SWEET CHILD O´MINE NAŠA pani prezidentka začína pískať prvú ligu. Teda, už ju párkrát prepískla. Teraz to robí svojim pozoruhodným šatníkom. Pripomína mi baby so sto kilami v legínach. Pri všetkej úcte... Samozrejme nie voči tým babám, ale voči NAŠEJ prezidentke. Ale producírovať sa napchatá do šiat o mnoho čísel men�...�ích, ako si môže dovoliť. Pripomína mi tak skôr hurku, ako diplomatickú elitu krajiny. Nehovorím, že sám mám crossfit image hipsterov. Udržiavam si skôr ich bradu tým, že si ju neudržiavam. Ale späť k NAŠEJ prezidentke. Mainstreamové médiá jej tlieskajú a vymýšľajú si prapodivné bájky o jej úspechu v zahraničí, len aby sme prepočuli posmešné šuškanie o dáme za vizuálnym zenitom. Možno je to pre niekoho sexy, ak sa žena premáva s aureolami, pripomínajúcimi gombičky na rádiu. Hlasitosť a ladenie. Ľudia so zmyslom pre vkus a chápajúci istú dávku etikety však pristúpia k danej veci krútiac hlavami. Vtipálkovia aj s posmeškami. NAŠA prezidentka si však vykračuje ďalej, pozabudnúc na to, že by jej trocha konzervatívneho chochmesu neuškodilo, a ak, tak aspoň romantiky. NASA, teda opäť NAŠA "hlava štátu" začína evidentne veselo poskakovať, pretože asi zabudla porekadlo o koze, ktorá tancuje na ľade. Nechajme ju teda tancovať, alebo aspoň producírovať sa, keď jej už takto do tanca pískajú a ťahajú ju ako bábku tí, čo si ju na svoju pozíciu dosadili. Keď nič iné nevie, o čom s úspechom nepochybujem, tak aspoň pobaví. Alebo konzervatívcov prinúti krútiť hlavamČítaj viac

Dušan Slavysyn Janek 31. júla, 8:35 · PSEUDO, PSEUDO, PSEUDO. SLOBODA? dokedy nebudú mať američania vštepené hodnoty ako morálka, nezištnosť, disciplína, kultúra, a pod., kriminalita prostredníctvom internetu, dnes vskutku všemocnej entity, bude narastať. je to spôsob, akým chcú subjekty zarábať na slabochoch, ktorí sú záv...islí na povrchnostiach, podporovaných hamižnosťou. americká spoločnosť je založená na ikonickej moci peňazí. amerika sa modlí k bankovkám. je to banda bastardov, odpad sveta bez kultúry či etiky. darmo budú kritizovať a bádať po slobode. sloboda nie je niečo, za čo sa bojuje, čo sa zakazuje. sloboda nie je niečo, o čo nás môže niekto obrať. sloboda je v nás. ak budeme schopní, tak ako američania nie sú, dodržiavať princípy, nebude nutné nám nič zakazovať, lebo budeme sami schopní neobmedzovať, neobmedzovať jeden druhého. tým pádom nebudeme musieť byť obmedzovaní. to je sloboda. usa je krajina z inej planéty. ešte stále je to pole ležiace ladom, pozostávajúce z genetického odpadu. obyvateľstvo usa nechápe morálku v jej najrýdzejšej podobe. im je akákoľvek pozitívna kultúra cudzia. nepoznajú ju. a takúto antikultúru, nekultúru, anonymný multikulturalizmus úspešne vštepujú aj do oblastí, kde panovala pozitívna kultúra. aj bez náboženstiev a obmedzovania pseudo filozofiami. ak masa nie je schopná ovládať sama seba, je nutné opäť zaviesť autoritatívne režimy, ktoré zabránia šíreniu chaosu v prospech nekontrolovateľného mamonu. američanov si netreba všímať, kam prišli, všetko zničili. zlikvidovali pôvodné obyvateľstvo vážiace si základné hodnoty. dôkazom je takmer úplné vyhubenie bizónov kvôli zisku z kožušín. ak ma niekto odsúdi za to, že propagujem socializmus, a súdený som neustále, môžem mu povedať, že je to preto, lebo to bol systém autoritársky. nedovoľujúci šíriť chaos, anarchiu, anonymitu. autoritársky systém ako nacizmus však nebol sociálne prospešný. propagoval genocídu. bezdôvodne a rovnako zištne, ako kapitalizmus. američania sú zgerba. utečenci. parkovisko národov, označujúce samo seba za národ. pritom nemá žiadne rysy národa. jazyk, rasu, kultúru, umenie. autoritárske režimy sú potrebné. akonáhle boli v afrike