Urážať otcovstvo, či materstvo, ako biologický fakt pre dieťa, je ťažkou urážkou človečenstva. Nikto, kto má v úcte svojho otecka, či mamičku nemôže hovoriť o komsi "inom", resp.o rodičovi 1,2 !!!

POHREB KURÁTORA - Prejaviť blízkosť modlitbou - Každý z nás si vždy viac a viac uvedomuje, ako sa nám mnohí ľudia postupne strácajú spred očí a naše stretnutia ustanú. Nenápadne prichádza smrť a my postupne strácame tých, ktorí patrili k nášmu životu. Keď som prišiel do Humenného ako kňaz bol 89 rok, kedy sa cirkev mob...ilizovala a pomáhali jej práve tí, ktorí sa za socializmu nemohli veľmi ukazovať. Mali svoje skúsenosti a nebohý Boris ich veľmi rád použil pre zveľaďovanie farnosti. Tak nenápadne vstúpil do diania a dnes nám tak nenápadne aj odchádza po chorobe, ktorá ho vzdialila od diania. Človek, ak by nemal vieru v život po smrti, tak sa pýta, či sa nám tu vôbec "oplatí" byť...? Áno oplatí, lebo tento život na zemi, je len prípravou na to, čo má prísť, ako nás na to vždy upozorňoval Ježiš. A nielen upozorňoval, lež aj sám nám dal mnohé záruky o živote po smrti. Zajtra slávime Lazárovú sobotu, v ktorú si pripomenieme vzkriesenie štyri dni mŕtveho človeka, čo sa stalo osem dní pred Kristovým slávnym zmŕtvychvstaním. Najsilnejšiu záruku nám dáva Ježiš svojou vykúpiteľskou smrťou a zmŕtvychvstaním, o ktorom často hovoril svojím učeníkom. Na budúci týždeň budeme teda liturgický prežívať čas jeho utrpenia a smrti, ktorá znamenala víťazstvo nad smrťou, ako to vyjadruje veľkonočný spev: "smertiju smerť poprav..."- smrťou zvíťazil nad smrťou! A od nás sa žiada len jedno - tým je úprimná viera v neho, ako nám to sám Ježiš zdôrazňuje: "Kto verí vo mňa, bude žiť aj keď umrie" /Jn11,25/ - Ježiš to povedal pri hrobe Lazára, ktorého sestry už štyri dni oplakávali. Aby ich ubezpečil o tom, že hovorí pravdu, vtom pristúpil k jeho hrobu a zvolal: "Lazár, poď von! A mŕtvy vyšiel"/Jn11,43-44/. Bežne sa hovorí, že smrť je jediná spravodlivosť, ale nebola by spravodlivosťou, keby to bolo iba o smrti. Pretože, ak by rovnakým dielom mali byť smrťou "odmenení" tí, ktorí sa snažili o dobro, ako aj tí, ktorí narobili v pozemskom živote veľa zla, tak bola by to najväčšia nespravodlivosť. Ale Ježiš nás ubezpečuje, že v smrti pri jeho súde "tí ľudia, čo dobre robili, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení pre odsúdenie" /Jn5,29/. Isté je, že ľudia mnohokrát chápu dobro i zlo len zo svojho pohľadu, avšak Boh nás vníma oveľa objektívnejšie. Preto nik z nás nemá právo iného posudzovať, ale má povinnosť seba súdiť na základe svedomia a Božieho zákona. Kristus sám nám zdôrazňuje, že neprišiel svet súdiť, ale spasiť /por.Jn12,47/, čo však neznamená, že každý z nás si bude žiť ako chce. Aj keď vidíme, koľkí ľudia sa mu vysmievajú, buďme si istí, že on aj im chce odpustiť, ale oni musia chcieť to odpustenie prijať. Mnohým táto milosť odpustenia bola daná až v momente, kedy už svet nezasahoval do ich vedomia, ale pre modlitby blízkych, Boh vstúpil svojím odpustením do ich srdca. Preto pre nás je dôležité nielen zúčastňovať sa pohrebných obradov, ale aj úprimne prosiť o spásu duše zomrelých. Keďže aj my samotní budeme ráz odkázaní na modlitby a obete tých, ktorí po nás tu zostanú. Kristus priniesol obetu na kríži za celý svet, ale od nás chce, aby sme modlitbou svoju blízkosť prejavili k tým, ktorých vložil do nášho života a našej rodiny. Preto aj dnes prosme za blízkeho zosnulého a to už v nádeji, ktorú nám dávajú blížiace sa sviatky vzkriesenia. Avšak v tejto nádeji kráčajme aj my k večnosti, ako "Pútnici nádeje", na ktorú nám poukazuje aj tento jubilejný rok, ktorý nás všetkých má zblížiť s Kristom, ale rovnako aj ľudí navzájom. +Milan "VIČNAJA JEMU PAMJAŤ!Čítaj viac

SICH Chcela by som sa opýtať, ako je to s možnosťou pristupovať k eucharistii po smrti jedného z rozvedenych manželov. Ďakujem za odpoveď. - Ak manžel zomrie, či bol rozvedený alebo nie, prestáva sľub daný do smrti. Ak ste už v inom, ale nie sviatostnom vzťahu, vtedy je potrebné usporiadať si sviatostne tento vzťah. Čo do podro...bnosti k vašej otázke, je potrebné osobne sa obrátiť na vášho kňaza, lebo on musí preskúmať aj iné okolnosti, ktoré môžu brániť v prístupovaní k EucharistiíČítaj viac

