Pochvaleny buď Ježiš Kristus.Pan Vladika mala by som otázku. Môj bývalý manžel ma neustále pozoruje na internete. Vymisla si na mňa veci ktoré nie sú pravdivé. Ničí mi to psychiku. Som vyčerpaná. Ďakujem za odpoveď. - Odpoveď pripravil o. Peter Labanič - Nie som odborník na kyberšikanu a podobné veci, ale podľa voľne dostu...pných informácií na internete je to u nás už trestný čin, ak to spĺňa určité podmienky, napr., ak ide o ponižovanie a zastrašovanie. Preto vám odporúčam poradiť sa s právnikom, čo sa v tejto veci dá robiť. Na tejto stránke som našiel viac informácií aj kontakty na poradenstvo: www . zodpovedne. sk/index.php/sk/ohrozenia/kybersikanovanie Je to zamerané viac na deti a mládež, ale mohlo by vám to pomôcťČítaj viac
Vo svete je dosť zabíjania a vojen, nesmieme k tomu pridávať aj zabíjanie tých najbezbrannejších a to chemickou cestou, ktorou chceme zakryť svoj krvavý skutok...
SICH. Otec vladyka, chcem sa opýtať, prečo nie je v sečovskej cerkvi pri vstupe svätená voda v nádobách ? Veď už nie je doba Covidova, čo bolo dôvodom.. Bola som aj v iných chrámoch na Slovensku aj v cudzine a nikde som sa nestretla s tým, aby tam svätená voda nebola. Myslím, že nie som sama komu tento akt prežehnania sa sväten...ou vodou hneď pri vstupe chýba. Môžete to zariadiť ? Ďakujem. - Odpoveď pripravil: o. Marcel Gajdoš, predseda liturgickej komisie - Kristus nám zanechal návod, ako máme postupovať, ak si myslíme, že niekto nekoná správne: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami... Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch... Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi“ (Mt 18, 15 – 17). Z Vašej otázky nie je zrejmé, či ste tento postup dodržali: či ste danú vec najprv prediskutovali so svojím duchovným otcom medzi štyrmi očami, následne za prítomnosti ďalších dvoch či troch veriacich ľudí, až potom ste sa obrátili na biskupa. Ak áno, je to v poriadku. Ak však nie, tak si treba uvedomiť, že sa voči svojmu farárovi dopúšťate krivdy a porušujete evanjeliové zásady. Z vecného hľadiska treba povedať, že obyčaj mať svätenú vodu v zadnej časti chrámu a pokropiť sa ňou pri vstupe doň je síce sám osebe naozaj pekný, ale v skutočnosti vlastný skôr latinskému obradu. Vznikol tam nielen pod vplyvom rôznych starozákonných zvykov, ale najmä starovekej rímskej kultúry, kde pri vstupoch do bohatších obytných domov, rímskych víl, zvykli byť nádoby na vodu. Tie potom miestni kresťania nahradili nádobami na vodu svätenú. V našej miestnej cirkvi sme tento zvyk len mechanicky prevzali, takže v podstate ide o latinizmus. Netuším, čo Vášho duchovného otca viedlo k tomu, aby pri vstupe do chrámu nebola svätená voda. Ak je to strach z choroby, tak jeho správanie považujem za veľmi nešťastné. Ak je to túžba odstrániť jeden z mnohých latinizmov, treba to oceniť. Do úvahy však prichádzajú aj ďalšie motivácie, trebárs celkom obyčajná nevedomosť o tom, že tam svätená voda nie je. Ako som teda povedal na začiatku, danú záležitosť treba osobne, vecne, pokojne a so všetkou slušnosťou prebrať so svojím farárom. Ak si aj potom budete myslieť, že veci nie sú v poriadku, treba sa obrátiť na jeho eparchiálneho biskupaČítaj viac
Dráhy otec mám jednu otázku ktorá sa tyka mojej mami a mňa. Moja máma číta novy zákon a ja ho síce nečítam ale do kostola som chodila chodím do Medžugorie a navštevujem aj pútnické miesta na Slovensku.. Ona sa na mňa zlosti že sa klaniam modle že to nemám robiť . A stále keď to rozpráva moje srdce začne vrieť od hnevu . ...akujem za odpoveď. - Odpoveď pripravil o. Petričko - Christos Voskrese .Odpoviem všeobecne,lebo Vás nepoznám.Niekedy dávno ,keď sa rozprávalo o pekle, tak ľudovo, obrazne i detsky sa peklo často prirovnávalo ku kotlu ,v ktorom sa tam bude človek variť ,kypieť,vrieť a démoni tam budú prikladať dreva do ohňa pod ten kotol atď... Niečo na tej "ľudovej predstavivosti " pravdy je,lebo tým "kotlom" môže byť naše srdce, v ktorom sa možme variť už tu počas pozemského života,ak je naše srdce plné nepokoja,závisti, neprajnosti,urazenosti. Drevo do ohňa sú zlé myšlienky a neprijaté situácie v našom živote ----lebo oheň nebude horieť bez dreva.