zrušené autoritárske režimy, došlo k nárastu kriminality, vraždeniu, je jednoduché nazvať ich "rasistickými", keď zabránili tomu, aby sa kmene navzájom vyvražďovali. príkladom je kongo. bez autoritárskych systémov dochádza vojnám, skutočným rasovým genocídam, hoci by sa to pokladalo za absurdné. vyhovárať sa na rasizmus je tu nemiestne. je to podoba alibizmu. genocída tu neustále prebieha. a to v podobe miliónov obetí. zbrane patria do rúk tým, čo si uvedomujú ich moc a hrozbu zároveň. apartheid v juhoafrickej republike bol síce na jednej strane nespravodlivý. no na druhej strane vládla v JAR disciplína, pôvodné obyvateľstvo bolo zamestnané, vzdelávané, zdravotne zaistené. pracovné tábory neexistovali v podobe koncentračných táborov, ako sme mohli vidieť počas druhej svetovej vojny. teraz nastal úpadok, štvornásobné zvýšenie kriminality, nekontrolované šírenie hiv, obrátený rasizmus. nenechajte sa ovplyvniť amerikou. hoci jej "kultúra" ovplyvňuje dennodenne tú našu a robí z nej netvora bez zásad, neustále hladujúceho a považujúceho druhých jedincov za produkt k utíšeniu svojho permanentného hladu. usa je hydra. ak dokážeme rozoznať mieru, nebudeme mať potrebu byť ovládaní. budeme schopní ovládať sa sami. to sa však príchodom "americkej kultúry" rapídne mení. je materialistická, oportunistická, patologicky pragmatická. systematicky vykoreňuje hodnoty všade tam, kde príde a tvrdí, že pôvodná kultúra je krutá, necivilizovaná, neprijateľná. touto propagandou sme bombardovaní dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. osloboďme sa od jej vplyvu a nebudeme bažiť po pseudo slobode. a nebudeme musieť riešiť otázky šírenia chaosu na internete. nebudeme musieť byť kontrolovaní a zároveň kontrolovať. apelujme sami na seba, myslime sami na seba, nežerme im to, čo sa nedá stráviťČítaj viac

Agresivita a imperialistické výboje Spojených štátov amerických je, určite ani nemusím bližšie rozoberať, do očí bijúca. Mnoho ľudí vie, že dôvodom môže byť to, že žiadnu inváziu v podstate nezažili. Spomínať Občiansku vojnu je skôr pochabé, ako presvedčivé. Kto niekedy hral pc hry, si väčšinou všimol, že sa pod...ľa nich II. sv. vojna začala vylodením vo fašistickom Taliansku, ak nie až Dňom D. Kto videl blockbustery megalomanských rozmerov si však tiež všimol, že všetka tá apokalypsa tradične počne práve v USA. Najlepšie v New Yorku, Los Angeles, prinajlepšom Washington, D.C. Samozrejme, povinnosťou "pacifistickej" armády ich krajiny sami spasia svet, alebo jej pričinením počne začiatok konca, nie koniec začiatku, ako tvrdil Churchill o spásnosti bojov v Severnej Afrike, všetkých potencionálnych nepriateľov, trebárs aj intergalaktického rozmeru. Bola by príučkou skutočne vojna? Výpraskom ich sebavedomia, militantných tendencií, kultúry založenej na láske k zbraniam? Alebo by obetovali civilizáciu v prospech... civilizácie? Tak nám dávajú nažrať z tanierov Made in Mcdonald´s svoje lacné teórie bez známky historicky hodnotných informácií a jalových teórií. A detváky to žerú jedna radosť. Nechcem maľovať čerta na stenu, v podstate sa môžem označiť za pacifistu, rečičky Nietzscheho beriem iba ako čiastočnú inšpiráciu. Pre mňa vojna nie je riešením. Je nezmyselným prelievaním krvi. Bez akéhokoľvek dôvodu. Oportunisti z nej však vedia vydolovať posledné zrnko zlata, kvapku krvi, v mene "ušľachtilých ideálov." Pýtam sa znova. Bola by pohroma snáď až kataklyzmatických rozmerov príučkou pre tak arogantnú krajinu, snažiacu sa robiť policajta sveta? Dúfam, i keď je moje nádejanie sa skôr pišaním do mora smiešne. Ale Európania, s 55 miliónmi obetí asi vedia, čo hovoria. Sovietsky zväz s takmer 30 miliónmi obetí, ktorého zásluhy