EŠTE K MEDVEĎOM... 🐻 Môj pohľad na situáciu s medveďmi si môžete prečítať tu: http://velits.wz.sk/2021/09/co-s-premnozenymi-medvedmi-chybaju-vyvazene-riesenia/ Ale doplnil by som ešte vyjadrenie k nedávnym slovám, ktoré predniesol minister životného prostredia Budaj. Myslím si, že polovica bežných ľudí z dediny by preuká...zala lepšie vedomosti o prírode, ako on. Vraj medveď je vegetarián. To je samozrejme nezmysel, už na prírodovede alebo biológii na základných školách sa učí (aspoň za mojich čias sa učilo, teraz už možno nie) o tom, že medveď je všežravec. To znamená, že áno, popasie sa aj na trávičke, dá si lesné plody, huby, ale nerobí mu problém strhnúť aj ovcu, mladšiu srnu alebo loviť menšie živočíchy. Nie je ale na mieste ani predstava ako z amerického thrilleru, že medveď je pojedač ľudí, ktorý stojí za stromom a čaká na nič netušiaceho návštevníka lesa, aby ho napadol a potom zožral. Medveď skutočne ľudí neloví v záujme zabezpečenia potravy, ale k stretu dochádza najmä v dôsledku skríženia ciest či prekvapenia medveďa, ktorému inštinkty kážu brániť sa. A keďže medveď je naša najväčšia šelma vážiaca aj niekoľko metrákov, s ostrými pazúrmi, výsledkom tohto stretu sú často veľmi vážne zranenia. Tým, že sú medvede premnožené a žiaľ aj vplyvom človeka sa ich prirodzené prostredie zmenšuje, tak sa sťahujú bližšie k dedinám, kde si hľadajú potravu, prípadne sú tam vytláčané inými medveďmi (teritoriálne správanie). ... Kým v 30. rokoch minulého storočia bolo na Slovensku údajne len okolo 20 medveďov, po zákaze lovu sa postupne ich počet vyšplhal približne na 200 – 300 kusov v 70. rokoch. V súčasnosti ich u nás žije už minimálne 1 000, niektoré zdroje tvrdia aj 2 000, či dokonca 3000, pričom poľovnícke zdroje z pochopiteľných dôvodov uvádzajú zvyčajne vyššie čísla a ochranárske zdroje zase nižšie. Obe strany si prihrievajú svoju polievočku, aby dokázali opodstatnenosť svojich tvrdení. Opäť ale vidno, že najlepšia regulácia medveďa bola za minulého režimu, keďže medvede boli súčasťou nášho ekosystému, no neboli premnožené tak ako dnes, že sa človek pomaly bojí ísť prejsť nielen do lesa, ale aj za dedinu. Podporujem rozvoj harmonického spolunažívania človeka s prírodou a určite nie som zástancom bezdôvodného zabíjania zvierat. Dnes, aby sme vyzerali moderne, tu však máme nejaký špeciálny zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý je často nútený tieto zvieratá usmrtiť, pričom som sa nedopátral informácie o cene, koľko takýto jeden výjazd stojí. Pýtam sa preto, či nebol naozaj lepší spôsob regulácie medveďov za socializmu, keď sem prišiel Nemec na poľovačku, ulovil medveďa a štát mal vďaka tomu aj tvrdú menu. Aj domáci lesníci, ktorí sa starajú o les, by mali mať občas možnosť poľovať na medveďa – je to súčasť poľovníctva. Nemôžeme, samozrejme, uvažovať len z tohto aspektu a regulácia počtu medveďov by musela byť dostatočne sledovaná, nemali by sa stávať prípady, aby bola zastrelená medvedica, ktorá má mláďatá a lov medveďa by musel byť patrične limitovaný. Medveď hnedý totiž do slovenskej prírody patrí, má význam pre náš ekosystém a určite by bolo škoda, aby z nej vymizol ako v niektorých európskych krajinách. Avšak, aj ľudia by mali mať právo zregenerovať svoje sily v lesoch a nie sa báť, že ich napadne medveďČítaj viac

Po viacerých incidentoch a problémoch s premnoženými medveďmi je táto téma opäť aktuálna:

Zomrel Josef Abrhám. Hrozné, jak ten čas letí. Hral v množstve nezabudnuteľných filmov, ale úplne najviac sa asi preslávil vo filme Vrchní, prchni ako Darko Vrána alias "Prdlavka" či inženýr Králik, niekoľkokrát rozvedený kníhkupec, nádejný husľový virtuóz a falošný čašník, ktorý kasíroval nič netušiacich ľudí po ...českých reštauráciách. Pekný je tiež film Svatební cesta do Jiljí, v ktorom hral spoločne so svojou, tiež už nebohou, manželkou Libušou Šafránkovou. Tieto filmy patria medzi klenoty našej kinematografie a je ťažké uveriť, že ich predstavitelia, ktorí boli v tých časoch v najlepších rokoch, dnes už nie sú medzi nami. Postupne odchádzajú aj poslední predstavitelia tejto generácie hercov, hercov z obdobia socializmu, ktorým súčasní Koleníkovia či Kemkovia nesiahajú ani po päty. Podobne ani dnešné Paneláky, Oteckovia, Rodinné prípady a podobné serepetičky sa nemôžu porovnávať s filmami z obdobia socializmu, na ktoré sa dá pozerať aj po 50 rokochČítaj viac

