POCHOD MOR HO! Od otvorenia podujatia pri pomníku Mor Ho Vás prevedieme a spoločne prejdeme historicke pomníky lesníctva, vodohospodárstva a najmä Povstania. Začneme v Hornom Jelenci pri mimoriadne populárnom pomníku Povstania s názvom Mor Ho približne o 10.00. Autobusy zo smeru od Banskej Bystrice odchádzajú z BB o 7.55 a o 9.10... a zo strany Ružomberka odchádza z RK o 7.45 - tu je vhodný prestup na Starých Horách na neskorší autobus smer Horny Jelenec o 9.34 na zastávke Staré Hory, kaplnka. Po ceste sa zastavíme pri lesníckych pamiatkach a vodohospodárskych dielach, stúpajúc na hrebeň Starohorských vrchov. Už po rovine pretraverzujeme pod Jelenskou skalou na priestor s názvom Lúčky, skadiaľ zídeme na známy bunker Mor Ho. Tam si pohovoríme o príbehoch z jesene a zimy 1944 a uskutočníme pietny akt. Záverom prejdeme západné úbočia Starohorských vrchov k zaniknutej osade Piesky, patriacej za SNP k obci Špania Dolina. Po krátkej piete zídeme k záverečnému bodu nášho pochodu - povstaleckej obci Staré Hory. Odhadovaná dĺžka túry je 7-9 hodín, podľa toho či sa zvolí dlhší či kratší variant, treba počítať so zdržaniami pri prestávkach a s niekoľkými, približne 20 minút trvajúcimi pietnymi aktami. Na podujatie si zoberte dostatok vody , turisticke oblečenie a obutie a ochranu pred dažďom, mapu pohoria,nabitý telefon s turistickou navigáciou alebo aspoň s fotkou mapy našej túry. Vhodné su jednotlivé kvety, kahance alebo malé vence k pomníkom. Odporúča sa jedlo na opekanie, sprej na medvede alebo aspoň píšťalka. Zmena programu v prípade zlého počasia a nepredvídaných okolností vyhradenáČítaj viac
MAREK GLOGOCZOWSKI Dňa 15. marca 2024 nás opustil môj dobrý priateľ a kamarát Marek Głogoczowski. Česť jeho pamiatke. S Marekom som sa zoznámil v Prahe v roku 2000 na medzinárodnej konferencii nazvanej "Rok po..." zameranej na agresiu NATO proti Juhoslávii, ako zločinu proti ľudskosti a hrubého porušenia medzinárodného práva. M...arek sa ako člen poroty „Medzinárodného súdu svedomia“ pod vedením Ramsey Clarka, býv. námestníka generálneho prokurátora SŠA, zúčastnil spolu s významnými osobnosťami svetovej kultúry i práva, súdneho jednania v JZR, spojeného s dôkazmi zločinov na mieste. Záverečné jednanie toho súdu sa konalo v Berlíne a v ňom boli odsúdení všetci účastníci agresie a ich pomáhači, vrátane M. Dzurindu a spol. Len ten rozsudok dodnes nebol vykonateľný. V tom čase som spolupracoval s vydavateľom týždenníka „Zmena“, ktorý prinášal pravidelne správy z bombardovanej Juhoslávie. V Bratislave bola vtedy každý deň počas 70 dňového bombardovania demonštrácia na jej podporu. V tom istom roku sa Marek zúčastnil aj konferencie o priamej demokracii v Bengází v Lýbii, spojenej s prehliadkou „Man-made-river“ - diela 3. tisícročia, aké nemá vo svete obdobu. Z tisícov studní na Sahare sa podzemným potrubím priemeru štyroch metrov celkovej dĺžky 3000 km, priviedla čistá pitná voda na vyprahnutý sever Lýbie, do Tripolisu, Bengází a Misuráty. To umožnilo aj zúrodniť tisíce hektárov pôdy a znížiť tak závislosť Lýbie na dovoze potravín. Marekove vystúpenie na konferencii bolo ocenené diplomom s uznaním, ako aj symbolickým osobným darom Muhamada Kaddáfiho. Spolu sme sa potom v júli 2002 zúčastnili medzinárodnej letnej univerzity v La Roche v belgických Ardenách, venovanej boju proti globalizácii a zároveň myšlienkam priamej demokracie, akú v Lýbii podporoval M. Kaddáfi - prakticky jednej z mála skutočných demokracií vo svete. To ho nakoniec stálo život. Pri agresii proti Lýbii bol v r. 2011 nielen brutálne zavraždený samotný Kaddáfi, ale Spojené štáty zbombardovali aj jeho „dielo tretieho