Sláva ISUSU CHRISTU! Otec vladyka, prosím Vás o usmernenie. Nakoľko som chorý ( kašlem) bol som dnes u všeobecnej lekárky. Tá mi predpísala na liečbu homeopatické lieky. Z toho čo som čítal, či už v knihách od otca Marettu alebo na krestanských fórach na inernete,my vyplýva, že homeopatiká sú jedým slovom zlé. Sám od seba... by som ich nezobral avšak čo mám robiť keď mi ich predpísala doktorka ? Ona je predsa ta, ktorá vie čo mi pomôže a akú liečbu mi má nasadiť. Teraz sa to vo mne bije, prerože Boh nám dal lekárov aby liečitili telo čo je dobré, ale čo ak ho liečia prostriedkami ktoré už pidľa Cirkvi až také dobré nie sú? Prosim Vás o radu ako sa mám k tomu postaviť. Ale v každom prípade Vás prosím o modlitbu abt som aj sám vedel rozoznať či to je alebo nie je dobré. Ďakujem - Do kompetencie medicíny nechcem vstupovať dokiaľ sa výslovne nedeje čosi proti ľudskému životu, alebo v zjavnom zmysle nejakých "zlých síl". Skôr by bolo potrebné kontaktovať s tým kresťanských lekárov, ktorí by mali vysvetliť medicínsky účinok liekovČítaj viac

Kedy je spomínanie Božieho mena všedný a kedy už ťažký hriech? Vašou odpoveďou mi veľmi pomôžete. Zo srdca ďakujem. - Na otázku bolo už viackrát obšírnejšie odpovedané v zmysle, že vždy je ťažkým hriechom, ak meno Božie spomíname neúctivo a v hneve. Vyplýva to z druhého Božieho prikázania: "Nevezmeš meno Božie nad...armo!Čítaj viac

Preosvietený vladyka, pochválený Buď Ježiš Kristus, zo zjavení Panny Márie kade-tade po svete počúvame o treste, kt. má na svet prísť. O tretej svetovej vojne prorokovali ľudia už dávno, myslím že od nejakého sedemnásteho osemnásteho storočia, je o tom krásne napísaný článok na jednom blogu, žiaľ neviem presne kde, čí...tala som ho už dávnejšie. A myslím si, že sa spomína trošku aj v Biblii v tom, že národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Vieme, že zatiaľ svet zažil dve veľké vojny a každá bola ničivá a zlá, ale nijaká nebude taká hrozná ako Tretia svetová. Aspoň tak vraví Panna Mária. Ak sa svet do nej pustí, mnoho národov zmizne z povrchu zemského akoby nikdy neboli. Ak sa však ľudia obrátia, katastrofa, ktorá bude horšia ako sodoma a gomora a potopa dohromady sa dokáže odvrátiť. Lenže... Ako spraviť aby sa ľudia obrátili? Som krátka už na ľudí v našom dome, nie to ešte na našej ulici a podobne. čo môžem dať je modlitba, sem-tam napomenutie a neustále odprosovanie. Neviem čo sa ešte dá spraviť. Ja, jednotlivec spravím málo, najmä pri svojom stave, že sa mi nedá veľmi chodiť na omšu. Kňaz chodí každý mesiac ku chorým a aj ku mne a spovedá nás a prijímame, ale v kontexte tých zjavení vlastne sa len tak pozastavujem, prečo tie varovania. Tam hore vedia, že sa nikto neobráti. Ba práve naopak, po hlave skočí do tretej svetovej vojny. Svet a ľudia v ňom sú príliš hriešni a Boh nás takto chce očistiť a čo som čítala, Panna Mária tak vravela, alebo myslím že Ježiš pri jednom zjavení, že si použije Rusko na potrestanie sveta. Vykúpe Európu v krvi. Ja sa usilujem, veľmi sa usilujem nebáť sa, odovzdať sa do rúk Panny Márie, ale aj tak človeka opantáva strach. Čo zmôže jeden mravček v mravenisku. Aký je váš názor? Ďakujem krásne - Tieto vaše obavy a postrehy zamestnávajú myšlienky mnohých ľudí. Každý z nich sa rovnako cíti byť bezmocným voči tomu všetkému, čo sa vo svete deje. Ale v tomto zápase začína aj triedenie ľudí na tých, ktorí smerujú k Bohu a k zachovávaniu jeho príkazov; a na tých, ktorí sa Bohu vzdiaľujú svojou nenávisťou a sebeckým videním života, bez ohľadu na utrpenie mnohých. Ak Panna Mária upozorňuje na pokánie a modlitby za obrátenie hriešnikov, robí to v nádeji že mnohé ťažkostí sa dajú ešte zmierniť, ak aspoň "skupinka" ľudí zostane "ľudská a nie politická". Veď vieme z Písma Svätého, že pre záchranu Sodomy a Gomory bolo by stačilo desať spravodlivých /por.Gn18,32/. Žiaľ vtedy sa ani tých desať spravodlivých nenašlo v Sodome, ale či sa dnes vo svete nájde dosť tých, ktorí pochopia vážnosť tejto našej doby..? Podľa mnohých ukazovateľov, aj veriaci človek stráca nádej, keďže podľa Izaiáša je vidieť, že už "výraz tváre mnohých svedčí proti ním; rozhlasujú svoj hriech ako Sodoma, nijako ho netaja. Beda im, lebo sa im zlo vrátilo"/por.Iz 3,9/. Prorok Izaiáš už v Starom Zákone varoval svoj ľud pred nezriadenosťou v spoločnosti pišúc: "Dieťa utláča môj ľud a ženy nad ním panujú. Ľud môj, tí, čo ti lichotia, ťa klamú, a mätú cestu, po ktorej kráčaš. Pán vstáva, aby žaloval, stojí, aby súdil národy. /Iz 3,12-14/. Tu neide o "nový poriadok sveta", o ktorom sa tak často hovorí, ale ide tu o narušenie Božieho poriadku, ktorý jediný môže udržať ľudstvo v istote existencieČítaj viac