MÁJOVÉ DNI 🚩🌹 1. máj a 8. (9.) máj sú významnými a krásnymi dňami - nielenže všade kvitnú orgovány, púpavy, čerešne a príroda sa prebúdza, ale v tomto období oslavujeme Sviatok práce, Deň matiek a Deň víťazstva nad fašizmom. Každoročne si pripomínam tieto dni a nebolo tomu inak ani tento rok. 🚩 1. mája som sa... zúčastnil zhromaždenia v Ružomberku, kde som okrem iného uviedol, že 1. máj je nielen oslavou plodov práce všetkých pracujúcich ľudí, ale aj dňom boja za sociálnu spravodlivosť a lepšie pracovné podmienky. Kritizoval som zlé pracovné podmienky na pracoviskách, vykorisťovanie a zastrašovanie pracovníkov zamestnávateľmi, zaslepenosť väčšiny mladej generácie súčasným systémom a ťažké sociálne postavenie mladých ľudí, ktorí chcú žiť usporiadaným životom a založiť si rodinu. 🚩 9. mája som napriek všetkému išiel na Slavín, k pamätníku, kde leží vyše 6 000 bojovníkov rôznych národností, ktorí položili život na našom území pri oslobodzovaní Európy od nacizmu. Nech hovorí kto chce, čo chce, neboli to vojaci Ukrajiny so žlto-modrou vlajkou, ani vojaci Ruska s bielo-modro-červenou vlajkou, ale ukrajinskí, ruskí, bieloruskí, kazašskí a mnohých iných národností, ktorí bojovali pod červenou zástavou s kosákom a kladivom - zástavou Sovietskeho zväzu, štátu, v ktorom robotníci a roľníci získali úplne iné postavenie, než tomu bolo za cára či za kapitalizmu. Kapitalizmus a jeho najvyššie štádium - imperializmus, sú, mimo iného, zodpovední aj za súčasnú bratovražednú vojnu na Ukrajine. Keďže nie som politik, ale človek s mnohými inými povinnosťami, pridávam tento príspevok až terazČítaj viac

🍴 K PROBLEMATIKE STRAVOVACÍCH SLUŽIEB NA ŽELEZNIČNÝCH STANICIACH 🚂 Za dôležitú súčasť služieb na železničných staniciach považujem možnosť občerstvenia. Najmä keď vlak mešká, padne vhod zájsť si počas čakania „na jedno“, alebo si niečo zajesť pri dlhom cestovaní a prestupoch medzi vlakmi. Snáď nie som jedi...ný, kto by privítal, keby existovala na každej väčšej stanici reštaurácia a na menších aspoň pohostinské zariadenia či bufety, kde by sa človek mohol občerstviť a kultúrne si posedieť. V minulosti väčšina staníc takéto služby ponúkala. Dnes sú viaceré, aj zrekonštruované, priestory staníc nevyužité, niektoré stanice paradoxne v dôsledku rekonštrukcie prišli o beztak skromné možnosti stravovania. Napríklad aj na stanici v Martine sa pred rekonštrukciou nachádzal bufet s možnosťou stravovania, kde bolo možné kúpiť si bagetu, šalát, polievku či iné občerstvenie a posedieť v pomerne príjemnom prostredí. Teraz je tam jedine automat a predajňa Minit, chvalabohu aspoň za ňu. 🟥 Najviac smutné však je asi to, že ani v BRATISLAVE, hlavnom meste Slovenska, nie je k dispozícii žiadna reštaurácia na hlavnej železničnej stanici. V minulosti tam bola aspoň staničná reštaurácia na poschodí, kde to síce nebola žiadna sláva, ale dalo sa tam najesť za prijateľné ceny. Tú však zrušili (neviem, z akých dôvodov, možno skrachovala cez covid) a dnes sa možnosti stravovania na hlavnej bratislavskej stanici obmedzili len na pár bufetov, okolo ktorých sa väčšinou zbiehajú pochybné indivíduá. Podobne zrušená bola už pred mnohými rokmi samoobslužná jedáleň na stanici v Trenčíne, ktorá celkovo je smutnou vizitkou vstupnej brány do 55-tisícového mesta s bohatou históriou, keď si na nej nie je ani kde sadnúť (vo vestibule nie je ani jedno miesto na sedenie a čakáreň je zamknutá, vraj z dôvodu prevencie covidu-19 - reálne aby ju nemuseli upratovať) a ľudia tam mrznú v zime, opäť spolu s rôznymi pochybnými indivíduami, ktorým tento systém nie je schopný zabezpečiť patričné životné podmienky. Medzi svetlé výnimky v otázke stravovania patrí napríklad stanica v Ružomberku, ktorá síce sama o sebe za veľa nestojí, ale architektonicky ide o peknú stavbu a nachádza sa tam aj reštaurácia. Vo Vrútkach sa reštaurácia priamo na stanici nenachádza, ale je tam viacero bufetov respektíve prevádzok rýchleho občerstvenia a neďaleko od nej je veľmi dobrá reštaurácia U Jula, ktorú každému odporúčam. Viac o problematike železničnej dopravy sa môžete dočítať aj v ročenke DAV DVA 2021/22, kde sa nachádza môj niekoľkostranový referát na túto tému. https://www.bux.sk/knihy/648403-dav-dva-rocenka-2021-22.htmČítaj viac