tisícročia“, keď predtým zničili aj fabriku na výrobu náhradných skruží z predpätého betónu, ktoré tvorili potrubie rieky. Likvidácia prosperujúcej Lýbie i Tunisu a destabilizácia Sýrie následne spôsobila obrovskú migračnú krízu namierenú predovšetkým proti Nemecku ako ekonomickému lídrovi EÚ, ale aj ďalším štátom Európy. Marek Głogoczowski, ako chlapec miništroval. Neskôr, ako študent v 80. rokoch prenášal cez Tatry samizdatovú literatúru vrátane Biblie. (Tú jeho trasu cez Pyšné sedlo som si s ním vyskúšal aj ja, keď sme v r. 2012 zo Zakopaného prišli na stretnutie spolužiakov architektov pri Račkovej doline.) Vyštudoval ako biofyzik, a ako taký uprednostňoval vieru v človeka a logiku pred slepým náboženstvom. Bol teda ateista, ale sociálne zmýšľajúci človek. Ovládal tiež francúzsky, nemecky, anglicky i rusky, čo mu umožnilo komunikovať i polemizovať s mnohými veriacimi, vedcami i politológmi v zahraničí. Preto aj v chápaní histórie vedel rozlíšiť propagandu západných neokoloniálnych mocností, ale aj poľských nacionálno-šovinistických prekrúcaní dejín od historických faktov. Napríklad pri polemike o Katyni síce Marek akceptoval skutočnosť, že Sovieti zrejme popravili časť z asi 4 000 zajatých poľských dôstojníkov, ale zároveň uviedol aj svedectvá preživších, že títo - ako hrdí šľachtici - tvrdohlavo aj v zajatí deklarovali ZSSR za nepriateľa, čím si na rozdiel od radových vojakov podpísali rozsudok. Bola to asi aj odplata za 80 000 vojakov Červenej armády zlikvidovaných predtým Poliakmi v zajateckých táboroch po porážke sovietov pod Varšavou v auguste 1920. (Putin sa za Katyň ospravedlnil, ale Poliaci za 20. roky nie, pričom priznali "len" 20 000 zlikvidovaných zajatcov... a Marek mal odvahu to v Poľsku verejne povedať...) Jeho knižka "Vojna bohov" je kritickým pohľadom najmä na Starý testament, ktorý vnímal tak ako bol napísaný, teda bez dodatočných inotajov a podobenstiev, ale reálne, ako výplod chorej mysle farizejov "vyvoleného národa" v protiklade s vtedy vyspelou helenistickou kultúrou, ktorá dala myšlienkový základ celej Európe. V nej vidí Krista ako nositeľa svetla oproti pokryteckým a chamtivým starozákon-níkom. Vychádzal pritom z prekladu gréckeho originálu úplnej Biblie, ktorú vlastnil, ale tiež z konzultácií s rabínom, jeho známym. Niečo z tej Biblie som v Zakopanom v jeho drevenici zdedenej po rodičoch spolu s ním aj prečítal... Vtedy som pochopil, že to, čo cirkev oficiálne ľuďom podsúva ako Starý zákon, je len jej malý zlomok, v ktorom okrem apokryfov nie sú zahrnuté ani všetky jeho "nekorektné" časti, lebo by prirodzene vzbudili odpor a hnus voči izraelským farizejom, takže ani v kresťanských kostoloch sa nič z toho necituje. Veľkú časť Starého zákona totiž vypĺňa nekonečné chvastanie, koľko nepriateľov im Jahve pomohol pobiť, vrátane žien a detí, koľko baranov, oviec, zlata a šperkov museli Izraelitom darovať ako výkupné „nepriateľskí králi“. (Tí si však predsa bránili svoje územie) V Grécku sa preto prvé dve storočia oficiálneho kresťanstva Starý zákon ani v kostoloch neuvádzal. Aj preto som sa rozhodol tú jeho knižku preložiť do slovenčiny. Sú v nej aj kapitoly, v ktorých sa venuje „nástupu demokracie“ v Poľsku, ako tam „novodobí starozákonníci vďaka holokaustu privatizovali kamenice, ktoré nikdy nevlastnili, aj fabriky, na ktorých výstavbe prstom nepohli, aj kontá vo Švajčiarsku, ktoré predtým nepoznali...“ Ako v nej autor uvádza, prichádza tak k naplneniu proroctiev Izaiáša oslavujúcich nový Jeruzalem v jeho knihe, (kapitola 60): 10...A vybudujú cudzinci múry tvoje a ich králi ti slúžiť budú. 11: A tvoje brány budú stále otvorené, ani cez deň, ani v noci sa nebudú zatvárať, aby bolo možné prinášať ti cez ne poklady národov pod vládou ich kráľov. 