujímavé kamene, či už zložením, farbou, štruktúrou, tvarom a jedna veľká kamenná kopa, teraz slúži ako dokonalý úkryt pre jašteričky, či iné živočíchy. Aj ten odpad je vcelku veľakrát riadne rozmanitý a natrafíte na hocičo a dokonca niektoré nájdenné veci neputovali do kontajnera, ale našli ďalšie využitie. Čo dodať na záver, "vzhůru" do polí na kamene a odpad, vrelo odporúčam. Pomôžete sebe, prírode, poľnohospodárom..Čítaj viac
Ako nám aktívneho politika Macka podsúvajú ako “bezpečnostného experta“, s veľkým mediálnym priestorom... Strana SaS pozvala na spoločné rokovanie o obranyschopnosti Slovenska a Európy viacero pravicových parlamentných a mimoparlamentných strán. Medzi zúčastnenými zástupcami KDH, hnutia Slovensko, Demokratov, PS sa objavil... aj predseda DS-ODS Pavel Macko... Aj pri tomto stretnutí sa môžeme presvedčiť, že Pavel Macko má jasné politické ambície, je politicky činný, no napriek tomu je pretláčaný médiami a pasovaný do role “bezpečnostného experta“... Ako je vôbec možné, že Pavel Macko dostáva taký obrovský mediálny priestor, keď vedie politickú stranu DS-ODS, ktorej preferencie sú na úrovni nuly a ešte aj v čase, keď práve Macko aktívne jedná s viacerými pravicovými stranami ? Ukážte nám iný politický subjekt s takou mizivou podporu, aby dostával nejaký ich predstaviteľ (predseda), taký obrovský mediálny priestor a to je tu niekoľko ďalších politických strán, ktorých preferencie ďaleko prevyšujú tie DS-ODS (čo nie je veľké umenie) a ich predstavitelia za celé roky nedostali žiaden priestor v médiách. Ich argument pri nepozývaní týchto ľudí je, že ide o politicky exponovaných ľudí, pritom Macko je predseda politickej strany a je politicky aktívny, no pri jeho pozývaní to akosi nevadí a skrývajú ho pod formulku bezpečnostného experta“... Z akého popudu je práve Macko tak preferovaný, lebo odvolávať sa na to, že ide o generála vo výslužbe, armádneho analytika atď., atď. je jednoducho nerelevantné a bezpredmetné od chvíle, keď tento človek začal robiť politiku a stal sa teda aktívnym politickým aktérom, s jasnými politickými ambíciami. Macko je už dlhšiu dobu politicky aktívny (kandidoval napr. aj za koalíciu PS/Spolu), takže tu už nemôže byť ani reč o nejakej nestrannosti, apolitickosti, keďže tento človek má jasné politické ciele, jasne vyhranené politické názory a jasne zastupuje určitú politickú stranu a politickú ideológiu. Každý jeho priestor v médiách je aj priestorom pre jeho politický subjekt a jeho osobné politické ambície. Veď človek sa bojí už otvoriť aj záchodovú misu, aby z nej na vás náhodou nevyskočil Pavel Macko… Možno už náš Pavel, pri pohľade na posledné výsledky prezidentských volieb v Českej republike fantazíruje o tom, že: “Generál Pavel do čela každej krajiny!” Miroslav Pomajdík - podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
Miroslav Pomajdík- Socialisti.sk: Spomienka na Parížsku komúnu z roku 1871: Vojaci ju utopili v krvi, keď popravili vyše 30 000 Parížanov Komúna je meno, ktoré si dal parížsky magistrát v marci 1871, kedy sa ustanovila po povstaní parížskeho ľudu autonómna vláda, proti dočasnej vláde Adolpha Thierseho. Porážku francúzskej a...rmády Prusmi a kapituláciu prežívalo obyvateľstvo ako poníženie, vojna zvýšila nezamestnanosť a biedu, životné podmienky robotníkov sa stali čím viacej obtiažnejšie. V roku 1870 je vyhlásená 3. republika a v roku 1871 je vymenovaný Adolphe Thiers „hlavou výkonnej vlády „ Národným zhromaždením sídliacim v meste Versailles. V napätom ovzduší prijíma vláda množstvo neobratných opatrení, ktoré rozvášnia parížsky