KLASICKÉ ČI NÍZKOPODLAŽNÉ AUTOBUSY? 🚌 Prevádzkovatelia prímestskej respektíve medzimestskej autobusovej dopravy postupne obmieňajú vozidlový park a zaraďujú do prevádzky nízkopodlažné autobusy. Predovšetkým je to zrejme z dôvodu, že vo výberových konaniach sa požaduje isté percentuálne zastúpenie nízkopodlažných voz...idiel, ďalším dôvodom tiež je možnosť financovať nízkopodlažné autobusy z eurofondov. Niektorí tvrdia, že nízkopodlažné vozidlá na prímestskej doprave by mali byť štandardom a určite sa nájdu aj ľudia, ktorým tieto autobusy vyhovujú, ale keď sledujem dojmy a hodnotenie reálnych každodenných cestujúcich, tak mám pocit, že väčšina z nich tieto autobusy kritizuje. Mne samotnému tiež pripadajú nízkopodlažné autobusy menej pohodlné ako klasické so schodíkmi pri dverách, a to z viacerých dôvodov: 1️⃣ nízkopodlažné autobusy majú nižšiu kapacitu, ľahšie sa teda naplnia a viac ľudí v nich musí stáť; 2️⃣ sedačky v nízkopodlažných autobusoch premávajúcich v našom regióne sú tvrdé, úzke a v zákrutách z nich ide človek vyletieť; 3️⃣ v prednej časti autobusu je iba niekoľko sedačiek, z toho dve „štvorsedačky“, ktoré sú aj tak vysoko položené kvôli kolesu, dôchodcovia majú problém sa na ne vydriapať a dvaja ľudia vedľa seba sa tam musia tlačiť, navyše mnohým ľuďom nerobí dobre, keď sedia proti smeru jazdy; 4️⃣ keď chce ísť človek dozadu, kde je väčšina sedačiek, aj tak musí vystúpiť po schodíkoch, pretože zadná časť je vyvýšená a kým človek príde dozadu, tak sa autobus už pohne a ľudia takto viackrát už popadali; riziko potknutia je aj pri vystupovaní, ak sa ide človek zozadu pripraviť ku dverám ešte predtým, než autobus zastane. Celkovo mám skúsenosť s tým, že ľudia na tento druh autobusov nadávajú, už viacerých cestujúcich som počul ako hovorili, aký je to strašný autobus, dokonca sa pýtali šoféra, čo za hrozný autobus mu to dali. A to sú pritom prevažne dôchodcovia, od ktorých asi dopravní úradníci čakali, že takéto autobusy privítajú. Lenže lepšie je si vyjsť po tých niekoľkých schodíkoch na začiatku pri nastupovaní, než musieť sa potom za jazdy štverať na tú štvorsedačku alebo do zadnej časti. Na MHD majú určite nízkopodlažné vozidlá zmysel a využitie – predsa len ide o prepravu na kratšie vzdialenosti, netrvajúcu až tak dlho, ľudia počas jazdy prevažne stoja a častejšie sa obmieňajú. Dalo by sa chápať zaradenie takýchto autobusov aj na prímestskej doprave do najbližších obcí k mestu, vzdialených 5 – 10 minút cesty. Ale nezdá sa mi príliš vhodné, aby sa takéto autobusy nasadzovali či už do podhorských obcí s kopcovitým terénom a množstvom zákrut, alebo na dlhé trasy merajúce niekoľko desiatok kilometrov, ako napríklad Martin – Ružomberok či Martin – Turčianske Teplice. Ľudia na prímestskej doprave by mali mať počas prepravy pohodlie, ktoré je jednoznačne väčšie v klasických „vysokopodlažných“ prímestských autobusoch. Vyjadrite sa aj Vy, ktorý typ autobusov na regionálnych linkách Vám vyhovuje viacČítaj viac

