JE SUIS, I AM, ICH BIN, VAGYOK, SOM EXTRÉMISTA Na Slovensku sa človek stane extrémistom veľmi ľahko. Stačí, ak to o vás vyhlási nejaký pripečený novinár alebo, ešte lepšie, kŕdeľ bielych vrán, ktorých poletuje naším priestorom toľko, až sa čierna vrana stáva raritou. Najnovšie je podľa mediálnych vtákov najnebezpečne...jším extrémistom Danny Kollar. A jeho komplicmi sú na základe zvestí zo zápiskov denníkov ideologickej propagandy hudobník Oskar Rózsa a vedúci úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala. Obaja menovaní sa v očiach tribunálu pripečených bielych vtákov previnili návštevou Londýna, kde si dali pivo, večeru a urobili niekoľko spoločných fotografií s Dannym Kollarom. Mediálna riekanka ide ďalej tak, že Oskar Rózsa by mal vrátiť honorár za aranžmán hymny a Lukáš Machala odstúpiť z funkcie, pretože sa verejne stretli a fotili s Dannym Kollarom. Áno, takto jednoducho to má poskladané v hlavičkách naše štebotavé, vlastne krákajúce novinárstvo. Nuž takto. Podľa mojej mienky sú extrémisti napríklad Tkačenko, Schutz, Soltész, Bejátka Balogová, Baba Vanga Vagovič, Monika Tódová alias Mirka z Bratislavy, Laura Kellöová, Zuzana Petková, Xénia Makarová a ďalší podobne intelektuálne obmedzení jedinci. Je to však môj subjektívny názor a nebudem nikoho očierňovať len preto, lebo s nimi diskutuje, chodí na dovolenky alebo sa len tak fotí. Prečo? Nuž preto, lebo mať okrajové alebo krajné názory ešte neznamená byť aj skutočne nebezpečným extrémistom. Ako napríklad istý strelec z Handlovej. Všakže. Pojem extrémizmus sa do nášho slovníka dostal najmä preto, lebo bolo potrebné nejako označiť osoby a skupiny usilujúce sa z ideologických dôvodov o odstránenie existujúceho ústavného zriadenia. Ešte presnejšie by bolo, ak by sme pripustili, že extrémizmus je novodobé označenie pre to, čo komunisti označovali za vnútorného nepriateľa. Polícia aj spravodajské orgány majú za úlohu venovať sa novodobému vnútornému nepriateľovi, teda extrémistom, ak ide o osoby, cieľom ktorých je zvrhnutie súčasného ústavného zriadenia. Inými slovami extrémizmus a extrémizmus nemusí byť to isté. Vždy to závisí od kontextu. Krajné názory môže niekto považovať za extrémizmus z ideologického alebo morálneho hľadiska, avšak z perspektívy ochrany ústavného zriadenia môžu byť spochybňované postoje dotyčnej osoby úplne irelevantné. Takže! Ak si kŕdeľ bielych vrán myslí, že Danny Kollar má extrémistické názory, je to ich problém. Môj problém je zase to, že si to isté myslím o väčšine slovenských novinárov. Kým sa pán Kollar neusiluje o uskutočnenie ústavného alebo iného puču, nikto nemá právo prenasledovať iných len preto, lebo sa s ním stretávajú. A už vôbec nie vrešťať, že má niekto vracať zaslúžene zarobené peniaze alebo odstupovať z funkcie, kým ju vykonáva v súlade so zákonom. Ak by sme mali akceptovať logiku kŕdľa bielych vrán, museli by sme rovnako požadovať, aby sa vzdali funkcií všetci politici, sudcovia, prokurátori, policajti a úradníci, čo sa stretávajú a na dennej báze poskytujú informácie extrémistom vymenovaným o niekoľko odsekov vyššieČítaj viac

ČO MAJÚ SPOLOČNÉ BABA VANGA VAGOVIČ A RUDOLF HULIAK Hlas ľudu, hlas boží. Podstatná časť tohto komentára vzniká na podnet čitateľa. Istý pán ma včera upozornil, že hovorca čuríll Baba Vanga Vagovič publikoval v Postoji, tlačovom orgáne slovenských dúhových katolíkov, rozhovor s hlavou gangu Janom. I hlavná čurilla ri...ekla, vraj Matúš Šutaj-Eštok chce partičku našich chalanov vypoklonkovať z polície, aby nevyšetrovali „ich“ kauzy. Zrejme má na mysli trestné prípady spojené s celou súčasnou vládnou koalíciou. Veď nedbám, každé podozrenie je potrebné preveriť. Mám však dve poznámky. Po prvé, Janíčko, vyšetrovať mal si, keď si bol žandárom zaradeným v riadnej štátnej službe. Mal si vraj rozviazané ruky a za chrbtom Froda Lipšica aj besného pajáca z Trnavy. Vrchný žandár Hamran ťa na rukách nosil, štedrá Ružena a brutálna Pamela brali do väzby ako po nebohom. A dokonca aj princezná zo skládky mocne tisla palčeky. Tak prečo si nevyšetroval? Po druhé, Janíčko, ty si ešte stále nevinná osoba. Možno pôjdeš pred súd a možno ťa aj oslobodí. V takom prípade ti postavia slávobránu a ty ňou triumfálne vkročíš naspäť do plnej poľnej. A potom čo budeš chcieť vyšetrovať? Veď týmto vyjadrením si sa v zmysle § 31 ods. 1 Trestného poriadku vylúčil z akéhokoľvek trestného konania, čo sa len o lem nohavíc či sukne otrelo komukoľvek z tejto vládnej koalície. Nuž nič, pôjdeš riadiť križovatky alebo tĺcť bezdomovcov. Úplne súhlasím s názorom, že každý si môže písať, čo chce. Aj Baba Vanga Vagovič. Len tak hútam, aký manévrovací priestor mu ešte ostane. Najprv vydá propagandistickú brožúrku založenú na nekritickom prepisovaní, čo mu povedali čurilly. A teraz im ešte robí aj tlačového tajomníka. Tak teda neviem, ale už aj v kresťansko-dúhovom Postoji by si mali rozmyslieť, či chcú robiť propagandu natoľko otvoreným spôsobom. A to ma privádza k otázke z titulku tohto komentára. Tak ako si zužuje manévrovací priestor Baba Vanga Vagovič, robí to aj Rudolf Huliak. Nielen vyjadreniami, ale najmä politickými činmi. Prijatie ponuky na návrat do poslaneckého klubu SNS by si síce vyžadovalo pokoru, ale otváralo by aj priestor na ďalšiu zmysluplnú politickú partiu. Odmietnutie vrátiť sa do klubu SNS sa rovná nedostatočnej z politickej stratégie. Rudolf Huliak sám seba zaháňa do kúta, zvyšku koalície sa stačí nečine prizerať so založenými rukami. A opozícia sa plieska od smiechu po stehnách a ani sa jej nečudujem. Ako sa chce z tohto vylízať? A aká je vlastne jeho koncovka? Povalenie vlády a stiahnutie SNS do prepadliska dejín v predčasných voľbách? To by možno mohlo fungovať, ale Rudolf Huliak a jeho spoločníci v tej priepasti skončia oveľa hlbšieČítaj viac