ľud. Medzi Parížom a Versailles dôjde k roztržke. Dňa 18.marca sa k parížskemu ľudu pridajú národné gardy, povstanie sa šíri po všetkých parížských predmestiach. Ústredný výbor obsadí parížsku radnicu a žiada pre proletariát absolútne právo vziať si svoj osud do vlastných rúk a organizuje voľby pre menovanie Komúny zvolenej ľudmi. Medzi zvolenými je aj Proudhon a členovia 1.Internacionály. Parížska Komúna potom vyhlásila svoju nezávislosť a vyzve ostatné komúny vo Francúzsku, aby toto učinili tiež, v snahe pretvoriť republiku na akési združenie slobodných a sebe rovných komún. Mimo sociálne opatrenia snažiace sa liečiť prekérnu situáciu chudobných, poverí napríklad Komúna samotných robotníkov správou svojich dielní a zverí vedenie podnikov robotníckym družstvám. Historik Henri Arvon vidí v Komúne prvý konkrétny prejav federalizmu. Ďalšie plány Komúny boli napríklad- stála armáda mala byť nahradená „povolaním ozbrojeného ľudu“ , vyhlásila sa odluka cirkvi od štátu, vypracoval sa plán laického, povinného a bezplatného školstva…..No toľko slobody a demokracie už nezvládala “demokratická vláda“ a Komúnu čoskoro vláda rozmetá. Dňa 21. mája vstúpia vládne vojská do Paríža. To je začiatok „krvavého týždňa“. Parížsky ľud sa pokúsi vzdorovať stavbou barikád. Vojaci sa dopustia skutočného masakru, popravovali mužov, ženy aj deti. K posledným bojom došlo 27. a 28. mája okolo cintorína Pére-Lachaise. Poslední obhajcovia Komúny boli popravení pri múre cintorínu. V máji 1871 tak zahynulo 30 000 Parížanov, často popravených bez súdu. K tomu je potreba pridať asi 40 000 zatknutých. Tisíce osôb boli odsúdené k deportáciám do Novej Kaledónie, ako napríklad známa anarchistka Louise Michelová. Parížska komúna je svojho druhu jediný pokus o vybudovanie spravodlivejšieho zriadenia, na ktorom sa podieľala celá antikapitalistická ľavica. Miroslav Pomajdík- podpredseda hnutia Socialisti.sČítaj viac
Vo štvrtok 27. februára Republiková rada hnutia Socialisti.sk rozhodla o vylúčení viacerých členov, ktorí svojím konaním obmedzovali činnosť hnutia a hrubo porušovali jeho stanovy. Jedným z týchto členov je aj doterajší predseda Artúr Bekmatov, ktorého Republiková rada opakovane a bez odozvy vyzývala na rešpektovanie stanov,... interných uznesení a zákona o politických stranách. Republiková rada hnutia ďalej rozhodla, že za riadenie strany budú spoločne zodpovedať ostávajúci štatutári z pozície podpredsedníčiek a podpredsedu. Ďalšou agendou vedenia hnutia Socialisti.sk bude okrem iného usporiadanie snemu, na ktorom členstvo určí ďalší kurz pre hnutie. Aj týmto krokom Republiková rada verí, že dokáže do vnútrostraníckej kultúry prinavrátiť základné hodnoty hnutia – antikapitalizmus, solidarita a environmentalizmus – a ďalej pracovať za práva všetkých pracujúcichČítaj viac
Miroslav Pomajdík ( podpredseda Socialisti.sk ) : Krvavá Krompašská vzbura Počas Krompašskej vzbury dňa 21. februára 1921 povolali štátne zložky na pacifikáciu robotníkov četníctvo, ktoré spustilo do protestujúcich paľbu. Jej výsledkom bolo zabitie 4 robotníkov a 15 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Najmladší mal sotva... 