Len taká malá spoveď na víkend 😊
Ľudia vstupujú do politiky z rôznych pohnútok - niektorí sa nudia v podnikaní ako Sulík, iných si vypestujú americké mimovládky ako Čaputovú.
Mňa do politiky priniesli ideály. Nemusia sa vám páčiť ľavicové hodnoty, ale ja im verím celý život. My way.
Blahovci boli takí - môj dedo,... môj otec, všetci sme boli ľavičiari a veríme v socializmus. Demokratický socializmus.
Pre mňa je to politická misia. Niekomu imponuje, že ho pochváli Denník N, iný sa trasie nadšením, ak ho uznanlivo potľapkajú po pleci v Bruseli či Washingtone.
Ja nie. Keby ma tam chválili, viem, že robím niečo zle. Som socialista a vlastenec. Tak ma vychovali rodičia.
Dnes sme pri Slovnafte spúšťali referendum. Prišiel k nám spontánne jeden obyčajný robotník z fabriky a potriasol rukou Robovi Ficovi a mne.
"Vy ste moji ľudia," hovorí. To sú tie chvíle, kvôli ktorým som v politike...
Potom ma v Poluse potľapkal po ramene iný robotník: "Šéfko, bojujte za nás."
Toto je uznanie, ktoré ma napĺňa šťastím. Nepotrebujem pochvaly režimových intelektuálov ani liberálnej tlače.
Jedno objatie od starenky z dediny je pre mňa viac než tisíc nabubralých fráz od inťošov, ktorí slúžia kapitalizmu.
Toto mi vštepoval môj otec. Bojuj za tých slabších, bojuj za tých dole!
Prečítal som v živote stovky kníh. A zopár som ich aj napísal.
Asi ma ovplyvnili ruskí národnici, ktorí sa išli učiť od bežných ľudí do občín.
Asi ma ovplyvnil Sartre, ktorý pohŕdal malomeštiackymi strednými vrstvami, ktoré si nevedia vážiť bežných pracujúcich ľudí.
Asi ma ovplyvnil môj otec, ktorý tak strašne rád chodil každú sobotu na Miletičku nakúpiť zeleninu - len tak sa porozprávať s trhovníčkami, stretnúť sa s ľuďmi, s rýdzimi ľuďmi.
Čistá človečina - veru, nie je krajší zmysel života.
Neviem, či to mám z kníh alebo od otca, asi z oboch.
Ale jedno viem iste: môj zmysel života je bojovať za bežných ľudí a nie za milionárov. Nie za Američanov. Nie za liberálov.
Možno ste niekedy počuli o ruskom autorovi Levovi Gumiljovovi. Dočítal som sa o ňom pred rokmi v knižke môjho skvelého českého kamaráta a učiteľa Oskara Krejčího.
Gumiljov píše o pasionárnosti. Ide o vášeň, ktorá hýbe dejinami. Ľudia v nej vidia zmysel života.
Nasledujú veľké myšlienky, ktoré sú pre ne dôležitejšie ako vlastný život. Tie veľké idey sú rôzne, ale dôležité je, že vám dávajú zmysel.
Niekto hľadá zmysel v náboženstve. Všetka úcta. Iní ho hľadajú v umení. Klobúk dole. Ja ju hľadám v politike.
A áno, idea socializmu bola jednou z takýchto pasionárností. Vyprodukovala veľkých hrdinov - od Laca Novomeského až po Che Guevaru.
Ak sa pýtate, prečo som v politike - preto. Som súčasť veľkej myšlienky, o ktorej hovoril Gumiljov. Jednoducho niečomu celý život verím.
Nazvite to akýmkoľvek ľavicovým izmom. Nazvite to sociálnou demokraciou, vlastenectvom, socializmom, antiglobalizmom, kľudne aj komunizmom... Na nálepke nezáleží.
Verím v lepší, spravodlivejší svet. Bez chudoby, nerovnosti a vojen. Stačí?
Áno, sú ľudia v politike, ktorí si tam odskočili z biznisu. Nikdy ma nepochopia - ide im o prachy a o moc. O nič iné.
Nikdy ma nepochopia neoliberáli, ktorí zapredali svoju dušu trhovému náboženstvu.
Nikdy ma nepochopia korporátne krysy, ktoré svoj zmysel života redukujú na novú značku amerického mobilu, ktorú si zadovážili.
Či na exotickú dovolenku, s ktorou sa v partii môžu chváliť.
Alebo na luxusné auto a kopu hlúpostí, čo si kúpia v Auparku.
Prepáčte, ale to nie je zmysel. To pominie. Kúpiš to v stredu večer a v piatok ráno už chceš nakupovať niečo iné.
To ťa nemôže naplniť. Prečítajte si Ericha Fromma. Toto je len permanentná frustrácia - furt chceš viac a si prázdny ako Susan Čé.
Mne v živote záleží len na troch veciach - na mojej rodine. Na Slovensku. A na tom, aby som menil svet.
Aby som bojoval za ľudí. Za robotníkov. Za Slovákov. Za obyčajných dobrých pracujúcich ľudí, ktorí si zaslúžia spravodlivosť a rovnosť.
Ideály. Hovorí sa tomu - ideály.
Mal ich Ľudovít Štúr či Janko Kráľ. Mal ich Vlado Clementis, mal ich baťko Mináč... Mal ich môj tatinko.
Mali ich moji hrdinovia. A ja chcem ísť v ich šľapajach.
Sedím uprostred lesa v Karpatoch a spomínam na svojho otca. To on má stvoril takého, aký som. Spolu s mojou mamou.
Ja len, že ďakujem.
Kopa ľudí hľadá svoj zmysel.
Je fajn mať ten svoj. Prakticky od malíčka. Potom vám podá ruku robotník a vy viete, že robíte správnu vec.
Krásny víkend, priatelia ❤Čítaj viac
Prihlásiť
Terms of service