12: Lebo národ i kráľovstvo, ktoré nebudú slúžiť tebe, zahynú, a také národy budú do posledného vyhubené. 16: A sať budeš mlieko národov, i prsiami kráľov kŕmený budeš, a poznáš, že ja som tvoj PÁN osloboditeľ a vykupiteľ, mocnár Jakubov (t.j. Izraela)... Atd... Treba priznať, že „Vojna bohov“ je síce útla, ale dosť náročná knižka, vyžadujúca sústredenosť, toleranciu, a tiež aspoň minimálnu orientáciu v Písme a v dejinách staroveku. Ale kritický pohľad na súčasné trendy globalizácie, WHO i WEF, ako aj terajšiu genocídu páchanú Izraelom v Palestíne dáva autorovi plne za pravdu. Zaujímavá je aj jeho kniha „Atrapy a paradoxy súčasnej biológie“, ktorá vyvolala búrlivé reakcie pre i proti. Vo svojich bádaniach sa v nej opiera o stanoviská Lamarckizmu a atakuje v nej pohľady neodarwinistov na evolúciu, „nesmrteľnosť DNA“ a ich vplyv na vývoj spoločnosti. Zjednodušene povedané zastáva názor, že vplyvom návykov sa môže postupne meniť aj DNA. Tie prirodzené návyky získané v divokej prírode prospievajú evolúcii živočíchov, a naopak tie umelo vytvorené, vrátane ľudských, spôsobujú ich degeneráciu. Tak napríklad zrak indiánov, ktorý im kedysi umožňoval aj na vzdialenosť dvoch km rozoznať napríklad lianu, dnes už ich potomkovia nedokážu. Súčasné pozorovania potvrdzujú, že orgány, ktoré nie sú dosť používané, postupne degenerujú, a naopak tie ktoré sú namáhané zosilnejú. Marek zastával názor, že to ovplyvňuje aj DNA. Poukazoval na pokusy so zvieratmi, - napr. keď sa mačiatku zaviažu pri jeho vývoji oči, potom už nikdy nebude vidieť, alebo ak sa spočiatku vtáčaťu podviažu krídla, už sa nikdy nenaučí lietať. Ani legendárny Tarzan, ktorý vyrastal s opicami sa nikdy nenaučil rozprávať, len škriekal. To sa dnes prejavuje už aj pri malých deťoch, ktorých rodičia ponechávajú často len na televíziu. Z vysielania potom často vnímajú len zvuky a farby, ale rezignujú na chápanie deja, ktorému ešte nemôžu rozumieť, a tým u nich v mozgu zakrnieva centrum pre analýzu. V dnešnej mládeži sa tak množia prípady autizmu, ale čo je horšie, stráca sa u nich schopnosť analýzy diania doma i vo svete. Keďže nečítajú, nepoznajú históriu, dokonca ani tú nedávnu, stávajú sa obeťou a užitočnými idiotmi jej manipulátorov. Definícia zdravia vraví, že je to súhrn duševnej, fyzickej, a sociálnej pohody. Marek tu fakticky varuje, že spoločnosť postupne debilnie...že mal pravdu sa potvrdzuje aj na Slovensku – pozri krátky odkaz: https://www.facebook.com/reel/7674518639238636 Spoločné nadšenie pre lyžovanie a prírodu Tatier, ako aj humanistické vnímanie geopolitiky predznamenalo naše takmer 25 ročné nerozlučné priateľstvo, i spoločné aktivity, ktoré umocnili časté návštevy v Zakopanom aj naopak v Bratislave. Boli sme často jeho prvou zastávkou pri jeho cestách na západ a do Alp, pričom nemal problém „odpracovať si na chvíľu dobrý hostinec“ u nás na záhrade. Jeho horolezecké úspechy v Alpách, Himalájach, na Aljaške, či inde vo svete, boli známe aj mnohým jeho „kolegom na výpravách k vrcholom“ v zahraničí, no jeho láskou boli poľské a slovenské Tatry, ktoré poznal ako vlastnú dlaň. Ale neraz priznal, že tie slovenské sa mu páčia viac, lebo na rozdiel od poľských ešte poskytujú pohľady na nerušenú tatranskú prírodu. To bolo dané prezieravosťou panovníčky Márie Terézie, ktorá presadila urbánne zákony prísne oddeľujúce intravilán s uzavretými sídlami, od extravilánu, kde sa mohlo stavať len výnimočne. V Poľsku takéto obmedzenia nemali, a tak si jednotliví vlastníci stavali obydlia roztrúsene, spravidla v strede svojich