18 rokov a aj ostatní mali niečo nad 20 rokov. Ich životy násilne vyhasli v tak mladom veku. Mnoho ďalších ľudí utrpelo ľahké zranenia a väčšina ľudí bola trafená do chrbta. Štátne orgány potom zatkli 64 robotníkov a mnohí z nich putovali na niekoľko rokov do väzenia. V roku 1923 bola fabrika demontovaná a o prácu prišlo 2 200 ľudí, čo malo za následok obrovskú vlnu chudoby, úpadku, vysťahovalectva a drastického zníženia počtu obyvateľov v Krompachoch. Miestne krompašské robotníctvo svojou početnosťou a organizovanosťou v odborovom hnutí patrilo k najväčším v 1. ČSR. Touto aktivitou vyvolávali pozornosť štátnej moci, ktorá dokonca zriadila v meste Krompachy až dve četnícke posádky, z toho jednu priamo v železiarňach. Veľakrát bolo do Krompách povolávané vojsko, ktoré rozbíjalo nejednu demonštráciu, zhromaždenie, či štrajk krompašských robotníkov. Počas potláčania Slovenskej republiky rád, dokonca veliteľ československej východnej armády gen. Hannocque nariadil uväzniť niekoľko robotníkov z Krompách a okolitých dedín, ktorí slúžili ako rukojemníci, keby sa začali miestni robotníci búriť, tak im hrozili popravy. Na námestí v Spišskej Novej Vsi boli postavené šibenice a dňa 18.júna 1919 boli za podporu Slovenskej republiky rád obesení Jakub Honza z Prakoviec a učiteľ Emil Matuščák z Veľkého Folkmára. Plánovalo aj násilne deportovať až 500 robotníkov z Krompách do Čiech, čo odobril aj vládny tajomník Milan Hodža. Kvôli uzavretému prímeriu sa tento plán nerealizoval. Podmienky v krompašských železiarňach patrili k najhorším v celom koncerne. Malé prídely potravín, platy, z ktorých ste nedokázali uživiť svoje rodiny, potláčanie odborov, časté prepúšťanie, strhávanie peňazí a šikana zo strany vedenia. Vyjednávania o zlepšení podmienok a štrajky, ktoré proti neznesiteľným podmienkam často organizovali robotníci, boli potláčané vojskom, četníctvom a hromadným prepúšťaním z práce. V rôznych častiach bývalého Československa v rokoch 1918 až 1939 tiekla robotnícka krv Na tieto obete sa zabúda a pravicových politikov by ste na ich pamätníkoch hľadali márne. O prvej Československej (kapitalistickej) republike sa dnes hovorí iba v superlatívoch, neučí sa o biede pracujúcich, o veľkej vlne vysťahovalectva, hladových dolinách, neučí sa o streľbe do štrajkujúcich a protestujúcich, ktoré si počas 1. ČSR vyžiadali odhadom medzi 200 až 300 obetí, ďalšie stovky ťažko ranených, tisíce väznených a prenasledovaných, neučí sa o perzekúcii politicky aktívnych robotníkov, cenzúre atď. Osudný 21. február 1921 V tento deň prišli vyjednávať odboroví zástupcovia robotníkov s vedením železiarenskej spoločnosti, nato ich prišli spontánne podporiť miestne ženy, ktoré v ten deň dostali zase radikálne nižšie zásoby potravín, z ktorých nevedeli nakŕmiť svoje rodiny. Miestne četníctvo začalo tieto ženy vytláčať za použitia násilia, čo vyvolalo reakciu a stovky robotníkov prišli ženám a odborárom na pomoc. Nahromadená frustrácia, hlad, bieda, šikana, zlé zaobchádzanie a pracovné podmienky vyústili do oprávneného hnevu zúfalých ľudí, do Krompašskej vzbury. Četníci začali strieľať do robotníkov a na mieste ostali štyria mŕtvi robotníci (menovite Dezider Heinisch, Stanislav Gont, Ján Semeňák, Pavel Bator) a 15 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Mnoho ďalších ľudí utrpelo ľahké zranenia a o zákernosti četníctva vypovedá aj fakt, že zastrelení a zranení boli trafení do chrbta a zadných častí tela. Pri potyčkách s robotníkmi zahynul aj nenávidený vrchný inžinier spoločnosti Podhradský a slúžny Lukáč, ktorí sa dlhodobo vyznačovali tvrdým a zákerným postupom voči robotníkom. Štátne orgány potom zatkli 64 robotníkov a mnohí z nich putovali na niekoľko rokov do väzenia. V roku 1923 bola fabrika demontovaná a o prácu prišlo 2 200 ľudí, čo malo za následok obrovskú vlnu chudoby, úpadku, vysťahovalectva a drastického zníženia počtu obyvateľov v Krompachoch. Za socializmu sa obnovila výroba a prácu tu našlo vyše 6-tisíc ľudí. Po 89 nastalo hromadné prepúšťanie