PODPORNÁ ZDRAVICA OSKAROVI RÓZSOVI Oskar Rózsa je pod intenzívnou paľbou médií bývalého hlavného prúdu a ďalších bratislavských kaviarenských povaľačov okupujúcich opozičné poslanecké ľavice, akoby bol tradičným terčom politickej nenávisti produkovanej týmto kombom zúrivcov. Zväčša sa súdružské spojenectvo kaviar...enskej skysnutej smotánky zameriava na figúry priamo pôsobiace v politike. Prečo sa tentoraz pustili – a ešte tak intenzívne – do hudobníka? Nuž preto, lebo Oskar Rózsa neohrnul nos nad ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou. Lenže pravda je opačná. Martina Šimkovičová neohrnula nosom nad Oskarom Rózsom. Veď jeho ponuka aranžmánu slovenskej štátnej hymny bola takrečeno na stole (v skutočnosti v šuplíku) viac ako desaťročie. Všetky navoňané manciky, čo dnes pľujú na pána muzikanta, opravujem Pána Muzikanta, mali príležitosť chopiť sa jeho iniciatívy. Avšak mali na háku. Salám, párky. Česť Martine Šimkovičovej, že si nielen našla čas na iniciatívu Oskara Rózsu, ale že ju aj dotiahla do realizačnej fázy. Oskar Rózsa nie je politik, novinár ani aktivista presúšajúci sa po médiách roky a desaťročia. Všetky hnidy, čo sa doňho pustili, to zneužívajú, čakajú na každé jeho politicky nekorektné vyjadrenie, aby to mohli proti nemu prekrútiť. Aj to robia. A hanba im! Pán Rózsa, vďaka za váš politicky nekorektný slovník. Je osviežujúci, je autentický a je aj pravdivý. Áno, vaša úprava hymny nie je určená ľuďom, čo vás a vašu partitúru osrali skôr, ako si dielo vypočuli. Vy ste si dovolili spolupracovať s Martinou Šimkovičovou, a preto ste v ich očiach spáchali hriech proti ideálom medzinárodného progresívneho hnutia mestských povaľačov. Ak sa dostanú k moci, jurodivá Zora požiada podobne poznačenú Dorotu, aby prišla s aranžmánom lahodiacim progresívnemu uchu a budú mať rozorvané duše na mieste. Už aj tak máme dve Slovenská, tak prečo by sme nemali mať aj dve hymny. Ta ňe?! Mimochodom, pán Rózsa, mierne ma sklamalo, že robíte veľa muziky za pár drobných. Síce som vaše dielo ešte nepočul, ale som už akosi zvyknutý na fakt, že vy vždy robíte veľa dobrej muziky, preto neočakávam opak v prípade úpravy štátnej hymny. Ale za dvadsať tisíc? Podľa moje mienky adekvátna odmena za dielo podobného významu sa pohybuje v ráde vyššom o jednu nulu. Celkom na záver. Pán Rózsa, hovorte aj ďalej, ako vám huba narástla. Nás to poteší, dokonca oblaží a ich nech aj šľak trafí, kým dostanú príležitosť všetkým zákonným náhubkom zatvoriť ústa a posadiť nás do ideologickej basyČítaj viac

V DISKUSII NA PALETE U PAVLA KAPUSTU Racionálna diskusia vo forme pokojnej konverzácie je nedostatkovým tovarom súčasnosti. Podľa mojej mienky preto, lebo nedokážeme s oponentom nesúhlasiť pokojne, triezvo a vecne. Veľmi som sa potešil, že ma pozval do Diskusie na palete práve pán Pavel Kapusta. Obaja sme v deväťdesiatych rokoch ...zastávali protichodné názory. Dnes sme sa dokázali posadiť do jedného štúdia a zhovárať sa o všetkom bez škriepok a neadekvátnych emócií. Priatelia, záznam z Diskusie na palete nájdete na priloženej linke. Pekný zvyšok nedele vám prajemČítaj viac