pozemkov, v dôsledku čoho vznikol urbanizmus, kde prakticky nenájdete kúsok krajiny bez nejakej stavby. Aj preto rád využil príležitosť vycestovať na Slovensko. Ešte ako vyše 70 ročný napríklad zlyžoval Kriváň... Tak trochu tým inšpiroval aj mňa pri zlyžovaní menej náročných žľabov v Malej zmrzlej doline pri Jastrabej veži, alebo lukovského a derešského žľabu na Chopku. Jemu vďačím okrem iného aj za spoznanie poľských Tatier, vrátane lyžiarskych zjazdoviek predovšetkým na Kasprovom vrchu, Gubalowke, ale aj na vyhradených skialp. terénoch s výstrojou požičanou od jeho bratranca Sameka. Nebolo ľahké držať krok s takmer dvojmetrovým hilmalájistom. Tam, kde on spravil dva, ja som musel urobiť tri kroky. Ale som mu vďačný za lyžovanie na panenských svahoch poľských Tatier, aj za adrenlínové dobrodružstvo spolu s manželkou Inge, pri organizovaní skialpinistických pretekov „Memorial Sztreleckiego“ v poľských západných Tatrách na Ornaku, kedy len o dva dni neskôr spadla na protiľahlej slovenskej strane v Žiarskej doline storočná lavína... Keď Marekovi zistili v júli 2013 lymfóm, prišiel som ho povzbudiť do Zakopaného. Aj vďaka jeho silnej vôle sa vtedy z toho dostal. Podobne to bol zas on, ktorý ma medzi prvými prišiel navštíviť do nemocnice v Bratislave a do Kováčovej po mojom ťažkom úraze pred ôsmymi rokmi... S Marekom odišiel vynikajúci poľský horolezec a bádateľ, prinajmenšom európskeho formátu, rovnako i spisovateľ a filozof, neúnavne presadzujúci logické myslenie a sociálne cítenie. Marek, priateľ môj, budeš nám chýbať... Ing. arch. Igor DráČítaj viac
PREDNÁŠKA SVET SLOVANOV, HANISKA 24. 5. 2024 Pôvod a sídla Slovanov . Bájoslovie a dávna minulosť Slovanov . Pôvodná kultúra a viera Slovanov . Slovo a písmo Slovanov . Spoločné hospodárenie a samospráva Slovanov . Spoločné hodnoty a vzájomnosť Slovanov
POCHOD NA MALÝ SLAVÍN Na včerajšom podujatí - pochod na Malý Slavín, každoročne konanom v májových dňoch sa zúčastnil aj sympatizant nášho spolku Slavica. Spoločne s ostatnými turistami položil ku pomníku dvoch padlých sovietskych vojakov kvety, prítomné zhromaždenie si pietnym aktom uctilo červenoarmejcov, padlých pri p...rechode hrebeňa Karpát severne od Bratislavy dňa 4.4.1945 a následne sa venovalo tradičnému turistickému pohosteniu a nekonečným rozhovorom ku téme oslobodenia. Podľa dochovaných spomienok ako aj zápisov z ruského vojenského archívu, obaja červenoarmejci, ktorým po vojne postavili na Malom Slavíne pomník - Nikolaj Jefimuškin a Ivan Gorjunov, boli príslušníci 63.samostatnej trestnej roty, 25.streleckého zboru, 7. gardovej armády ČA. Padli na danom mieste 4.4.1945, keď sa predsunutá hliadka zmiešaná zo sovietskych prieskumníkov a domácich občanov z Rače, zrejme sprievodcov, ktorí prevádzali jednotky ČA cez hrebeň Malých Karpát, aby účinne udreli do boku nemeckej obrany v Marianke a Borinke, dostala do prestrelky s nemeckým oporným bodom alebo s nemeckou hliadkou. Červenoarmejská jednotka, v ktorej boli obaja zaradení, sa urýchlene presunula na podporu svojim sprievodcom a v následnej streľbe prišli obaja menovaní po smrteľnom zranení o život. Na danom mieste boli zrejme pochovaní len niekoľko dní, následne ich prepochovali na cintorín v Marianke, aby našli po druhom prepochovaní v povojnových rokoch miesto konečného odpočinku na Slavíne - výšine v strede Bratislavy. Je pozitívne, že podobné podujatia, pri častej absencií iniciatívy "zhora" k piete voči osloboditeľom Bratislavy, je vhodne nahrádzané práve takouto memoriálnou turistikou - tvorenou iniciatívou "zdola". SLAVICČítaj viac
PREDNÁŠKA SVET SLOVANOV NA VČERAJŠOM PODUJATÍ V TVRDONICIACH NA MORAVE.