Žiaľ ,počujeme dnes občas aj takéto slová " on vravel to a to ,alebo uvidel som ho...a vo mne to vrelo".Človek si tu neuvedomuje následky zla vo vlastnom srdci. Adamov hriech žijúci v nás spôsobuje to ,že naša duša viac sústreďuje pozornosť na vonkajšie zlo,na to ,čo robia iní,čo hovoria iní....než na zlo v našich myšlienkach ,a v našom srdci.Po Adamovej chybe pre nás zloba v našom srdci na blížneho nie je zlom, no neprijemné slová blížneho na našu adresu alebo situácia ,ktorá nie je po našej vôli, je pre nás zlo. Mysli za nás Kain. Preto sa na starodávnych ikonách i freskách zobrazoval ako stojaci na hlave , nebo mal pod nohami a nad hlavou namiesto neba zem-svet. Vaša zlosť na mamku v srdci je preto pre Vás oveľa strašnejšia,než jej slová,než jej "pravda". Lebo kypenie,vrenie Vášho srdca môže prejsť do večnosti. Vy mamku nezmeníte,jedine ak sa budete modliť za obrátenie jej srdca,tak ju môže zmeniť Boh.Vy ,- kým mamka niečo negatívne,nepríjemné hovorí , - sa môžte modliť "Pane Ježišu ,naplň jej srdce Svojim Svetlom.Pane Ježišu obráť jej srdce".Veľmi pomáha ak sa kajáme za inú osobu modlitbou :"Pane Ježišu ,odpusť NÁM. " Skrúšujeme srdce touto modlitbou a skrúšené srdce Boh neodmietne,hovorí Svätý Duch v 50.žalme. Boh nám môže cez rôzne situácie ukazovať,že ešte nemame radi svoju večnú dušu,lebo ju radi vystavujeme tomu "ohňu"-- hnevu na iných....Viac máme radi ten oheň než svoje srdce- dušu. Pán Ježiš nás nezbaví pekelného ohňa,pokiaľ ten oheň ešte máme radi.Veď si priznajme,či nemáme radi zlé myšlienky, ako radi sa urážame a hneváme,ako radi posudzujeme iných ? Aj to je oheň ,v ktorom často horí naše srdce.Duchovným hasiacim prístrojom na tento oheň je častá modlitba "Bože, buď milostivý mne hriešnemu."Podľa Evanjelia a cirkevných Otcov táto modlitba je aj jedným z kľúčov od Otcovho domu, od Božieho kráľovstvaČítaj viac
Pochvalen, rád by som sa opýtal, či je menšia pozornosť (vínko, čokoláda, kvety) ako prejav vďaky za vybavenie služby na úrade, považovaná za úplatok a teda hriech. Ďakujem za odpoveď. - Každý má právo prejaviť svoju vďačnosť spôsobom, ktorý považuje za morálny a jemu vlastný. Nemá to však byť niečo, čo veľmi zasa...huje do našich materiálnych možnosti a druhého by to skôr korumpovalo. Je to však závislé aj na tom, ako blízko máte ku komusi, komu chcete prejaviť svoju vďačnosť nielen slovkom, ale i kvetmi, dezertom, či kávou. Nesmie to však byť z pocitu, že druhý to od vás čaká, nebodaj vyžaduje, lebo vďačnosť nie je povinnosť, ale vaša vnútorná túžba prejavená navonokČítaj viac
VÍŤAZSTVO. - odpust sv. Juraja - Východniari teraz žijú hokejom, lebo z troch mužstiev stále dva východniarske tímy dokonca z košického kraja, bojujú o víťazstvo v našej najvyššej hokejovej súťaží. Človek túži po víťazstvách osobných i tímových, lebo to mu dodáva sebavedomie. Ale čože sú to víťazstva, ktoré nás... povzbudia len na rok, alebo len v niektorých disciplínach nás posunú na vrchol. Sú však víťazstva, ktoré nás posúvajú cez všetky veky a zaručujú radosť navždy vo večnosti. Takéhoto víťaza, ktorý najprv dobýval vojenské víťazstva na bojiskách, no neskôr zvíťazil nad zlobou sveta, dáva nám dnešný sviatok pred zrak. Je to svätý Juraj, ktorý pochopil, že nedá sa radovať z víťazstva vtedy, keď vôkol nás vládne nenávisť a neprávosť. Každé vojsko i to jeho bolo často využívané i zneužívané k tomu, aby napĺňalo túžby mocných tohto sveta. Tak tomu bolo aj vtedy, keď rímsky cisár vydal vojakom záludný rozkaz, aby prenasledovali a väznili kresťanov v jeho ríši. Kresťania boli i sú považovaní za dosť veľkú "politickú" silu, pred ktorou mal rešpekt aj samotný cisár, ktorý sa vtedy