JE TRETIA SVETOVÁ NA SPADNUTIE? Podľa mojej mienky krátka odpoveď znie nie. Dlhšia odpoveď je mierne komplexnejšia. V súčasnosti existujú tri hlavné ohniská geopolitického napätia. Jedným je Ukrajina, druhým Stredný východ a tretím západný Tichý oceán, špecificky Juhočínske more. Začnime od konca. Washington vytvoril v... oblasti západného Pacifiku vojenskú alianciu pod skratkou AUKUS. Ide o spojenectvo Austrálie, Británie a USA. Čoraz bližšie sa k nej začína primkýnať Japonsko a Spojené štáty neustále posilňujú spojenectvo s Filipínami. Zjavne sa formuje tichomorské NATO orientované na obmedzovanie rastu vplyvu Číny. Zatiaľ všetko naznačuje tomu, že americko-čínska konfrontácia sa obmedzí na vojnu ciel, zákazov exportu technológií a dovozných kvót. Samozrejme, bude veľa kriku okolo Taiwanu, teritoriálnych sporov v Juhočínskom mori a podobne, avšak USA ani Čína nechcú a nepotrebujú vojenskú konfrontáciu. Na Strednom východe to ide od desiatich k piatim. Vojna Izraela s Iránom cez sprostredkovateľov bude pokračovať ešte dlho, avšak kým sa do nej priamo nezapojí žiadna veľká mocnosť, konflikt ostane prísne regionálny, povedzme, v oblasti širšej Levanty. USA nejavia záujem nechať sa zatiahnuť Izraelom do priameho útoku na Irán. Aj keď bude Donald Trump vo vzťahu k Teheránu agresívnejší ako Joe Biden, s najväčšou pravdepodobnosťou sa obmedzí na nové sankcie a iné ekonomické a finančné opatrenia. Ukrajina je zjavne najhorúcejším zemiakom v geopolitickej pahrebe, pretože začína silno pripomínať to, čoho sa všetci stratégovia najviac desili v časoch studenej vojny: priamej konfrontácie USA/NATO so Sovietskym zväzom. Rusko nie je ZSSR, ale disponuje celým jadrovým potenciálom zaniknutého zväzu a je stále najväčším štátom sveta s ohromnou surovinovou základňou. Vojna na Ukrajine je viacvrstvovým konfliktom z hľadiska príčin, cieľov a účastníkov. Najnebezpečnejším aspektom je okolnosť, že USA/NATO používajú Kyjev ako svojho zástupcu (proxy) v súperení s Moskvou. K podobnej konštelácii došlo aj počas studenej vojny (Kórea, Vietnam, Afganistan, Angola atď.) nikdy sa však nebojovalo priamo na hranici jednej zo superveľmocí. Napriek vysokému nebezpečenstvu vyplývajúcemu z vojny na Ukrajine sa nedomnievam, že je tretia svetová vojna na spadnutie. Dokonca ani po hlúpom povolení na použitie ATACMS na teritóriu ruskej Kurskej oblasti. Nie je totiž pravda, že tieto rakety je potrebné riadiť či navádzať niektorou základňou členského štátu NATO, ako sa niektorí domnievajú. ATACMS sú taktické nadzvukové balistické rakety s vnútornou navigáciou. Na ich odpálenie postačuje bežný vojenský ťahač. Ukrajinci ich už viackrát použili na svojom území. Druhou stranou tej istej mince je okolnosť, že najmä Američania a Briti poskytujú Ukrajincom spravodajské informácie o potenciálnych cieľoch tak na území Ukrajiny, ako aj na teritóriu Ruska. Kinetická odpoveď Ruska na použitie ATACMS na svojom území proti európskemu členovi NATO by viedla k tomu, čomu chcela Moskva zabrániť vytvorením nárazníkového pásma na Donbase a Kryme. Vyvolalo by to priamu konfrontáciu s NATO, čo nechcú v Rusku ani najväčší jastrabi s vplyvom na rozhodovanie Kremľa. Preto sa domnievam, že prezident Vladimir Putin si počká na 20. január, keď sa moci ujme Donald Trump, a potom sa uvidí, čo môžu urobiť s vojnou na UkrajineČítaj viac

SENILNÝ BIDEN PODKOPAL TRUMPOVU ZAHRANIČNÚ POLITIKU Informácia o tom, že Joe Biden, dosluhujúci americký prezident s vážne ochromenou mentálnou spôsobilosťou, mal vydať Ukrajine súhlasné stanovisko na použitie amerických rakiet ATACMS na území Ruska, neodznela oficiálne, ale papagájujú to ako hotovú vec všetky americké a p...o nich aj ostatné svetové médiá. V podobných prípadoch ide o riadený únik informácií. Takže zvesti z Washingtonu môžeme považovať za istú záležitosť. Čo to vlastne znamená? Je jasné, že ide o eskaláciu konfliktu s Ruskom. Rovnakú pozornosť je potrebné venovať aj inému, mimoriadne dôležitému faktu. Tí, čo viedli Bidenovi ruku pri podpise výnosu o povolení, konali so zjavným úmyslom podkopať uskutočňovanie zahraničnopolitického programu zvoleného prezidenta v očakávaní Donalda Trumpa. Inými slovami krídlo jastrabov Demokratickej strany sa rozhodlo ísť proti vôli väčšiny amerických voličov, ktorí 5. novembra 2024 zvolili novú hlavu štátu okrem iného aj na základe prísľubu, že ukončí konflikt s Ruskom. Zatiaľ nie je jasné, ako s povolením naloží Kyjev, pretože aj keby hneď začal páliť ATACMS na Rusko, v januári, keď sa ujmú moci Donald Trump a jeho administratíva, môže dôjsť k radikálnej zmene, odvolaniu povolenia a priškrtenia už odsúhlasenej vojenskej pomoci pripravenej na expedovanie cez Atlantik do Európy a na Ukrajinu. Napriek tomu je jasné, že ATACMS s dostrelom okolo 300 kilometrov môžu aspoň na chvíľu pomôcť Ukrajincom udržať svoje pozície v časti okupovanej ruskej Kurskej oblasti, prípadne zasahovať posádky na území Ruskej federácie, kde sa vo väčšom počte sústreďujú jednotky a vojenské prostriedky určené na boj na ukrajinskom fronte. Bidenovo rozhodnutie zjavne posmeľuje špekulácie o tom, že aj Francúzi a Briti povolia Ukrajincom použitie rakiet Storm Shadow s dosahom 250 kilometrov na území Ruska. A to zaváňa ešte väčšou eskaláciou konfliktu Západu s Ruskom. Aj keby začala Ukrajina hneď zajtra páliť rakety ATACMS a Storm Shadow na Rusko, zo strategického hľadiska sa toho veľa na bojisku nezmení. Dosah 300 a 250 kilometrov môže Kyjevu poskytnúť čiastkové taktické výhody, nedokáže však zvrátiť celkový vývoj vojny. Dokonca aj keby Američania dodali Ukrajine rakety Tomahawk odpaľované z lodí a ponoriek s dosahom do 2 500 kilometrov (umožňovali by zasiahnuť Moskvu a dôležité priemyselné objekty v hlbokom vnútrozemí), neznamenalo by to automatický zvrat. Vojnu, aká sa vedie na Ukrajine, je možné vyhrať iba na základe pozemnej prevahy, a to Kyjev nemá a nikdy nebude mať. Nehovoriac o tom, že na odpaľovanie Tomahawkov nie sú ukrajinské plavidlá v Čiernom mori technicky prispôsobené. Nič to však nemení na fakte, že americkí demokrati a ich senilný prezident vytvorili prekážku navyše na ceste k mierovému vyriešeniu sporu Západu a predovšetkým USA s Ruskom. Môžeme len dúfať, že Rusi na to zareagujú umiernene a počkajú s prípadnou odvetou do času, keď bude Biely dom obývať Donald Trump. Lenže Moskva sa môže rozhodnúť aj úplne inak a hlavné bremeno prípadných negatívnych dôsledkov budú znášať nielen Ukrajinci, ale možno aj iní Európania. Thank you very much, boysČítaj viac