OBETA PONÍŽENIA - Človek nie rád počúva slová o obete, utrpení a bolestiach, preto často mladí ľudia utiekajú od spomienok starších, ktorí hovoria o chorobách a problémoch. Ako veľmi sa to podobá aj dnešnému evanjeliu, v ktorom Ježiš začal hovoriť o utrpení a potupnom konci svojho života, no synovia Zebedeja zvrtli rozho...vor na svoj "kariérny" postup. Samozrejme, že pomohla im v tom aj ich matka /Mt20,20/, ktorá Krista priamo žiadala, aby dal jej synom najvýhodnejšie postavenie v jeho kráľovstve... Pravdepodobne Ježišova popularita u ľudí v tom čase nadobúdala svoj vrchol, keďže na jednej strane ho ľudia oslavovali, a na druhej strane sa už farizeji a zákonníci chystali na jeho likvidáciu. Ježiš dobre vnímal túto svoju situáciu, preto nič nevysvetľoval Zebedejovcom, len povedal, že všetko je už dané - i to, kto bude po pravici, aj to kto bude po jeho ľavici. Pre Ježiša sa jeho vyvýšeným "kráľovským tónom" na tejto zemi stal kríž s dvoma lotrami po jeho boku. Ale vedel aj to, že skutočne z tohto "trónu utrpenia" On ovládne celý svet a zničí nepriateľa ĺudského rodu, ktorým je diabol. Jeho smrť na kríži sa stala predelom v ľudských dejinách, pretože jeho smrťou bola daná satisfakcia za ľudský hriech a človek bol navždy oslobodený od večného prekliatia. Teráz záleží už len od nás, či to chceme pochopiť, ako to neskôr pochopili aj Zebedejovi synovia, alebo to zoberieme na ľahkú váhu vo svoj neprospech. Ak nám stále bude robiť problém naša kariéra a náš spoločenský úspech, tak ako to dnes vidíme u mnohých ľudí, tak neurobíme radosť nikomu, ani sebe. Lebo kariéra v zmysle Ježišovho života, je kariérou "nadol", a nie "v špĺhaní" sa po chrbtoch iných k ilúzórnemu úspechu, ktorý tu na zemi trvá veľmi krátko. Preto to Ježiš povedal svojím apoštolom veľmi tvrdo a veľmi jednoznačne: "Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vašim služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvým, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život, ako výkupné za mnohých"/Mk10,32-45/. Táto Ježišová logika sa ťažko počúva tým, ktorí ešte nemajú skúsenosť s ľudským životom, v ktorom každý by chcel pre seba niečo "uchmatnúť". Tí však, ktorým ide o dobro, ako také a o život v šťastí, veľmi rýchlo pochopia, že slúžiť pravde a dobru, robí človeka skutočne šťastným. Preto Ježiš ešte aj tesne pred svojou smrťou pri poslednej večery dal apoštolom konkrétny príklad služby, keď im umyl nohy a povedal: "Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete《Učiteľ》a《Pane》- a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám!"/Jn13,12-15/. Teda to niesu iba prázdne slová, to je Ježišova požiadavka lásky a pokory kladená na každého z nás. A každý z nás sa vo svojom postavení má stavať pokorným služobníkom pravdy a lásky. Rodičia či chcú, alebo nie - musia poslúžiť svojím deťom, učiteľ žiakom, lekár pacientom, minister/z lat.služobník/- obyvateľom krajiny...atď. Len tak sa stane náš život cenným, ako bol aj život Krista, ktorý nám svojou poníženosťou dal veľký príklad služby, ktorá priniesla dobro celému ľudstvu. L.N.Tolstoj spomína, ako išiel ráz ulicou a videl opitú ženu. Spadla do močovky, ktorá vytekala z dvora. Zoslabnutá, nevedela sa znova postaviť na nohy. Nadvihla sa, a znova spadla, prevrátila sa. Tolstoj pozeral na tento obraz biedy. Vedľa opitej stál malý chlapček a plakal volajúc:"Mamička vstaň! Mamička vstať nemohla. Staručký Tolstoj hovorí: Chcel som jej pomôcť, ale som ju ani chytiť nemohol, taká bola ubabraná a slízka. Nebolo toho, kto by jej pomohol. A to dieťatko plakalo a volalo - mamička vstaň!" V takomto prípade je treba veľkú dávku pokory a lásky, aby človek poslúžil, keď vidí ako sa iný váľa v špine vlastnou vinou". Vlastnou vinou sa každý hriešnik váľa v bahne hriechu, a Ježiš zostúpil z tohto Najvyššieho trónu neba, ponížil sa, aby nám poslúžil a pomohol. Natoľko sa ponížil, že ako sám povedal apoštolom, ľudia ho vysmiali, opľuli, zbičovali a zabili, ale on tretieho dňa vstal zmŕtvych. Len tak sa dalo a dá pomôcť ľudstvu, ktoré veľmi zablúdilo a do priepasti prekliatia ťahá aj svoje deti. Preto dnes neprosme Krista, ako Zebedejovi synovia o vlastné výhody, ale o silu zostať pokornými v službe, do ktorej nás povolal. Prosme však Presvätú Matku Krista, aby nám ona vo svojej poníženosti pomáhala pochopiť Ježišové slová:"Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený! "/Mt23,12/. +Milan "SLÁVA ISUSU CHRISTU!Čítaj viac