vyhlasoval za "božstvo". Krutosť, s ktorou vojaci zachádzali s kresťanmi vtedy /ale i dnes/, vzbudzovala súcit sv. Juraja, takže sa rozhodol zastať sa veriacich v Krista. Predstúpil pred cisára so smelou výtkou: "Cisáru, prečo mučíš, prenasleduješ a zabíjaš tých, ktorí nič zlé nerobia a modlia sa aj za teba?" Cisára urazil "tón" slov jemu podriadeného vojaka, a preto ho dal uväzniť za urážku majestátu. Potom sv.Juraja súdili a sudcovia mu dohovárali s vyhrážkami, lebo Juraj bol významným vojakom Rímskej armády. Neskôr ho mučili a nakoniec zabili. Povieme si, či mu to stálo za to, púšťať sa do vopred prehratého sporu...?! To by sme museli pochybovať aj o tom, či sa oplatí lekárovi púšťať sa do riskantných operácií, ak ide o záchranu života, alebo hasičom, či záchranárom vstupovať na neistú pôdu pod nohami...?! Svätému Jurajovi išlo o záchranu mnohých kresťanov, ale išlo mu aj o záchranu vlastného víťazstva, ktoré sa zradou na Kristovi nedá dosiahnuť. To sme videli aj na Judášovi, ktorý zradil a obesil sa /por.Mt27,5/. Do podobných situácií sa počas svojho života dostáva každý z nás, keď nás svet politický tlačí do zrady vlastného názoru a viery. Komusi záleží na tom, aby nás obmedzil v dôslednosti viery a "posunul" naše myslenie k svetským úspechom a preto nám ponúka nekalý zisk. Písmo Sväté nás napomína: "Keby sme vám hlásali my, alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty"/Gal1,8/. - Tu apoštol Pavol myslel aj na dnešné časy, v ktorých sa mnohí snažia zmeniť základné pravdy o človeku a viere, preto Pavol tak prísne píše Galaťanom. A pre nás je dôležité vedieť, že mučeníctvo dnešných čias je záležitosťou "tlaku" sveta na vieru dnešných kresťanov. Od nás veriacich sa vyžaduje tá istá vernosť, akú preukázal sv. Juraj veľkomučeník. Nepodvoliť sa tlaku médií, názorom liberálov, ale treba nám pochopiť, že to, čo sa dnes nazýva progresívnym, nás nevedie k progresu, ale do úpadku. Preto je teraz hrdinstvom zostať pevným ako sv. Juraj veľkomučeník a túto pevnosť nám môže dať len viera v Boha. Lebo ináč sa prepadneme do chaosu v myslení, ktorý je tak veľmi typický pre túto dobu, a mnohých už doviedol do zúfalstva a životnej prehry. Nedávno sa zastavil u mňa muž, s ktorým sme kedysi hrali futbal. Nechcel hovoriť o viere, ale o zmätku s ktorým sa zobúdza do každého dňa. V tomto zmätku stráca chuť do života o to viac, že sa mu zrútilo všetko, čím kedysi žil. Voľnosť života, priatelia, alkohol a zábava, a k tomu ešte odišla od neho žena rovnako voľne zmýšľajúca a bez zábran. Čo ma z takého života, ktorý sa mu už ďalej nechce žiť...? Začína sa obávať sám o seba, lebo všetko sa mu akosi zmenilo pred očami a svet i ľudia sú už celkom iní. Či by som mu nemohol nejako poradiť, lebo on sa už bojí i rána, keďže sa hneď po prebudení objavuje otázka - prečo žiť? Viem, že tento muž pochádza z veriacej rodiny, ale vieru nepraktizuje, ako mnohí iní, takže je ťažké ho nejako "ukotviť". Preto som nadviazal na jeho minulosť, keď ešte niekedy šiel do cerkvi a hovorím: Viete... človek nemôže žiť pre "nič", lebo každý sa musí čohosi, alebo kohosi zachytiť. V detstve vás mama učila vstať a pomodliť sa, podobne aj večer pred spaním. Skúste namiesto myšlienky na to, prečo žiť, spomenúť si na Boha, ktorý je pri vás a jeho poprosiť o pomoc do nového dňa... Počúval i rozmýšľal a ja som si uvedomoval, ako je ťažké pomáhať ľuďom, ktorí sú už ďaleko od Boha, lebo v nich niet čohosi pevného, o čo sa dá oprieť... Naša debata pokračovala s tým, že sa znova stretneme, ale s koľkými ľuďmi by bolo potrebné hovoriť o tom, že človek potrebuje pevné princípy do života, ak chce obstáť. Lebo táto doba útočí na človeka, ktorý si chce zachovať pevnosť viery a to tým, že mu ponúka voľnosť liberálnej slobody, ktorá sa už pre mnohých stala otroctvom v rozličných smeroch. Obstáť v tomto boji o pevné princípy viery môže len ten, kto sa ako sv.Juraj vnútorne vzbúri proti svetu, ktorý útočí na jeho slobodu vo viere. Zámerne hovorím na slobodu vo viere, lebo tých, ktorí nám zdôrazňujú, že máme náboženskú slobodu je veľa, ale práve títo často útočia na skutočnú slobodu vo viere a podsúvajú nám svoje videnie "náboženstva". Preto dnes prosme sv. veľkomučeníka Juraja o to, aby sme včas odhalili záludnosti tejto doby a odvážne sa postavili za kresťanstvo v našej vlasti a proti útlaku kresťanských hodnôt. +Milan "CHRISTOS VOSKRESE!Čítaj viac