17. NOVEMBER 1989: MRAZIVÉ RÝMY HISTÓRIE Výročia 17. novembra 1989 som komentoval mnohokrát. Väčšinou som sa orientoval na geopolitické súvislosti revolúcií či prevratov prelomu rokov 1989 – 1990 v strednej a východnej Európe. Dnes preto iba v krátkosti zopakujem tézu, ktorú považujem za stále platnú, a potom sa budem venov...ať jednému vnútropolitickému aspektu. Pád vlády jednej strany v štátoch strednej a východnej Európy bol možný najmä preto, lebo Sovietsky zväz už nebol schopný ani ochotný udržiavať satelitné režimy pri moci vojenskou silou. Tento fakt bol potvrdený následným rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991. Bez úpadku sovietskeho impéria by nebol možný ani vznik samostatnej Slovenskej republiky. Pohľad na domácu scénu 35 rokov po 17. novembri 1989 je mierne skľučujúci. Už niekoľko rokov je totiž zjavný návrat vzorca nebezpečného správania. Po roku 1948 zatvárali politických oponentov. V priebehu päťdesiatych rokov pokračovalo zatváranie sokov zvnútra komunistickej strany. Povojnové desaťročie bolo obdobím viacerých justičných vrážd. Po auguste 1968 Gustáv Husák síce nedovolil opakovanie justičných vrážd ani plošné zatváranie, avšak politická, administratívna, kariérna a sociálna perzekúcia oponentov normalizácie bola nepríjemnou realitou zvyšných dvadsiatich rokov režimu. Nič na tom nezmenil fakt, že ku koncu sa tieto prejavy čiastočne zmierňovali. Naivne by sme sa mohli domnievať, že takzvané obdobie temna 2020 – 2023 je šťastne za nami a nehrozí žiadna recidíva. Nie je za nami a hrozí. Významná časť spoločnosti, korporátne médiá a viaceré politické strany neustále dávajú najavo, že využívanie a zneužívanie trestného práva považujú za správny a legitímny nástroj riešenia politických a spoločenských problémov. Možno predstavujú menšinu, ale stále majú významný vplyv a najmä sú hlasnejší než ktokoľvek iný. Propagačné a propagandistické podujatia žandárov v bielych košeliach a niekoľkých radikálnych prokurátorov sú predzvesťou toho, čo bude nasledovať, ak sa dostanú k moci tí, čo si nevedia inak získať všeobecné uznanie, len používaním trestného práva na vynucovanie si autority a rešpektu. Nie je to však všetko. Médiá hlavného prúdu a nimi riadené politické parlamentné i mimoparlamentné subjekty dávajú jasne najavo, že v prípade uchopenia moci budú nielen vypínať a umlčiavať nepohodlné médiá s neprogresívnym názorom na spoločenské a geopolitické problémy. Dávajú najavo aj to, že nositelia kritických a nonkonformných názorov by mali byť spoločensky, ekonomicky a sociálne izolovaní. Nazývam to progresívnou normalizáciou. Dejiny sa nikdy neopakujú, ale veľmi často sa rýmujú. Niektoré rýmy v podaní progresívnych médií a satelitných politických subjektov sú metricky aj zvukomalebne až mrazivo presnéČítaj viac

FICOVA POMSTA (?) Žltá progresívna tlač si osvojila naratív daňového podvodníka spod Tatier hovoriaci o tom, že za trampoty ostatných týždňov, ktoré spadli na hlavu Andreja Kisku, sú pomstou Roberta Fica. Tak sa na to pozrime trochu detailnejšie. Netvrdím, že Robert Fico nesnoval pomstu. Rovnako netvrdím, že pomstu snoval. Je...dnoducho to neviem. Viem však, že slogany Andreja Kisku preberané žltou tlačou majú vážne trhliny. Ponajprv si položme niekoľko otázok. Aká časť patálií podtatranského ekonomického rysa je pomstou Roberta Fica? Prvostupňové rozhodnutie okresného súdu? Alebo druhostupňové definitívne rozhodnutie krajského súdu? A či je pomstou zastavenie vyplácania doživotnej renty? Alebo všetko je to súčasť jedného veľkého sprisahania? Ak sa nemýlim (a opravte ma, ak to nie je pravda), prokurátor podal obžalobu na bývalú hlavu štátu v apríli roku 2022. To bola pri moci druhá Čaputovej vláda. Predsa vtedy sme zažívali demokratický raj na rodnej slovenskej hrude, či? Okresný (prvostupňový) súd v Poprade uznal Andreja Kisku za vinného 11. októbra 2023, teda (znova ma opravte, ak sa mýlim) jedenásť dní po parlamentných voľbách. To znamená, že pri moci ešte stále bola tretia Čaputovej vláda na čele s prvým premiérom za PS. Opäť raj na zemi, či? Definitívne rozhodol o vine tatranského filantropa Krajský súd v Prešove 31. októbra 2024, teda, áno, v čase vlády Fico 4.0, žltou tlačou a ich parlamentnými satelitmi vykresľovaná ako éra temna, víťazstvo Mordoru a jeho ohavného pána Saurona nad Gondorom, elfmi, hobitmi a celou Stredozemou. A teraz sa vráťme do reality: Je evidentné, že ak malo byť odsúdenie Andreja Kisku pomstou Roberta Fica, ako najpravdepodobnejšia sa javí možnosť ovplyvnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Ak by sme však mali prijať túto teóriu ako nielen pravdepodobnú, ale aj realistickú, museli by existovať o tom aspoň stopové prvky indícií pripomínajúcich dôkazy. Andrej Kiska ani jeho kult-osobnosti-tvoriaca tlač neponúkajú čo i len náznaky materiálnych indícií. A preto hovorím: Chalani a baby, choďte s tým do riti! A vráťte sa, keď budete mať dôkazy. Andrejovi Kiskovi naozaj prestali vyplácať rentu. Háčik spočíva v tom, že rozhodnutie neurobil premiér, ale prezident Peter Pellegrini, ktorý, ako sa zdá, je voči Robertovi Ficovi čoraz viac asertívny a ani zďaleka neaportuje tak, ako sa to usilujú vykresľovať progresívne šerblíky. Dokonca si trúfam povedať, že medzi úradom vlády a prezidentským palácom sa latentne stupňuje napätie. (Opravte ma, ak sa mýlim.) Musím sa priznať, že neviem, či je alebo nie je po právoplatnom odsúdení bývalého prezidenta v súlade so zákonom rozhodnutie o zastavení vyplácania renty. Zjavne existujú prinajmenšom dva protirečivé výklady zákona. Som zvedavý, ako to dopadne na avizovanom súde, aj keď z pohľadu reálnej politiky a najmä každodenného života všeobecnej populácie je to úplne nepodstatná taľafatka. Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko sa naozaj môžu vyžívať v ponižovaní Andreja Kisku. Rovnako, ako sa Andrej Kiska a s ním spriaznená politická reprezentácia a žltá tlač vyžívali a vyžívajú v ponižovaní Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Andreja Danka. Takí sme my, SlováciČítaj viac