KTO JE JEŽIŠ V ŽIVOTE MÁRIE? Akatistová / Fatimská sobota - Viete, kto som ja...?! - výstražne sa pýtajú povýšeneckí ľudia, ktorí si o sebe čosi namýšľajú na základe svojho postavenia, či bohatstva. Celkom inak sa to opýtal Ježiš svojich učeníkov: "Čo hovoria o mne ľudia, a čo hovoríte vy...?/por.Mk8,27-29/. Je v tom... veľký rozdiel, ak si niekto sám o sebe čosi namýšľa, alebo keď iní ľudia ho doceňujú pre jeho výnimočnosť, dobrotu a ľudskosť. Mienka vtedajších ľudí na Kristovu osobu bola veľmi vysoká, ale len Peter v mene apoštolov vyriekol významné slová: "Ty si Mesiáš, Syn Boha živého!"/Mt16,16/ Samotný svet ani dnes nemôže poprieť významnosť Kristovej osoby v dejinách ľudstva, ale pre nás, ak sme vierou bližšie k nemu, by nám to nemohlo stačiť. To, že mnohí Krista považujú za revolúcionára svojej doby a veľkého ľudomila, alebo za významného učiteľa a filozofa, ktorý mal vlastnú filozofiu neprotivenia sa zlu násilím..., či významného diplomata a politika, ktorý zomrel "justičným omylom". To všetko a mnohé iné, by sa dalo vyčítať z jeho pôsobenia, ale to nehovorí nič o podstate jeho príchodu na svet. To podstatné sa dá pochopiť iba vierou v Boha, ktorý "tak miloval svet, že svojho Syna dal, aby nezahynul nik, kto v neho verí..."/Jn3,16/. Preto Ježiš hneď po otázke na svoju osobu, "začal hovoriť o tom, že Syn človeka musí veľa trpieť.., že ho zavrhnú a zabijú, ale on tretieho dňa vstane zmŕtvych" /por.Mk8,31/. Podstatou jeho účinkovania na tejto zemi bolo teda vykúpenie ľudstva spod jarma hriechu, ktoré sa zavŕšilo jeho obetou kríža. Uvedomiť si do dôsledkov túto skutočnosť znamená svoj život jednoznačne nasmerovať k Bohu, ktorý kvôli každému z nás poslal na svet svojho Syna. Keď však my sami v sebe nemáme skutočne zodpovedanú otázku, kým je Kristus pre nás, potom ťažko pochopíme vážnosť svojho vzťahu k nemu. To, že mnohí ľudia tak ľahkovážne opúšťajú vieru v Krista a zamieňajú si ju iba za vonkajšie aktivity, hovorí o veľkom nepochopení života s Bohom. Presvätá Bohorodička musela mať jasné v tom, koho porodila, lebo už od anjela sa dozvedela, že "ten, ktorý sa z nej narodí, Synom Božím sa bude volať"/por.Lk1,35/. Predsa však aj ona musela tŕpnuť nad Ježišovými slovami o utrpení, zrade a smrti, ktoré viackrát apoštolom zopakoval. Rovnako, ako každý z nás si musela dávať do súvislosti rozličné skúsenosti s ním. Videla ho ako dieťa v jasote betlehémskej noci, ktorá sa vzápätí premenila na "nočnú moru" ohrozenia na živote, a to rozkazom Herodesa pozabíjať chlapcov do troch rokov. Neskôr na Jordáne nad Ježišom počula hlas Nebeského Otca z otvoreného neba, no vzápätí jej Syn "uteká" z Nazareta, lebo Krstiteľa, ktorý tam Ježišovi vydal svedectvo uväznili a sťali. /Mt4,12-13/ Vidí ho uzdravovať a kriesiť mŕtvych, teda robiť zázraky, a ľudia mu napriek tomu nadávajú do posadnutého zlým duchom... /por.Jn7,20/. Ľudia mu ráz prevolávali "hossana", a o niekoľko dní na to pred Herodesom kričali - "ukrižuj ho, ukrižuj!" Ale videla ho aj zomierať na kríži, aby sa o tri dni s ním stretla po jeho vzkriesení. Všetko toto, a mnohé iné skúsenosti, vyžadovali od nej jednoznačný postoj voči Kristovi a zrejmý vzťah viery, ako k svojmu Bohu, ktorý nás prišiel spasiť. Podobné "prekvapenia" nás môžu aj v našom živote viery zmiasť, ale je dôležité, či náš postoj viery je taký istý, aký u Petra, ktorý jasne povedal: "Ty si Mesiáš, Syn Boha živého" /Mt16,16/. Hoci aj my dosť jasne vidíme, že "Božie myšlienky, nie sú naše myšlienky" /por.Iz55,8/. Kristus ináč vidí užitočnosť svojho utrpenia, ako to vidíme my, aj preto Ježiš hneď upozorňuje apoštolov na svoju dobrovoľnú smrť na kríži. Aj v našom živote môže byť množstvo nepochopených "prekvapení", na ktoré nie sme pripravení. Presvätá Bohorodička vždy počítala s týmito prekvapeniami, hoci ako človek tiež nie ľahko všetko znášala, lež prinášala to ako obetu. Nikdy si nepotrpela na svojom vlastnom uznaní a ani nečakala žiadnu pochvalu od ľudí, hoci práve jej to predovšetkým patrí. Od nej by sa nedala očakávať povýšenecká otázka: "Viete, kto som ja...? Že som Matka Božieho Syna?" Lebo ona si nepotrpela na uznaní od ľudí, ale bola rada, ak mohla byť "Služobnica Pána", ktorá chce, aby sa všetko dialo podľa Božieho slova. Toto je dôležité v pokore pochopiť aj nám, len tak dokážeme správne dať odpoveď na Ježišovu otázku: "Za koho ma pokladáš ty osobne? " Túto odpoveď ani nebudeme musieť dávať slovami tak, ako aj Mária, pretože ona dala svoju odpoveď svojím životom oddaným Bohu. Preto dnešná Fatimská sobota a vo východnej cirkvi tiež mariánska Akatistová sobota sú veľkou výzvou pre nás. Výzvou k hľadaniu správneho vzťahu ku Kristovi, ktorý sa aj nás pýta: "Za koho pokladáte Syna človeka? " Od toho totiž záleží celý náš vzťah k Bohu i naša spása, pre ktorú Kristus dobrovoľne trpel a zomrel. Dnes tisíce naších pútnikov prechádza jubilejnými bránami v Ríme a svojou púťou chcú vydať svedectvo viery v Krista, ktorý sa pred 2025 rokmi narodil na tejto zemi. Čas nemôže ubrať nič na veľkosti Ježišovho príchodu na tento svet, ale my sami si môžeme spôsobiť ujmu tým, že nesprávne pochopíme svoj vzťah k nemu. Preto sa dnes utiekame k Bohorodičke, aby sme si v tento významný deň Fatimskej i Akatistovej soboty vyprosili potrebnú múdrosť opierajúcu sa o vieru v Krista. Veď Panna Mária je veľká v tom, že uverila /Lk1,45/, a správne pochopila svoje materstvo Božieho Syna, na ktorého vždy ukazuje nielen rukou na ikone, ale aj celým svojím životom. +Milan "SLÁVA ISUSU CHRISTU!Čítaj viac