DESIATE VÝROČIE ODESKÉHO HOLOKAUSTU 2. mája 2014 viedli strety medzi nacionalistami a odporcami Euromajdanu v Odese k tragickej smrti takmer 50 ľudí. Pouličné strety v centre mesta postupne prerástli do skutočnej bitky pri Dome odborov, ktorá sa skončila podpálením budovy spolu s ľuďmi vo vnútri. Polícia ani hasiči nereagovali v...čas a následné vyšetrovanie a súdne spory boli bezvýsledné. Tragédii na námestí „Kulikovo pole“ predchádzala reťaz rôznych udalostí. Niektorí obyvatelia Odesy neprijali Euromajdan a následný prevrat v roku 2014. Zorganizovali vlastné protestné hnutie proti novému politickému smerovaniu štátu. Akcie takzvaného „antimajdanu“ sa zvyčajne odohrávali na Kulikovom poli, časti historického centra Odesy, kde mali aj svoje stanové mestečko. Názov hnutia bol v skutočnosti rovnaký ako názov námestia. Na rozdiel od nich boli v meste aktivisti lojálni k Euromajdanu, ktorí organizovali demonštrácie na podporu novej vlády. Títo 2. mája 2014 práve plánovali „pokojný pochod“ a pripojili sa k nim fanúšikovia miestneho futbalového tímu „Černomorec“ a charkovského „Metalistu“, zápas sa odohral v ten istý deň. Demonštrácia sa najskôr odohrala bez incidentov v centre mesta, no v oblasti Gréckeho námestia na svojej ceste narazili na odporcov „euromajdanu“. Následne medzi stranami došlo k potýčke, ktorá prerástla do stretov s použitím kameňov, petárd a dokonca aj omračujúcich granátov. Postupne sa pouličná bitka presunula na Kulikovo pole, kde prívrženci Euromajdanu začali ničiť stanové mestečko svojich odporcov. V Dome odborov sa pred útočníkmi snažilo uchýliť niekoľko desiatok ľudí, no budovu nakoniec podpálili, zasypali zápalnými fľašami a dlažobnými kockami. Výsledkom stretov bola smrť podľa oficiálnych odhadov 48 ľudí, ďalších 250 bolo medzi zranenými. Šesť mŕtvych sa vyskytlo na Gréckom námestí a zvyšok v Dome odborov a v jeho okolí. V budove ľudia zhoreli zaživa, udusili sa oxidom uhoľnatým alebo zomreli na zranenia, ktoré utrpeli v bitke s prívržencami Euromajdanu. Rozdiel vo vnímaní Udalosti spred desiatich rokov vyvolali vo svete široký ohlas a vyvolali mnohé výzvy na vyšetrenie tragédie, a to aj zo strany OSN. Na Ukrajine boli udalosti vysvetlené provokáciou „proruských síl“ v súvislosti s údajne pokojným pochodom prívržencov „euromajdanu“. Na demonštrácii boli síce nielen futbaloví fanúšikovia, ale aj nacionalisti z Pravého sektora, ako aj ďalšie podobné skupiny. Navyše, takzvaní ukrajinskí patrioti mali so sebou Molotovove koktaily, zbrane a iné vybavenie. Na podporu svojej verzie Kyjev využíva fakt prvej smrti „Maidanova“ Igora Ivanova v oblasti Gréckeho námestia. Prezentovať svoju smrť ako potvrdenie „agresie“ zo strany odporcov novej vlády. „Antimajdanisti“ tvrdia, že sa naopak snažili zabrániť krviprelievaniu na Kulikovom poli. „Pokojný pochod“ sa snažili zachytiť približne v polovici trasy. Rozdielne názory majú strany aj na dianie v Dome odborov. „Majdanovci“ presúvajú vinu za požiar na svojich oponentov a tvrdia, že sa snažili pomôcť ľuďom utiecť po vypuknutí požiaru. Ich odporcovia tvrdia, že