HILARIOUS 😂👍🤘

ABSURDNÁ POĽOVAČKA NA HLAVU MATÚŠA ŠUTAJA-EŠTOKA Prečo nemôžeme mať na Slovensku zmysluplnú spoločenskú konverzáciu? Nuž preto, lebo poniektorí aktéri na rozumný dialóg jednoducho nie sú mentálne a intelektuálne vybavení. Pozrime sa na kauzu policajného násilia. Nejaký idiot v uniforme dobije na smrť zadržanú osobu. ...Je pochopiteľné a správne, že to vyvolá vlnu nevôle verejnosti. Na hrebeni tejto vlny však surfujú aj čierni pasažieri z radov médií a politikov. Zodpovednosť za tragický a neodpustiteľný incident bezcharakterne hádžu za golier ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi-Eštokovi. Je to nekonečne nekorektné a vecne nesprávne. Natoľko, až strácam reč, pretože mentálny a intelektuálny úpadok poniektorých účastníkov verejnej diskusie je neopísateľný. Je očividné, že v košickej polícii boli dlhodobo pomery v rozpore s kostolným poriadkom. Muselo sa to ťahať naprieč volebnými obdobiami aj v priebehu výkonu funkčných mandátov viacerých služobných funkcionárov Policajného zboru na krajskej, okresnej i obvodnej úrovni. Ak sa nemáme na realitu pozerať ružovými okuliarmi, musíme pripustiť, že podobné nešváry sa odohrávali a odohrávajú aj v pôsobnosti iných krajských riaditeľstiev Policajného zboru, nielen v Košiciach. Ak sa obzrieme do minulosti, zistíme, že od revolúcie 1989 malo najviac ministrov vnútra KDH: Anton Andráš, Ladislav Pittner (trikrát), Ivan Šimko (dvakrát), Vladimír Palko, Daniel Lipšic. Trikrát bol ministrom vnútra podpredseda Smeru Robert Kaliňák. Ministrami vnútra boli aj Milan Čič, Vladimír Mečiar (VPN), Jozef Tuchyňa (HZDS), Ľudovít Hudek (HZDS), Gustáv Krajči (HZDS), Martin Pado (SDKÚ), Denisa Saková (Smer), Roman Mikulec (OĽANO) a niekoľkí ďalší. Nech si o komunistoch myslíme čokoľvek, podmienky kariérneho postupu policajtov a ich preverovania a testovania sa po revolúcii len zhoršovali. Najmä politici KDH zmenili zákon tak, aby mohli minister vnútra a policajný prezident odvolávať policajtov z riadiacich funkcií aj bez udania zákonom taxatívne stanovených dôvodov. Svojvôľa bola doslova zakódovaná aj do procesu funkčného povyšovania policajtov. A tak sa nielen riadiace funkcie, ale aj tabuľkové miesta pod nimi obsadzovali na základe mimoriadne subjektívneho kľúča. Popísaný marazmus na Slovensku funguje desaťročia. Jeho dôsledkom sú okrem iného aj také excesy, k akému došlo naposledy v Košiciach. Krajnosťami toho istého problému bol zrod čuríll alebo dosadenie narcistického metrosexuála Hamrana do funkcie vrchného žandára, negramotného Daňka na čelo zrušenej NAKA (prečítajte si jeho zápisnice, objavíte, aký má hokej v syntaxi aj v používaní predložiek spojených s genitívom a inštrumentálom) alebo mnohé roky predtým ustanovenie podpriemerných okresných policajtov Jána Piptu a Jaroslava Spišiaka na pozíciu policajného prezidenta. Viac ako tridsať rokov politika devastovala políciu a dnes chcú poniektorí tvrdiť, že za všetko môže Matúš Šutaj-Eštok. Isteže, minister môže urobiť teatrálne gesto pre masy, vyvodiť akože politickú zodpovednosť a odstúpiť. Ako však pomôže symbolické divadielko pomenovať a najmä odstrániť problémy nakopené generáciami ministrov a policajných prezidentov v priebehu času rovnajúcemu sa celej tretine storočiaČítaj viac

O UTRPENÍ ČURÍLL V DOMÁCOM VÄZENÍ Čurilly nie je potrebné nikomu predstavovať. Ide o súsošie žandárov v bielych košeliach. Ak sa nemýlim, väčšina z nich je trestne stíhaná, pretože je podozrivá z páchania pomerne závažnej trestnej činnosti. Zákonným dôsledkom trestného stíhania je postavenie žandára mimo služby. ...Znamená to, že poberá len skrátený plat a v pracovnom čase je povinný zdržiavať sa osem a pol hodiny v mieste trvalého bydliska, aby bol v prípade potreby k dispozícii nadriadeným orgánom, prípadne pracovníkom inšpekčnej služby. Popísaný postup je zákonný a vzťahuje sa na každého stíhaného policajta, príslušníka spravodajskej služby, finančnej správy alebo väzenskej a justičnej stráže. Čurilly sa síce zúčastňujú besied, krstov propagačných brožúr a skupinového fotenia, aj tak majú drzosť nazývať zákonné náležitosti spojené s postavením mimo služby domácim väzením. Dobre, aspoň vieme, čo si myslia o inteligencii svojich fanúšikov oslavujúcich prítomnosť čuríll v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava frenetickým ťapuškaním ručičkami. Tiež je milené, že stupídny naratív o domácom väzení si ochotne osvojili a horlivo šíria ďalej predovšetkým slovenská Baba Vanga alias Vagovič a Tódová, čo má za muža Záleskú. Dobre, aspoň vieme, akú mienku majú o inteligencii svojej čitateľskej sekty. V dejinách kriminalistiky boli časy, keď sa z výnimočných detektívov stali spoločenské celebrity. Išlo o obdobie, keď nebola dostatočne rozvinutá forenzná veda a vyriešenie prípadu často záviselo od brilantného mozgu detektíva. Oslava celebritných detektívov bola rozvinutá najmä v Británii. Napríklad detektívi Scotland Yardu, ako boli Donald Swanson alebo Jonathan Whicher a ďalší, sa stali naozaj veľmi slávni, pretože vyriešili mnohé otrasné prípady vrážd, lúpežných prepadnutí či krádeží najmä vďaka bystrému umu a schopnosti vyvíjať nové vyšetrovacie postupy a techniky. Z kultúry detektívov-celebrít sa následne vyvinul literárny žáner nenapodobiteľnej britskej detektívky. Čurilly však nie sú žiadni oslniví inteligenti. Verte vlastným ušiam, tomu, čo vychádza z ich úst, nie tomu, čo o nich píšu škrabáci. Celá kariéra čuríll – aj pred rokom 2020! – je postavená na lámaní charakterov a chrbtových kostí univerzálnych kajúcnikov. Dnes už je forenzná veda oveľa ďalej, ako bola v čase zrodenia Scotland Yardu, mnohé prípady namiesto policajtov vyriešia laboratóriá. Úlohou vyšetrovateľa je procesne to nepokaziť. Nuž a o procesnej úrovni čuríll a ich žandárskom intelekte najlepšie svedčí cvičný spis, označený číslicou 80. Okolnosť, že zo žandárov vzoru čurilly robia Baba Vanga alias Vagovič a Mirka z Bratislavy alias Tódová celebrity, je predovšetkým situačnou správou o úpadku ich intelektu a poklesu potencie v oblasti propagandistickej kreativityČítaj viac