Veľmi ma fascinuje budhizmus a prepojenie na kresťanstvo (napríklad podobné učenie Buddhu a Ježiša, podobná snaha o učenie a nie vytvorenie náboženských štruktúr). Viete mi odporučiť autorov (aj zahraničných), ktorí sa tejto téme venujú? Od II. vat.koncilu sme bližšie a samozrejme, že nejde o žiadne prepájanie, ale mám po...cit, že vďaka budhizmu poznám a viacej rozumiem kresťanstvu a ako ho žiť. Ďakujem. - Odpovedá o. Petričko - Sláva Isusu Christu. Kresťanstvo nie je náboženstvo. Kresťanstvo je Kristov Duch. [Rim 8,9] : Kto nemá Kristovho Ducha ,ten nie je Jeho. Ano ,aj nabožný človek katolík môže vykonávať náboženské i obradové povinnosti a pritom nemať Kristovho Ducha,ale nosi v sebe ducha hnevu,intrig,závisti,povyšovania sa nad inych kresťanov. Budhizmus tiež nie je nijako prepojený s Kristovým Duchom ani s Cirkvou. Myslim ,že budhizmus je založený skôr na filozofii,ktorá so Svätým Duchom a so sviatosťami Cirkvi nemá nič spoločné. Nebagatelizujme a ani neignorujme mučeníctvo mnohých stoviek kresťanov najmä v prvotnej Cirkvi,ktori zomreli práve preto,že sa nechceli kláňať cudzím pohanským bohom.( 1 Kor 10,20-22). Ako ľudia ,ľudsky si možme byť blízki so všetkými, veď človek je cennejší než jeho náboženstvo, ale vo viere je tam veľmi veľký rozdiel. Ak ste pokrstený a máte úvodné sviatosti Cirkvi (Krst ,Eucharistia,sviatosť zmierenia atd.) ,tak je lepšie a správnejšie zostať verný tej Cirkvi,v tej viere ,kde ste pokrstený. Pán Ježiš Vám môže dať oveľa- oveľa viac než iné náboženstvá : pokoj v srdci,odpustenie hriechov a večný život. Na základe budhizmu sa nemôzem stať lepšim kresťanom. "Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus" (1 Kor 3,11). Nezostávajte sám s týmto problémom alebo s pochybnosťami ,ale rozprávajte sa o tom aj s pánom farárom vo Vašej farnostiČítaj viac