NIEČO K UKRAJINE PO MESIACI Ubehol už vyše mesiac od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine (ak nehovoríme o tom, že na Donbase sa bojuje už od roku 2014). V prvom rade chcem podotknúť, že nesúhlasím s vojenským riešením celej situácie, nemožno popierať, že ruské vojská vkročili na územie cudzieho štátu a je mi ľúto z...marených životov. Som za to, aby čo najskôr nastal mier. Jedno je však zrejmé, ide o imperialistickú vojnu vedenú mocenskými záujmami dvoch mocností - Ruska a Západu (USA s predsunutým stanovišťom v EÚ). Nechcel som sa moc k celej situácii vyjadrovať, obzvlášť preto, že propaganda sa valí z oboch strán a ako to v takýchto konfliktoch býva, nevieme, čo sa deje v pozadí, aké sú pravé príčiny atď. (dúfam, že ma niekto kvôli tomu neoznačí za ruského trolla). Ukrajina je obeťou mocenských hier veľmocí, tak ako Slovensko je obeťou geopolitických intríg. Preto nechcem rozoberať geopolitiku. Nepáči sa mi však totálna antiruská hystéria v zmysle premenovávania ulíc, jedál, iných názvov spojeným s Ruskom, obmedzovania ruskej kultúry, skrátka, všetkého ruského. 1️⃣ Prelepovanie tabuliek s názvami ulíc (ako sa robí napríklad v Prahe) spôsobí akurát to, že keď nejaký cudzí človek príde do nejakého mesta, nebude sa vedieť podľa mapy zorientovať. 2️⃣ V Martine niektorí stále volajú po premenovaní Kina Moskva, hoci anketa v jednej skupine ukázala jasne - za premenovanie bolo niečo cez 400 ľudí, proti premenovaniu vyše 1400! Ľudia sú už zžití so súčasným názvom kina. Keď chceme premenovávať všetko, čo nám nejakým spôsobom pripomína Rusko a niekomu evokuje ruskú agresiu, mali by sme premenovať aj McDonald's, košický US Steel a ďalšie názvy, ktoré môžu niekomu pripomínať imperializmus Spojených štátov po celom svete. 3️⃣ Niekto tiež kritizoval, že mesto Martin má družbu s ruským mestom Železnodorožnyj, ktorá by mala byť kvôli ruskej agresii ukončená. Faktom ale je, že toto mesto už v súčasnosti ani právne neexistuje - bolo spojené so susedným mestom Balšicha. Otázkou tiež je - prečo by malo byť nejaké nie príliš významné ruské mesto hneď spájané s vojenskou intervenciou? Možno samotné vedenie mesta s krokmi vlády Ruska ani nesúhlasí. Mimochodom, mesto Martin má družbu aj s mestom Fargo v Severnej Dakote v USA. Nemali by sme s ním ukončiť partnerstvo, keď sa pozrieme do histórie, čo robili Spojené štáty v rôznych častiach sveta? Napríklad v Latinskej Amerike - podpora prevratov a dosadzovanie respektíve udržiavanie diktátorov v Guatemale, Hondrurase, na Haiti, v Salvadore, Paname, na Kube (tam sa vylodili v Zátoke svíň, pokúšali sa o desiatky atentátov na Castra a plánovali teroristické akcie proti Kube s cieľom obviniť z nich následne kubánsku vládu), alebo v roku 1973 v Čile, kde známy fašistický diktátor Pinochet za pomoci CIA zvrhol legitímneho, demokraticky zvoleného socialistického prezidenta Allendeho (ktorého najväčším "hriechom" bolo, že znárodnil ťažobný priemysel a zlepšil situáciu chudobných ľudí). A to je len Latinská Amerika, vyčíňali aj v Ázii (púšťali na nevinné obyvateľstvo napalm, Agent Orange - kvôli ktorému sa vo Vietname dodnes rodia postihnuté deti, chrobáky infikované chorobami atď.). Nedávno bolo výročie masakru v My Lai, pri ktorom v roku 1968 americkí vojaci zavraždili odhadom 347 - 504 neozbrojených vietnamských civilistov, hlavne žien a detí. Rottrová o tom naspievala pesničku Květy od My Lai, robili sa zbierky na Vietnam, ale ani za toho "tvrdého socializmu" tu nevyvesovali na budovách vietnamské vlajky, nepremenovávali ulice, nenatierali zábradlia na vietnamské farby, neobliekali sa do farieb vietnamskej vlajky. Nepáči sa mi, keď sa používa dvojaký meter. Súčasná vojna na Ukrajine síce je aktuálna, ale zmenila sa podstata a povaha vlády USA za tie desaťročia od vojny vo Vietname, od bombardovania Juhoslávie atď.? 4️⃣ Nesúhlasím tiež s ničením alebo odstraňovaním pamätníkov osloboditeľov z 2. svetovej vojny. Výtržníci, ktorí ich poškodzujú, si často neuvedomujú, že v Červenej armáde bojovali popri ruských, bieloruských, kazašských a ďalších bojovníkov aj desaťtisíce ukrajinských vojakov. Mnohé mesta oslobodili ukrajinské fronty, maršal Malinovskij, veliteľ 2. ukrajinského frontu, ktorý oslobodzoval Bratislavu, bol takisto Ukrajinec. Vandali, poškodzujúci pamätníky našej histórie, tak robia v podstate padlým Ukrajincom medvediu službu. Odstraňovať chcú tiež zostávajúce pamätníky nejakým spôsobom pripomínajúce socializmus - pritom za socializmu žili všetky národy ZSSR vrátene Rusov a Ukrajincov navzájom v mieri, pri možnosti rozvoja národnej kultúry jednotlivých zväzových republík. Sovietsky zväz sa v minulosti často stotožňoval s pojmom "Rusko". Áno, viedlo sa to z moskovského Kremľa, ale napríklad v roku 1968 (s ktorým sa v súčasnosti často robí paralela), vládol Leonid Iľjič Brežnev, pôvodom Ukrajinec. 🚩 Bohužiaľ, nie je šťastným riešením, že dnes sa na všetko pozerá z národnostného uhla pohľadu, zostrujú sa národnostné, šovinistické rozpory, namiesto toho, aby sa na to pozeralo z triedneho hľadiska. Aby sme sa pozreli na to, ktorej spoločenskej vrstve, triede, vojny vyhovujú a kto v dôsledku nich najviac trpíČítaj viac