SLEPÁ ULIČKA RUDOLFA HULIAKA Snem Národnej koalícia si zasluhuje krátku analýzu. V záverečnom dokumente najvyššieho straníckeho orgánu sa totiž objavujú pozoruhodné formulácie. Uznesenie sa síce vyhýba pojmu koaličný partner, ale z jeho logiky vyplýva, že Národná koalícia si nárokuje presne tento status v štvrtej vláde... Robert Fica. Nie je to prekvapivé, pretože Rudolf Huliak pod rôznymi rúškami signalizoval ambíciu stať sa novým koaličným partnerom už niekoľko týždňov. Mierne excentrická je predstava, že Národná koalícia má rokovať výhradne len s predsedom vlády Robertom Ficom. Nie predsedom Smeru, ale premiérom. V dokumente sa ďalej úplne vylučuje komunikácia s predsedom SNS Andrejom Dankom a predseda Hlasu Matúš Šutaj-Eštok sa v záverečnom uznesení snemu ani neuvádza. V texte sa síce hovorí o uzavretí zmluvy alebo memoranda o spolupráci s koalíciou, ale rokovania na túto tému majú prebiehať výlučne s predsedom vlády Robertom Ficom. Toto je azda najväčší logický rozpor uznesenia snemu Národnej koalície, pretože ak má fungovať akákoľvek spolupráca na úrovni vládnej koalície, musia s ňou súhlasiť všetci. Vrátane SNS a Hlasu. Robert Fico dal cez víkend jasne najavo, že problém s Národnou koalíciou si má vyriešiť predovšetkým predseda SNS Andrej Danko. Z pohľadu Smeru dáva prezentovaný postoj logiku, lebo nestabilitu v parlamente spôsobili rozhádaní národniari, nie sociálni demokrati. Nehovoriac o tom, že ak by mal separátne rokovať premiér a predseda Smeru s každým nespokojným poslancom vládnej koalície, nerobil by vlastne nič iné a existencia takej vlády by úplne stratila zmysel. Netuším, čo si za kulisami politiky navzájom urobili Andrej Danko s Rudolfom Huliakom. S primeranou mierou istoty však viem, že obaja nezvládli umenie nebrať politiku osobne, pretože nepochopili, že v politike neexistujú priatelia, iba dočasní spojenci. V tomto ohľade, trúfam si odhadovať, má väčší problém Rudolf Huliak. Iných dočasných spojencov za pôdorysom súčasnej vládnej koalície vrátane SNS nenájde. Koncom minulého týždňa naznačil, že by mohol byť jeho spojencom predseda mimoparlamentnej sekty Jaroslav Naď. Naozaj nerád používam toto slovné spojenie, ale nech sa na to pozerám z akejkoľvek strany, bývalý minister obrany použil starostu Očovej ako užitočného idiota. Rudolfovi Huliakovi to vynieslo posmech voličov opozície a opovrhnutie voličov koalície. Takto si to predstavovalČítaj viac

ČÍNSKI AGENTI Slovenské papagáje sa naučili dve nové slová: čínski agenti. Škriekajú, až si idú hrdlá rozdrapiť. Bez toho, aby rovnako ako papagáje rozumeli zmyslu vydávaných, respektíve napodobňovaných zvukov. Ministerstvo štátnej bezpečnosti Číny naskutku disponuje úctyhodným aparátom. Zastrešuje všetky civilné ...spravodajské orgány i obávanú tajnú políciu. Avšak aj obrovský štát s jedna celých štyri miliardy obyvateľov musí nasadzovať v oblasti zahraničnej rozviedky sily a prostriedky predovšetkým z hľadiska priorít, nie z rozmaru. Progresívnym papagájom odporúčam naštudovať si výstupy stránok nasledovných amerických inštitúcií: ministerstvo spravodlivosti – v jeho rámci podstránky FBI a úradu generálneho prokurátora; a web CIA. To sú zdroje, ktorým budú nepochybne veriť. Hlavnými prioritami čínskej rozviedky sú USA, Taiwan, Japonsko, Kórejský polostrov, Filipíny, Austrália, India, Spojené kráľovstvo, Kanada a popredné štáty EÚ. Osobitný záujem venujú Číňania svojmu susedovi Rusku. Okrem politických a vojenských tajomstiev sa Číňania venujú predovšetkým priemyselnej špionáži. Z hľadiska vojenských spravodajských informácií sú jednoznačnými prioritami USA. Potom USA. A nasledujú USA. Za nimi sú Japonsko, India, Austrália, Británia a Taiwan. Najviac priemyselnej špionáže uskutočňujú v USA, na Taiwane, v Japonsku a Južnej Kórei. Na Slovensku nie je z hľadiska vojenských tajomstiev veľa zaujímavého. Nemáme v Tichom ani Indickom oceáne žiadne vojenské inštalácie, predsunuté posty, nebodaj základne. Naše bojové vybavenie je z pohľadu technickej dokumentácie nezaujímavé, pretože je najmenej o generáciu či dve staršie ako čínske. Ani z hľadiska priemyselnej špionáže tu veľmi niet čo kradnúť, skôr orgány SIS by sa mohli pochlapiť a v procese investičnej spolupráce s Číňanmi by sme my mohli ukradnúť niečo im. Čínsku rozviedku nepochybne zaujímajú niektoré operačné plány NATO, najmä zamerané na aktivity v oblasti západného Tichého oceánu. O tie by sa mohli zaujímať aj na Slovensku. A nepochybne sa už aj zaujímajú. To isté platí o politických informáciách súvisiacich s pripravovanými obchodnými bariérami a inými opatreniami na úrovni EÚ. V aliancii ani v únii nie sme odvčera, a preto je zrejmé, že naše kontrašpionážne orgány sa museli zaoberať aktivitami (nielen) Číňanov na našom území za všetkých vlád. Vrátane insitnej Ivety, psychotického Trnavčana, strateného Eda aj odutého Ľuda. Číňania na Slovensku nejdú budovať ani 5G, ani 6G siete. V hre je zatiaľ nie úplne istá baterkáreň. Témou diskusie sú aj tunel pod Karpatmi a diaľnice. Nie je možné vylúčiť, že so zvýšenou investičnou aktivitou Číny na Slovensku sa posilní aj pôsobenie ich spravodajských orgánov. Robia to všetky štáty, pretože chránia svoj kapitál, respektíve kapitál svojich občanov. S ohľadom na politické zriadenie v Pekingu budú zrejme Číňania dozerať aj na svojich inžinierov, aby sa ich na Slovensku nepokúsili naverbovať napríklad Američania alebo Číňania z Taiwanu a podobne. V dôsledku toho možno budú musieť dievčence a chlapci z kontrarozviedky SIS pohnúť trochu viac zadkami, ale žiadna dráma sa konať nebude. Nekoná sa ani v Nemecku, kde sa teda Číňania ekonomicky rozdrapujú oveľa viac ako v krajinke medzi Dunajom a Tatrami. Maľovanie obrazu masového prívalu „čínskych agentov“ je nielen nenáležité, ale napĺňa všetky pojmové znaky šírenia konšpiračnej teórieČítaj viac