Sedemdesiatročné jubileum - Pri šesťdesiatych narodeninách istého nášho kňaza, počul som z jeho úst hodnotenie rokov života. Ak svoj život rozdelíme na tretiny, ako je tomu v hokeji, tak šesťdesiatkou vstupuje človek vlastne už do tretej tretiny života. Tá prvá tretina bola o detstve a mladosti, ta druhá tridsiatka viac o pr...ci a zodpovednosti. No treťou tretinou človek už vstupuje do bližšej prípravy na život vo večnosti. Väčšinou ľudia pre zľahčenie povedia, že roky sú len čísla a človek je natoľko mladý, nakoľko sa cíti. No tí ľudia, ktorí reálne vidia svoj život vedia, že k tomu, aby sa človek aj plynutím rokov dobre cítil, potrebuje k tomu čosi fyzický i duchovne urobiť. Mnohí plynutím času zisťujú, že to, čo kedysi urobili za jednu hodinu, dnes im trvá už dve hodiny. Alebo sa prichytia pri tom, že sa častejšie vracajú k spomienkam, alebo hovoria o chorobách a ťažkostiach. Je dobré, ak si pripomenieme svoje jubileá s vďačnosťou za život, ktorý nám Boh doprial prežiť v rozličných situáciách. Aj keď to nebolo vždy jednoduché aj v živote dnešnej jubilantky, vždy to bolo istým posunom dopredu. A dnes môže len ďakovať Bohu za živosť v jej povahe, ktorá ju hnala dopredu aj napriek ťažkostiam, či za veselosť, ktorá zaháňala smútok v časoch ťažkosti. Oporou jej sú najbližší, aj keď manžel sa pobral do večnosti veľmi náhle. Rodinky detí a jej vnúčatá sú pre ňu radosťou, aj keď prídu ťažkosti, do ktorých treba vstúpiť v rozličných situáciách a aj v duchovnom boji. Syn - kňaz stále zostáva tým, pri ktorom chce byť, ako tá Matka, ktorá stála pri kríži svojho Syna. A tak životné jubileum je nielen príležitosťou k slávnostnému obedu, lež aj príležitosťou k vďačnosti a zamysleniu. My, ako tí, ktorí sme s ňou zdieľali len časť z jej životnej cesty, sme prišli s ňou dnes ďakovať Bohu, ale zároveň aj prosiť: "Podažď Hospody rabi tvojej Moniky mir, zdravije s dolhodenstvijem na mnohaja i blahaja ľita..." Niektorí ľudia hovoria, že žiť dlho znamená len predlžovať utrpenie, na čo reaguje Pascal slovami: "Život nie je slzavým údolím, nieje miestom utrpenia, ale je to niečo, od čoho si nevieme predstaviť nič lepšie. Radosť tohto života je nekonečná, len ho treba žiť pre to, pre čo nám bol daný" A daný nám bol preto - ako hovorí katechizmová poúčka - aby sme Boha poznávali, jeho milovali, jemu slúžili a tak dosiahli večný život s Bohom. K tomuto vám chceme vyprosiť dosť síl, odhodlania, ktoré je dnes tak potrebné a Božie požehnanie s ochranou Presvätej Bohorodičky... "Na mnohaja i blahaja ľita..." "CHRISTOS VOSKRESE!Čítaj viac
Drahý vladyka, je potrebné sa spovedať z toho, keď som v mladosti na písomkách, používala ťaháky? Pri maturite mi pomáhali učitelia. Nikdy som to nepovažovala za veľké veci a nespovedala sa z toho. Trápi ma to. Je nutné to teraz pri spovedi spomínať? Ďakujem. Pán Boh zaplať za odpoveď. - Biskup by nemal podporovať "študents...kú vynaliezavosť", ale spomínam si na slová nášho profesora. Povedal, že hoci vidí študenta s ťahákom, ktorý tak či tak nemôže stále používať, tak je spokojnejší s tým, že aspoň takto sa študent pripravoval. Lebo je iné, ak mladí ľudia úplne vynechajú prípravu, čo je veľmi vidieť na ich poznatkoch. Preto aj ja nebudem prísnejší, ako spomínaný pedagóg a poviem, že na tieto školské "prehrešky" už netreba myslieť a o to menej sa tým trápiť. Veď už samotná vaša otázka hovorí o tom, že to ľutujete a takýto prehrešok sa nedá zrovnávať s ťažkými hriechmi, ktoré je potrebné vyznávaťČítaj viac