Dnes je 101. výročie narodenia Marušky Kudeříkovej, protifašistickej odbojárky počas 2. svetovej vojny, kruto popravenej nacistami dva dni po jej 22. narodeninách.

V sobotu 19. 3. sme si pripomenuli 121. výročie narodenia (18. 3. 1901) učiteľa a spisovateľa Petra Jilemnického turistickým výletom k horárni v doline potoka Šaling pri Čiernom Balogu, kde písal jednu zo svojich najznámejších kníh - Kroniku. Táto kniha pútavo opisuje udalosti okolo Slovenského národného povstania v Čiernom Ba...logu a bola v minulosti súčasťou povinného čítania na literatúre. V súčasnosti je Jilemnický ako predstaviteľ socialistického realizmu zaznávaným autorom, preto sme považovali za dôležité uctiť si jeho pamiatku, ako aj pamiatku bojovníkov v Slovenskom národnom povstaní, o ktorých vo svojej Kronike písal. Odfotografovali sme sa so zástavou s holubicami mieru, vyjadrujúc dôležitosť mieru medzi národmi. Zapálili sme sviečku pri pamätníku neznámeho sovietskeho vojaka a miestneho občana Jána KováčikaČítaj viac

BESEDA S PRÁVNIKOM O "OBRANNEJ ZMLUVE" V sobotu 19. februára sa uskutočnila zaujímavá a podnetná beseda s renomovaným právnikom doc. JUDr. Branislavom Fábrym, PhD., ktorý ozrejmil viacero záležitostí týkajúcich sa vojenskej zmluvy medzi SR a USA, odborne vysvetlil, aké nedostatky na zmluve vidí a aké sú naše možnosti v súčas...nosti. Aj jeho slová potvrdzujú, že ide o narýchlo urobenú zmluvu, ktorá má, napriek tomu, že ide o vážnu vec, viacero právnych nedostatkov a chýba v nej množstvo dôležitých ustanovení. Tejto besedy, ktorú organizoval Inštitút sociálnych práv v Košiciach, som sa zúčastnil aj ja a s pánom Fábrym som po jej skončení prehodil niekoľko slov o otázke referenda v podmienkach tohto systému. Zhodli sme sa na tom, že je nešťastné riešenie s minimálnou účasťou 50%+1, nakoľko rôzne politické sily sa potom snažia či už pozitívne alebo negatívne ovplyvniť výsledok referenda. Pokiaľ referendum nasleduje určité ciele, ktoré sú po vôli vládnucím skupinám, podporujú toto referendum a po jeho úspešnej realizácii hovoria, ako bola vypočutá vôľa ľudu, ako sa potvrdila funkčnosť demokracie (napr. pri referende vstupe do EÚ). Ak však je otázka referenda vládnucím skupinám proti srsti, snažia sa ho zmariť alebo dokonca aj v prípade úspešnosti robiť všetko preto, aby bolo vyhlásené za neplatné (to sme videli napríklad pri niektorých miestnych referendách) a politici si nakoniec rozhodnú aj tak podľa sebaČítaj viac