DONALD TRUMP Bude sa dlho diskutovať o dôvodoch víťazstva Donalda nad Kamalou a o príčinách získania kontroly republikánov nad oboma komorami kongresu. Dovolím si prispieť malou troškou do mlyna. Po prvé, Donald dokázal zhromaždiť pod značkou MAGA širokú koalíciu Američanov presahujúcu ideologické, náboženské, rasové, s...ociálne a dokonca aj rodové rozdiely. V histórii USA nemal veľa predchodcov, ktorí dokázali to isté. Jedným bol Abraham Lincoln, druhým Franklin D. Roosevelt a tretím možno Ronald Reagan. Po druhé, zdá sa, že Republikánska strana sa dokázala čiastočne vymaniť z ideologického chomúta neokonzervativizmu a vrátila sa k (prevažne) zdravému sedliackemu rozumu. Donald nie je spútaný ideologickými dogmami populárnymi vo Washingtone, o to lepšie rozumie duši drobného farmára v Illinois či Missouri. Po tretie, Donaldov nekonvenčný politický štýl vzkriesil Republikánsku stranu z neokonzervatívnej kómy spôsobenej dynastiou Bushovcov a ich rozsiahleho klanu od Cheneyho, cez Rumsfelda, po Wolfowitza. Neznamená to, že medzi republikánmi už nie sú takí, čo patria k starej garde takzvaných neocons, zjavne sa však dostávajú do menšiny. Uvidíme, koľko členov snemovne reprezentantov a koľko senátorov za Republikánsku stranu bude z tvrdého jadra MAGA a koľko bude mať napríklad v zahraničnej politike bližšie k jastrabom Demokratickej strany. Po štvrté, Donald si získal priazeň aj umiernených demokratov, pretože mal jasnú predstavu o tom, čo chce a čo nechce. Hovoril jasné nie nekontrolovanej a ilegálnej migrácii. Hovoril, že bude chrániť americké pracovné miesta, aj keby mal zaviesť na niektoré produkty clá dvesto či tristo percent. Hovoril, že bude bojovať proti inflácii a znižovať dane. Hovoril, že posilní financovanie polície a boj proti drogám. A hovoril, že ukončí vojny. Kamala bola vo všetkých kľúčových otázkach nečitateľná a pôsobila nekompetentne. Po piate, Kamala neuspela preto, lebo Demokratická strana je už roky vnútorne znesvárený a ideologicky totálne nehomogénny spolok amerických liberálov, neokonzervatívcov (nie sú len medzi republikánmi) a extrémnych ľavicových progresívcov. To je niečo také, ako keby na Slovensku pod jednou značkou pôsobili saskári, progresívci, naďovci a kádeháci a zhodli by sa na tom, že lídrom ich kandidátky bude Lexmann alebo Jaurová. No proste guláš. Na záver je potrebné povedať, že Donald a jeho sľuby o niekoľko mesiacov narazia na realitu a až potom sa uvidí, čo dokáže splniť. Je možné, že už pred inauguráciou absolvujem prvý telefonát s Vladimirom Putinom. Podstatné bude nielen to, čo povie Donald Voloďovi, ale aj to, čo Voloďa odpovie Donaldovi. Aj preto je namieste mierniť očakávania a neminúť príliš veľa peňazí búchaním šampanského, pretože po opici a najmä bublinkách zvykne poriadne bolieť hlava. Napriek mierne pesimistickému záveru je vhodné dodať, že s Donaldom nepochybne existuje väčšia nádej na rozumný dialóg s Ruskom, ako keby sa v Bielom dome usadila Kamala. P. S.: O vzťahoch USA s Čínou, krajinami Stredného východu, ale aj s Európou za druhého Donaldovho pontifikátu niekedy nabudúceČítaj viac