Drahý Vladyka. Chcela by som vás poprosiť o radu, názor, aký postoj zaujať v situácii, ktorá nás s manželom už dlho trápi. Ide o otázku bývania s manželovými rodičmi. Momentálne bývame s dvomi deťmi sami v podnájme, avšak mnohé dôvody nás nútia zmeniť toto bývanie. Naskytla sa nám možnosť bývať na novom mieste. Nebr...ánime sa bývaniu v tomto novom podnájme, ktorý je z hľadiska financií celkom dostupný, je aj blízko manželových rodičov, čo nás teší, pretože obaja majú zdravotné problémy a naša blízkosť im bude prospešná kvôli rôznym druhom pomoci, ktorú potrebujú. Opísala som situáciu všeobecne a skúsim sa posunúť k bližšej podstate. Ide o to, že od začiatku nášho manželstva je zo strany svokrovcov veľký tlak na to, aby manžel z titulu, že je najmladší zo súrodencov býval v rodičovskom dome. Manžel je schopný dom prevziať, starať sa, dom je veľký, z materiálneho hľadiska sa to zdá ako ideálna možnosť. My s manželom však napriek tomu nie sme stotoznení žiť spolu s rodičmi v jednej domácnosti. Rozdeliť dom tiež je nie veľmi priaznivá možnosť. Je v našom záujme byť rodičom blízko, napríklad v jednej dedine, byť im na pomoci. Avšak sme s manželom jednotní v názore bývať sami (súkromie, výchova detí, samostatnosť v organizovaní rodiny, času, činností). Po mnohých situáciách, ktoré sme u rodičov v priebehu štyroch rokov zažili pri návštevách cez víkendy, sme sa v tomto presvedčení silno upevnili. Keď to teraz píšem, vyčíta mi svedomie, že som sebecká, že kedysi tak ľudia spolunažívali bežne avšak na druhej strane, keď si predstavím spolužitie v jednej domácnosti, obávam sa, že by to postupom času vedelo poriadne otriasť manželským vzťahom s manželom, keďže prípadné bývanie so svokrovcami, bez popisu detailov viem označiť ako naozaj veľmi veľmi veľmi ťažké mnohých ohľadoch (v ľudskej, názorovej, povahovej rovine i bežných drobných konfliktoch, ktoré takéto spolužitie so sebou často prináša). Dalo by sa písať viac k tejto téme, chcela by som zhrnúť, že máme úprimný záujem, aby boli obe strany spokojné, aby neutrpeli vzťahy s rodičmi, ale aj naše manželstvo, a aby boli rodičia spokojní. Tlak, ktorý je na nás zo strany rodičov v tomto smere vyvíjaný, nás núti otvárať túto tému s manželom v našich rozhovoroch zas a znova. Sme si istý svojim názorom bývať samostatne aj za cenu materiálnych nevýhod a trápi nás, že ta druhá strana sa s tym pravdepodobne nikdy nezmieri, bude nám to stále vyčítať, čo môže mať na následok naštrbenie vzťahov, ktoré sa snažíme udržať. Ako sa zachovať, ako odmietať, ako uvažovať v tomto smere kresťansky, správne, nesebecky... Dá sa to vôbec? Ďakujem. - Odpoveď pripravil o. Peter Labanič - Na predmanželských náukách zvykneme snúbencom odporúčať, aby bývali, hlavne v prvej fáze svojho manželstva, sami, nie s rodičmi. Je to preto, lebo mladá rodina si potrebuje nájsť svoj rytmus života a mať dostatočnú intimitu. Situácia je zvlášť naliehavá tam, kde sa dá u rodičov predpokladať nedostatok schopnosti pochopiť novú situáciu, ktorá v živote nastala, to jest fakt, že ich dieťa sa stal manželom/manželkou a všetko teraz bude inak, ako doteraz. Niekedy je takéto oddelenie faktorom, ktorý môže ovplyvniť nerozpadnutie sa manželstva. Dokonca aj po odsťahovaní od rodičov je treba byť obozretní, aby sme obmedzili taký ich vplyv, ktorý by nám mohol škodiť. Naozaj je pravda, že kedysi žili rodiny viac spolu, aj tri generácie žili v jednom dome. Bolo to dané aj spoločenskou a ekonomickou situáciou. Avšak nie všetko, čo bolo v minulosti, bolo ideálne. Mohlo to fungovať a nemuselo. Skrývalo sa za tým často mnoho utrpenia. Každý, kto počul starých ľudí rozprávať o svojej mladosti, musel počuť aj početné príbehy o zneužívaní situácie silnejšími proti slabším. Preto by som určite minulosť neidealizoval. Na druhej strane, dá sa urobiť aj opačná chyba: zredukovať vzťahy s