na ukončení vojny sú nezmazateľné o tom vie svoje. No aj tu sa systematicky snažia tak Američania, ako ich poskokovia znížiť a umlčať pravdu. Umlčať dejiny. Hanobiť cenu obetí a obetí po obetiach. Permanentne. Bez náznaku svedomia. Má zmysel apelovať? Má zmysel neprestajne zdôrazňovať, že brúsenie zbraní sa nepodobá na Beethovenove klavírne sonáty, skôr na škrípanie zubov Lovecroftových netvorov z hlbín oceánov. Budeme rezignovať? Nestratíme nádej? Dostaneme rozum? Alebo budeme čoraz sebasprzňujúco tancovať do falošných nôt, ktoré vyludzujú stelesnenia krvilačnosti držiace prst nad červeným gombíkom armageddonu v Mekke obmedzenosti, washingtonskom Bielom dome, kde sa menia v pracovni s oválnym stolom hlupák za tupcom... Možno iba, alebo skôr nepochybne, nepadnú moje slová na úrodnú pôdu aspoň pre pár počúvajúcich jedincov. Budú ignorované. Ale nehanbím sa povedať, že sa ešte stále nádejám. Napriek tomu, že kam ľudstvo prišlo, zanechalo za sebou spúšť a nekonečné Amen. Nádejám, trúfam, moja naivita, hoci v rúchu skepsy nestráca svoj matný lesk. Treba nekonečne krát merať predtým, než začneme rezať. Lebo toto nie sú šaty, ale rubáš, ktorý si na seba ľudstvo šije prostredníctvom svojich slepých rozmarov. Prostredníctvom zopár ľahostajných a všemocných jedincov, tváriacich sa, že zastupujú a obhajujú naše dobro, prospech. Svete, zobuď sa, oči otvorte sa. Nie sme tu na to, aby sme boli strojcami sebazáhuby. Nie sme tu na to, aby sme spolu so sebou stiahli do hrobu všetko to málo, čomu sme ešte dovolili existovať. To vzácno, čo tu bolo pred nami. Lebo nám svet nepatrí. Nie sme korunou tvorstva. Iba si to nahovárame. Korunou tvorstva boli vždy bytosti, schopné nažívať v symbióze so svojim okolím. Nemám však dojem, že práve ľudstvo sa môže hrdo pýšiť takouto metaforou. Našim poslaním je šíriť mier. Nekopať pre neho hrob. Lebo vzkriesenie nenastane. Nikdy viac. Nech je každý deň dňom mieru. Jeho oslavou a snahou o udržanie jedného z najzákladnejších elementov existencie. Tvorte mier, nie vojnuČítaj viac

Nuž, sedel som dnes u veterinára. So psom, nie so mnou. Zrazu zbystrím sluch a počujem, ako sedem, max. deväťročný chlapec hovorí: "Stiahol som si túto aplikáciu, ktorá ti ukáže, ako budeš vyzerať za dvadsať rokov, alebo viac. Ale je ruská a oni to použijú určite proti tebe. Tak povedali..." Niečo vo mne hrklo, zapraskalo, ne...dalo mi byť ticho. Bez opýtania som usmernil chlapca k reálnejším informáciám, nech neverí hoaxom (tiež výraz...), šíria to v podstate inštitúcie neruského pôvodu. Nie, že by som bol rusofil, ale takéto šírenie politicko-ekonomického Lebensraumu mi zdvihlo žlč a rozmýšľal som, či nebudem potrebovať ošetrenie lekára aj ja. Veď sám sa často správam ako zviera. Rodičia mu povedali: "No vidíš, ako to celé je... A nie je to pravda?" obrátili sa na mňa. Zareagoval som "Je to pokračovanie nátlaku prostredníctvom nezmyslov voči Rusku. Ak sa nemôžu prejaviť pozlotky, tak to skúšajú "podobrotky." Sankcie zatiaľ nezabrali, pichajú zo všetkých strán, nech len tečie krv. Keby sme to brali globálne, nemali by sme zabudnúť, že všetky rozhovory prostredníctvom facebookového chatu, rovnako, ako je to aj na Twitteri sú zaznamenávané a môžu sa použiť voči hocikomu, hocikde, hocikedy. Nakoniec, i keď sa tvrdí, že telekomunikačné spoločnosti nemôžu poskytnúť informácie aj v prípade, že by mohlo ísť trebárs o vyšetrovanie zločinu, je nepochybné, že si ich nechajú pre seba. Hlavne, ak sú ruské." Znelo to možno lakonicky, možno ironicky, ale evidentne sa nad tým zamysleli. "Čo teraz, snáď by ani nebolo vhodné používať telefón. Teda mobil." "A čo spravíte, keď sa budete chcieť porozprávať s veterinárom? Môže sa ľahko