priaznivci Euromajdanu nielenže podpálili budovu, ale tiež nepustili von tých, ktorí boli vnútri, a nechali ich uhorieť zaživa. Samostatné otázky vyvoláva reakcia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nedokázali zrážkam zabrániť a incidenty začali vyšetrovať po dlhom čase, keď bola väčšina dôkazov fakticky zničená. Čiastočne nečinní boli aj hasiči, ktorí na miesto požiaru v Dome odborov dorazili o 40 minút neskôr, hoci časť pohotovostnej služby sídli v tesnej blízkosti námestia Kulikovo pole. "Akcia zastrašovania" „Toto bol rozkaz, o ktorom vedeli západné spravodajské služby. Tragédia v Dome odborov je aktom zastrašovania, podobne ako demonštratívne pálenie ľudí nacistami v bieloruskej Chatyni, aby nekládli odpor okupantom. Mladé dievčatá do 25 rokov tam pri budove nelievali Molotovove koktaily, ale najskôr do nich nasypali penové omrvinky. Odborníci dospeli k záveru, že takáto zmes vytvára jedovatý dym a v Dome odborov mnohí zomreli na udusenie.“ S tým súhlasí aj odborník z Medzinárodného inštitútu pre humanitárne a politické štúdie Vladimír Bruter. Všetky tieto akcie podľa neho posvätilo vtedajšie ukrajinské vedenie a kolektívny Západ. „Takéto udalosti sa odohrali nielen v Odese, ale na celom juhovýchode Ukrajiny – od Záporožia po Charkov. Toto bola miera zastrašovania, ktorá umožnila eliminovať akékoľvek opozičné nálady v krajine. Tým sa podarilo celú vnútornú politiku Ukrajiny prepnúť na konfrontáciu s Ruskom pre jej čo najrýchlejší vstup do zóny vplyvu Západu.“ "Nedostatok zodpovednosti" Vyšetrovanie a súd nakoniec zvalili vinu za incident na aktivistov z Kulikovho pola. Prípad sa ťahal takmer štyri roky a potom bolo posudzovanie viackrát odložené, presunuté z jedného prípadu na druhý. V dôsledku toho sa v roku 2017 proces skončil pre obžalovaných oslobodzujúcim rozsudkom. Medzinárodné úsilie, a to aj prostredníctvom OSN, presvedčiť Kyjev, aby zorganizoval nestranný a nezávislý proces, a to aj vo vzťahu k podporovateľom Euromajdanu, neprinieslo významné výsledky. Týka sa to najmä jednotlivých prípadov nepokojov na Gréckom námestí a Kulikovom poli. V skutočnosti bol jediným obvinením odsúdenie v neprítomnosti na 15 rokov väzenia pre bývalého odesského policajta Dmitrija Fučedži za nečinnosť a pomoc „antimajdanu“. „Nechcú vyriešiť tento zločin, rovnako ako streľbu na Majdane. Zdalo by sa, že už prešlo 10 rokov a bolo by možné identifikovať tých, ktorí útočili na tých, ktorí stáli na námestí a na strážcov zákona. Stále však neexistuje odpoveď... GAZETČítaj viac
1. MÁJ NA SLAVÍNE A SLOVANSKOM DVORE SLAVICA V stredu 1. mája 2024 sa zúčastnilo niekoľko stoviek slovenských vlastencov pietnej spomienky na Slavíne, ktorá bola súčasťou 10. ročníka podujatia „CESTY VÍŤAZSTVA“ organizovaného motorkárskym združením Noční vlci. Motorkári sa následne presunuli na Slovanský dvor Slavice p...ri Nitre, kde si uctili pri pamätníku venovanom genocíde Slovanov približne 30.000.000 obetí z radov Slovanských národov počas Druhej svetovej a Veľkej vlasteneckej vojny. Naša vec je spravodlivá a víťazstvo bude našeČítaj viac