NEOBMEDZUJME VSTUP TURISTOV DO NÁRODNÝCH PARKOV, RIEŠME DRANCOVANIE LESOV Niektorí politici, ekologickí aktivisti atď. by chceli zaviesť platené vstupy do národných parkov. Musím striktne nesúhlasiť s takýmito návrhmi, pretože hory patria všetkým (aj preto sú to národné parky) a takéto elitárstvo, aby si ľudia museli plati�...� za vstup do lesa, tu nikdy nebolo. Znamenalo by to opäť len prehĺbenie sociálnych rozdielov, pretože tí, čo by na to mali, by sa mohli korzovať po lese, ale ľudia s nižšími príjmami by si dobre rozmysleli, či za vstup zaplatia. Áno, našu prírodu treba chrániť a návštevníci národných parkov by mali dodržiavať určité pravidlá, aby prírodu neznečisťovali, aby neohrozovali chránené druhy atď. Keby tu nebola kríza, tak plánované zriadenie profesionálnej lesnej stráže by som nepovažoval za zlý krok, ale nie, aby kontrolovali, či majú návštevníci nejakú vstupenku z turniketu. V súčasnej situácii som presvedčený, že peniaze by bolo treba investovať nejakým dôležitejším spôsobom. V oblasti ochrany prírody nepredstavujú najväčšiu hrozbu turisti, ale nenažrané firmy, ktoré drancujú naše lesy, vykonávajú v nich intenzívnu ťažbu a vyvážajú za lacný peniaz drevnú surovinu do zahraničia, kde sa z nej vyrába nábytok, ktorý tu potom draho kupujeme. Nehovoriac o tom, ako lesné mechanizmy poškodzujú infraštruktúru a domy v obciach, cez ktoré prechádzajú. Vidíme to napríklad aj v našom regióne, kde si rakúski súkromníci v Necpalskej doline dokonca osadili na oficiálnej turistickej a cykloturistickej trase zákazové tabule a kde prechádzajú dedinami ťažké mechanizmy, ktoré ničia cesty, otriasajú sa kvôli nim domy a poškodzujú obecnú infraštruktúru. Proti tomuto drancovaniu protestujem už dlho a keby niekto zorganizoval hromadnú akciu, nemal by som problém sa aj priviazať o stromy, na rozdiel od niektorých samozvaných ochranárov. Netvrdím, že by nemala byť na našom území realizovaná žiadna ťažba dreva, ale mala by byť realizovaná v primeranej miere, najmä prebierkovou metódou a nie holorubmi, mimo najviac chránených a turisticky atraktívnych území a Slovensko by malo mať svoje štátne podniky, kde by toto drevo bolo spracované, vyrábal by sa podobne ako v minulosti z neho kvalitný nábytok, s ktorým by sme mohli potom aj obchodovať, čo by bolo v konečnom dôsledku aj ekonomicky výnosnejšie, než vyvážať drevnú surovinu. Rovnako som za podporu vysádzania stromov vo vyrábaných lokalitách. Preto je mojím heslom v tejto oblasti "obmedzenie drancovania lesov, nie vstupu turistov do národného parku!Čítaj viac

„A predsa sa točí!“ - Galileo Galilei

NERÁD SA ZAOBERÁM TOUTO TÉMOU, ALE... Už viac ako dva roky sužuje svet pandémia. Čoskoro to budú dva roky aj odvtedy, ako prenikla na naše územie. Možno nebudete súhlasiť s mojím názorom, ale je podľa mňa smutné, že ľudstvo nie je schopné efektívne vyriešiť tento problém, lebo trhy a Wall Street by padli. Mnohí sa na to s...počiatku pozerali tak, že keď to bolo ešte len v Číne alebo v niekoľkých krajinách, tak nich sa to netýka. Bolo mi však jasné, keď sa to začalo šíriť, že nás opäť po vtáčej chrípke, prasacej chrípke, španielskych uhorkách, ebole a ďalších výmysloch či už prírody, alebo v niektorých prípadoch možno aj ľudí (nechcem konšpirovať), čaká ďalšia pandémia. Neočakával som ale ani ja, že bude trvať tak dlho. Už od začiatku pandémie som tvrdil, že sa mali koordinovane celosvetovo uzavrieť hranice všetkých krajín približne na 15 - 20 dní (s výnimkou nejakých mimoriadne dôležitých ciest, pri ktorých by ľudia museli byť dôkladne testovaní a chránení). Tí, čo sa nachádzali niekde v zahraničí, na rekreáciách, pracovne, u príbuzných atď., mali ostať tam, kde boli na tento nevyhnutne dlhý čas a malo im byť zabezpečené ubytovanie bez doplatku - s prispením štátov pre majiteľov ubytovacích zariadení. V rámci jednotlivých krajín tiež mali platiť prísne obmedzenia pohybu a služieb, fungovať mala len nevyhnutná infraštruktúra s prísnou kontrolou dodržiavania opatrení. Toto mala riadiť OSN, bohužiaľ nezvládnutie pandémie len potvrdzuje neschopnosť OSN riešiť globálne problémy. Teraz sa namiesto toho vlečie táto situácia už tretím rokom, pravidelne, hlavne cez zimu, sa zavádzajú všelijaké lockdowny, ktoré sa aj tak míňajú účinku, pretože sú jalové, chaotické, pomaly nikto ich nedodržiava a naďalej umierajú po celom svete státisíce ľudí. Slovensku sa darilo pomerne dlho odolávať rozšíreniu vírusu; keby platili vo svete plošné prísne opatrenia ešte kým ľudia mali vôľu ich dodržiavať, mohli sme sa toho už dávno zbaviť a ekonomika ani psychika ľudí by netrpela toľko, čo teraz. Problém je, že na pandémii mnohí zarobili a doteraz zarábajú - či už farmaceutické firmy (áno, musia niečo investovať do vývoja, ale zisk tieto náklady násobne prevyšuje), výrobcovia a predajcovia rôznych zdravotných pomôcok, ale v neposlednom rade aj rôzni podnikatelia, ktorí situáciu zvládli lepšie, dokázali z nej vyťažiť a pandémia im odstavila konkurenciu. Len to dokazuje, aký majú niektorí z toho kšeft, že vďaka tejto situácii pribudlo vo svete 9 nových miliardárov. A to je práve dôvod, prečo také riešenie, aké som vyššie spomínal, nebolo možné - mamon. Niekto si potreboval navýšiť svoje konto a nebral pri tom ohľad ani na množstvo obetí. Pokiaľ ľudia budú rozmýšľať povrchne, nemyslieť vôbec na budúcnosť a hnať sa len za ziskami, ťažko sa bude môcť zmeniť svet k lepšiemu. Ďakujem tým, ktorí si príspevok prečítali a zamysleli sa nad ním; mrzí ma, ak niekoho príspevok obťažovalČítaj viac