stať, že sa šustne niečo, čo znie "prorusky" a "antiamericky." Vždy vám môže vykĺznuť niečo politicky nekorektné. Hoci sme len Slovensko, taký, iba som hodil gesto, do vetra. Istota je istota. Bojovať sa môže všetkými zbraňami." Tu som si spomenul na nordickú lesť, ktorá hovorí, že sa môžu použiť akékoľvek prostriedky na porazenie súpera, resp. na svoju záchranu. Uvedomil som si, že štáty ktoré tak veľmi propagujú antifašizmus sa správajú viac fašisticky a nacisticky, ako štáty, ktoré tento systém v praxi otvorene aplikovali. Je to krutá irónia. Ale dotiaľ sa má prút ohýbať, kým je mladý. Ak nie priamo malý. Demagógia v praxi. Chlapec aj tak zabudne na moje slová a nechá sa ohlupovať médiami. Tak si stiahnite danú aplikáciu, nadávajte na ňu, pretože je vraj ruská, že je to podvod a že aj ten podvod je podvod, atď., atď., atď. Veď účel naozaj svätí prostriedky. Svätý Machiavelli..Čítaj viac

Pospiatatočky vpred... Tak som sa dozvedel, že celá Európa žila voľbami do Europarlamentu... Nemôžem si pomôcť, no môj dojem z 20% účasti v spomenutých bohom požehnaných a megapopulárnych voľbách hovorí o niečom úplne inom. Vysvetlite to však "spravodajstvám" rôznych vulgárnych médií, ako sú televízia JOJ, Markíza, ...a pod. Osobne si myslím, domnievam sa, dokonca si dovolím tvrdiť, že tak Európanov, ako i celý svet viac zaujímali výsledky zo štadiónov, na ktorých sa konali Majstrovstvá sveta v hokeji 2019. Fabulovanie, priam oblbovanie voličov, i tých potenciálnych, je však tak triviálnou črtou práve týchto médií, že by som sa čudoval, ak by už konečne nevyšla najavo transparentnosť ich prehlásení. Ale zatiaľ, čuduj sa svete, je mnoho ľudí, ktorí sú ochotní takýmto... žvástom načúvať. Hlavne, ak ich vypustia z úst naši neoliberálni politici. Nemali by však zabudnúť na to, že práve prostredníctvom volieb do Europarlamentu sa dostali na čoraz jasnejšie výslnie strany, ktoré propagujú antisystémovú politiku. Alebo chcú zamiesť aj tento fakt pod koberec? Hoci je jasné, že ich hlavným reprezentantom je neonacistická "elita", reprezentovaná "diplomatmi" pod vedením vodcovej, pardon, Kotlebovej strany ĽS NS. Ich pýchou bude slovenský... slovenský... germanofilský pologramotný Milan Mazurek. Pokrivená podobnosť s Goebbelsom je tu zrejmá. Hoci ten mal aspoň patričné vzdelanie. Milan Mazurek medzi intelektuálnu elitu Slovenska rozhodne nepatrí. Avšak, je jasné, akou formou volieb, a akými voličmi sa môžu práve tieto voľby pochváliť. Nehovoria totiž nič o tom, čo deklarujú médiá. A to, že občanom nášho štátu záleží na členstve v Európskej únii. Je škoda, že sabotovať túto obludnú inštitúciu bude strana propagujúca neonacizmus. Nečakajme, ak sa budú veľvyslanci našich neonacistických, pomerne úspešných voličov správať tak, ako to robia teraz v NR SR. Čiže za svoj prístup k válovu nimi tak nenávidenou inštitúciou budú poberať celkom slušné príspevky. Dôsledok? Nezáujem voličov na tom, aby sa situácia stabilizovala, a aj v Europarlamente vznikol zdravý protipól voči posluhovačom vodcu baraních hláv. p.s. Škoda, že sa v minulosti nemohli naši občania vyjadriť o členstve v EÚ ako takej. Ak by bola daná potrebná účasť, nemuseli by sme byť otrokmi tohto ekonomicko-diplomatického vampíra. Dušan JaneČítaj viac