a z Krompách sa opäť stáva hladová dolina s minimom pracovných príležitostí a úpadkom. Realita kapitalizmu dnešných dní Kapitalistickí politici sú bábky, ktoré slúžia kapitálu, finančnej oligarchii. To čo sa v kapitalizme mení, je len to, aká ekonomicky spriaznená elita sa dostane ku korytám. Cez peniaze a súkromné vlastníctvo väčšiny ekonomiky, podnikov, fabrík, pracovísk, nás dennodenne ovládajú. Naše pracoviská sú diktatúry, v ktorých máte minimálne slobody. Pracujúci, vy ste pôvodcom ich ziskov, vy ste zdrojom pravých hodnôt, na vás stojí a padá naša spoločnosť. Len štrajky, demonštrácie, demokratizácia podnikov a jasný cieľ za čo bojujeme, dokáže zmeniť zabehnuté koľaje. Oni potrebujú, aby sme my čo sme dole nedržali pokope, aby sme sa hádali a krivo na seba ukazovali. Ten dostal o 100 eur viac ako ja, ten o 40 eur viac, takto veľakrát rozmýšľame, miesto toho aby sme sa pýtali, prečo kapitalisti vyťahujú na svoje vlastné potreby z našej ekonomiky milióny a milióny Eur… Dosť bolo lacnej pracovnej sily. Pracujúci sa musia začať v oveľa väčšej miere angažovať v odboroch a tam kde nie sú, začať ich zakladať. Pracujúci na Slovensku si musia tiež uvedomiť, že sa musia za seba postaviť, že sa nesmú nechať rozoštvať medzi sebou a vždy sa podporiť, keď niekde vypukne štrajk. V histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov pracujúcej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných. Naozaj máte stále pocit, že kapitalizmus je ten pravý spravodlivý systém, ktorý praje väčšine spoločnosti? Oni astronomicky bohatnú a my stále klesáme, alebo sa držíme na štandardne zlej úrovni… Veď úzka svetová oligarchia disponuje takým množstvom prostriedkov, že už im nekonkuruje ani väčšina štátov sveta! Miroslav Pomajdík podpredseda Socialisti.sČítaj viac
Make America Native Again ! Pekný umelecký odkaz od maliara z pôvodného amerického národa Komančov pre Trumpa a jemu podobných
Pred niekoľkými rokmi sa ku mne dostala úžasná kniha Ríša letného mesiaca, ktorú som stihol prečítať už niekoľko krát. Napísal ju S.C. Gwynne a hovorí veľmi pútavý príbeh o vzostupe a páde národa Komančov. Kniha a aj národ Komančov sa od vtedy stali mojími srdcovkami. Pred nedávnom ma stranícka kolegyňa a spolupodpre...dsedníčka Socialistov.sk Lucia Hubinská potešila vcelku originálnym darom. Z USA mi priniesla vlajku národa Komančov. Národ Komančov, ktorý statočne vzdoroval Severná Amerika bola miestom veľkých turbulencií a mnohých konfliktov, keď sa bieli prisťahovalci rozhodli obývať krajinu a vziať si jej časti pre seba. V 18. a 19. storočí boli mnohé kmene, ako napríklad Irokézovia, Čerokíovia a Šavani ohromené množstvom osadníkov, ktorí sa presúvali cez Ameriku na západ. Keď sa osadníci začali sťahovať na južné okraje kontinentu, ich pohyb bol na nejaký čas zastavený. Dôvodom bol divoký kmeň Komančov. Aj keď sa mnohé kmene prispôsobili introdukcii koňa od polovice 16 str. ( pred príchodom Španielov sa kôň v Amerike nenachádzal ), Komanči boli pôvodným národom Ameriky, ktorý z toho najviac vyťažil. Predtým boli Komanči málo významným horským kmeňom ( pôvod majú u kmeňa Šošonov od ktorých sa oddelili ), no stali sa tými najzúrivejšími, najzdatnejšími a najslávnejšími jazdcami, ktorí osadníkom spôsobili veľa problémov. Na rozdiel napríklad od Siouxov a Cheyenov, ktorí pred bitkou zosadli z koní, Komanči pokračovali v jazde a bojovali priamo na koňoch, čo im poskytlo významnú výhodu. V 18. a 19. storočí žili Komanči na väčšine územia dnešného severozápadného Texasu a priľahlých oblastí vo východnom Novom Mexiku, juhovýchodnom