NESTOJÍM O „BRATSKÚ POMOC“ Z USA 🇸🇰⛔🇺🇸 Počas minulého víkendu som sa spolu so stovkami ďalších občanov zúčastnil protestu pred americkou ambasádou v Bratislave, proti takzvanej obrannej (podľa mňa okupačnej) zmluve medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými. Táto zmluva už bola schválená v pôvodnom zne...ní vládou napriek tomu, že Generálna prokuratúra vraj uviedla 35 nedostatkov tejto zmluvy, ktoré by mali byť opravené, postavili sa proti nej viacerí právnici, politici a som presvedčený, že väčšina obyvateľov našej vlasti s ňou nesúhlasí. Rozporuplné články zmluvy rozoberali už viacerí ľudia predo mnou, a preto jej obsah nebudem do detailov uvádzať, ale ako príklad spomeniem, že táto zmluva napríklad bude umožňovať americkým vojskám, aby na našom území skladovali svoj "obranný materiál" (v praxi rozumej zbrane), pričom nebudú musieť ani získať žiadne povolenie slovenskej strany, jediné, čo budú musieť urobiť je oznámiť to nášmu výkonnému predstaviteľovi! Viete si predstaviť, aké riziko pre Slovensko by to bolo v prípade vypuknutia nejakého konfliktu. Ďalej budú môcť de facto neobmedzene využívať slovenské vojenské letiská v Kuchyni a na Sliači, ako aj náš vzdušný priestor a za prípadné trestné činy amerických vojakov na našom území bude zodpovedať americká vojenská jurisdikcia. Slovenské orgány nebudú mať nad Američanmi žiadnu právomoc. Teda pokiaľ si tu americký vojak znásilní nejakú ženu, alebo sa ožerie a zastrelí nejakého civilistu, nebudú ho môcť súdiť slovenské orgány, ale bude podliehať americkému právu, ktoré, ako môžeme z histórie vidieť, takéto veci príliš neriešili a ututlávali. Ako príklad uvediem masaker vo Vietnamskej dedine My Lai, kde americkí vojaci brutálne povraždili asi 400 bezbranných civilistov vrátane žien a detí; streľbu zastavil až obetavý americký letec Hugh Thompson, ktorý keď videl besnenie amerických vojakov na civilistoch, zahájil na vlastných vojakov varovnú paľbu. Nakoniec strojcovia vraždenia civilistov neboli nijak potrestaní a americkí kongresmani ešte kritizovali a chceli potrestať pilota, ktorý to zastavil. Hovorí sa často o roku 1968, pri každej príležitosti výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie sa vedú dojímavé litánie nad tým, aká to bola hrozná okupácia, avšak to, že dnes je naša suverenita okliešťovaná Spojenými štátmi americkými im nevadí! Američania nás majú ako nárazníkovú zónu proti Rusku a podobne ako pobaltské krajiny sme pre nich strategicky dôležití. Okrem zmluvy vlády SR s USA bola pred veľvyslanectvom Spojených štátov reč aj o budove ambasády. Okrem toho, že budova je obklopená známym plotom, je hanbou, že veľvyslanectvo jednej z najbohatších krajín, "superveľmoci", ktorá si uzurpuje právo na demokraciu, dlží na nájomnom 260-tisíc eur! Vraj sa sťažujú na technický stav budovy. Alebo to robia preto, lebo si myslia, že si môžu všetko dovoliťČítaj viac