HLAS PRAVDY UMLČAŤ NEMOŽNO Kandidáti KSS do EP odsudzujú systematický pokus EÚ vymazať veľké antifašistické víťazstvo národov z historickej pamäti a svedomia národov tým, že sa 9. máj premení na „Deň Európy“. Zároveň posielajú svoje pozdravy ľuďom Európy, pri príležitosti výročia veľkého antifašistického... víťazstva! Veľký odpor sovietskeho ľudu proti nacistickému Nemecku ktorý bol týmto definovaný ako neporaziteľný, pričom hlavne za jeho pomoci západní spojenci v Európe rozdrvili nacizmus a fašizmus a donútili ho k bezpodmienečnej kapitulácii je dnes opomínaný. 9. máj je zaznamenaný v histórii ako deň, keď Červená armáda zdvihnutím svojej vlajky s kosákom a kladivom nad Ríšskym snemom dokončila boj spojencov proti fašizmu. Toto bol deň, signalizujúci koniec druhej svetovej vojny v Európe. V júni 1941 fašistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz. V prvých dvoch týždňoch fašisti postúpili hlboko do sovietskeho územia, kde získali Litvu, Lotyšsko a značnú časť Bieloruska, Ukrajiny a Moldavska. Sovietsky ľud, vedený Komunistickou stranou Sovietskeho zväzu, zmobilizoval všetky zdroje, ktoré mal k dispozícii, aby odrazil nepriateľa a porazil fašizmus. Na žiadosť Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a Sovietskej vlády do radov Červenej armády vstúpili stovky tisíc sovietskych občanov. V ťažkých obranných bitkách v lete 1941 sily červenoarmejcov hrdinsky bránili svoju vlasť. Hrdinská obrana Stalingradu, porážka fašistických síl v bitke pri Kursku a heroické činy komunistických partizánov zničili odhodlanie fašistov. 30. apríla Hitler spáchal samovraždu tvárou v tvár zažil porážke. Tento čin počastovali tí, čo sa spolupodieľali na zločinoch ním nariadených za akt udatnosti a ušľachtilosti, pričom tvrdili, že ich vodca "padol" v prospech dobra jeho ríše... Nasledujúci deň, 1. mája 1945 vlajka víťazstva zastúpená Sovietskym zväzom, ozdobená kosákom a kladivom viala nad Reichstagom. Bol, a stále je to symbol rozhodujúcej úlohy ZSSR v porážke fašizmu a nacizmu. Nacistické Nemecko sa vzdalo nasledujúci deň a v ďalších dňoch jeho veliteľstvo podpísalo listiny o odovzdaní moci vojskám víťazných armád. Dňa 9. mája Sovietsky zväz zničil jednotku nacistov, obkľučujúcu Prahu. Nemecko bezpodmienečne kapitulovalo. Víťazstvo bolo zabezpečené, fašizmus bol neodvolateľne porazený, krajiny a národy definitívne oslobodené od útlaku nacizmu a mier bol v Európe obnovený. Vytrvalá a bojovná kapacita ZSSR bola tiež charakteristickou črtou socialistického humanizmu, jeho centrálnej plánovanej ekonomiky s obyvateľstvom krajiny, vlastniacim majetok, ktorý svojimi rukami a statočnou prácou sami vyprodukovali. Je však dôležité uznať a pamätať si rozhodujúcu úlohu Červenej armády, Sovietskeho zväzu a jeho obyvateľov v porážke fašizmu. Sovietsky zväz stratil ako 27 miliónov občanov. 25 miliónov ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Bolo zničených 1 700 miest, 70 000 dedín a 31 850 priemyselných podnikov. Toto sú odhady formálne. Skutočné čísla sú však ešte vyššie. Časom sa ale stali mediálne nepohodlnými. Z toho dôvodu sú nehanebne bagatelizované a naopak počty obetí na strane západných spojencov umelo navýšené. Viac ako dva milióny členov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu bolo zabitých v akcii, alebo v partizánskych operáciách, či v odboji. Porážka nemeckého fašizmu a japonského, snáď ešte krvilačnejšieho a sadistickejšieho militarizmu otvorila cestu socialistickej revolúcii a oslobodeniu v celej Európe a vo svete. Pokračujúca ofenzíva kapitálu a nebezpečného vývoja v NATO, Európskej únii a USA spolu s ostrými interimperialistickými rivalitami naďalej zdôrazňujú súčasnú hrozbu fašizmu a imperialistickej vojny. Pomätená protikomunistická ofenzíva, snažiaca sa zmazať historickú pravdu, nebude môcť zvíťaziť. Oslobodenie Európy a sveta nemožno nikdy oddeliť od historickej úlohy prvého socialistického štátu sveta, jeho obyvateľov a miliónov komunistov, ktorí obetovali svoje životy a rozhodným spôsobom prispeli k porážke nacizmu a fašizmu. (Jalal Suleiman/Dušan JanekČítaj viac