rodičmi na takú mieru, že tam vznikne deficit prirodzených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, či starými rodičmi a vnúčatami. Ani prílišná izolácia nie je na mieste, ibaže by vzťahy boli také toxické, že by to bolo nutné. Nemyslím, že toto je váš prípad. Podľa toho, čo hovoríte, máte úprimnú snahu s rodičmi vychádzať dobre a pomáhať im. Preto by som si na vašom mieste nevyčítal to, že nebývate priamo u nich. Možno niekedy v budúcnosti sa môže situácia zmeniť a na istý čas bude potrebné rodičov vziať k sebe, lebo už nebudú schopní žiť sami. Dovtedy ale niet dôvodu situáciu meniť. Nejde tu o sebectvo, ale o prirodzenú túžbu žiť svoj rodinný život bez cudzích vplyvoČítaj viac
Sláva Isusu Christu. Ako odpovedať človeku ak povie že prečo veríš v Sväté Písmo keď sú to napísané len blbosti nejakých ľudí, také niečo môžem napísať aj ja. Prosím ako vysvetliť človeku, že to nie je len taka obyčajná kniha. Berie ju ten človek tak, že prečo by sa mal riadiť týmito vecami, čo obsahuje. Ďakujem,... požehnaný čas. - S ľuďmi, ktorí odmietajú nadčasovú a vo svete najviac publikovanú a prekladanú knihu nie je rozumná reč, čo vyplýva aj z naivného tvrdenia, že hocikto je schopný napísať takúto knihu. Preto v takýchto prípadoch je rozumnejšie riadiť sa Ježišovou radou: "Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás"/Mt7,6/Čítaj viac
PBJK chcela by som sa opýtať ako je to z výchovou malých detí. Ja som vychovala viac detí ale to už nie je pravda v očiach mladých. Môj zať sa stará pekne o deti ale niekedy nezvláda situáciu a na 2 a pol ročne dieťa začne revat a rozčuľovať sa až do nepríčetnosti mi nemôžme nič povedať a to dieťa plače a podla mňa ni... nerozumie. Ako sa mám zachovať ako stará mama. Ďakujem. Pan Boh zaplať za odpoved - Odpoveď pripravil o. Peter Labanič - Na malé deti príliš veľa kriku nepomáha, ale škodí. Určite to môže vyrobiť aj traumu. Treba sa porozprávať s otcom v nejakej pokojnej chvíli a vysvetliť mu v dobrom, že ak má svoje dieťa rád, tak sa musí naučiť ovládať svoj hnev. Najlepšie, keby to bola jeho manželka, prípadne iný človek, na ktorého radu on dá. Vy, ako stará mama môžete robiť len to, čo je možné. Ak je vás ochotný počúvať, tak mu to vysvetlite v duchu lásky, aby nemal pocit, že sa mu miešate do výchovy. V samotnej chvíli rozčúlenia je ťažko sa s niekým rozumne rozprávať, preto treba počkať na pokojnú chvíľu. Najlepšie je takýto rozhovor začať ocenením toho dobrého, čo v ňom je, ako to aj uvádzate vo svojej otázke. Dôležité je, aby nemal pocit, že na neho útočíte, ale že mu chcete dobreČítaj viac
Spovedala som sa, že som bola u ľudového liečiteľa, pozeral do očí...Bolo to postačujúce? Nespomenula som, asi to bolo kyvadlo, ktoré použil pri synovi. Bolo to už dávno.Je potrebné sa pri spovedi k tomu vracať? Veľmi pekne ďakujem za odpoveď. - Odpoveď pripravol o. Petričko - Sláva Isusu Christu. Myslim,že stačilo vyznať v ...sv.spovedi ,že ste boli pri liečiteľovi .Tu už nezáleži na tom akými metódami sa dotyčná osoba zaoberá.Ak ste to už vyznali vo sv. spovedi ,tak sa netreba k tomu vracať.No bolo by velmi dobré si urobiť pri Vašom kňazovi - farárovi Vašej farnosti , (Vy aj Váš syn) obnovu krstných sľubov so zriekaním sa ducha veštenia a okultizmu. Veľmi to pomôže Vášmu duchovnému životu. Kresťan - ak je pokúšaný myšlienkami výčitiek či sebaobviňovania - sa môže aj v súkromnej modlitbe doma či v chráme zriekať :" Z lásky k Pánu Ježišovi ,z lásky k Presvätej Bohorodičke,z lásky k mojej večnej duši sa zriekam duchov veštenia a okultizmu "Pomáha to dosiahnúť pokoj v duši,lebo pri zriekaní sa zla prichádza do duše Kristov Duch ktorý upokojuje a uzdravuje dušu. Okrem toho dnes mnoho ľudí trpí aj strachmi ,smútkom či urazenosťou. Preto tu tiež môže pomocť táto modlitba zriekania : "Z lásky k Pánu Ježišovi,z lásky k Presvätej Bohorodičke,z lásky k mojej večnej duši sa zriekam duchov strachu,ducha neodpustenia, ducha smútku " Z lásky k Pánu Ježišovi,z lásky k Presvätej Bohorodičke,z lásky k mojej večnej duši sa zriekam duchov posudzovania a hnevu ". Boh a Jeho Presvätá Matka nám pomáhajú aj cez takúto modlitbu pri uzdravovaní a oslobodzovaní našej duše i tela Čítaj viac