Colorade, juhozápadnom Kansase a západnej Oklahome. Španielski kolonisti a neskôr Mexičania nazvali tieto historické územie Komanchéria. V tejto dobe sa odhaduje, že národ Komančov mal niečo okolo 50-60 tisíc príslušníkov. Po dlhých rokoch bojov s americkou armádou, osadníkmi, Mexičanmi, Texsasanmi... sa tento tvrdo skúšaný a decimovaný národ scvrkol na 1 171 Komančov v roku 1910. V roku 2020 bolo v USA priamo registrovaných 17 000 príslušníkov národa Komančov, no pri poslednom sčítaní uviedlo až 39 808 Američanov komančskú národnosťČítaj viac
Hnutie Socialisti.sk vyjadruje znepokojenie nad súčasným vývojom v slovenskej spoločnosti. S obavami sledujeme silné vyjadrenia vládnych predstaviteľov, ktoré našu spoločnosť vedú do veľmi nebezpečnej situácie. Zneužívanie SIS na sledovanie občianskej spoločnosti a politických (i keď neschopných) protivníkov, vytvára atmosf...éru strachu už beztak napätej situácii. Miesto riešenia nahromadených problémov, ktoré Slovensko má, sa koaliční politici rozhodli rozohrať spravodajské hry, ktorými sa snažia konsolidovať moc. Taktiež kriticky vnímame kroky opozície, ktorá miesto snahy ukľudniť situáciu, pristúpila na hru vlády, a v tejto napätej situácii zvoláva masy ľudí do ulíc, bez toho, že by ponúkla nejakú skutočnú alternatívu. Kým v KDH veselo pritakávajú vláde pri rôznych absurdných návrhoch, či dokonca prichádzajú s vlastnými, SaS ani PS nedokážu ponúknuť riešenie materiálnych podmienok, ktoré viedli k frustrácii, z ktorej čerpajú vládne strany. V skutočnosti podporujú neoliberálne politiky, ktoré viedli k súčasnému nástupu autoritárstva na celom svete. Stranu Igora Matoviča alebo Naďových Demokratov nemá ani zmysel spomínať, keďže práve oni na Slovensku stáli za rozkladom posledných zvyškov právneho štátu. V hnutí vnímame, že svet sa posledné obdobie začína stále rýchlejšie meniť. Doteraz bola dominantnou ideou západných demokracií útopia postavená na kombinácii liberálnej demokracie a voľnotrhového kapitalizmu. Táto útopia sa dnes rozpadá, nakoľko nie je možné, aby ste na jednej strane mali politický systém založený na rovnosti a slobode a na strane druhej ekonomický systém založený na priepastnej nerovnosti a koncentrácii majetku (moci) v rukách niekoľkých jednotlivcov. Z tohto kolapsu sa strany vládnej koalície a časť verejnosti teší. Deklarujú porážku tohto údajného „progresivizmu“ vlasteneckými a konzervatívnymi silami. Pritom si vôbec neuvedomujú, že súčasné zmeny povedú len zhoršeniu situácie a doteraz skrytá nadvláda oligarchie sa stane otvorenou nadvládou. Jeho porážku chcú spečatiť spôsobom, ktorý je hrozbou pre všetky a všetkých pracujúcich - od marginalizovaných komunít až po tých, ktorí zatiaľ sledujú nárast otvoreného autoritárstva s radosťou. Je očividné, že najmä strana Smer sa chce zviesť na tejto víťaznej vlne, ktorá sa aj po inaugurácii Trumpa za prezidenta USA zdá stále silnejšia. Preto momentálnou prioritou antikapitalistickej ľavice by malo byť postavenie sa za občianske slobody, demokratické fungovanie štátu, ale na rozdiel od liberálnej politickej opozície aj za všetky sociálne výdobytky, ktoré si pracujúca trieda vybojovala a dnes sú čoraz viac likvidované, a to aj takzvanými „progresívnymi“ silami. Bez nich nebude možné sa postaviť moci oligarchie, bude ohrozená aj možnosť utláčaných a pracujúcich organizovať sa proti skutočnému koreňu súčasných problémov - proti kapitalizmu. Do dnešnej situácie nás nepochybne dostalo uplatňovanie neoliberálnych politík, ktoré viedli k vytvoreniu oligarchie, ktorá prerástla svojou mocou inštitúcie štátu. Preto dnes potrebujeme tento vývoj zvrátiť prehlbovaním demokracie, ktorá ako sa ukazuje, už nemôže byť obmedzená len na správu štátu. No k tomuto cieľu nás neprivedie ani vlastenecko-nacionalistická politika súčasnej krajnej pravice, ani politika takzvaných liberálne občianských síl, ale len uvedomelá a organizovaná trieda pracujúcich. Vyhlásenie prijala Republiková rada hnutia Socialisti.skČítaj viac
