Slovania od pradávna vedeli o osudovom význame mena.
Význam každého mena je rozobratý TU:
https://www.tartaria.sk/mena-slovanov/
Keď vediaci rodičia chceli mať dieťa s mimoriadnymi vlastnosťami, tak sa snažili, aby pritiahli do zhmotnenia živatmu so zodpovedajúcimi kvalitami a osudom. Toto sa dosahovalo nielen zvláštnymi obradmi, a...le aj náležitým výberom mena dieťaťa. Zvuk každého mena obsahuje jedinečnú frekvenciu zvukovej vibrácie, preto sa v dieťati zhmotnila len taká živatma, ktorá mala podobnú vibráciu. Živatma, poznajúca svoju osudovú kvalitu vie, akým menom ju nazvú po zhmotnení. To znamená, že nie meno vplýva na osud človeka, ale s pomocou mena je pritiahnutá k zhmotneniu živatma so zodpovedajúcou osudovou kvalitou a vlastnosťami.
Dieťa vo veku 12 liet (rokov) prechádza obradom Menorečenia a dostáva dospelé mená. Pri obrade sa rituálnym mečom -okrem vyslovovania určitých formuliek -presekáva energetický kanál na Eden a znova sa nastoľuje spojenie s Rodnou Zemou, t.j. Zemou odkiaľ prišli naši Predkovia. V okamihu preseknutia energetického kanálu sa ukážu dva ohnivé Runové nápisy - mená toho, kto prechádza obradom. Jedno meno je občinné a druhé Večné, t.j. inak tajné. Večné meno je meno, ktoré máme od prvej materializácie a nesmie sa povedať vôbec nikomu. Používajú ho napríklad aj charakterníci pri vstupe do bojového tranzu a pod.
MENOREČENIE:
https://www.tartaria.sk/obrad-menorecenia/
Vo védickej slovanskej kultúre je meno človeka neodmysliteľne spojené s jeho osudom a úrovňou evolučného vývoja. Ak varna (éterické telo, t.j. úroveň evolučného vývoja človeka v spoločnosti; „var“: farba éterického tela) narodeného dieťaťa zodpovedá duchovnému, tak jeho meno má dva korene. Jeden z koreňov je zvyčajne „Slav“ – t.j. sláviaci, alebo „Ľubo“ – ľúbiaci. Napríklad: „Bohuslav“ – sláviaci Boha, „Dobroslav“ – sláviaci dobro, „Ľubomír“ – ľúbiaci mier, „Ľubomyseľ“ – obľubujúci myslenie a pod. meno z dvoch koreňov hovorí o tom, že človek je dvakrát rodený (t.j. rodený v tele aj v Duchu). Ak varna zodpovedá víťazovi, tak dieťa dostane dvojkoreňové meno, ktoré má korene „mir“, „vlad“ a pod. Príklad: „Branimír“ – bojujúci za mier, „Tvorimír“ – tvoriaci mier, „Vladimír“ – vládnuci mierom, ak varna zodpovedá vesovi, tak meno má iba jeden koreň, a ak smerdovi, tak jednoduchý názov alebo prezývka. Kresťania po uchvátení moci v slovanských zemiach najmä preto zakázali dávať slovanským deťom slovanské mená, aby ukryli skutočnú úroveň evolučného vývoja človeka. V dokumentoch oficiálnej kresťanskej cirkvi môžeme ešte dnes zistiť, že uvádza 150 „povolených“ mien, ale iba 14 z nich je slovanských. „Povolené“ mená boli: Boris, Vadim, Vladimír, Vladislav, Vsevolod, Viačeslav, Gleb, Rastislav, Viera, Zlaťa, Ľubov, Ľudmila, Nadežda, Svetlana. Ostatné mená sú najmä židovské, potom grécke, rímske a od iných národov. Takže väčšina používaných mien nie je dnes slovanských.
Keďže Slovania dávajú mená nielen v súvislosti so zodpovedajúcimi mravnými vlastnosťami človeka, ale aj so zodpovedajúcou varnou znamená to, že ľudia sa líšia skutočnou úrovňou evolučného vývoja na štyri varny: vedúni, víťazi, vesi a smerdi. Čo tieto kategórie znamenajú?
VEDÚNI – tí, ktorí poznajú Múdrosť, t.j. sú schopní udržiavať pod kontrolou um a zmysly, vyznačujú sa trpezlivosťou a prostotu, čistotou, poznaním, pravdivosťou, vierou vo védickú Múdrosť, odovzdanosťou Prarodičovi atď. Oni sú tí, ktorí odovzdávajú Védické poznanie, sú svätovysluhovačmi, vykonávajú obrady a rituály.