VIERA JE ZÁKLAD PRE ŽIVOT ČLOVEKA Nedeľa o Tomášovi " Človek celý svoj život bojuje o vieru, ktorú potrebuje pre svoj život prirodzený i nadprirodzený. Tam, kde sa naruší viera, narúša sa všetko, lebo človek stráca schopnosť vytvárať vzťah, schopnosť púšťať sa do práce a života. Dieťa dostáva už do vienka prirodzen...ú schopnosť veriť otcovi a mame, čím získava možnosť vzrástať v poznaní a nadobúda predpoklad pre osobnostný rast. Bolo by nepredstaviteľné, žeby malé dieťa prestalo veriť rodičom, či učiteľom a ľuďom, ktorí mu pomáhajú k znalostiam a životu. To by sa nepohlo z miesta v ničom, ani v základnom poznaní, a vtipne povedané, mohlo by sa napr. s učiteľmi hádať stále o tom, že neverí tomu, že 2+2=4 !? Všetko čím žijeme je založené na viere - tej prirodzenej, ktorá nám pomáha žiť prirodzený život, ale aj na viere nadprirodzenej, ktorá nám pomáha k večnému životu. Preto sa zjavil zmŕtvychvstalý Ježiš apoštolom a tak jednoznačne povedal neveriacemu Tomášovi: ""..nebuď neveriaci, ale veriaci! ""/Jn20,19-31/. Všetci velikáni svoj úspech stávali na veľkosti viery v to, za čo bojovali, čo skúmali a robili. Preto aj Ježiš tak silne zdôrazňuje potrebu veriť mu, ak chceme prísť k nemu do večného cieľa a získať večné víťazstvo. Diabol sa všemožne usiluje narúšať v nás vieru už od základu, tým že zneisťuje človeka vo všetkom a uvádza nás do pochybností. Dnes nás dokonca zneisťuje aj vo viere v seba samých tým, že narúša v nás najzákladnejší fakt o tom či som muž, alebo žena a ako sa mám správať vo vzťahu k sebe samému. Dnešná nedeľa Tomášová je v katolíckej cirkvi zároveň nedeľou milosrdenstva, čo veľmi zdôrazňuje láskavý prístup vzkrieseného Krista k človeku a neveriacemu Tomášovi. Neodsudzuje svojho apoštola Tomáša za jeho tvrdohlavosť a neveru, ale prichádza s milosrdnou láskou k nemu, aby ho uistil o svojom vzkriesení, dávajúc mu dôkaz: ""Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!"" /Jn20,27/. Veľa dôkazov nám prináša každodenný život o tom, že Boh je milosrdný a chce udržiavať kontakt s človekom cez úprimnú vieru ľudí. Preto dávajme pozor na to, aby nás svet a diabol neobral o to, čo nás posúva dopredu a musí sprevádzať náš život, ak chceme dospieť k úspechu a radosti. Je tým úprimná viera tak prirodzená, ako aj nadprirodzená. Tá prirodzená viera nás vedie k poznaniu a úspechom v pozemskom živote, ale tá nadprirodzená viera nás vedie k nadprirodzenému životu a večnému šťastiu. Preto nezanedbávajme svoj život praktického veriaceho človeka a počujme dobre Ježišové slová adresované apoštolovi Tomášovi:""Uveril si, pretože si ma videl. Blažení tí, čo nevideli a uverili""/Jn20,29/. +Milan ""CHRISTOS VOSKRESE!""Čítaj viac
ÚPRIMNÁ SÚSTRASŤ - Ťažko sa mi zaspáva s myšlienkou na rodičov, ktorí tejto noci asi nebudú späť vôbec, keďže doma im budú chýbať ich dietky, ktoré zahynuli pod kolesami autobusu. Nikto tú smrť nechcel, ale v čase, keď zdôrazňujeme život a vzkriesenie, treba nám viac s dôverou pozerať na vzkrieseného Krista. Ťažko j...e hľadať slová útechy pre blízkych a tak chcem len vyjadriť svoju blízkosť v ich utrpení. Keďže mi Stará Ľubovňa nieje vzdialená, nakoľko som tam rád prichádzal do farnosti k našim otcom redemptoristom, veľmi ma smúti trápenie týchto úprimne veriacich ľudí. V modlitbách sa spájam so všetkými zasiahnutými touto tragédiou a prosím Boha za zomrelé dievčatá i za ich rodičov. A v tomto čase sviatkov Vzkriesenia, chcem povzbudiť k nádeji na vzkriesenie a život vo večnosti, ktorý nám všetkým bude spoločným. Prijmite teda moju úprimnú sústrasť s nádejným zvolaním: "CHRISTOS VOSKRESE!" +MilaČítaj viac