Miroslav Pomajdík- Socialisti.sk: “Boj proti elitám“, s najbohatšími elitami sveta: Vitajte v Trumpovom svete Na prezidentský stolec v USA opäť zasadol Donald Trump. Na sociálnych sieťach sa objavilo mnoho výrokov, ako dostala tá liberálno-progresívna banda a ľavičiarsko-neomarxistická cháska, slušnejšie povedané po nose,... ako Trumpovi ide o národ, je proti vojne a ako v sekunde urobil poriadok s pohlaviami... To, ako to myslí Trump s obyčajným pracujúcim človekom sme mohli jasne vidieť, keď v popredí na jeho inaugurácii svietila trojica najbohatších ľudí sveta a to rada ďalších miliardárov zasadne v jeho kabinete... Keď sa najbohatší ľudia sveta usmievajú na tribúne... Vcelku, ľudia ako Musk, Bezos, Zuckerberg, Sundar Pichai, ktorých majetky po spočítaní presahujú číslo 900 miliárd dolárov, budú určite robiť všetko preto, aby sa ten obyčajný pracujúci človek a “národ“ mal čo najlepšie... asi tak ako doteraz, keď astronomicky rástli ich osobné kontá... Spoločnosti týchto pánov a ďalších miliardárov sú preslávené aj tým, ako im idú daňové špekulácie a porušovanie práv pracujúcich. Spomeňme boj proti odborom a kolektívnym zmluvám, neustále monitorovanie zamestnancov, zlé pracovné podmienky a smiešne mzdy oproti ziskom spoločností... ale vytešujte sa ďalej, ako Trump urobil poriadok v pohlaviach, lebo to je tak podstatná vec, ktorá vám zvýši životnú úroveň... Bol to práve Trump, ktorý sa vyhrážal EÚ, keď zatlačila na americké korporácie Aj Slovensko ( a mnoho štátov po celom svete ) prichádza vďaka daňovej „optimalizácii“ cez daňové raje nadnárodných gigantov pôsobiacich u nás o riadne tučné príjmy do štátnej kasy. Najväčšie nadnárodné giganty platia prakticky mizivé dane len z malej časti svojho zisku a ako si vedia popresúvať svoje miliardové zisky cez rôzne daňové raje a vyhnúť sa tak zdaneniu. Tie potom putujú na kúpu osobného luxusu a tie miliardy nám chýbajú napr. v zdravotníctve, sociálnych oblastiach atď... Podpora miliardárov povedie k ďalšiemu prepadu životnej úrovne pracujúcich Práve vďaka neoliberálnemu kapitalizmu, ktorý umožňuje vznik tak bohatých oligarchov a nadnárodných korporácií je svet a pracujúci v takom žalostnom stave. Je to svet, kde hŕstka najbohatších ľudí kumuluje vo svojich rukách také bohatstvo, ktorému nekonkurujú už ani desiatky a desiatky štátov. Práve znižovanie daní pre najbohatších, ich prenikanie do politiky, privatizácia všetkých odvetví ekonomiky, oslabovanie odborov, práv pracujúcich a ďalšie „čerešničky“, stvorili ľudí, ktorých moc je teraz tak extrémna, že to podkopáva samotné fungovanie demokratických princípov. Samotný Trump patrí do tejto skupinky a jeho verejné bratanie s najbohatšími ľuďmi sveta bude znamenať to čo doteraz, ešte viac sa otvoria sociálne nožnice v americkej spoločnosti, lebo tie miliardy na ich kontách budú tak fatálne chýbať v rozpočte štátu a peňaženkách pracujúcich. Trumpové znižovanie daní a ďalšia podpora pre tých najbohatších, uvrhne ešte väčšie časti americkej spoločnosti do chudoby a oslabí verejný sektor. Ako chce Trump zatočiť s drogovými kartelmi Je predsa jednoduchšie povedať, že za krízu s opiátmi v USA môže Mexiko a drogové