Sú myšlienky, ktoré prichádzajú spontánne do mysle(nadávky, Božie meno), ale nikdy ich nevyslovím (pochybnosti, či ich včas zastavím) vôbec hriechom? Môžem to zaradiť medzi hriechy, ktoré stačí oľutovať a naďalej pristupovať k eucharistii? Ďakujem. - Pokiaľ tu ide iba o myšlienky a vnúcujúce sa predstavy, ktoré my nechc...eme, dajú sa považovať iba za pokušenie. Diabol bude vždy pokúšať človeka rozličným spôsobom, ale keď človek nedá tomu súhlas, diabol prehráva, ako pri pokúšaní Ježiša na púšti. Preto nenechajte sa vyviesť z rovnováhy a vždy vzdorujte zlému krátkymi modlitbami uvedomujúc si svoju ĺudskú nedokonalosť a nemohúcnosť. Možno práve toto pokušenie má vás udržiavať v bdelosti a vy pred sv.prijímaním vo všeobecnosti vyjadrite svoju ľútosť nad svojimi nedokonalosťamiČítaj viac

Medzi aké hriechy zaraďujeme vulgarizmy? Sú to vôbec hriechy? - Všetko, čo nieje slušné, uráža ĺudskú dôstojnosť a neslušné vyjadrovanie, sa nedá považovať za cnosť, alebo čosi neutrálne. Je to nielen nevychovanosť, ale aj hriech ktorým v hneve, či v rozhovore urážate čosi, čo má mať v živote človeka svoje dôstojn�...� miesto, ktoré mu určil Boh nie kvôli nadávkam, ale kvôli dôležitým súčastiam nášho životČítaj viac

POSVIACKA PREVÁDZKY - Vždy ma poteší, keď počujem, že niekomu sa darí a môže rozbehnúť novú prevádzku, ktorá pomôže uživiť viacero rodín. Je pravdou, že menšie prevádzky sú vždy budované s väčším rizikom, lebo majú menej možnosti, ako veľké podnikateľské subjekty. Avšak predovšetkým v takýchto okrajových obl...astiach sa ťažko dá predpokladať čosi veľké, no aj v skromnosti sa dajú riešiť základné ľudské potreby. Dôležité je, aby sa ľudia snažili pochopiť jeden druhého. Dosť často do popredia vstupuje akási závisť tých, ktorí nechápu koľko problémov je dnes s tým, aby sa čosi mohlo rozbehnúť. Potom však aj s tým, aby sa zabezpečilo všetko potrebné, včetne odbytu a peňazí. Preto som s vďačnosťou prišiel požehnať toto nové pracovisko, aby poslúžilo k obžive tých, ktorí tu budú pracovať. Zároveň tiež prosiť Boha o to, aby si ľudia chceli tu rozumieť a podľa možnosti kresťanský pomáhať. Prajem tejto novej prevádzke veľa úspechov a Božieho požehnania pre všetkých, ktorí tu budú pracovať a ochranu Presvätej Bohorodičky všetkým ich rodinám. +Milan "SLÁVA ISUSU CHRISTU!Čítaj viac

SICh pán vladyka, chcem Vás poprosiť... boli sme s dcérou na spoveď. Dcéra, Ninka má 13 rokov. Pri spovedi povedala kňazovi, asi niečo v tom zmysle, že zobrala Božie meno nadarmo, že povedala neslušné slová. Neschvaľujem jej to, no deti sú v takom veku, že asi kto väčší frajer. Puberta začína. Ale to chcem, že jej kňaz n...a to povedal, že keby bola nemá tak ma o polovicu hriechov menej. Každý deň sa modlím a ďakujem Bohu za to, že mám zdravé deti. Toto zaskočilo nie len ju, ale aj mňa. Od včera rozmýšľam nad tým, čo jej ten kňaz povedal. "Keby si bola nemá." Neviem, ako to myslel. Možno to bolo dobré v tom, že si viac uvedomujem, že zdravie nie je samozrejmosťou, ale neviem sa s tým zmieriť a pochopiť, či práve tieto slová boli vhodné. Teraz mi hovorí, že prečo si nemôže spytovať svedomie doma. Za odpoveď ďakujem - Neviem posúdiť pohnútky kňaza, ktorý tak silne zareagoval. Možno chcel dievčaťu zdôrazniť, že takéto vyjadrovanie nevedie k dobrému, čo je počuť aj na našich uliciach s mladými ľuďmi. Preto kňaz azda použil až takéto vyjadrenie, ktoré Ježiš tiež povedal o zvádzaní k hriechu: "Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, ak vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla..."/Mk9,43/. Iste že Ježiš nechce nám radiť to, aby sme sa zmrzačovali, ale chce povedať, aby sme si dávali veľký pozor na to čo robíme a hovoríme... Preto vašou úlohou, ako rodiča, bude v takýchto prípadoch skôr zmierniť dopad silných slov na dieťa, ale pokojne mu tiež vysvetliť, čo sa nesmie hovoriť a robiťČítaj viac