TU:
https://www.facebook.com/photo/?fbid=3028279834107559&set=a.1484649651803926
VÍŤAZI – tí, ktorí sa vyznačujú cnosťou, silou, Vierou vo Védickú Múdrosť, odvahou v boji, rozhodnosťou, šľachetnosťou a umením viesť iných. Hoci sa aj učia Védické spisy, nikdy nevystupujú v roli kazateľov a učiteľov. Ich povinnosť je bojovať za spravodlivosť.
VESI – tí, ktorí sa zaoberajú poľnohospodárstvom, trhovníctvom, pestovaním kráv. Krava sa považuje za jednu z matiek človeka, pretože ho kŕmi svojim mliekom. Preto je podľa slovanských zákonov zabíjanie týchto zvierat považované za zločin. Ako kráľ má povinnosť obraňovať svojich poddaných, tak vesi sú povinní brániť kravy. Keď zviera zomrie násilnou smrťou, tak jeho vývoj sa pozastavuje. Musí sa znova narodiť v takom istom tele a prežiť celý svoj život do úplného konca vrátane zážitku prirodzenej smrti, nadobudnúť plnú skúsenosť daného zhmotnenia. Okrem toho, vrah a jeho obeť sa na úrovni Prírody stávajú jedným organizmom, preto sú od seba neoddeliteľní. Dá sa to porovnať s rôznymi bytosťami vnútri ľudského tela. Napríklad ak lymfocit škodí červenej krvinke, tak prináša škodu celému organizmu, to znamená aj samému sebe. Ak sa spomaľuje vývoj obete, tak sa spomaľuje aj vývoj celej Prírody, čo znamená aj vývoj vraha. A podľa zákonov reťazca príčiny a účinku celá zodpovednosť za hriech za vykonané skutky leží na vrahovi, vytvára mu osud ako v tomto, tak aj v nasledujúcom živote.
TU:
https://www.facebook.com/photo/?fbid=3035069233428619&set=a.1484649651803926
Védická spoločnosť sa nezameriava na industrializáciu a urbanizmus. Slovania vždy vedeli, že žiť sa dá šťastne majúc zem a pestovať na nej zrno a kravy. Za vypestované dary si vymenia čo potrebujú a to im stačí. Preto bohatstvo vesov netvoria peniaze, ale kravy, zrno, mlieko a maslo. To neznamená, že nemôžu na sebe nosiť drahocennosti, krásne odevy a zlato, ktoré dostávajú výmenou za svoje poľnohospodárske produkty.
SMERDI – sú tí, ktorí slúžia trom ostatným varnám, lebo nemajú náklonnosť k mysliteľskej, vojenskej a trhovej činnosti, a následkom toho sú spokojní so svojim položením. Vedia ako sa správne stravovať, spať, brániť sa a rozmnožovať sa. Možno sa to zdá primitívne, ale kľúčové slovo je, že vedia ako to robiť správne. Hoci to napríklad nie sú profesionálni vojaci, vždy slúžia v domobrane, a teda vedia aj ako efektívne bojovať. Vždy sú to zodpovední a starostliví otcovia rodín, teda skutočne starostlivé hlavy rodín. V dnešnej dobe väčšina z nás nedosahuje ani do úrovne smerdov, hoci snahy či potenciál máme aj smerom k vyšším varnám. Je to daň Noci Svaroga.
Povinnosti všetkých štyroch várn sú: nespôsobovať škodu, pravdivosť, čistota a sebaovládanie. Príslušnosť k jednej z várn závisí od individuálnych prirodzených vlastností a náklonností človeka, presvedčivosti smerovania k tomu životnému cieľu, ktorý si pred sebou stanovil.
V súlade s príslušnosťou k varne sa dávajú mená. Ak človek patrí do varny svätoslúžiteľa, tak jeho meno musí pozostávať zo slov, ktoré označujú blaho, oslavu Najvyššieho, radosť, lásku, poznanie. Ak ide o varnu vojaka, tak meno musí obsahovať slová, ktoré označujú poriadok, vládu, obranu, boj, vojenskú silu. Mená remeselníkov a poľnohospodárov musia označovať bohatstvo, tvorivé budovanie, domácke založenie, druh činnosti; a u sluhov to je úslužnosť, črta charakteru, vonkajší znak. Poľahky zistíte, ktoré z dnes prosperujúcich povolaní nespadajú ani do jednej varny. Áno, je to tak. Zaniknú spolu s technokratickou civilizáciou, lebo paraziti nikdy neboli prirodzenou súčasťou slovanskej občiny.
VIAC TU: https://www.tartaria.sk/mena-slovanovČítaj viac
Prihlásiť
Terms of service