kartely, ako priznať, že drogový problém miliónov ľudí v USA, súvisí práve s neoliberálnym kapitalizmom ( nenažranosťou miliardárov ), ktorý miliónom ľudí zobral bývanie a vyhnal ich na ulicu, udržiava ich v getách, generačnej chudobe, celoživotnom zadĺžení, v prepadajúcej sa životnej úrovni a takto zbedačení ľudia siahajú po nejakom úniku z ich mizerných životov a tak siahajú po droge. Je predsa jednoduchšie vyhrážať sa americkým štátom vojenskou silou a sankciami, vytvárať ploty na hraniciach, povolávať armádu a deportovať ľudí hispánskeho pôvodu, ako priznať, že násilná, ekonomická a dominantná politika USA na americkom kontinente rozvrátila mnoho štátov a preto z nich utekajú ľudia preč... Ten “mierový“ Trump hneď v prvý deň opätovne zaradil Kubu na zoznam štátov podporujúcich terorizmus a sprísnil sankcie. Bol to Trump, ktorý za svojej prvej vlády zintenzívnil ekonomickú blokádu a sankcie voči Kube a ďalším ľavicovým vládam v regióne... Šialených 5% na armádu Trump bude tlačiť štáty EÚ k ďalšiemu navyšovaniu výdavkov na armádu na úroveň závratných 5% HDP. Za jeho prvého prezidentovania presadzoval 2% HDP, pričom už tieto výdavky na armádu sú enormné a Slovensko by malo ísť opačnou cestou, nie navyšovať, ako sme svedkami pri tejto smeráckej vláde. V praxi by to znamenalo, že Slovensko by malo vynakladať na armádu šialených 5 miliárd Eur ročne... Keď štáty EÚ tomuto tlaku podľahnú, bude to znamenať, že miliardy, ktoré mali ísť do zdravotníctva, školstva, infraštruktúry, na sociálne výdavky atď... zhltne armáda Závislosť na LNG plyne a GMO potravinách Už v minulosti Trump vydieral EÚ, čím si vynútil aby sme z USA začali dovážať obrovské množstvá GMO sóje. Teraz sa vyhráža, že musíme enormne zvýšiť svoj odber LNG plynu, čo bude znamenať vyššie ceny plynu v EÚ oproti USA ( už teraz máme ceny plynu 5-krát vyššie ako v USA ), a dominantnú závislosť na plyne z USA... ( to asi nebude tá diverzifikácia zdrojov, ako nám hovorili politici smerom k odpájaniu sa od ruského plynu... ) Pamätám si, ako za vlády Trumpa tisíce pôvodných amerických obyvateľov z národa Siuxov bránili svoje zdecimované prírodné územia pred ropnou spoločnosťou, ktorá chcela cez ne ťahať ďalšie ropné potrubia... bojím sa, že pri Trumpovej deklarovanej honbe za fosílnymi palivami, popieraním klimatických zmien, budeme opäť svedkami podobných scén... životné prostredie sa má načo “tešiť“. No a zatiaľ na Slovensku sa politici predbiehajú v tom, kto čo pridá do Ústavy SR. Koalícia tam chce muža a ženu a opozícia oddanosť k EÚ a NATO na večné časy a nikdy inak..., no a dokiaľ nám tu budú vládnuť politici s podobnou agendou... kapitalistické elity sa popukajú od smiechu a nám ostanú oči pre plač ... Miroslav Pomajdík- Socialisti.sČítaj viac
The Left ( Ľavica ) : Nová americká oligarchia je pri moci. Trump zostavil kabinet miliardárov a tí sú pripravení napakovať si vlastné vrecká na úkor pracujúcich. Počas Trumpovho posledného prezidentovania svetoví miliardári zdvojnásobili svoje bohatstvo, zatiaľ čo robotníci, ženy a migranti znášali bremeno jeho krajne prav...icovej agendy. Tento rok má jeho nový tím spolu majetok 340 miliárd eur. Prirodzene, nestarajú sa o potreby pracujúcich ľudí. Sú tu pre jackpot. Vplyv tých, ktorí stoja za týmto predsedníctvom, sa neobmedzuje len na Spojené štáty. Americké korporácie Bezosa a Muska majú masívne postavenie v Európe a na celom svete. Európske krajne pravicové hnutia kopírujú Trumpove útoky na utečencov, zatiaľ čo konzervatívne sily sa inšpirovali Trumpovým odstránením reprodukčných práv. Jediný spôsob, ako zastaviť vplyv tejto oligarchie je, že sa ľudia zmobilizujú, zorganizujú a spoja. Ďalšie štyri roky Trumpa si budú vyžadovať odpor organizovaných pracujúcich, občianskej spoločnosti a každého, kto má záujem na obrane občianskych slobôd na celom svete. V Európe predstavuje Ľavica ( The Left ) jedinú politickú silu ochotnú postaviť sa s pracujúcimi proti triede miliardárov. Pripojte sa k odporu. ZDROJ: ( https://www.facebook.com/photo?fbid=990731003085971&set=a.287658786726533 Čítaj viac