MODLITBA A PÔST / 4.Ne. Sv. Štyridsiatnice - Spomínam si na svoj prvý kňazský dekrét, ktorý znel - farnosť Borov. Bolo to k 15.júlu 1981, kedy som prvýkrát prišiel do vašej dedinky. Vtedy som ešte nemal predstavu o svojich možnostiach u vás. Veriaci mi však hneď pri príchode povedali, že treba bude hľadať ubytovanie. Po likvi...dácii /v apríli 1950/ gréckokatolíckej cirkvi v Československu, farskú budovu premenili na sklad soli pre JRD, ako mi povedali vtedajší kurátory. Dlho sa v nej nebývalo, a tak kamenné múry nasiakli soľou a vodou, keďže aj farská budova bola postavená na mokrom mieste. Ťažko by ju bolo opravovať, pretože všetko z múrov sa sýpalo a vtedajšia moc nedovoľovala stavať, ani opravovať žiadne cirkevné objekty. Zostal som borovským farárom s bývaním vo filiálnej obci Kalinov, kde sa našiel starší domček. A tak vaša dedinka sa mi stala prvou systematizovanou farnosťou, ktorá dnes už má novú farskú budovu, aj kňaza v nej. Teším sa z toho, lebo vždy mi bolo ťažko, keď som tu videl ľudí, ktorí by boli urobili všetko pre riadny chod náboženského života u vás, ale vtedy sa to nedalo. Moc zlého bola príliš veľká na možnosti človeka, čo si kedysi uvedomovali aj apoštoli, o ktorých sme počuli v dnešnom evanjeliu, keď chceli pomôcť posadnutému. Ježiš veľmi jasne pomenoval prostriedky, ktorými sa dá premôcť táto moc, ktorá ľudí znemožňuje. Týmito prostriedkami sú modlitba a pôst! A toto platí aj dnes voči tomu, ktorý útočí na človeka a chce ho odviesť od Boha, aby nám zabránil v normálnom živote viery. Mňa však potešilo, keď som videl, ako sa vzmáha náboženský život u vás, lebo modlitba a vaša obeta pomaly menili myslenie našich veriacich. A dnes treba tieto duchovné prostriedky ešte viac používať na premoženie zla v našom prostredí. Dnes už diabol neútočí nemotou, ako u posadnutého chlapca z dnešného evanjelia. Dnes on už kričí a slovne útočí rozličným spôsobom. Jeho krík zaznieva v uliciach, počuť ho v rodinách, útočí v školách, kričí na rozličných miestach verejného života. Takže nám to pripomína iné vyhnanie diabla v Ježišovom živote, kedy on musel povedať: " Mĺč, a vyjdi z neho!"/Lk4,35/. My samotní by sme nemali podľahnúť tomu, čo dnes vnímame, ako veľké negatívum. Treba sa nám stíšiť nielen k modlitbe, ale aj doma v hlasnom hovorení a hádke, nehovoriac o našich prejavoch na verejnosti a v práci. Spoločnosť je dnes veľmi prehlučnená nielen mediálne, ale aj názorové, čo vôbec nepomáha konštruktívne riešiť problémy. Vrátiť sa k normálnemu prejavu nebude až tak ľahké, lebo ľudia dnes podľahli všeobecným trendom stádovitosti, ktorej sa dnes hovorí socializácia človeka. Preto je tu potrebná moc Krista, ktorý zdôrazňuje modlitbu a pôst nielen od mäsa, ale aj od slov a od všetkého, čo narúša náš pokoj a život. Takže v minulosti mnohí ľudia utiekali z prostredia hluku a mnohovravnosti do ticha púšte, kde mohli jasnejšie počuť Boží hlas. Medzi nich patril i dnešný svätec prepodobný otec Ján, autor spisu Rebrík. Keď Ján dosiahol šestnásty rok svojho života, rozhodol sa odísť do samoty na vrch Sinaj. Ide o miesto, kam kresťanskí mnísi prichádzali od polovice 3.storočia. Traduje sa, že toto miesto predstavuje najopustenejšiu časť sveta, odkiaľ dokonca aj divá zver prchá a keď sem zablúdi, rýchlo uteká preč. Po príchode na vrch Sinaj, Ján si zvolil za svojho duchovného otca veľmi skúseného mnícha Martyria, ktorého vo všetkom rešpektoval. Jedol, pil a spal len toľko, aby nezomrel. Všetok svoj čas venoval modlitbe, manuálnej práci a písaniu kníh, z ktorých najznámejší je spis prepodobného Jána s názvom Rebrík cnosti. Ide o príručku duchovného života zostavenú na spôsob rebríka vedúceho do neba, ktorú videl starozákonný patriarcha Jakub /Gn28,10-17/. Takéto dielo môže vzniknúť len v samote a v hĺbke duše, ktorá svoj život naplno žije s Bohom. Človek dneška môže byť technický zdatný a informačne zabezpečený, ale plytkosť jeho života mu nedovoľuje byť šťastným. Preto sa krikom a hlučnosťou pokúša prekríčať to prázdno, čo je v ňom. A zlý duch práve toto zneužíva pre stratu súdnosti dnešného človeka, aby ho ešte viac odviedol od Boha i od ĺudského "ja". Pre nás je dôležité viac, ako inokedy sa oslobodiť od vplyvu vonkajšieho sveta, od internetu, mobilu, médií a komentárov ľudí. Toto nám často znemožňuje počuť Boží hlas a mať vlastný názor. Pôstne obdobie je teda aj o tom, že sa dokážeme zriecť nielen mäsitých pokrmov, ale ešte viac si dokážeme odoprieť zbytočné slová, ktoré počúvame, alebo hovoríme. Namiesto toho si vytvorme čas pre rozhovor s Bohom v modlitbe a dajme si pôst od toho, čo zapratáva naše vnútro. Tak sa stane " modlitba a pôst" naším skutočným pomocníkom k víťazstvu nad zlobou zlého, ako to doporučil Ježiš svojím apoštolom /Mk9,17-31/. Prosme o to našu Presvätú Bohorodičku, aby nám ona, ktorá v tichosti rozmýšľala o Ježišových slovách, pomohla k vnútornému tichu, ktoré si vo svojom srdci vytvoríme pre komunikáciu s Bohom. +Milan "SLÁVA ISUSU CHRISTU!Čítaj viac