Slovenská vláda očakáva tento mesiac tri zahraničné návštevy predstaviteľov krajín a organizácií, ktoré našu krajinu či už priamo alebo nepriamo kontrolujú. Do Bratislavy príde i americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Oficiálna propaganda prostredníctvom mainstreamu tvrdí, že jeho návšteva by mala byť veľkou... cťou pre Slovensko, ako pre partnera Spojených štátov amerických. To, či je cťou jeho návšteva skutočne pre všetkých našich občanov vskutku otázne. Chápeme, že z uhľa pohľadu USA je Slovensko poslušnou krajinou, "pozitívne" reagujúcou na výzvy partnerov (rozumej Veľkého brata) o nákupe americkej vojenskej techniky štedrými povianočnými balíkmi, ale z arogancie tak typickej pre túto superveľmoc to nie je dostatočným dôvodom na to, aby sme podľahli ilúzii, že tu ide iba o pakt pochybnej pochvaly a prejavu vďaky. Túto návštevu treba vnímať v širších súvislostiach. Ten istý minister Mike Pompeo prichádza na Slovensko totiž v čase, keď Spojené štáty prostredníctvom jeho slov ohlásili svoje jednostranné odstúpenie od Zmluvy o zamedzení rakiet blízkeho a stredného doletu. Taktiež je nutné si všimnúť, že návšteva šéfa americkej diplomacie nemieri len do Slovenskej republiky, ale i do okolitých krajín tvoriacich zoskupenie V4. Z ich územia sú spomínané rakety schopné s veľkou presnosťou, ľahkosťou a silou ohroziť ruské mestá, vrátane Moskvy. Logickým vysvetlením a dôvodom tejto návštevy šéfa americkej diplomacie v spojitosti s príchodom postrachu Európy, Angely Merkelovej a generálneho tajomníka agresorskej organizácie NATO na Slovensku a do okolitých štátov. Od takmer definitívnej porážky islamského terorizmu sa USA v zahraničnej politike sústreďujú len na dve témy: 1) Presvedčiť (t.j. vydierať) partnerov, aby míňali stále viac prostriedkov na zbrojenie a vopred platili Spojeným štátom za ochranu (výpalné). 2) Démonizovať Ruskú federáciu a vytvárať politickú paranoidnú predstavu ohrozenia, a to plošne u občanov a vlád štátov bývalého východného bloku tak, ako sa im to úspešne darí už desiatky rokov vo vlastnej krajine. Túto pachuť strachu sa snažia zanechať i na Slovensku. Nemal som veľké ilúzie o správaní sa vládnucej elity na Slovensku práve v týchto dvoch otázkach, no moje obavy z úplného úspechu týchto návštev pramenia zo skutočnosti, že sme tu nikdy nemali takú vyhrotenú situáciu a politickú scénu, ako je to práve dnes. Minister Lajčák už viackrát opovrhoval názormi NR SR (naposledy o Venezuele, nedávno tiež o migračnom pakte) je ochotný odsúhlasiť čokoľvek v záujme zvyšovania jeho kreditu v očiach Veľkého brata, zaostrujúceho svoj zamračený pohľad spoza Veľkej mláky. Je zaujímavým, ba až zarážajúcim faktom, ako rýchlo graduje rozštriestenosť slovenskej vládnucej elity. Vzniká konflikt medzi parlamentom a Lajčákovým Ministerstvom zahraničných vecí. Narastá i napätie medzi Lajčákom a premiérom SR. Vzniká tu konflikt medzi Smerom a SNS vs. Most-Híd. A aby toho všetkého nebolo dosť, uprostred týchto konfrontácií vyvstáva na povrch otázka: kde sa nachádza predseda najväčšej koaličnej strany Róbert Fico a jeho reakcia na tento spor. Možno si vychutnáva pozíciu, do akej ho postavila opozícia, čiže je v tieni, hoci ťahá za motúzy svojich bábok. Z týchto konfliktov môže mať radosť iba naša podarená opozícia, neschopná vidieť si ďalej od vlastného nosa. Prečo sa vôbec bývalý predseda vlády dištancuje od tohto stavu a všetku zodpovednosť kladie na bedrá predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti, poslanca Ľuboša Blahu? A má vôbec Róbert Fico reálnu kontrolu nad Miroslavom Lajčákom, posluhujúcim nadnárodným politickým inštitúciám? Má Róbert Fico ešte dosah na predsedu vlády Petra Pellegriniho? Nuž, výsledky rokovania