KRÍŽ A VZKRIESENIE V ŽIVOTE MÁRIE. Fatimská sobota - Každému z nás je známe vyobrazenie Matky Božej, ktorá stojí pod krížom svojho Syna. Poznáme tiež vyobrazenie Sedembolestnej Panny Márie s mŕtvym Kristom v náručí. Michalangelova Pieta sa stala známou po celom svete. Mnohí hudobníci ako Dvořak, Hayden, Verdy a ďalší sa... snažili čo najviac zvýrazniť utrpenie Bolestivej Matky pod krížom vo svojich umeleckých dielach "Stabat Mater.." Len málo je počuť, aby táto Ježišová Matka sa zvýrazňovala ako Žena, ktorej Syn zvíťazil nad smrťou a takto bola vyobrazovaná a oslavovaná. Nezvýrazňujú ju takto ladené umelecké diela ani v sochárstve, ani v hudbe, ba ani evanjelisti jej nevenujú takúto radostnú pozornosť. Prečo? Lebo jej hlavná materinská úloha bola naznačená už v raji po páde do hriechu a potvrdená Simeonovým proroctvom: "...v bolesti budeš rodiť deti..."/Gn3,16/ a tiež: "...a tvoju vlastnú dušu prenikne meč..." /Lk2,35/. Tým, že sa stala duchovnou Matkou všetkých ľudských deti, prijala na seba i bolesť materinského srdca, ktorá je nie fyzická, ale hlboko skrytá v jej vnútri. Preto aj evanjelisti viac naznačujú ten "sedmorý" meč zvýraznený v príbehoch jej života, ale nevenujú pozornosť jej radosti zo vzkriesenia Syna. Úlohou matky, aj tej pozemskej je to, aby dietky mali to, čo oni potrebujú a to ostatné je len jej tichou materinskou radosťou. Mária sa nikde nepýši víťazstvom jej Syna, ale je tam, kde on môže pomôcť iným, napr. v Káne Galilejskej, no aj v súčasnosti, keď vstupuje do ľudských osudov. Preto sme dnes tu, aby sme touto Fatimskou sobotou poďakovali jej za materinskú obetu a tiež za príklad jej tichého a pokorného materinského prístupu k životu. Aj ona cítila veľkú radosť zo vzkriesenia Krista, aj ona sa zúčastňovala "na lámaní chleba" v prvotnej cirkvi. Jej úlohou však zostáva nielen byť v úzadí, ale predovšetkým všímať si potreby ľudí, ako na svadbe v Káne, čo ona robí až podnes. A pre nás je dôležitý jej príklad materstva i oddanosti Kristovi. Pretože tak materstvo u žien, ako aj chlapská oddanosť Kristovi sú dnes veľmi vzácne a preto aj veľmi potrebné. Vzácne a potrebné preto, lebo znamenajú spásu pre tých, ktorí s vážnosťou zoberú za svoj, jej príklad života. Mária pretŕpela s Ježišom bolesť Golgoty, ale s ním vstúpila po jeho vzkriesení aj do prvotnej cirkvi. Aj pre nás je potrebné v pohľade na vzkriesenie znášať bolesti tohto života a "nedrať" sa len za zážitkami, akoby v nich bola naša spása. Pannu Máriu je viac vidieť v ťažkých situáciách jej života, ako v radostných, to preto, že ona nehľadá potešenie, ale spásu. Vzkriesený Kristus aj keď priniesol apoštolom radosť a potešenie, zároveň ich vyzýval aj k hlásaniu evanjelia a obete pre spásu ľudstva. Hovorím to aj preto, lebo dnes sa rozmáha tzv. "teológia prosperity"- čo znamená, že len tí sú Bohom požehnaní, ktorí sú bohatí a majú všetko. Podľa nich každá bolesť a neúspech sú známkou prekliatia už tu na zemi, čo je v pohľade na Kristové slová o utrpení veľkým nezmyslom. A ľudia, ktorí prešli formáciu takéhoto hnutia často zostávajú sklamaní a rezignujú na všetko, ba často strácajú aj vieru. Práve aj preto je nám príkladom Presv. Bohorodička, ktorú je vidieť vždy pri Ježišovom utrpení a výsmechu, ale po radostnom vzkriesení a víťazstve nad smrťou, ona zostáva nepovšimnutou uprostred modliacich sa ľudí. Svet z hriechu nevykupuje úspech a reklama, ale často ľudský neúspech a výsmech, lebo "čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil mocných"/1Kor1,27/. Panna Mária prijala túto "vyššiu filozofiu", aby tak dala najavo, že vždy chce zostať iba "služobnicou Pána", čím najviac zvýrazňuje moc Boha, ktorý cez ňu robí veľké veci. Preto dnes, v tento čas "Svetlého týždňa", keď sa pri Marií schádzame v túto prvú sobotu prosme o to, aby sme nepodľahli velikášstvu sveta, ale aby sme s "bázňou a chvením pracovali na svojej spáse"/Fil2,12/. +Milan "CHRISTOS VOSKRESE!Čítaj viac