PATNÍKY NEVYDRŽALI ANI POL ZIMY Aby som nebol len kritický, tak v prvom rade by som chcel poďakovať cestárom v Turci, ktorí sa snažia poctivo vykonávať svoju prácu, či už čo sa týka opráv regionálnych ciest alebo zimnej údržby. Stačí, keď začne trocha snežiť a už je vidno na cestách množstvo cestárskych áut, ktoré po...sýpajú alebo odhŕňajú. V uplynulom roku sa tiež rekonštruovalo v okrese Martin dosť úsekov ciest III. triedy, ktoré má na starosti Žilinský samosprávny kraj. Niektoré cesty, ktoré sa opravili, mi dokonca ani nepripadali, že by potrebovali opravu. Okrem toho, že sa vymenil asfalt a spevnili sa niektoré svahy, tak po dlhom čase sa konečne začali viac čistiť rigole popri cestách. Možno, že je to kvôli blížiacim sa krajským voľbám, ktoré nás čakajú tento rok. Každopádne, je dobré, že sa niečo robí. Jedným z úsekov, na ktorom bol položený nový asfalt, je úsek medzi Folkušovou a Blatnicou. Cesta v tomto úseku nebola predtým nejak rozbitá, ale je fakt, že po novom povrch sa jazdí lepšie. Popri ceste osadili, dosť nahusto, aj plastové pätníky, ktoré sú veľmi tenké, prichytené zvláštnym spôsobom. Výhodou je, že vďaka pätníkom je lepšia viditeľnosť, hlavne v tejto lokalite, kde pri ceste často býva divá zver; avšak hoci neubehlo ešte ani pol zimy, niektoré sú už polámané alebo vykývané a plast sa povaľuje v jarku. V minulosti sa robili tieto pätníky hrubšie, niektorí ich používali potom aj ako schránky na poštu. Neviem, či ich osadili len "na jedno použitie", alebo to mienia v budúcnosti obnovovať, ale ak hej, tak radšej by mali porozmýšľať nad drevenými (môžu byť aj s reflexnými prvkami), pretože tieto toho moc nevydržia a nebolo by moc ekologické dávať tam pravidelne nové a zahlcovať prírodu ďalšími plastami. Už keď som videl tieto tenké pätníky, pripomínajúce slalomovú dráhu, tak som si hovoril, akú asi budú mať výdrž. Aj sa to ukázalo, hlavne, že tabuľa o použitých prostriedkoch z EÚ musí byťČítaj viac

KONEC STARÝCH RÁDIÍ V ČECHÁCH? V Českej republike došlo o polnoci z 31. 12. na 1. 1. k ukončeniu vysielania Českého rozhlasu na stredných a dlhých vlnách (AM). Po siedmych desaťročiach tak utíchli niektoré vysielače, ktoré sú technologickými skvostami, vybavenými vzácnou technikou a schopnými vysielať až do Indie či Japo...nska, no bohužiaľ, keďže už nie sú vo vlastníctve štátu, je ich osud otázny a možno budú zbúrané (mali by podľa mňa ostať zachované aspoň ako múzeum). Byrokrati nenechali ani len zahrať hymnu, povedať záverečné slovo po tejto dlhej histórii a s úderom polnoci ukončili vysielanie. Ľudí už dlhý čas pred ukončením vysielania prehovárali, aby, pokiaľ majú starší rádioprijímač, si zakúpili nový s podporou DAB. Zástancovia novšej technológie DAB argumentujú tým, že digitálne vysielanie prinesie lepšiu kvalitu bez šumu a na nových prijíačoch budeme môcť vidieť napríklad fotku moderátora. Niektorí sa so mnou možno stotožnia, iní nie, ale myslím, že ten spomínaný šum a nie úplne stopercentná kvalita patrí k počúvaniu rádia a dodáva tomu tú správnu atmosféru a fotku moderátora pri počúvaní rádia vidieť nepotrebujem. Nejde iba o nostalgiu, podľa výskumov boli v Česku stále desiatky tisíc poslucháčov, ktorí počúvali vysielanie na stredných a dlhých vlnách napríklad preto, že ho bolo možné chytiť aj tam, kde iný signál nebol. Nie každý má navyše peniaze na nový rádioprijímač a prečo by mal človek vyhadzovať rádio staré niekoľko desiatok rokov, keď je stále po technickej stránke funkčné? Aj keď sa to týka Česka, vyjadrujem sa k tomu preto, lebo podobné veci už boli v istej fáze plánovania aj na Slovensku a dokonca v niektorých západných krajinách už úplne stopli aj analógové FM vysielanie (ostalo len vysielanie DAB, na ktoré treba mať nový rádioprijímač), čo bolo mimochodom v pláne aj v Českej republike od roku 2025, ale zatiaľ to posunuli na neskôr. Technologický pokrok musí napredovať, ale nemalo by to byť na úkor obmedzenia služieb pre iných ľudí. Vidím za tým potom snahu o ďalšie nakopnutie konzumnej spotreby a zvýšenie predaja novej elektroniky. Keď máme demokraciu, tak by mala ostať možnosť voľby pre tých, ktorí chcú mať pri počúvaní úplne čistý zvuk a nerobí im problém si kúpiť nové rádio, ale zároveň by mala ostať možnosť počúvať rozhlas aj pre tých, čo chcú či už z nostalgie, z finančných dôvodov, kvôli ekologickému mysleniu, ako technologický koníček alebo z hocijakej inej pohnútky počúvať vysielanie cez starší prijímač. Dnes sa ale na všetko pozerá iba ekonomicky a cez čísla, aby mal kapitalista čo najvyššie zisky. Podobne je tomu aj na pracoviskách, keď vypočítajú, že na nejakú prácu, ktorú robia dvaja, stačí 1,5 človeka, tak jedného prepustia a ten druhý musí urobiť danú prácu sám, čo často potom nie je v jeho siláchČítaj viac