jednotlivých návštev dajú odpoveď na tieto naše otázky a hlavne obavy, i keď sme vopred avizovali, že Američania sem prichádzajú nie dávať či prejaviť vďaku. Sú tu iba preto, aby prejavovali svoju nenásytnosť a okrádali občanov tak Slovenska, ako aj ostatných štátov V4. A nielen ich. I ostatné krajiny bývalého východného bloku. Treba si všimnúť úspech týchto návštev z konkrétnych potenciálnych tém, a to najmä aké požiadavky budú mať Američania v záležitosti umiestnenia svojich zbraní namierených proti Rusku na nimi okupovanom území, kde zväčšujú jadrový potenciál prostredníctvom stále novších a väčších vojenských základní. Tým okupovaným územím je práve Slovensko. Ďalšou otázkou je, aké majú požiadavky na zaslanie slovenskch vojakov tam, odkiaľ Američania v skutočnosti pomaly, ale isto odchádzajú (Sýria a Afganistan). Jalal Suleiman, podpredseda KSS. Na koniec by som ešte dodal citát génia Alberta Einsteina, ktorý v tejto dobe naberá na čoraz väčšom význame: "Neviem, ako sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú kamene a palice." (Jalal Suleiman/Dušan JanekČítaj viac

a u nás si cirkev vydupala väčší vplyv na vnútropolitické dianie

Keď si tak pozriem čo len kúsok mainstreamového "spravodajstva,"automaticky ma napadne čokoľvek, len nie Fučíkovo: "Lidé, bděte!"

Politická korektnosť: "Každý hádže kameň len na druhú stranu rieky."

Mandarínkoví demokrati sa vytešujú už 29. krát. Väčšina z nich síce v dobe, kedy sa "rodila sloboda" ešte parkovala angličáky, no o hodnotách, ktoré "nežná" revolúcia priniesla, horlivo a znalecky bľabotajú dokola a dokola. Informovaní angentúrou JPP a nespochybniteľnou objektivitou médií horekujú a bijú sa do pŕs. Čast...o spomínajú "králikárne", no zabúdajú, že práve "králikárne" sú i dnes ich domovom. S tým rozdielom, že za ne platia mnohonásobne viac, za horibilné hypotéky. Hypotéky, odkázané na splácanie ďalšími a ďalšími generáciami. Ak teda nejaké budú, pretože potomkovia sú dnes luxus. A ak, tak po tak vytúženom otvorení hraníc radšej odcválali do zahraničia, a tam sa uvelebili v králikárňach rovnakého razenia. Sčasti paradox, sčasti irónia. Demokracia je skrátka jedna veľká, prázdna bublina. Tá sa nadúva, nadúva, nadúva, až raz praskne. A tí, čo ju začali pred očami naivných začali fúkať, nikomu ani len nenaznačili jej "obsažné prázdno"... Áno, áno... sú tu morálne hodnoty... Tie, o ktoré boli vraj ukrátení. No zabudli, že z "hodnôt" sa človek nenaje. Hodnoty mu nedajú strechu nad hlavou. Práve tú strechu králikární. A na takéto teplo domova si brúsia zuby exekútori. Počet smrtonosných uhryznutí vystúpil za takmer 30 rokov "morálnej a slobodnej demokracie" na viac, ako 300 000. Keby bola monetárna demokracia ohrozená, vymodelujú si jej pitbully stále nové mystifikácie. Vedomí si faktu, že históriu píšu víťazi. Ako dobre vieme. Bremeno mystifikácií položia na etickú elitu národa, kaviarničkových demokratov, umelcov. Najlepšie ak na hercov. Tí vedia ľudí oblbnúť, bez prepáčenia. Ich krokodílie slzy spomínajú na to, čo nikdy nezažili a na to, o čo prišli, hoci to, čo ich reprezentuje, práve umenie, vymiera. Nahradilo ho "morálno" lacných seriálov, reality show, tv kanálov plných krýs, krysovitejších, ako krysy samé. Plastické "sexsymboly" vznikajú ako na bežiacom páse. Hodnotná demokracia ich prezentuje v reláciách úbohého obsahu a ešte úbohejšej formy. V plátkoch, častujúcich sami seba za žurnalistiku, kvalitou snáď ešte horšími, ako pamflet Mein Kampf. Hoci prekonať tento odpad je naozaj... umenie. Rodičia zahrnú deti lacným odpadom nulovej kvality. A ak na ne nemajú čas, čo nemajú, zaplátajú ich nudu peniazmi. Čo s nimi zodpovedné detičky urobia, je už na