Na SR máme historicky najvyššie stavy raticovej zvery, ktoré sa nedarí znižovať a spôsobujú enormné škody v lesoch a na poliach... No táto vláda presadila lov vlka, ktorý je práve efektívnym prirodzeným regulátorom početnosti raticovej zvery... a za zvuku novej "geniálnej" hymny, hor sa do masakrovania a destabilizácie vĺ...čich rodín, čím docielime, že takto zdecimované svorky, budú kvôli narušenej štruktúre vyhľadávať práve ľahšiu korisť v podobe hospodárskych zvierat... a takto si tu žijeme..Čítaj viac
Odporúčam veľmi kvalitnú analýzu, ktorá ukazuje, ako neoliberalizmus, militarizmus, prehĺbovanie modelu jadro verzus periférie dominuje v strategiách EÚ Na navnadenie ponúkam aspoň zopár odstavcov z textu: Sekuritizace znamená „překladání“ běžných politických otázek do otázek „národní bezpečnosti“. Ačkoli nechc...i podceňovat rizika plynoucí z vážného porušování mezinárodního práva ze strany Ruska, je třeba být se sekuritizací velmi opatrný kvůli jejím dopadům na demokracii doma. Kritika vlády (nebo politiky EU) se může rychle stát „zradou“, nepohodlné myšlenky mohou být najednou „proruským postojem“ a svoboda slova a svoboda bádání mohou být v režimu sekuritizace pozastaveny, protože „jsme ve válce“. To jsou znepokojivé praktiky, které se po ruské invazi na Ukrajinu objevily v příliš mnoha členských státech EU. Tyto procesy navíc provází vážná krize tradiční diplomacie. Diplomacie jako snaha o hledání kompromisů a řešení s nepohodlnými partnery s odlišnými názory a zájmy, s jinými politickými systémy a politickými kulturami a s odlišným Weltanschauungem se dostává na vedlejší kolej. Zdá se, že dnešní Evropa již není místem, kde by mohly koexistovat EU a Rusko. Místo toho se tito dva aktéři dostávají do ostrého střetu o Ukrajinu (a západní části postsovětského prostoru) a oba si nárokují svou hegemonii. Rozšíření EU se nevyhnutelně stává součástí tohoto konfliktu, přičemž EU jako společenství byla vybudována na zcela jiných základech. EU má dvě periferie (za periferii EU lze považovat i Irsko, které však nebylo v této studii zahrnuto), které jsou vnitřně různorodé. Zaprvé, jižní Evropa, včetně Itálie, se v posledních letech vydala cestou další periferizace a divergence, zejména po globální finanční krizi. Jižní Evropa vstoupila do EHS (s výjimkou Itálie) v 80. letech 20. století (Malta a Kypr v roce 2004) v důsledku procesů politické demokratizace. Za druhé, středovýchodní a jihovýchodní Evropa (11 členských států) vstoupila do EU po skončení studené války převážně jako periferní zóna levné pracovní síly. Charakteristickým rysem těchto periferií je jejich závislost na ekonomikách jádra. Tyto závislosti jsou různorodé; mají podobu investic (přímých zahraničních investic), inovací a výzkumu i kapitálu. Vnitřní křehkosti a deformace, jako je rozsáhlá financializace ekonomiky, nedostatečný rozvoj domácího trhu, strukturální dualismus, závislost na exportu nebo levné pracovní síle, tvoří součást ekonomických modelů periferií. Politická či systémová diskontinuita navíc představuje společný rys obou periferiíČítaj viac