MAROŠ ŠEFČOVIČ: PEŠIAK V SIMULTÁNNEJ ŠACHOVEJ PARTII ROBERTA FICA Do popuku je čítanie insitných analýz progresívnych šerblíkov stavajúcich do ostrého protikladu vládnu misiu v Číne k vystúpeniu Maroša Šefčoviča počas grilovania kandidátov na nových eurokomisárov. Samozrejme, v progresívnom svete je Robert Fico peklo a... Maroš Šefčovič nebo. A, rovnako samozrejme, škrabáci sa vyžívajú v metaforách o premiérovej údajne rozdvojenej osobnosti, pretože Maroš Šefčovič je jeho kandidátom a on hlása vo vzťahu k Ukrajine či Číne úplne niečo iné ako budúci staronový eurokomisár. Viem, viem, viem! Mnohí nemáte radi Maroša Šefčoviča a ani mne nie je úplne pochuti, ale to je v tomto prípade absolútne nepodstatné. Aktuálna kauza, ak to tak môžem nazvať, je vlastne situačnou správou o simplexných mysliach našich škrabákov a analytikov. Konanie Roberta Fica v Pekingu a Šanghaji na jednej strane a v Bruseli na strane druhej je klasická simultánna hra na viacerých šachovniciach. Simplexné mozočky nie sú spôsobilé pochopiť zmysel simultánnych partií na šachovniciach geopolitiky. V zásade je to však veľmi prosté. V Európskom parlamente sa utvorila určitá väčšina. Neprejde cez ňu žiaden kandidát na komisára s postojmi a názormi odporujúcimi doktríne internacionálneho liberalizmu. Ak by do komisie Slovensko navrhlo napríklad Eduarda Chmelára, jednoducho by nemalo komisára, pretože by ho nielen ugrilovali, ale aj zožrali. A Slovensko by nemalo eurokomisára, respektíve malo by ho až po tom, čo by vláda nominovala „správneho“ kandidáta. Preto Robert Fico opakovane vyslal do vedenia bruselskej byrokracie hneď v prvom kole Maroša Šefčoviča; je to výstrel na istotu. Úplne inou záležitosťou je presadzovanie ekonomických záujmov Slovenska v zahraničí za humnami Európskej únie. Lacný a spoľahlivý plyn nerastie ako šišky na stromoch Čierneho lesa v Nemecku, ale je milióny rokov ukrytý v masívnych puklinách zemskej kôry na území Ruskej federácie. Preto Bratislava hrá šachovú partiu aj s Moskvou. Čínsky investičný apetít je dnes väčší ako európsky. Američania sú tiež chtiví po investíciách, ale o Slovensko dlhodobo nejavia veľký záujem. Nejavili ani vtedy, keď boli ich agenti a služobníci Naď, Korčok, Káčer a Wlachovský členmi vlády a Kiska s Čaputovou hlavami štátu. Ak majú Číňania záujem o investície v strednej a východnej Európe a ak je Slovensko doslova závislé od priamych zahraničných investícií, nemôže sa Bratislava tváriť rovnako „vznešene“ ako napríklad Luxembursko profitujúce z prerasteného finančného priemyslu, založeného na praní peňazí každého druhu a zo všetkých kútov sveta. Áno, tomu čo robí Robert Fico, sa hovorí machiavelizmus či reálpolitika. No a čoČítaj viac

ĎATEĽ ZDIEĽA PRAGMATICKÝ PRÍSTUP K ČÍNE ROBERTA FICA Biedu intelektuálnej úrovne ideologických médií a opozičných parlamentných satelitov v plnej nahote odhaľuje ich prístup k hodnoteniu návštevy slovenskej vládnej delegácie v Číne. Ideológia opäť zvíťazila nad pragmatizmom a zdravým sedliackym rozumom. V roku 2022 ex...portovala Čína na Slovensko v objeme 5,84 miliardy dolárov a Slovensko do Číny v celkovej hodnote troch miliárd dolárov. V rovnakom období sa pohyboval nominálny HDP Číny na úrovni 18 biliónov (dvanásť núl) dolárov a Slovenska na úrovni 115 miliárd (deväť núl) dolárov. Celkový objem obchodnej výmeny sa v roku 2023 o niečo znížil, dosiahol úroveň 8,31 miliardy dolárov. Je však zaujímavé, že napríklad v auguste 2024 exportovala Čína na Slovensko v objeme 344 miliónov dolárov a Slovensko do Číny vyviezlo tovary a služby v hodnote 875 miliónov dolárov. Teda s najväčším svetovým exportérom sme dosiahli prebytok, nie deficit na bežnom účte platobnej bilancie. To nie je žiadna maličkosť. Z pohľadu veľkosti čínskej ekonomiky je obchod so Slovenskom zanedbateľný. Celkový ročný export Číny sa pohybuje medzi 3,5 – 3,7 bilióna dolárov. Export na Slovensko v hodnote necelých šiestich miliárd je kvapkou v mori. Celkový slovenský export sa nachádza o jeden matematický rád nižšie, aj to na jeho spodnej hranici, pretože dosahuje okolo 110 miliárd. Tri miliardy nášho exportu idú do Číny, čo nie je zanedbateľné číslo, najmä ak si uvedomíme, že z toho 2,34 predstavujú luxusné autá. Naším najväčším obchodným partnerom je Nemecko. Exportujeme tam ročne v hodnote prevyšujúcej 22 miliárd, čo je rovná pätina celkového vývozu. Ďalších viac ako 11 percent putuje do Česka, takmer deväť do Maďarska, vyše sedem do Poľska a 5,5 percenta do Francúzska. Z toho vyplýva, že slovenská ekonomika je extrémne závislá od ekonomickej stability členských štátov EÚ a Nemecka obzvlášť. V takejto situácii je nielen pochopiteľné, ale aj vysoko žiaduce úsilie o diverzifikáciu. Čína je jedným z riešení. Najmä v oblasti spoločných investícií do technologického rozvoja a technologickej produkcie. Je nepochybne pravda, že v rámci obchodných aktivít s Čínou je potrebné vyhýbať sa vysokému zadlženiu, takzvanej dlhovej pasci. Slovensko však nie je Srí Lanka ani nerozvinutá africká krajina, a preto sa nepotrebuje hlúpo zadlžovať. Máme všetky predpoklady na uskutočňovanie spoločných investícií do rozvoja a technológií. Napokon, obrovské spoločné projekty s Čínou majú aj naši najväčší obchodní partneri Nemci. Stačí sa len pozrieť do prístavu v Hamburgu. V slovenskom verejnom priestore sa takmer nediskutovalo o kvalite spoločných slovensko-čínskych projektov. Riešila sa Komunistická strana Číny a politický systém tejto krajiny. To je proste smiešne a na zaplakanie zároveň. Ak by Číňania chceli zmeniť politické pomery v štáte, už by to dávno urobili. Čínske dejiny sú plné revolúcií a prevratov. Okolnosť, že absolútna väčšina Číňanov sa nebúri proti komunistickej autokracii, zrejme vychádza z faktu, že popri mnohých nesporných negatívach prevažujú zjavné a rovnako nepochybné ekonomické a sociálne výhody, ktoré pociťujú občania v každodennom živote. Kto si myslí, že zmení Čínu krasorečnením o demokracii, nepozná čínske dejiny ani čínsku súčasnosť. Ak sa má zmeniť Čína, musia ju zmeniť Číňania, nie táraji na Slovensku. My si zatiaľ urobme láskavosť a hľadajme spôsob, ako spoločne s podnikavými Číňanmi zbohatnúťČítaj viac