nich. Nehovorím o potomkoch novozbohatlíkov. Keď už nič iné nezostáva, tak si deti zasurfujú na nete. A je si z čoho vyberať. Pričom je prvoradé zabudnúť na realitu. Žijeme virtuálne. A na to, čo malo skutočnú cenu demokraticky zabúdame. Z Caesarovho "Chlieb a hry" už zostali len tie hry. Mandarínky, ktoré vraj neboli, už sú. Aj chlieb. Ale kto vie počítať, ten to má spočítané. Doslova. A trávi hodiny v obchode, aby si len tak-tak mohol čo to naložiť do nákupného košíka. Ten však vždy zostane maximálne poloprázdny. Veď čo, stravujeme sa slobodne. Demokraticky. A nám podvrhnutý odpad pôvodu a kvality neznámej je to jediné, čo si môžeme za nehanebne nízku mzdu dovoliť. Tak nám nesladký cukor osladia aspoň presladené seriály. Naplnené reklamami, s časovým rozsahom väčším, ako je samotný "hodnotný" program. Ale mandarínkoví demokrati tlieskajú ako opice v ZOO. Veď už 29 rokov môžeme zo seba robiť klaunov, na ktorých sa zabávajú vyvolení. Sme bábkami osudu. Bábkari ťahajú a popúšťajú motúziky ako sa im zapáči. Najprv poskakujeme z jednej nohy na druhú, sťa na žeravých uhlíkoch, potom nám spustia hlavy a otrieskajú ich o zem. Veď čo... čo sme si navarili, to si aj zjeme. Len treba zatvoriť oči, ústa a zapchať uši. Checkneme nejaké tie hoaxy, usporiadame event so speakermi, storka vystrieda storku a budeme sa LOL a LOL a LOL, až sa zadusíme smiechom cez slzy. Takže haleluja mandarínkovým demokratom. Haleluja slobode. A odgrgnime si. Nie od dobrého jedla, ale od prázdna v žalúdku. A nech nám k tomu vyhrávajú cigáni v bruchuČítaj viac

Som v tom z princípu. Kto chce, nech ma volí. Ale ja nič nesľubujem. Č. 15. NITRANČAN CELÝM SRDCOM.

Nezabúdajme na tých skutočne najdôležitejších. 28. októbra sme si pripomenuli sté výročie založenia Československej republiky. Hoci sa počas rokov 1918-1939, 1945-1948 a 1989-1993 nevyznačoval veľkou úctou voči pracujúcemu ľudu, určite malo jeho založenie nesmierny historický význam. Zdá sa mi však, že sa pozabudlo na 20...3. výročie narodenia jedného z najvýznamnejších slovenských dejateľov, Ľudovíta Štúra (celým menom Ludevít Velislav Štúr). Je smutné, že sa jeho význam istou mierou podceňuje i u funkcionárov Komunistickej strany Slovenska, a vyzdvihujú sa skôr iné osobnosti. Pričom Štúr a skupina, ktorú založil, urobili to najzákladnejšie. Kodifikovali jazyk, ktorým hovorili a hovoria osobnosti, stavané na piedestál slovenských dejín omnoho vyššie. Netreba zabudnúť, že každý z členov Komunistickej strany Slovenska hovoril práve jazykom, uzákoneným Ľudovítom Štúrom. Pričom on, i jeho družina boli tými, čo si vytrpeli mnoho, aby nás, Slovákov, reprezentoval. Aj keď bol mnohokrát upravený, na význame ich činov a obetavosti nič nestratil. V socialistickom systéme boli Štúr a Štúrovci vyzdvihovaný oveľa vyššie, ako ktorýkoľvek z komunistických štátnikov. My, žiaci, sme toho často mali plné zuby, ale vtedy sme ani len netušili, ako budeme neskôr zmýšľať. Ak v našej duši dlie skutočné vlastenectvo. To, že si jeho zásluhy často privlastňujú prívrženci nacionalistických hnutí a strán by bolo skôr zahanbujúcim faktom, hlavne ak slovenčinu v praxi skôr znásilňujú, než používajú v správnej forme. Avšak... aspoň neopomínajú, čo všetko Štúrovci pre Slovensko vykonali. A mnohokrát tiekol nielen pot, no aj krv. Preto by som bol rád, ak by za jednou z najvýznamnejších osobností našej histórie patrili hlavne Štúrovci. Nie politici, vzdávajúci sa vlastných koreňov tým, že svoj materinský jazyk opustia. Ja vzdávam hold najmä štúrovskej družine. Nie vždy je totiž politik najdôležitejšou osobnosťou toho ktorého štátu. Vidíme to dennodenne. Preto večná sláva Ľudovítovi Štúrovi, večná sláva ŠtúrovcomČítaj viac