Dobry den, bola som na spovedi, o dva dni na to som zlyhala a synovi som dala "po zadku". Tiez mi ušlo pri šoferovani a som vyslovila meno Bozie na darmo. Ak spravne chapem ide o tazke hriechy a nemozem prijat eucharistiu? Alebo ide o hriechy, ktore mozem uprimne olutovat pred eucharistiou? Mrzima, ze som to v tomto vianocnom obdobi nezvladla. Na...kolko mi vznikla alergia na muky, hostia je z psenicnej muky, alebo existuju aj z inych druhov muk? Jedine ryzova pri neprekaza. Dakujem Vam vopred za vas cas a odpoved. Krasne pozehnane sviatky zelam. - To, čo človek povie, alebo vykoná bez plného chcenia a v istom záchvate zlosti bez rozmýšľania, nedá sa považovať za ťažký hriech, hoci to nie je správne. Isté, že mali by sme pracovať na sebe, aby k takým situáciám nedochádzalo, ale keď sa vyskytnú, je ich treba oľutovať s prosbou o odpustenie. A potom zvážiť do akej miery ma môže napĺňať sviatostné prijímanie, ak je vo mne silná pochybnosť. Tieto situácie však musí v sebe riešiť každý sám, lebo nik iný do detailu nevidí do nášho vnútraČítaj viac

PBJK, Milý Vladyka, chcem sa spýtať na modlitbu ruženca. Práve som sa dočítala, že ak niečo dobré spravíme, nemôžeme svoje zásluhy dávať druhým ľuďom. Napríklad, ja pretrpím nejakú chorobu, alebo urobím malý skutok, kt obetujem Bohu cez Máriu, trebárs utriem riad a rada by som bola aby účasť na mojej zásluhe mali napr�...�klad aj iní ľudia, ja to nemôžem, že to môže len Ježiš a Panna Mária dávať svoje zásluhy a tie sa potom môžu a majú obetovať Bohu. Moja otázka je teda, ak sa ja modlím ruženec a viem, že ľudia, za ktorých sa modlím sa ho nemodlia a any by sa nepomodlili, ak by som ich o to požiadala. Že u nich znie fráza "non serviam" častejšie ako "fiat", čo je samo o sebe dosť ťažko vysloviť, takže ak by som ja chcela svoje ružence podarovať im, že akože sa ich oni modlili, môže sa to tak povedať? Napríklad, pomodlím sa a darujem pomodlený ruženec, akoby na "konto" niekomu. Predstavme si napríklad človeka menom ja neviem Jozef. Tak ja viem, že Jozef sa nikdy nepomodlil, nemá k tomu vzťah, nemá k tomu úctu, žije ľahostajne a nie je ochotný veriť, ale nie je to zlý človek a ja veľmi chcem aby sa obrátil. Zverím ho Márii a svoje ružence za Jozefa obetujem. A mohla by som teda posunúť svoj ruženec tak, akoby sa ho pomodlil Jozef? Ďakujem vám za odpoveď. :) - Odpovedá o. Petričko - Sláva Isusu Christu. Môžme sa modliť za inych aj takýmto zástupným spôsobom ako píšete. Ak sa modlite s úmyslom za obratenie sŕdc Vám známych ľudí,(takto by sme sa mali modliť aj za zosnulých) ,tak je to velmi dobré aj pre Váš duchovný život. A ak pridávate vo vlastnom srdci želanie dobra tým ľuďom, a máte voči ním dobrú vôľu,vôľu odpustiť im a v duchu im žehnáte,---tak to už cez Vás prechádza velké dobro,Kristov Duch,ktorý posväcuje,oživuje,a žehná Vašu dušu i teloČítaj viac